Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/970/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120316672
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120316672.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: P. S., nar: XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt: P. S., XXX XX S., o vymoženie 495,42 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/970/2020 zo dňa 22. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/970/2020 zo dňa 22. júna
2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v
časti uplatneného nároku na vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR podľa § 53 ods. 3
písm. a) Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
doručeným súdu dňa 09.06.2020 domáhal voči povinnému vymoženia 495,42 eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.03.2007 sp. zn.
15Ro/216/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.05.2007. V návrhu na vykonanie
exekúcie si oprávnený uplatnil aj nárok na vymoženie trov exekúcie oprávneného v celkovej výške 58,50
EUR vrátane DPH, pozostávajúcich z iných trov v sume 42 EUR vrátane DPH a zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16,50 EUR. Preskúmavaním návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že oprávnený
si pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 zák. č. 233/2019 Z.z. uplatnil aj nárok
na náhradu trov starej exekúcie vo výške 42,00 EUR. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade paušálnych trov
starej exekúcie vo výške 42,00 EUR súd dospel k záveru, že tieto trovy prináležia súdnemu exekútorovi,
pričom zákon č. 233/2019 Z.z. v § 6 ods. 2 uvádza, že tieto trovy znáša oprávnený, ale ustanovenia
tohto zákona zároveň neumožňujú oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Oprávnený
preto nemá nárok domáhať sa náhrady paušálnych trov vo výške 42,00 Eur, nakoľko vo vzťahu k týmto
trovám nedisponuje spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Zákon č. 233/2019 Z.z. v § 9 ods.
3 výslovne uvádza, že oprávnený má pri opätovným návrhu na vykonanie exekúcie nárok domáhať sa
voči povinnému vymoženia toho, čo mu bolo priznané exekučným titulom a náhrady súdneho poplatku
za opätovný návrh.

2. Predmetné rozhodnutie súdu oprávnený napadol sťažnosťou, ktorej podanie odôvodnil tým, že
celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej
exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov
starej exekúcie exekútora vo výške 35,- EUR bez dane z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej
exekúcie nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne
trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky). V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže
oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá

skutočnosť vyplýva z Dôvodovej správy k návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený pripojil k podanej sťažnosti. Oprávnený preto
navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku zrušil a
vrátil vec na ďalšie konanie, resp. napadnuté uznesenie v zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému
je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

6. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

7. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

9. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP),
oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že
sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP v spojení s § 243 CSP), dospel k záveru, že
sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

10. Sťažnostný súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia (§ 202 ods. 2
Exekučného poriadku) a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal potvrdený
skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu
vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre
prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti.
Z uvedených dôvodov súd len za účelom zdôraznenia správnosti prijatých záverov súdu v napadnutom
rozhodnutí a v reakcii na obsah sťažnosti oprávneného, dopĺňa k posudzovanému prípadu nasledovný
výklad.

11. Súd v napadnutom uznesení podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie v časti uplatneného nároku oprávneného na vymoženie iných trov
exekúcie vo výške 42,00 EUR. Oprávnený v podanej sťažnosti s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasil
argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou k zákonu č. 233/2019 Z.z., z ktorej má podľa jeho
tvrdení vyplývať jeho nárok domáhať sa voči povinnému pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 9 zák. č. 233/2019 Z.z. aj vymoženia paušálnych trov starej exekúcie podľa § 6 zák.
č. 233/2019 Z.z., ktoré uhradil súdnemu exekútorovi.

12. Z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydaného dňa 23.01.2020 súdnym exekútorom
JUDr. Michalom Kruppom (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“) súd zistil, že podľa
ustanovenia § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v exekučnom konaní vedenom týmto súdnym exekútorom pod sp. zn.
EX 144/2010 a Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 10Er/465/2010 súdny exekútor upovedomil
oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval, aby do 60 dní od ukončenia exekučného

konania zaplatil na jeho účet trovy starej exekúcie vo výške 42,- EUR, ktoré pozostávajú z paušálnych
trov 35,- EUR a dane z pridanej hodnoty z paušálnych trov 7,- EUR.

13. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 09.06.2020 vyplýva, že po ukončení starej
exekúcie oprávnený na podklade totožného exekučného titulu podal voči povinnému opätovný návrh
na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z., ktorým sa voči povinným okrem
iného domáhal aj vymoženia trov starej exekúcie vo výške 42,- EUR, na ktorých úhradu bol vo vzťahu k
súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi zaviazaný v upovedomení o zastavení starej exekúcie.

14. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 233/2019 Z.z.“), trovy starej exekúcie exekútora
pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého
plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť
podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá
exekútor nárok.

15. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve
oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor
paušálne trovy uplatňuje.

16. Podľa § 6 ods. 3 veta prvá zák. č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou
na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia
exekučného konania, je exekučným titulom.

17. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z., oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto
zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa
námietky odmietli.

18. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z. okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1
oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

19. Súd na úvod považuje za potrebné poukázať na základnú zásadu uplatňovanú v exekučnom
konaní, a to že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie zásadne od povinného a to
v okamihu nariadenia exekúcie, avšak s výnimkou situácií predpokladaných zákonom, kedy zákon
ukladá pri zastavení exekúcie súdu (súdnemu exekútorovi pri zastavení starých exekúcií) zaviazať
na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora namiesto povinného, oprávneného. Vždy sa však jedná
o pohľadávku súdneho exekútora spočívajúcu v nákladoch exekúcie, ktorú má súdny exekútor buď
voči povinnému, alebo voči oprávnenému. Citované zákonné ustanovenie § 6 zák. č. 233/2019 Z.z.
jasne ustanovuje, že trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú aj z paušálnych trov vo výške 35,-
EUR navýšených o DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom tieto trovy znáša
oprávnený (§ 6 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z.). V danom prípade zákonodarca jasne ustanovil, že pri
zastavení starej exekúcie je to práve oprávnený, kto je povinný znášať tieto paušálne trovy starej
exekúcie súdneho exekútora. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa stáva exekučným titulom,
na základe ktorého je exekútor oprávnený domáhať sa vymoženia paušálnych trov starej exekúcie voči
oprávnenému aj cestou jeho núteného výkonu, keďže zákonodarca tomuto právnemu aktu súdneho
exekútora priznal status exekučného titulu (§ 6 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z.). Preto už zo svojej
podstaty tohto nároku (nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie) nie je možné prisvedčiť názoru
oprávneného, že sa jedná o príslušenstvo ním vymáhanej pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, keďže pohľadávku súdneho exekútora na trovy
starej exekúcie ani po jej uhradení oprávneným nie je možné na podklade tohto ustanovenia považovať
za príslušenstvo opätovne vymáhanej pohľadávky oprávneného. Tento záver umocňuje aj skutočnosť,
že náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr,
než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté, ako to bežne býva napríklad pri trovách sporového
konania, kde súd autoritatívnym výrokom určí, ktorej zo strán sporu (voči protistrane) priznáva nárok na

náhradu trov konania a v akej výške a takéto rozhodnutie ďalej slúži ako podklad pre vedenie exekúcie
aj na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch na jej uplatnenie. Pokiaľ ide o sumu 42,00
EUR, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex lege za splnenia
podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným
titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení
starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul
zakladá výlučne oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného, ktorý tu
vystupuje ako subjekt povinnosti. Oprávnený tak nedisponuje žiadnym exekučným titulom, ktorý by ho
oprávňoval domáhať sa voči povinnému vymoženia paušálnych trov starej exekúcie v sume 42,- EUR
s DPH. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru sťažnostného
súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu zo súdneho exekútora na oprávneného a
ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu z oprávneného na povinného.
Príslušenstvom vymáhanej pohľadávky oprávneného potom nemôžu byť bez ďalšieho paušálne trovy
starej exekúcie prináležiace súdnemu exekútorovi, a to ani po ich uhradení súdnemu exekútorovi
zo strany oprávneného. Súd zároveň konštatuje, že zákon č. 233/2019 Z.z. tieto paušálne trovy
súdneho exekútora osobitným ustanovením nezaradil po ich uhradení medzi príslušenstvo pohľadávky
oprávneného a tak v tejto právnej úprave absentuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo oprávnenému v
prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie požadovať ich náhradu. Súd ďalej dodáva,
že z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. vyplýva, že okrem náhrady súdneho poplatku za
návrh oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním.

20. Neušlo pozornosti súdu, že oprávnený v podanej sťažnosti odkazuje len na dôvodovú správu,
konkrétnym ustanovením zákona č. 233/2019 Z.z. však svoje tvrdenia nepodporil. Rovnako v
okolnostiach daného prípadu bližšie nepodrobil výkladu ani ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Podľa súdu tak oprávnený vyvodzuje svoje právo domáhať sa voči povinnému vymoženia paušálnych
trov starej exekúcie v sume 42,- EUR s DPH len na podklade dôvodovej správy k zák. č. 233/2019
Z.z., avšak bez opory v ustanoveniach samotného zák. č. 233/2019 Z.z. Pokiaľ potom aj dôvodová
správa uvádza, že síce tieto paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú
príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a v prípade podania
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu, súd pripomína,
že dôvodová správa sama o sebe nie je právnou normou, jej účelom je primárne objasniť úmysel
zákonodarcu pri prijímaní novej právnej úpravy. Preto aj keď dôvodová správa počíta s vymáhaním
paušálnych trov exekúcie pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného,
nie je možné súčasne odhliadnuť od spôsobu, akým sa návrh zákona odrazil v celkovej právnej
úprave ukončenia starých exekúcií a opätovného podávania návrhov na vykonanie exekúcie zo strany
oprávnených subjektov, keďže na existenciu legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem je nutné
nahliadať nie len izolovane na podklade dôvodovej správy k návrhu zákona, ale práve z hľadiska,
ako sa návrh právnej úpravy celkovo odrazí v texte zákona, ktorý sa môže od pôvodného zámeru či
predstáv jeho navrhovateľa líšiť. Aj návrh zákona č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými
zmenami pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy
k tomuto návrhu zákona je zrejmé, že nezodpovedá prijatému normatívnemu textu zákona, a to vo
viacerých bodoch. Napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách
starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. nie je podstatnou náležitosťou výška
vymáhaného nároku. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Na
uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný
exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje“, pričom podľa § 9 ods.
1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje
zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z.
(v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii
dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje na skutočnosť, že nezrovnalosti medzi
schváleným (a už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné
a vyskytujú sa na viacerých miestach. Sťažnostný súd preto upriamuje pozornosť na skutočnosť, že
oprávnený odvodzuje svoj nárok domáhať sa voči povinným v novej exekúcii vymoženia aj sumy
uhradených paušálnych trov exekútora v starej exekúcii len na podklade dôvodovej správy, bez opory
v prijatom texte zákona. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by neaplikoval účinné znenie zákonných
noriem, dopúšťal by sa svojvôle, pretože mu na podklade dôvodovej správy neprináleží právo ignorovať
znenie zákona. Súd tak v tomto prípade aplikoval zák. č. 233/2019 Z.z. ako právny predpis upravujúci

zastavenie starých exekúcií ako lex specialis posterior, ktorým bol pri posudzovaní opätovného návrhu
povinného na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy
SR viazaný, a ktorý v § 9 ods. 3 ustanovuje, že ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podá opätovný
návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku v sume 16,50 eur nemá nárok na
náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

21. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto
zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

22. Podľa 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

23. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

24. Sťažnostný súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru,
že pokiaľ súd vo výroku II. napadnutého uznesenia návrh na vykonanie exekúcie v časti uplatneného
nároku oprávneného na vymoženie 42,- EUR ako iných trov exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm.
a) Exekučného poriadku, je takéto rozhodnutie potrebné považovať za vecne správne. Z uvedených
dôvodov súd nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného
poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako
nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len
oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku
na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval
za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp.
zn. 17Co/38/2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2
CSP).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.