Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. december 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201169
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517201169.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, W.
XX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava,
IČO: 50 990 365, v konaní o zaplatenie 6.512,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.291,59 eur, úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 3.291,50 eur od 24.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 6.3.2017 domáhal zaplatenia sumy 6.512,59 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 143,80 eur a úrokom vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.768,42 eur
od 04.03.2016 do zaplatenia, ako aj nahradenia trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o splátkovom
úvere. Žalobu dôvodil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 05.11.2012 so žalovaným
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil

v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu postúpenia sumu 6.712,59 eur a táto pozostávala z istiny vo výške 4.968,42 eur, z
riadneho úroku vo výške 1.546,56 eur, z úroku z omeškania vo výške 197,61 eur. Žalovaný po postúpení
pohľadávky vykonal úhrady, a to 100,- eur dňa 25.1.2016 a 100,- eur dňa 3.3.2016. Zároveň žalobca
vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia vo výške 143,80 eur. V špecifikácii doručenej súdu dňa
26.6.2017 žalobca špecifikoval uplatnený nárok, keď uviedol, že žalovaný dňa 5.11.2012 čerpal peňažné
prostriedky vo výške 5.000,- eur a z poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu 1.708,41 eur. Z úhrad,

ktoré žalovaný učinil bol na istinu započítaných 31,58 eur a teda istina ostala neuhradená vo výške
4.968,42 eur. Riadny úrok vyčíslil žalobca na sumu 2.879,99 eur, pričom z úhrad žalovaného bola na
riadny úrok započítaná suma 1.333,43 eur, teda na riadnom úroku zostala neuhradená suma 1.546,56
eur. Úrok z omeškania vo výške 197,61 eur predstavuje súčet zmluvného úroku z omeškania vo výške
117,28 eur a zákonného úroku vo výške 80,33 eur.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená dňa 25.9.2017 na výzvu súdu podal vyjadrenie doručené

dňa 28.9.2017, v ktorom uviedol, že si je vedomý záväzku voči Slovenskej sporiteľni, dlh uznáva a žiada
o uzavretie zmieru, pričom navrhuje splátkový kalendár vo výške 50,- eur mesačne.3. Dňa 20.11.2017 podal vo veci vyjadrenie pr. zástupca žalovaného, v ktorom vzniesol námietku
premlčania celého nároku žalobcu. Ďalej uviedol, že je potrebné sa zaoberať aj otázkou, či došlo k
platnému postúpeniu a poukázal na § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého postupca v

súdnom konaní, v ktorom si postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie. Postupca, ktorým mu bola pohľadávka postúpená bankou je v zmysle
uvedeného § tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 dní, pričom nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie

postupníka. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu návrh v celom
rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

4. Pr. zástupca žalobcu elektronickým podaním doručeným súdu dňa 23.3.2018 uviedol, že právny
predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalovaný
bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, a to
výzvou zo dňa 9.9.2015 a výzvou označenou ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
30.9.2015, ktorú žalovaný prevzal dňa 5.10.2015. Ďalej žalobca v konaní predložil oznámenie postupcu
žalovanémuopostúpenípohľadávkyspoluspodacímhárkompreukazujúcimodoslanietejtopísomnosti.
Žalobca uviedol, že norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu

povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky v tomto prípade žalovaný, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Teda nedoručením
takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách a nie sankcia v podobe
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. K námietke premlčania žalobca uviedol, že k predčasnému
zosplatneniu došlo podaním zo dňa 30.9.2015. Teda začiatok plynutia premlčacej doby uplatňovaného

nároku sa odvíja od tohto podania. Nakoľko žaloba bola podaná v mesiaci marec 2017, žiadna časť
uplatneného nároku nie je premlčaná.

5. Na nariadenom pojednávaní pr. zástupcovia strán sporu zotrvali na svojej skutkovej a právnej
argumentácii.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidoloženýmivsúdnomspiseapoichvyhodnotení
za preukázané skutkové tvrdenia považuje:
6. Právny predchodca žalobcu dňa 5.11.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere na
základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur. Zároveň boli dojednané tieto

podmienky: výška úrokovej sadzby 19,40 % ročne fixná do splatnosti, úrok z omeškania 8 % ročne,
výška splátky a splatnosť 143,58 eur mesačne k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej
splátky dňa 20.12.2012, počet splátok 60, konečná splatnosť úveru 20.11.2017, ročná percentuálna
miera nákladov 24,09 %, priemerná hodnota RPMN 19,08 %, celková čiastka spojená s úverom
8.316,01 eur. Zároveň v čl. II zmluvy boli dojednané tieto poplatky: spracovateľský poplatok 119,- eur

jednorázovo, poplatok za správu úveru 2,99 eur mesačne a poplatok za poistenie úveru 4,86 eur
mesačne. Z predloženej platobnej histórie má súd preukázané, že žalovaný do zosplatnenia uhradil
poslednú splátku dňa 2.9.2014. Dňa 9.9.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je v
omeškaní so splácaním pohľadávky, kde ho zároveň vyzval na úhradu najneskôr do 15 dní. Zároveň ho
upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky,

čím sa stane splatná celá pohľadávka. Z predloženého podacieho hárku má súd preukázané, že
dňa 10.9.2015 bola predmetná výzva žalovanému doručovaná. Dňa 30.9.2015 právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 29.9.2015 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky a
zároveň ho vyzvala na úhradu pohľadávky vo výške 6.632,26 eur. Dňa 23.10.2015 právny predchodca
žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu a právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie

pohľadávky listom zo dňa 30.10.2015.

7. Z predloženej platobnej histórie má súd za preukázané, že žalovaný doposiaľ žalobcovi plnil vo výške
1.708,41 eur.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.9. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky.
11. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

12. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

14. V zmysle § 2 písm. a), a b), Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. g) a h) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby

získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Na účely tohto zákona sa
rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,17. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až §
54Občianskeho zákonníka.

19. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

20.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

25. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

27. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.28. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomdo31.01.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd dospel k právnemu záveru:
30. Je nepochybné, že medzi žalobcom - právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku
spotrebiteľského úveru vzťahu, pričom je nesporné, že žalovaný z tohto úverového vzťahu neplnil,
tak ako to bolo zmluvne dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Súd má za to, že k vyhláseniu úveru
za predčasne splatný došlo v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, ako aj v súlade s § 92 ods. 8

Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože právny predchodca žalobcu dodržal postup v zmysle týchto
zákonných ustanovení, tak ako je to vyššie popísané.

31. K námietke právneho zástupcu žalovaného, že nedošlo k dodržaniu postupu v zmysle § 92 ods. 8
zák. o bankách súd uvádza. Podmienka platného postúpenia bankovej pohľadávky je v § 92 ods. 8 zák.

o bankách upravená takto „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke“. V ustanovení nie je použité slovné spojenie „...ak je po/od písomnej výzve/výzvy
banky...“. Dikcia tohto ustanovenia nabáda k takému výkladu podmienky platnosti postúpenia, podľa
ktorej klient /dlžník/ musí byť celkovo v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní a nie len

alebo aj po/od písomnej výzvy na splnenie záväzku. Súd poukazuje v tejto súvislosti na znenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 656 najneskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva“. V tomto ustanovení zákonodarca vyjadril začiatok plynutia lehoty

právo slovných spojením „od“ a nastúpenie možnosti uplatniť právo veriteľa slovným spojením „po“.
(Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/5/2017).

32. Vzhľadom na uvedené súd považuje túto podmienku oprávňujúcu banku postúpiť svoju pohľadávku
na splnenú, pretože žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 2.9.2014 , teda do omeškania sa dostal so

splátkou za október 2014 a k postúpeniu došlo zmluvou o postúpení dňa 23.10.2015, čo je viac ako
90 kalendárnych dní omeškania žalovaného, pričom boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky, a to
výzva pred zosplatnením a upozornením - zo dňa 9.9.2015 a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa
29.9.2015, tak ako to je popísané v bode 6. tohto rozsudku.

33. Súd neprihliadol k námietke právneho zástupcu žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný s
poukazom na § 103 Občianskeho zákonník. Ako je vyššie uvedené, žalovaný sa dostal do omeškania
so splátkou splatnou v októbri 2014, konkrétne k 21.10.2014, žaloba bola podaná na súd dňa 6.3.2017,
t.j. včas, v lehote 3 rokov.

34. Podrobným preskúmaním zmluvy však súd zistil, že v zmluve absentuje správne uvedenie jej
podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú
výšku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je pri celkovej čiastke spojenej s úverom uvedená
suma 8.316,01 eur. Táto suma je však nesprávna a zrejme zavadzajúca. Podľa § 2 písm. h/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky

spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, pričom v zmysle
zmluvy spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť vo 60
splátkach vo výške 143,58 eur, čo spolu predstavuje sumu 8.614,80,- eur. Už táto suma prekračuje v
zmluve uvedenú celkovú čiastku spojenú s úverom o 298,79 eur. K tejto sume (celkovej čiastke spojenej
s úverom je však v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné pripočítať aj

spracovateľský poplatok vo výške 119,- eur, poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne).
Vzhľadom na túto skutočnosť súd uvedenie sumy - celková čiastka spojená s úverom vo výške 8.316,01
eur v zmluve považoval za zavádzajúce vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm.
g) Zákona o spotrebiteľských úveroch.35. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11
ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Žalovaný

tak na istine úveru je povinný zaplatiť sumu 3.291,59 eur (5.000,- eur - 1.708,41 eur) teda sumu, ktorá
mu bola zo strany právneho predchodcu žalobcu reálne poskytnutá, a ktorú nesplatil. Súd v tejto časti
uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Súd priznal žalobcovi i uplatnený zákonný úrok z omeškania od 24.10.2015 odo dňa nasledujúceho
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 8,05% ročne (záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013)
z priznanej sumy.

O trovách konania súd rozhodol takto:
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol v konaní úspešnejší žalobca (úspech žalobcu 50,54%,
proti úspechu žalovaného 49,46% - čistý úspech žalobcu 1,08%) avšak len čiastočne, to súd o trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.