Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/178/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208229364
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7208229364.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Ľ.
XX, proti žalovanej MUDr. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P., Y. XX, zast. JUDr. Danielou Komorovou,
advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 20, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-
€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 13C 201/2009-432 z 18.1.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 2.559,06 € na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. Daniely Komorovskej, advokátky so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia (I.) a rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania (II.).

2.Uznesenieodôvodniltým,žežalobcasapodanoužalobouprotižalovanejdomáhalzaplatenianáhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- € za neoprávnený zásah do osobnostných práv, ktorú Okresný
súd Košice II rozsudkom č.k. 13C/201/2009-251 z 23.6.2010 zamietol a vyslovil, že o náhrade trov
konania rozhodne osobitným uznesením, a Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 11Co/240/2010-416

z 21.9.2011 cit. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil. O trovách konania súd rozhodol po
právoplatnom skončení konania samostatným uznesením č.k. 13C 201/2009-432 z 18.1.2012 podľa ust.
§ 151 ods. l veta prvá, § 151 ods. 2 O.s.p. a podľa zásady procesného úspechu v spore ustanovenej
v § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia (odmena a náhrada hotových výdavkov advokátky spolu s 19 % DPH, náhrada
cestovných výdavkov a náhrada za stratu času) v celkovej výške 2.559,06 € podľa ust. § 10 ods. 1, §

14 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), § 15, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pri základnej sadzbe tarifnej odmeny
vo výške 304,39 € za jeden úkon právnej služby vychádzajúc z hodnoty sporu 15.000,- € a žalobcovi
uložil povinnosť podľa § 149 ods. l O.s.p. trovy konania zaplatiť na účet zást. žalovanej JUDr. Daniely
Komorovskej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Nepriznal žalovanej požadovanú

náhradu mzdy z dôvodu, že do rozhodnutia súdu žalovaná nepredložila podklady pre výpočet náhrady
mzdy (počet odpracovaných hodín) a nepreukázala, že v dané dni (24.3.2010, 12.5.2010 a 23.6.2010)
žalovaná mala mať riadnu službu, prípadne či v tieto dni čerpala dovolenku alebo voľno. Žalobca bol v
konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku a vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní úspešná,
nebolo možné zaviazať ju k náhrade súdneho poplatku za návrh podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb., preto súd štátu náhradu trov konania nepriznal.3. Uznesenie napadol žalobca včas podaným odvolaním (č.l. 488), ktoré nemá zákonom požadované
náležitosti podľa ust. § 205 O.s.p. účinného do 30.6.2016, t.j. v čase podania odvolania, keď žalobca v
ňom uviedol, že Okresný súd Košice II. je „skorumpovaná a korubčná štátna inštitúcia“, na Slovensku

podvodníci, špekulanti, a zločinci majú zelenú, čo vyplýva aj z výsledku produkovaného predsedníčkou
senátu v tejto žalobe JUDr. Beátou Oreničovou a z obsahu ňou vydaného rozsudku, a túto nehoráznosť
a právnický podvod v plnej miere odsúhlasili aj odvolací Krajský súd Košice sp. zn. 11Co/240/2010-416,
podpísaná dňa 21. septembra 2011 JUDr. Jarmila Čambalová, preto sa odvoláva v zmysle ust. § 204
ods. l O.s.p. voči rozhodnutiu Okresného súdu Košice II, kde v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. l, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené § 205 a) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Na
základe uvedených skutočností žiadal, aby OS KE II. žalobu opätovne prerokoval v rámci zákonnosti
SR a bez prieťahov v súdnom konaní.

4. Rozhodnutím Centra právnej pomoci Košice zo dňa 28.9.2017 pod č. KaKE 2434/2017 bol žalobcovi
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Ingrid Kovalčuková na
zastupovanie v konaní pred súdom o náhrade trov konania vedeného pod sp. zn. 13C/201/2009, ktorá
nazákladevýzvysúduopravilaadoplnilaodvolaniepodanéžalobcomtak,ženavrhlazrušiťrozhodnutie,

ktorým bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania, a to s ohľadom na znenie ust. § 257 CSP, resp.
aby súd náhradu trov nepriznal žiadnej zo strán. Žalobca má za to, že sú na jeho strane dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré spočívajú predovšetkým v jeho nepriaznivej sociálnej situácii, a to vo vzťahu
k jeho ekonomickým a majetkovým pomerom, tak aj vo vzťahu k zdravotnému stavu, a tiež s ohľadom
na jeho vek a reálne možnosti priznané trovy konania v tam uvedenej výške zaplatiť. Jediným príjmom

žalobcu je dôchodok vo výške 229,- €, ktorého výška nedosahuje ani 1,4 násobok životného minima, z
ktorého musí uhrádzať všetky svoje životné náklady. Poukázal na to, že s ohľadom na túto jeho situáciu
mu bola v konaní aj ustanovená advokátka rozhodnutím CPP o priznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci. Žalobca poukázal na svoj aktuálny zdravotný stav žalobcu, že okrem iných jeho zdravotných
problémov je fakticky imobilný, ktorý stav je zdá sa možné upraviť jedine operáciou kolenného kĺbu,

ktorej sa má práve v tomto období aj zúčastniť a operácia, resp. samotná liečba kolena si len v prvej
fáze vyžiadala náklady vo výške 350,- €, ktoré peniaze si musel požičať od kamaráta. Je pravdou, že
v konaní nebol úspešný, avšak žalobu podával v životne preňho veľmi zložitom období, kedy sa jednak
zhoršoval jeho zdravotný stav, stratil prácu, čo pociťoval ako stav neznesiteľnej frustrácie, bezmocnosti;
žalobu podával s pocitom životnej nespravodlivosti, zastupoval sa sám, pretože (bez akejkoľvek irónie)

na rozdiel od žalovanej nemal prostriedky na kvalifikovanú právnu pomoc a v rozhodnom čase ani nemal
vedomosť o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ohľadom poskytnutia bezplatnej právnej
pomoci, ako laik si nevedel vysvetliť mnohé procesné súvislosti priebehu konania, najmä vo vzťahu
k inštitútu zákonného sudcu, keď konanie bolo začaté pod inou spisovou značku ako bolo napokon
skončené, ktorá okolnosť v ňom vzbudzovala od počiatku pochybnosti o spravodlivosti konania ako

takého a súčasne ho mobilizovala k obrane. Žalobu podával v čase, keď prežíval zložité obdobie s
ohľadom na celkový jeho zdravotný stav, ktorá okolnosť vyplýva aj z podstaty sporu, keď vlastne práve
žalovaná vyhotovovala v tejto súvislosti aj znalecký posudok, a teda jej je známy. Následok v podobe
trov konania vo výške priznanej súdom žalovanej si žalobca neuvedomoval a s ohľadom na celkovú
jeho situáciu nemožno mať pochybnosti o tom, že je preňho bez preháňania likvidačná, pričom už

teraz je zrejmé, že ak ho súd zaviaže na zaplatenie náhrady trov právoplatným rozhodnutím, túto sumu
nebude schopný do konca života splatiť, reálne ju ani nemá z čoho zaplatiť a s ohľadom na jeho vek
a zdravotný stav je viac ako len vysoko pravdepodobné, že nebude schopný si ju ani neskôr zarobiť
a možno očakávať, že žalovaná pristúpi k jej vymáhaniu v exekučnom konaní, ktorý dlh žalobcu ešte
zvýši o príslušenstvo tejto pohľadávky a najmä o trovy exekučného konania. Splatenie dlhu pôžičkou

neprichádza do úvahy, ak by aj žalobca chcel situáciu takto riešiť, a to z dôvodu jeho veku a celkovej
jeho bonity, mu žiadna banka úver neposkytne. Nebanková spoločnosť by určite žiadala zábezpeku v
podobe záložného práva k jeho obydliu, čo je vo faktickej rovine a s vysokou pravdepodobnosťou len
oddialením stavu, keď žalobca stratí svoju základnú životnú istotu v podobe domova. Keďže okrem
príjmu z dôchodku a prízemnej garsónky nedisponuje iným majetkom, nemožno vylúčiť aj taký postup

v prípadnej exekúcii, že exekútor pristúpi k speňaženiu jeho obydlia a žalobca sa v dôchodkovom veku
ocitne na ulici, bez reálnej možnosti túto situáciu v budúcnosti zmeniť. Na strane druhej, nepriznaním
náhrady trov žalovanej s ohľadom na jej spoločenské a profesijné postavenie, keď pôsobí ako lekárka
v nemocnici, vykonáva znaleckú činnosť a zároveň prevádzkuje vlastnú súkromnú prax - podľa žalobcuujma, ktorá by vznikla nepriznaním náhrady trov konania v majetkovej sfére žalovanej, nie je v porovnaní
s reálnou hrozbou straty obydlia žalobcu tak významná, aj keď týmto za žiadnych okolností nechce jej
ujmu akokoľvek zľahčovať.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu oznámila súdu, že trvá na priznaní trov konania v plnej výške.
Mala za to, že neexistujú dôvody, pre ktoré by jej súd nepriznal trovy konania a vyhovel návrhu žalobcu.
Naviac poukázala na skutočnosť, že žalobca je osobou, ktorá iniciuje desiatky zjavne bezúspešných
sporov na viacerých súdoch v SR.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust.
§ 470 ods. 2 CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm.
d) a f) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania
odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP] a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia

vo výroku o trovách konania (§ 387), ani na jeho zmenu v tomto výroku (§ 388 CSP), preto uznesenie v
napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c), § 391 ods. 1 CSP zrušil a v
zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.Súdprvejinštancieonárokustránnanáhradutrovkonanianerozhodolvsúladesozákonom,pokiaľpri

rozhodovaní sa nezaoberal tým, či neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016
prevzatá doterajšia úprava v zjednodušenom znení v ust. § 257 CSP) vzhľadom na okolnosti, ktoré
viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde, okolnosti prípadu, nepriaznivé osobné a majetkové pomery
a sociálnu situáciu na strane žalobcu, na ktorú odvolateľ poukazuje v podanom odvolaní.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa ustálenej súdnej praxe aj v prípade, ak sú dané predpoklady pre použitie ust. § 142 ods. 1
O.s.p. (od 1.7.2016 ust. § 255 ods. 1 CSP), súd nemusí priznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý

mal vo veci úspech, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa dané osobitnými
okolnosťami konkrétneho prípadu, odôvodňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov podľa ust. § 257
CSP. Toto ust. nezakladá voľnú možnosť jeho aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012, 3MCdo 5/2006).

11. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP) aj

zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Podľa dôvodovej správy k ust. § 257 CSP
účelomtohtoustanoveniajeumožniťsúduzmierniťdôsledkyprávnychnoriemupravujúcichnáhradutrov
konania zavedením sudcovského moderačného práva. Aplikácia cit. ust. pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúkumulatívnesplnenédvepodmienky:jednásaodôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné

okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale ich výklad ponecháva na súdnu prax. Výnimočnosť pritom
môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo (aj) v okolnostiach na strane účastníkov konania. K
dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku
a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Dôvodom

spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, sa
ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného
zreteľa (porov. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck v Prahe 2016, str. 941
- 942). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy, sú teda prípadycharakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek

sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej strany, ktorú by podľa
všeobecných ustanovení stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková
sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá, a bude si všímať aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich správanie v priebehu sporu a prípadne iné okolnosti a môže

dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo o nepriznaní čiastočnom, a
to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (porov. uznesenie
Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o nároku strán na náhradu trov konania podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc z výsledku konania, v ktorom žalovaná mala v spore úspech a

priznal jej preto nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Pri rozhodovaní o
trovách konania sa však súd vôbec nezaoberal možnosťou použitia moderačného oprávnenia v zmysle
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania (od 1.7.2016 účinné ust. § 257 CSP), neskúmal,
či v danej veci neexistujú výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť, odôvodňujúce nepriznanie náhrady

trov konania inak procesne úspešnej strane. Súd prvej inštancie predčasne, a z tohto dôvodu nesprávne
rozhodol o nároku strán na náhradu trov podľa základnej zásady procesného úspechu v spore, pokiaľ
nezohľadnil nepriaznivé pomery, finančnú situáciu a sociálne dôvody na strane žalobcu, komplexne
nezhodnotil relevantné okolnosti konkrétneho prípadu (na obidvoch stranách sporu), povahu sporu,
neskúmal okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, t.j. ako si strany

plnili svoje procesné povinnosti, dopad rozhodnutia o prípadnom nepriznaní náhrady trov konania (úplne
alebo čiastočne) žalovanej (v spore úspešnej) na jej majetkové pomery, a to v intenciách kritérií a zásad
už ustálených doterajšou súdnou praxou (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6M Cdo 5/2011 z 18.1.2012). Keďže náprava uvedených pochybení v postupe a rozhodovaní súdu
nebola možná v odvolacom konaní, z uvedených dôvodov uznesenie v napadnutom výroku o trovách

konania muselo byť odvolacím súdom zrušené podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a v zrušenom
rozsahu vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

13. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad
pre rozhodnutie o trovách konania z pohľadu aplikácie ust. § 257 CSP; k tomu predovšetkým umožní

žalobcovidoplniťjehotvrdeniaaargumentáciuoexistenciidôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,umožní
vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam tiež žalovanej a následne po prípadnom doplnení dokazovania
na základe návrhov sporových strán, o trovách konania opätovne v súlade so zákonom rozhodne. V
tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 98/2018 z 2. mája 2018, v zmysle ktorých nie je možné, aby súd dospel k vnútornému

presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ust. § 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil
a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný
„vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
tohto ustanovenia.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.