Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Csp/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202776
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718202776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Františkom B., v právnej veci žalobkyne J. Y., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. XXXX, U., práv. zast. T.. I. F., advokát, P.. hrdinov XXX/XX, P. proti žalovanému:
1) U. K. P., s.r.o., U. 25, Q., I.: XX XXX XXX, zast. J. kancelária T.. J. K., s.r.o. so sídlom Q., B. XX, 2)
A., akciová spoločnosť, W. XXXX/XX, U., o zdržanie sa použitia R. o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v I. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka
číslo XXXXXXXXXX z 18.11.2013 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 18.11.2013
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v I. rade na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému v I. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiadala, aby súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo
dňa 18.11.2013 k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Súčasne žalobkyňa žiadala, aby súd žalovaného v 2. rade zaviazal povinnosťou zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo

dňa 18.11.2013 do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením zo dňa 22.6.2018
súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.7.2018.

2. Žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že podala žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti
žalovanej zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným
na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a na náhradu trov konania. Ďalej uviedla, že dohoda nebola

uzatvorená individuálne, bola jej predložená na podpis súčasne s revolvingovou úverovou zmluvou, je to
typická formulárová zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a dohoda o zrážkach
zo mzdy jej bola predložená bez bližšieho vysvetlenia dosahu tejto dohody, v čase podpisovania
úverovej zmluvy nemala vedomosť o tom, že uzatvára aj túto dohodu. To sa dozvedela až od svojho
zamestnávateľa z listu dňa 4.9.2017, ktorý žalovaný v 1. rade zaslal jej zamestnávateľovi. Napriek
skutočnosti, že neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade
jej vykonával zrážky zo mzdy, ktoré nemala možnosť zastaviť. Žalobkyňa namietala, že revolvingová

úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., a to najmä dobu
trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tiež výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a
zároveň dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa žalobkyne neprijateľná zmluvná podmienka, resp. sa jednáo nekalú obchodnú praktiku, pretože touto chce žalovaný získať plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá
je neprijateľná, keďže absenciou povinných náležitostí v úverovej zmluve je spôsobená jej bezúročnosť
a bezpoplatkovosť. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že dohoda o zrážkach nemôže požívať

súdnu ochranu aj z dôvodu, že na základe neprijateľných zmluvných podmienok bez akejkoľvek
súdnej kontroly, prípadne kontroly akéhokoľvek iného tribunálu, prípadne štátom autorizovanej inštitúcie
vymáha plnenia, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať, a preto takéto dohody nemôžu byť
legitímnym prostriedkom na vymáhanie. Dohoda o zrážkach nebola individuálne uzavretá a nemala
možnosť túto odmietnuť.

3. Žalovaný v 1. rade sa k podanej žalobe vyjadril a poprel tvrdenia žalobkyne. Navrhol pripojiť k
spisu rozhodcovský spis zo Slovenského arbitrážneho súdu vo veci RK XXX/XX/XX, kde vo veci
bolo rozhodnuté o nároku žalovanej voči žalobkyni a v tejto súvislosti vzniesol námietku právoplatne
rozhodnutej veci. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky náležitosti potrebné podľa § 551
OZ pre svoju platnosť, táto dohoda nebola podmienkou poskytnutia úveru a tvrdenia žalobcu o tom, že

táto dohoda nebola individuálne dojednaná a nemal možnosť ju odmietnuť, nie sú preukázané. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, tento inštitút patrí k tradičnému
zabezpečeniu záväzkov, zákonodarcom nebol zo spotrebiteľského práva vylúčený ako neprípustný.
Dohoda nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Bola uzavretá individuálne. O tom, že žalovaný
vyžaduje na poskytnutie úveru uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca vedel, z obsahu vykonanej

vôle žalobcu pritom nemožno zistiť, že by s takýmto zmluvným dojednaním nesúhlasil, alebo mal voči
nemuvýhrady.Doplnil,žepriemernýspotrebiteľjeosobavprimeranomrozsahuobozretnáiinformovaná
tak, ako toto chápanie vymedzuje únijné právo i Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach a ani
súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah tejto ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi.
Žalovanýprostredníctvomtejtodohodypristúpilksplneniupovinnostidlžníka.Nedostatokzodpovednosti

spotrebiteľa k plneniu svojich povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť
uskutočniť plnenie, na ktoré má zmluvná strana legitímny nárok. Pohľadávka z revolvingu nie je
akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená, je určitá i dostatočne identifikovaná. K inštitútu zrážok
zo mzdy poukázal na viaceré rozhodnutia, napr. NS ČR sp. zn. 25Cdo/140/2006, NS SR 3Cdo/81/2011
i na Ústavný súd SR zn. I. US 547/2012. Poukázal na to, že žalobkyňa nesplnila svoje povinnosti zo

zmluvy o úvere, preto žalovaný len využil svoje právo a na základe dohody o zrážkach zo mzdy si uplatnil
nárok, ktorý mu vznikol. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že zmluva nebola uzavretá v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok a zároveň si ju prečítal, porozumel jej obsahu a súhlasil s obsahom.
Žalovaný v 1. rade považuje dohodu za individuálne dojednanú, ktorá neobsahuje žiadne neprijateľné
zmluvné podmienky a žalobkyňa mala možnosť sa rozhodnúť, či dohodu podpíše alebo nie. Žiadal

žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný v 2. sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový

stav:

6. Dňa 18.11.2013 žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni úver vo výške 480,- eur, ktorý sa táto zaviazala splácať v 42
mesačných splátkach po 25,72 eur, celková čiastka, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ, je 1.080,24 eur, ročná

úroková sadzba je 70,02 eur, predpokladaná RPMN za úver je 70,02 % a priemerná hodnota RPMN je
uvedená 46,06 %. V ten istý deň podpísala žalobkyňa aj formulárové znenie dohody o zrážkach zo mzdy,
kde je uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť
poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úver čiastku 480,- eur. V zmysle
zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci

tzv. revolvingu. Zamestnávateľ dlžníka nie je v dohode vyplnený. Dňa 4.9.2017 žalovaný v 1. rade zaslal
žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy.

7. Podľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľnestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo
uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou ja každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

14. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný realizáciou zrážok zo mzdy
zamestnávateľom žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy. U žalobkyne pretrváva objektívny
stav právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak, len rozhodnutím súdu.

15. Z vykonaného dokazovania súd dospel k uvedenému právnemu posúdeniu veci:

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zákonníka je špecifickým zabezpečovacím
inštitútom, ktorý sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že slúži ako na zabezpečenie,
tak aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým
spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho

mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Dohoda o zrážkach musí byť uzatvorení
písomne. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli
prevedené sumy zrazené na základe dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode o zrážkach
zo mzdy musí byť teda jednoznačne určená pohľadávka, na zabezpečenie ktorej môžu byť vykonávané
zrážky zo mzdy a platiteľ mzdy môže vykonávať zrážky iba na uspokojenie pohľadávky špecifikovanej

v dohode. Bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z vyjadrení strán
sporu bolo preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobcu realizoval
zrážky zo mzdy.

17. Po oboznámení sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd právny úkon - dohodu o

zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý, v rozpore so zákonom.

18. V dohode o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej
pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia z
úverovej zmluvy, alebo aj iných nešpecifikovaných zmlúv, resp. príslušenstva pohľadávok, ktoré nie sú

presne špecifikované. Zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená
určitým spôsobom, zrejmým obom zmluvným stranám. Ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy tak
bez bližšej špecifikácie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa a obchádzanie
náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Ďalšou podstatnou náležitosťou dohody ozrážkach zo mzdy je označenie platiteľa mzdy, lebo veriteľ sa v prípade jej realizácie dostáva do
majetkoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo
mzdy, t. j. s platiteľom mzdy, preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné

označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že
zrážky vykonáva oprávnene. Z uvedenej dohody to taktiež nie je zrejmé, čo je taktiež v rozpore s ust. §
551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon nie je dostatočne určitý, pretože neobsahuje všetky
podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré podstatné náležitosti (výška zabezpečovanej pohľadávky)

nie sú v dohode upravené jednoznačne a teda v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, je neplatný.

19. Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor so
zákonom - ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď táto síce bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, avšak v dohode o zrážkach zo mzdy žalobca ako spotrebiteľ nebol
poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť, táto bola predložená na podpis

spolu s úverovou zmluvou, bez bližšieho vysvetlenia. Žalovaný v 1. rade síce tvrdí, že dohoda bola
individuálnedojednanáanebolanevyhnutnoupodmienkouposkytnutiaúveru,avšakpredloženádohoda
je typickým formulárovým produktom, kde dlžník nemá možnosť meniť obsah dohodnutých podmienok
a z obsahu úverovej zmluvy, či dohody o zrážkach nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o možnosti
odmietnuť takúto dohodu, a napriek tomu by úver bol poskytnutý. Taktiež z predložených dokladov

nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch tohto právneho úkonu. Žalovaný v 1. rade
nepreukázal riadne poučenie žalobkyne ako spotrebiteľa o dôsledkoch podpisu dohody. Aj z uvedených
dôvodov jej daný dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Súd si zároveň
na základe návrhu žalovaného v 1. rade vyžiadal rozhodcovský spis sp. zn. 13/10/16. K námietke
právoplatne rozhodnutej veci vznesenej žalovaným súd dodáva, že z pripojeného rozhodcovského spisu

vo veci sp. zn. 138/10/16 medzi sporovými stranami bolo rozhodnuté o nároku žalovaného na peňažné
plnenie voči žalobkyni z uvedenej úverovej zmluvy, to však neznamená, že osobitnou žalobou podanou
na súde sa žalobkyňa nemôže domáhať vyslovenia zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy,
preto danú skutočnosť súd neposúdil ako prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 C.s.p.,
naviac z obsahu rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola predmetom

preskúmania v uvedenom konaní, túto medzi vykonanými dôkazmi a ani v texte neuvádza rozhodcovský
rozsudok a nie je ani obsahom spisu z rozhodcovského konania.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS,
keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Dohoda bola uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa ako
spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na podpis pri podpise
zmluvy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha

nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach
zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy
nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne
irelevantné, či žalovaný v 1. rade využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok,

dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.

21. V tomto smere súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda

o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd dospel k záveru, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo
mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatným právnym úkonom a žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa jej použitia. Nakoľko žalovaný v 2. rade nebol účastníkom vo veci samej, ale ibav časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o nároku žalobkyne voči nemu súd
nerozhodol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa
mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.