Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217143
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2112217143.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: J. M.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, W., zastúpená Občianske združenie Centrum právnej pomoci
Galanta, Staničná 10, Galanta, proti žalovaným: 1/ Platiť sa oplatí s. r. o., so sídlom Košická 56,
Bratislava, IČO: 45 684 618, 2/ POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, o zaplatenie 3.576,24 € s príslušenstvom a určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni 2.046,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni 1.529,65 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluva č. XXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade zo dňa
29.10.2008 je neplatná.

IV. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného

Platiť sa oplatí s. r. o. ( ďalej uvedený taktiež ako „žalovaný 1/“) zaplatiť žalobkyni 1.788,64 €, ktorú
sumu musela tejto spoločnosti pod nátlakom telefonického vydierania uhradiť. Žalobu odôvodnila tým,
že spoločnosti Pohotovosť uhradila zo zmluvy k 17.05.2012 445,21 €, t. j. požičaná suma 464,71 €, úroky
443,48 €, spolu 908,19 €. Vzhľadom k tomu, že si spoločnosť Pohotovosť uplatňuje niekoľko násobné
penále ako aj zmluvnú pokutu ako aj rôzne poplatky, ktoré si duplicitne uplatňuje aj exekútor, žiada, aby
jej spoločnosť Platiť sa oplatí, s. r. o. vrátila všetky nezákonne vymožené finančné prostriedky, ako aj
zastaviť vymáhanie voči jej osobe.

2. Žalovaný 1/ Platiť sa oplatí s. r. o. vo vyjadrení zo dňa 14.01.2013 uviedol, že žalobkyňa sa
domáha vrátenia súm, ktoré boli žalobkyňou zaplatené za účelom úhrady záväzku žalobkyne, ktorý
vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o. Predmetná pohľadávka bola žalovaným zo dňa 01.11.2012 postúpená späť na
obchodnú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., čo bolo žalobkyni oznámené listom zo dňa 14.01.2013,
teda veriteľom pohľadávky je odo dňa účinnosti postúpenia spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Žalovaný

1/ tak nie je veriteľom predmetnej pohľadávky a nemá tak pasívnu legitimáciu v spore. Všetky
platby poukázané žalobkyňou na úhradu predmetnej pohľadávky boli poukázané na bankový účet č.
XXXXXXXX/XXXX v Poštová banka a. s., čo je v súlade so zmluvným dojednaním žalovaného 1/ a
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. účtom spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. a žalovaný tak nemápraktickú možnosť vrátiť žalobkyňou žiadané plnenie, nakoľko žalobkyňa neplnila na účet žalovaného
1/, ale na účet spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., v neskoršom štádiu konania ako žalovaný 2/.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,
výsluchom žalovaného, kópiami poštových poukazov o vklade hotovosti na účet, zmluvou o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 29.10.2008, Oznámením spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 10.05.2012 o
postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2012 a Oznámením spoločnosti
Platiť sa oplatí s. r. o. zo dňa 01.11.2012 o postúpení pohľadávky, písomným vyjadrením Platiť

sa oplatí s. r. o. zo dňa 25.10.2013, exekučným príkazom EX XXXX/XX súdneho exekútora H..
N. X. zo dňa 07.06.2010, Oznámením spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 14.02.2013 o
splatení úveru č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2008, Poskytnutím informácie Poštovej banky, a. s. zo
dňa 26.11.2013, Oznámením súdneho exekútora žalobkyni zo dňa 06.02.2013, Oznámením Sociálnej
poisťovne žalobkyni zo dňa 05.09.2013, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi v
súdnom spise.

4. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 17C/97/2012 - 72 zo dňa 12.12.2013 bola žalovanému 1/
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.788,64 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť na
účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobu. Súd nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania.
Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/164/2014 - 102 zo dňa 04.08.2015 odvolací súd na

základe žalovaným Platiť sa oplatí, s. r. o. podaným odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie sa účelom ustálenia okruhu účastníkov na strane žalovaného, v
potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie, výsledky náležite zhodnotiť a až následne opätovne rozhodnúť
o veci.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 17C/97/2012 - 138 zo dňa 03.01.2017 súd pripustil, aby

do konania na strane žalovaného pristúpila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.01.2017.

7. Súd doplnil dokazovanie o žalobkyňou predložený Prehľad uhradených súm ( na č. l. 122 súdneho
spisu), vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 30.01.2017, vyjadrením žalobkyne v zmysle § 167 ods. 3 C.s.p.

zo dňa 07.03.2017 k vyjadreniu žalovaného 2/ s doplnením ďalších skutočností žalobkyňou, ako aj
ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

8. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 17C/97/2012 - 174 zo dňa 19.03.2018 a uznesením tunajšieho súdu
č. k. 17C/97/2012 - 192 zo dňa 10.04.2018 súdu pripustil na návrh žalobkyne zmenu žalobného petitu

tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni 2.046,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni 1.529,65 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zmluva
č. XXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ zo dňa 29.10.2008 je neplatná. Žalobkyňa si
uplatnila náhradu trov konania voči oboch žalovaným spoločne a nerozdielne.

9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa domáha neplatnosti zmluvy z titulu, že zmluvu uzavrela
na základe reklamy a že sa spoliehala na profesionalitu žalovaného 2/. Mala za to, že táto zmluva je
bezchybná poukazujúc na § 43 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nevedela
a nemohla vedieť, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, nevedela a nepoznala úpravu
spotrebiteľského práva a dozvedela sa to až neskôr, keď došlo ku krízovému stavu medzi žalovaným

2/ a žalobkyňou. Následne podala svoju žalobu, aby o právach a povinnostiach rozhodol súd ako
jediný orgán v Slovenskej republike. Zmluvu o úvere podpísala v dobrej viere, pričom predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 14.000,-Sk, čo predstavovalo sumu 464,71
€. Podľa zmluvy sa mala zaviazať zaplatiť sumu 13.360,-Sk, čo predstavuje sumu 443,47 €. Žalobkyňa
nevedela ani nečítala všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru a nevedela, že táto suma je odplatou,

ktorá je neprimeraná a teda nemožno túto odplatu nazvať inak, ako úžera. Úver mala splatiť v 12tich
splátkach,čižezajedenrok,pričomúrokovásadzbabola95,43%ročne.Poukazujena§39Občianskeho
zákonníka a neplatnosť právneho úkonu, ktorý sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom k tomu, že ide o
neprijateľnú podmienku - poplatok vo výške 443,47 €, pretože žalovaný 2/ uvádza, že tento poplatok saskladá z troch tretín, pričom 1/3 má predstavovať úrok, v prepočte úroková miera matematicky vychádza
na 31,80 % ročne. 2/3 z tohto poplatku žalovaný 2/ uvádza, že má tvoriť náklady veriteľa na spracovanie
zmluvy, náklady ktoré musel vynaložiť pri poskytnutí úveru. Takto koná žalovaný 2/ v mnohých prípadoch

a súdy SR už rozhodli, že ide o neprijateľnú podmienku a to tento poplatok, ktorý sa mal dlžník zaviazať
veriteľovi zaplatiť. Zmluva obsahuje viac neprijateľných podmienok, a to dohodu o zrážkach zo mzdy
uvedenú v bode 5. Všeobecných podmienok (ďalej len „VP“), ďalej obsahuje plnomocenstvo, ktoré
oprávňuje veriteľa na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bude zriadenie záložného práva v
prospech veriteľa. Ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je priamo zakotvená v zmluve. Ďalšia neprijateľná

podmienka je vyhlásenie spotrebiteľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý mala
spotrebiteľka pri podpise zmluvy udeliť osobe uvedenej v zmluve ako J.. U. M.. Ďalšia neprijateľná
podmienka v zmluve je, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o
úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a so VP poskytnutia úveru. Tu poukazuje
na neprijateľnosť týchto podmienok a skutočnosť, že spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv vopred
a poukazuje na skutočnosť, že zmluva, ktorá obsahuje množstvo neprijateľných podmienok nemôže

obstáť ani ako celok a preto namieta jej platnosť. Ďalej namieta aj uzavretie tejto zmluvy s poukazom
na ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom ide o úkony, ktoré nie sú výslovne zákonom zakázané,
avšak podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže podľa zmluvy vyplýva, že by
malo ísť o absolútny obchod, Ústavný súd SR vyjadril záver, že jednoznačne nemožno obchádzať
Občiansky zákonník, nutno je aplikovať ustanovenia §§ 52, 53, 54 Občianskeho zákonníka, ustanovenia

zákona o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, v tomto prípade č.
258/2001 Z. z. Poukazuje na § 49a OZ, žalobkyňa bola uvedená do omylu, urobila právny úkon v
omyle vychádzajúc zo skutočnosti, ktoré pre jeho uskutočnenie boli rozhodujúce a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo musela o ňom vedieť. Poukazuje na širokú judikatúru
SR a na dodávateľa Pohotovosť s. r. o., aj na rozhodnutie Súdneho dvora v konaní C76/2010, kde

sa súd zaoberal prejudiciálnou otázkou práve pri posudzovaní podmienok uzatvárania spotrebiteľských
zmlúv, ktorým subjektom bol Pohotovosť s. r. o. , pričom záverom je, že ak je cena zmluvy vadná,
tak súd z úradnej povinnosti preskúma spotrebiteľskú zmluvu, určí neprijateľné podmienky, ak má k
dispozícii v prejednávanej veci dôkazy a vyhlási tieto podmienky za neprijateľné. Ešte poukazuje na
úpravu § 53 Občianskeho zákonníka, pričom žiadnu z týchto podmienok žalobkyňa nemala možnosť

individuálne vyjednať, musela zmluvu podpísať tak, ako jej bola predložená, keďže nemala dostatok
finančných prostriedkov na živobytie a žalovaný 2/ podpísaním tejto zmluvy jej prostriedky poskytol. V
záverečnej reči uviedla, že má za to, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa bez právneho dôvodu obohatili
a preto žiada toto obohatenie vydať. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaná Pohotovosť s. r. o. konala
nedobromyseľne, pretože porušila ústavné právo žalobkyne a to právo vlastniť majetok a vymáhala a

vymohla v exekučnom konaní od žalobkyne plnenie, ktoré nemožno inak nazvať ako úžera, čo je v
demokratickom štáte neprípustné.

10. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že má za to, že v konaní zatiaľ neboli predložené žiadne
dôkazy a právne argumenty nepochybne odôvodňujúce neplatnosť zmluvy. Podľa §53 Občianskeho

zákonníka sa neprijateľná zmluvná podmienka nemôže týkať ceny plnenia, ak bola táto cena určite v
právnom úkone vyjadrená. Čo nepopiera ani žalobkyňa, nakoľko presne určila sumu aj štruktúru ceny
za poskytnutie úveru. Prípadné ostatné neprijateľné podmienky v úverovej zmluve, ktoré sa netýkajú
priamo vrátenia úveru a jeho príslušenstva, nemajú tak vplyv na predmet konania. Tiež poukazuje na
skutočnosť, že predmetná pohľadávka bola vymáhaná aj v exekučnom konaní a neexistuje žiadne

právoplatné rozhodnutie dosiaľ vydané, ktoré by preukazovalo neplatnosť predmetnej zmluvy v časti
poskytnutia úveru a jeho príslušenstva. Rovnako je potrebné aj poukázať na vyjadrenie žalovaného
2/, ktorý sa odvoláva na skutočnosť, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy neexistovali zákonné
obmedzenia výšky odplaty za poskytnutie úveru tak, ako je to v súčasnosti. A výška odplaty za
poskytnutie peňazí vždy reflektuje aj konkrétnu situáciu daného dlžníka, okolnosti jeho poskytnutia a

jeho prípadné zabezpečenie. V prípade nezabezpečeného úveru, o aký šlo, je prirodzené, že výška
úroku je vyššia ako v bankovej inštitúcii. Poukazuje však znovu na to, že žalobkyňa nepodložila svoje
tvrdenie o tom, že by výška odplaty za úver prekročila nejakým spôsobom priemerné hodnoty odplát za
poskytnutie tohto typu úverov v danom čase. Z tohto dôvodu má za to, že neplatnosť predmetnej zmluvy
nebola preukázaná. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pridržiava sa doterajších

vyjadrení podporených argumentáciou Krajského súdu v Trnave, ktorý v zrušujúcom uznesení poukázal
na to, že žalovaným má byť len žalovaný 2/, keď žalovaný 1/ neprijal žiadne plnenie od žalobkyne.
V záverečnej reči uviedol, že má za to, že je nepochybné, že bezdôvodne sa obohatil ten, kto získal
majetkový prospech. Toto je potvrdzované aj rozsiahlou judikatúrou a výkladom príslušných ustanoveníObčianskeho zákonníka. A teda skutočnosť z hmotnoprávneho hľadiska, či sa žalovaný 1/ obohatil na
úkor žalobkyne, nemôže mať nič spoločné s prípadnou povahou právneho úkonu na základe ktorého
malo byť plnené alebo s informovanosťou žalobkyne o tom, komu plní. Jedná sa totiž o objektívnu

majetkovoprávnu kategóriu. Takisto na toto právne posúdenie nemá vplyv to, či prípadne žalovaní konali
v zhode alebo ako by ich konanie bolo posudzované z hľadiska iných právnych predpisov, napríklad o
ochrane spotrebiteľa. Na základe toho trvá, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 1/
nedošlo. V konaní bolo podľa jeho názoru nepochybne preukázané, že žalobkyňa nezväčšila majetok
žalovaného 1/ a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 1/. Tiež

ešte dodávame, že žalobkyňa uzatvorila predmetnú zmluvu slobodne a mohla si vybrať aj iného
poskytovateľa úverov.

11. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 30.01.2017 uviedol, že zmluvu zo dňa 29.10.2008, ktorú
uzavrel ako veriteľ s dlžníkom na sumu 464,21 €, nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne

ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľom je podľa vtedy platného zákona v čase
uzavretia zmluvy fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich
vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva bola uzatvorená v čase,
keď podľa Obchodného zákonníka sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné

na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou
do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie
je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, ak
spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie
spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je

všeobecným princípom zmluvného práva. Aj preto je žalovaný 2/ toho názoru, že predmetná zmluva o
úverenemusíobsahovaťúdajRPMN,apretoniejedôvodúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.
Žalobkyňa podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom
poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania, toto vyhlásenie potvrdila svojím podpisom.
Žalovaný toto jej vyhlásenie akceptoval. Oblasť predmetu podnikania žalovaného 2/ je charakterizovaná

ako „rýchle pôžičky“, kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov.
Ďalej uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, ide o fakultatívny prvok,
ktorý si strany môžu dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré poukazuje
žalobkyňa. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku
odplatu. Reguláciaodplatysariadu§53ods.6Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhoakpredmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na
peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri
poskytnutí úveru. Žalovaný 2/ razantne odmieta prisúdiť žalobkyni status spotrebiteľa. Ak žalobkyňa
namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša dôkazné bremeno a

musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne podstatne vybočovala
z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných
zdrojov. K poplatku za poskytnutie úveru uviedol ,že nie je podľa neho neprimerane vysoký vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný 2/ je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania a náklady sú
rozdielne - vyššie oproti bankám. V čase uzavretia zmluvy žalobkyni ako dlžníkovi vyhovoval, nič voči

jeho výške nenamietala. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobkyne, či na dané podmienky úverovej
zmluvy pristúpi alebo nie. Poplatok v 1/3 predstavuje úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Poplatok je dostatočne jasne uvedený, výrazne
napísaný, je uvedený hneď pri sume úveru, teda žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia
a mala vedomosť, aká je cena úveru. Následne poukázal na dôvodovú správu zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktorá výslovne počíta s existenciou 1% poplatku za spracovanie zmluvy a patrí do odplaty za
poskytnutieúveru.Jetohonázoru,žeanijednazforiembezdôvodnéhoobohatenianenastala,žalobkyňa
plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere.

12.Zkópiípoštovýchpoukazovovkladehotovostinaúčetč.XXXXXXXXXX/XXXXvyplýva,žežalobkyňa

poukázala dňa 09.12.2008 sumu 75,68 € (2.280,-Sk), dňa 08.02.2009 sumu 75,68 €, dňa 08.03.2009
sumu 40,-€, dňa 07.04.2009 sumu 121,36 €; celkovo 312,72 €.13. Z kópií poštových poukazov o vklade hotovosti na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že
žalobkyňa poukázala dňa 10.08.2010 sumu 50,-€, dňa 20.01.2011 sumu 100,-€, dňa 06.04.2011 sumu
50,-€; celkovo 200,-€.

14. Z kópií poštových poukazov o vklade hotovosti na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že
žalobkyňa poukázala dňa 22.05.2012 sumu 1.369,55 € a dňa 21.06.2012 sumu 677,04 €; celkovo
2.046,59 €.

15. Z Oznámenia Sociálnej poisťovne žalobkyni zo dňa 05.09.2013 (v súdnom spise na č. l. XX a XXX)
vyplýva, že na úhradu pohľadávky oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. v sume 2.524,74 € vykonávali
zrážky za obdobie od 02.01.2012 do 01.09.2013 a na účet súdneho exekútora poukázali sumu 1.529,65
€.

16. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2008 vyplýva, že ju uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka

identifikovaná osobnými údajmi fyzickej osoby so žalovaným 2/ ako veriteľom v sume 14.000,-Sk
a zaviazaním dlžníka zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 443,47 €
(13.360,-Sk ), v 12tich mesačných splátkach po 75,68 € počnúc dňom 20.12.2008. Dlžník prehlásil,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania ( výkon zamestnania označený krížikom a
následne vlnovkou prečiarknutý). Nasleduje splnomocnenie advokáta J.. U. M. na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, aby mohol v mene dlžníčky uznať jej záväzok zo zmluvy o úvere a uznal
jejzáväzokuhradiťvšetkynákladysúvisiacesospísanímnotárskejzápisnicetak,abynotárskazápisnica
mohla byť vykonateľným titulom pre exekúciu. Ďalej splnomocnenie advokáta na uzatvorenie záložnej
zmluvy v jej mene podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve. Podpis splnomocniteľa, bez podpisu advokáta potvrdzujúceho

prijatie plnomocenstva. Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, s
obsahom plnomocenstiev, so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, s uvedením
dátumu podpisu zmluvy a podpisom dlžníka a mandatára. Na rube zmluvy o úvere sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru.

17. Z Oznámenia spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 10.05.2012 o postúpení pohľadávky
adresovaného žalobkyni vyplýva, že POHOTOVOSŤ, s. r. o. postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXX, ktorá predstavuje ku dňu 10.05.2012 sumu 2.733,30 € s denným úrokom vo výške 1,16
€ spoločnosti Platiť sa oplatí, s. r. o. Od okamihu doručenia tohto oznámenia je nutné záväzok ihneď
uhradiť výlučne plnením postupníkovi v prospech účtu č. XXXXXXXX/XXXX. V spodnej časti listiny v tzv.

Poučení POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako postupca pohľadávok uvádza, že nenesie momentom postúpenia
zodpovednosť za konanie postupníka. POHOTOVOSŤ, s. r. o. nie je s postupníkom majetkovo alebo
personálne prepojená. Forma a spôsob vymáhania pohľadávky je v kompetencii postupníka.

18. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2012 a Oznámenia spoločnosti Platiť sa oplatí

s. r. o. zo dňa 01.11.2012 o postúpení pohľadávky adresovaného žalobkyni vyplýva, že Platiť sa oplatí
s. r. o. postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX v celkovej výške 372,60 € spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o. Od okamihu doručenia tohto oznámenia je nutné záväzok ihneď uhradiť výlučne
plnením postupníkovi. V spodnej časti listiny v tzv. Poučení Platiť sa oplatí s. r. o. ako postupca
pohľadávok uvádza, že nenesie momentom postúpenia zodpovednosť za konanie postupníka. Platiť sa

oplatí s. r. o. nie je s postupníkom majetkovo alebo personálne prepojená. Forma a spôsob vymáhania
pohľadávky je v kompetencii postupníka.

19. Z písomného vyjadrenia Platiť sa oplatí s. r. o. zo dňa 25.10.2013 (v súdnom spise na č. l. XX)
vyplýva uvedenie platieb, ktoré boli podľa ich evidencie a údajov poskytnutých POHOTOVOSŤOU, s. r.

o. zaplatené žalobkyňou na účet spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. alebo zaslané súdnym exekútorom
na tento účet od 17.05.2012 do 14.08.2012, v celkovej výške 2.374,31 €; z toho žalobkyňa zaplatila
2.046,59 € a exekútor vymohol a poukázal (17.05.2012, 10.07.2012, 14.08.2012) celkovo 327,72 €.

20. Z Oznámenia spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 14.02.2013 adresovaného žalobkyni

vyplýva oznam o splatení úveru č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2008 v plnej výške dňa 12.02.2013.

21. Z Poskytnutia informácie Poštovej banky, a. s. na žiadosť súdu zo dňa 26.11.2013 vyplýva, že účet
č. XXXXXXXX v Poštová banka, a. s. je vedený na spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. (skrátený názovPlatiť sa oplatí). Účet č. XXXXXXXX je v Poštová banka, a. s. vedený na H.. N. X., súdny exekútor. Účet
č. XXXXXXXX je v Poštová banka, a. s. vedený na POHOTOVOSŤ, s. r. o.

22. Z Oznámenia súdneho exekútora žalobkyni zo dňa 06.02.2013 vyplýva, že po zohľadnení
dobrovoľných úhrad žalobkyňou v celkovej výške 2.046,59 € ešte zostáva vymôcť 578,25 €.

23. Z pripojeného exekučného spisu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16Er/568/2009
vyplývaudeleniepovereniapodč.XXXX*XXXXXXzodňa02.02.2010navykonanieexekúcievprospech

oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 16.07.2009 pre 962,19 € spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne
zo sumy 595,44 € od 08.04.2009 do zaplatenia, a trovy rozhodcovského konania vo výške 232,45 €. Dňa
29.10.2013 bolo súdu poverenie vrátené s oznámením o skončení exekúcie vymožením pohľadávky,
príslušenstva a trov exekúcie.

24. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere 29.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej

forme.

33. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

34. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o úvere, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.36. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a

ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

37. Zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
Nebolo sporným, že medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ bola dňa 29.10.2008 uzavretá zmluva o úvere č.
XXXXXXX. Žalovaný 2/ uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé
aj z výpisu z obchodného registra, keď predmetom činnosti žalovaného 2/ od 14.03.2001 (okrem iných)
je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z tohto dôvodu sa žalobca považuje za dodávateľa, tak
ako je tento zadefinovaný v Občianskom zákonníku ako aj v zákone o spotrebiteľských úveroch v

čase uzavretia zmluvy. Žalovaný 2/ spochybnil, že by žalobkyňa bola spotrebiteľom a to z dôvodu, že
v zmluve žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon povolania a on z
dôvodu poskytovania rýchlych úverov bol dobromyseľný, vychádzal z údajov žalobkyňou poskytnutých
a preto so žalobkyňou konal ako s nie spotrebiteľom. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že
zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorú žalovaný 2/ bežne používa pri poskytovaní úverov.

Text zmluvy je predtlačený, dlžník len dopĺňa svoje údaje. Pokiaľ ide o vyhlásenie, na aký účel sa
úver poskytuje, zmluva obsahuje len 4 políčka - 1. na výkon zamestnania, 2. na výkon povolania, 3.
na výkon podnikania alebo 4. na iný účel. Praktiky žalovaného 2/ sa stali predmetom preskúmavania
súdov i správnych orgánov, napr. Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). Rozhodnutím Ústredného
inšpektorátu SOI zo dňa 27.05.2013, číslo SK/XXXX/XX/XXXX, SK/XXXX/XX/XXXX mu bola uložená

pokuta pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík v súvislosti so zaškrtnutím políčka v zmluve
majúceho presvedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa. Inšpektorát SOI v rozhodnutí
pritom poukazuje na neexistenciu možnosti pre spotrebiteľa vyznačiť svoju požiadavku, aby mu bol
poskytnutý spotrebiteľský úver. Absencia tejto možnosti poukazuje sama o sebe na snahu žalovaného
2/ ako veriteľa neposkytnúť spotrebiteľské úvery a priori. Toto tvrdenie oprel správny orgán o vyjadrenie

Národnej banky Slovenska zo dňa 06.05.2013, z ktorého vyplýva, že posledný poskytnutý spotrebiteľský
úver touto spoločnosťou bol v roku 2008. Obdobne napr. Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa
26.05.2011, sp. zn. 6Co 84/2011 vyslovil, že konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí
na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie
alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so

smernicou č. 2005/2009 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na
vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať
atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu
alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči
spotrebiteľovi. Žalobkyňa na pojednávaní zo dňa 15.01.2013 uviedla, že si zobrala úver, pretože nemala

dostatok finančných prostriedkov, pretože jej zadržovali 2/3 dôchodku. Hovorila o tom so žalovaným
2/, ktorý jej poskytol tento úver. Je teda nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy bola žalobkyňa
dôchodkyňou, nevykonávala povolanie, zamestnanie, nepodnikala. Preto súd prijal záver, že žalovaný
2/ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď vôbec nezisťoval, aké povolanie by mala žalobkyňa
vykonávať, či vôbec má uzavretie zmluvy nejaký súvis s údajným povolaním. Dôkazné bremeno

na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku, v tomto prípade žalovaného 2/ (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 23.02.2010,
č.k.10CoE/5/2010-46). Zo strany žalovaného 2/ išlo o nekalú obchodnú praktiku, keď chcel úverovú
zmluvu vylúčiť z režimu ochrany spotrebiteľa. Vo vyhlásení určil na výber účelu úveru až 3 varianty
zárobkovej činnosti (zamestnanie, podnikanie, povolanie) a následne iný účel. Bežný spotrebiteľ ako

slabšia strana zmluvy, zväčša nevie na čo sú veriteľovi také údaje (resp. aké následky má takto
označený účel úveru), nevie, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom. V dôsledku nekalých obchodných
praktík žalovaného 2/ pri určovaní účelu úveru a skutočnosti, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy
nevykonávala povolanie, súd uzavrel, že úver bolo potrebné považovať za spotrebiteľský. Preto naň
aplikoval ustanovenia zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa vzťahuje na zmluvy

uzavreté do 10.06.2010 (vrátane), keď žalobkyňa je spotrebiteľom aj podľa § 52 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, pretože nekonala v rámci podnikateľskej alebo obdobnej
obchodnej činnosti. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo formeúveru a záväzok dlžníka ako spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

38. Ďalej sa súd zaoberal skutočnosťou, že podľa tvrdenia odporcu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa
16.07.2009. Na neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných podmienkach poukázala
žalobkyňa prostredníctvom zástupcu na pojednávaní dňa 06.06.2018. Judikatúra súdov SR považuje
doložku v zmluvách, resp. všeobecných podmienkach odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku

(napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp zn. 10CoE/222/2013 z 30.05.2013, Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoE/175/2012). Išlo predovšetkým o rozhodnutia exekučných súdov.
Napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí č. k. 17CoE/175/2012-118 z 26.10.2012 vyslovil,
že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní - podľa vtedy platnej a účinnej úpravy - napr. § 21 ods. 2 alebo § 40

ods. 1 písm. c/. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými
môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada
„práva patria bdelým“ („vigilantibus iura scripta sunt“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení
v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto

ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je.
Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Poukázal aj na znenie ustanovenia§
35 citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Z jeho
formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány

účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe
rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním. Rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere uzavretej so žalobkyňou ako dlžníčkou považoval
súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 54 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom takto
dojednanej rozhodcovskej doložky je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ

sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Voči žalobkyni bolo vedené exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 12151/09. Aj keď nedošlo v exekučnom konaní k vyhláseniu
neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa,
aby súdy poskytovali ochranu len spotrebiteľom, ktorí svoje dlhy neuhradili dobrovoľne a vedie sa
proti nim exekúcia. Keďže ochrana spotrebiteľa má prednosť pred zásadou „vigilantibus iura scripta

sunt“, súd mal za to, že je potrebné zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej doložky. Nebol dôvod
odchýliť sa od právneho názoru iných všeobecných súdov (vyššie uvedené rozhodnutia), ktoré vyhlásili
žalovaným 2/ dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd mal za to, že
rozhodcovská doložka uvedená v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r Občianskeho zákonníka, nakoľko jej dôsledkom je,

že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí
podrobiť. Rozhodcovská doložka ani nebola platne dojednaná, nakoľko nebola dodržaná písomná forma
v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej
zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou

zmluvou, musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah (rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2Cdo 245/2010). V danom prípade bola rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných
podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami. Rozhodcovský súd potom nemal právomoc
konať. Nedostatok jeho právomoci odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského

rozsudku. Vydaný rozhodcovský rozsudok je potom len formálne existujúcim titulom a z právneho
hľadiska je nulitným. Súd preto na rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt neprihliadal.

39. Po preskúmaní obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2008 mal súd
za to, že zmluva neobsahuje základné náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch v čase uzavretia zmluvy o úvere, pre ktoré nedostatky zákonodarca sankcionuje zmluvu
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou pri absencii aj len jednej náležitosti ako napr. ročnú úrokovú
sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základeúdajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov.

40. Žalobkyňa sa domáhala určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere pre jej rozpor s dobrými
mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy
podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich
vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách.
Jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná.
Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je
napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a

zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.
Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba
teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť

predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite
formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek
tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať

právnu ochranu. Súdy vyššej inštancie (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/13/2016,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 z 26.04.2012, ktorý je aplikovateľný na danú
právnu vec, lebo poplatok za poskytnutie úveru v danom prípade plní funkciu úrokov) ustálili, že pri
dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.

V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie
je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedený záver o neprijateľnosti odplaty je použiteľný

aj na prípad, keď úver je poskytnutý nebankovým subjektom, lebo kategória dobrých mravov má
všeobecný charakter, podnikateľské subjekty nevynímajúc. Žalobkyni bol dňa 29.10.2008 poskytnutý
úver vo výške 464,21 €, ktorý sa zaviazala žalobkyňa vrátiť spolu s poplatkom vo výške 443,47 € v 12tich
mesačných splátkach po 75,68 €, pričom 1/3 1/3 poplatku predstavuje v zmysle článku 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so

všetkou administratívou. Pri takto dojednanej zmluve predstavuje RPMN 297,57 %! Výška odplaty tak
niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery obdobných úverových produktov v rozhodnom
čase, či už ide o bankové alebo nebankové subjekty. Čo sa týka administratívneho poplatku vo výške
2/3 z poplatku ako nákladu za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, súdy judikatúrou ustálili, že takáto podmienka nemôže byť

platne dojednanou a to už len tým, že je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej, za čo má spotrebiteľ zaplatiť
takýto poplatok, za aké administratívne úkony by ho mal platiť. Jeho výška, 66,67 % z istiny úveru je
neúmerne vysoká, čo z istiny poskytnutého úveru 464,21 € predstavuje sumu 309,47 € a to bez bližšej
špecifikácie jeho výšky a účelnosti. Takéto znenie Všeobecných podmienok je v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Súdy opakovane vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú

podmienku,keďideodojednaniespôsobujúcehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Preto uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu
dobrých mravov ( napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/134/2016). Zhodnotením zmluvyo úvere a Všeobecných podmienok poskytnutého úveru, najmä s prihliadnutím na výšku poskytnutého
úveru a výšku odplaty za poskytnutý úver a jej rozpor s dobrými mravmi, ako aj na dojednania týkajúce
sa udelenia plnomocenstiev spotrebiteľom advokátovi Mgr. M. vopred na spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu na uznanie záväzku zo zmluvy o úvere, na uzatvorenie záložnej zmluvy v
mene spotrebiteľa k nehnuteľnostiam, ktoré spotrebiteľ vlastní, vzhľadom na ustanovenia „dojednanej“
zmluvnej pokuty vo Všeobecných podmienkach pre prípad omeškania, dojednaného úroku z omeškania
vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, neplatnej dojednanej rozhodcovskej doložky, rozhodol súd, že
zmluva ako celok je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi; a absolútne neplatne dojednaným

právam sa neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom.

41. Žalobkyňa sa po pripustení zmeny žalobného návrhu domáhala voči žalovanému 1/ vydania
bezdôvodného obohatenia v sume 2.046,59 € a voči žalovanému 2/ vydania bezdôvodného obohatenia
v sume 1.529,65 €, ktorú sumu vymohol súdny exekútor prostredníctvom zrážok z dôchodku žalobkyne
v prospech žalovaného 2/. Doloženými potvrdeniami - poštovými poukazmi - mal súd preukázané,

že žalobkyňa uhradila od 09.12.2008 do 18.03.2009 na účet žalovaného 2/, POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
súhrnne 312,72 € a od10.08.2010 do 06.04.2011 na účet súdneho exekútora, ktorý viedol nútený výkon
v prospech POHOTOVOSŤ, s. r. o. súhrnne 200,-€. Týmito úhradami žalobkyňa vrátila žalovanému
2/ to, čo podľa súdom vyhlásenej absolútne neplatnej zmluvy dostala od žalovaného 2/. Preto plnenie
vo výške 1.529,65 €, ktoré bolo od žalovanej vymožené zrážkami z dôchodku v Sociálnej poisťovni

v prospech žalovaného 2/ v období od 02.01.2012 do 01.09.2013, súd vyhodnotil ako bezdôvodné
obohatenie žalovaného 2/, ktoré je povinný žalobkyni vrátiť.

42. Žalovaný 1/ v rámci procesnej obrany uvádzal, že nie je pasívne legitimovaným subjektom a preto
je potrebné žalobu voči nemu zamietnuť, keď od žalobkyne nedostal žiadne plnenie, teda sa na úkor

žalobkyne neobohatil, pretože žalobkyňa peniaze v súčte vo výške 2.046,59 €, dobrovoľne poukázala
na účet vedený v prospech majiteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako vyplynulo aj z dokazovania konkr.z
oznámenia Poštovej banky, a. s. Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX žalovanému 1/ nepatrí. „Skrátený názov
Platiť sa oplatí“ v oznámení Poštovej banky zo dňa 26.11.2013 neznamená, že šlo o účet patriaci
žalovanému 1/, iba odzrkadľuje dohodu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Súd mal z predložených

kópií poštových poukazov preukázaný vklad hotovosti žalobkyňou na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa
22.05.2012vovýške1.369,55€adňa21.06.2012vovýške677,04€,pričomzpredloženéhoOznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2012 vyplýva, že postupníkom a teda veriteľom, na ktorého prešla
pohľadávkazozmluvyoúvereč.XXXXXXX avšetkyprávasňousúvisiace,jespoločnosťPlatiťsaoplatí
s. r. o. Postupca, POHOTOVOSŤ, s. r. o. dlžníčke oznámila, že od okamihu doručenia tohto oznámenia

je povinná plniť výlučne postupníkovi v prospech účtu č. XXXXXXXX/XXXX. V záhlaví oznámenia
vyčíslil postupca POHOTOVOSŤ, s. r. o. celkovú sumu pohľadávky na 2.733,30 € a denný úrok 1,16
€. Následne bolo preukázané, že dňa 01.11.2012 Platiť sa oplatí s. r. o. postúpila „pohľadávku“ voči
žalobkyni zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX v prospech postupníka, POHOTOVOSŤ, s. r. o. Teda v období
od 10.05.2012 do 01.11.2012 bol veriteľom postúpenej pohľadávky, príslušenstva pohľadávky a práv s

ňou spojenými, žalovaný 1/, Platiť sa oplatí s. r. o. Z postúpenia sú vylúčené iba také práva, ktoré nie sú
spojené s pohľadávkou ako takou, ale so záväzkovým vzťahom ako celkom. Dôsledkom neexistencie
pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o jej postúpení nie je neplatnosť postupnej zmluvy, ale len zákonná
zodpovednosť postupcu voči postupníkovi podľa § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, ak sa
dojednalo odplatné postúpenie pohľadávky (súdu nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky

z postupcu POHOTOVOSŤ, s. r. o. v prospech postupníka Platiť sa oplatí s. r. o.. Zmluva o postúpení
pohľadávky v Platiť sa oplatí s. r. o. v prospech POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola súdu predložená a vyplýva
z nej bezodplatné postúpenie pohľadávky, príslušenstva a práv s ňou spojených).

43. Nakoľko veriteľom z postúpenej pohľadávky v čase dobrovoľného plnenia žalobkyňou bol žalovaný

1/, Platiť sa oplatí, s. r. o. a z Oznámenia zo dňa 10.05.2012 doručeného žalobkyni vyplýva, že je
povinná plniť žalovanému 1/ na účet uvedený žalovaným 2/, má súd za to, že žalobkyňa bola v
rozhodnom období vo vzťahu so žalovaným 1/, voči ktorému si dôvodne uplatnila právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Súd vykonávajúci výklad právneho úkonu musí postupovať podľa § 35 od. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nespochybnili to, že ich vôľou prejavenou
uzavretou zmluvou o postúpení zo dňa 10.05.2012 bolo postúpenie pohľadávky. Výslovný prejav vôle
treba vykladať predovšetkým podľa použitého slovného vyjadrenia. Podmienkou na prihliadanie na vôľuúčastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výklad obsahu
právneho úkonu nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle. Použitie výkladovým pravidiel
môže smerovať len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami bol vyložený so stavom, ktorý

existoval v dobe urobenia právneho úkonu. Žalobkyňa plnila v zmysle doručeného Oznámenia postupcu
zo dňa 10.05.2012 postupníkovi na účet, ktorý bol postupcom uvedený v oznámení na výlučné plnenie
postupníkovi s poučením, že postupca nie je s postupníkom majetkovo alebo personálne prepojený a
forma a spôsob vymáhania pohľadávky je v kompetencii postupníka.

44. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží
o nové majetkové hodnoty. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne
obohatil.Oprávnenýmsubjektom,t.j.vprospechktoréhosavydanietakéhotoobohateniamáuskutočniť,
je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. K vzniku bezdôvodného obohatenia je potrebné
splnenie podmienok: a) získanie bezdôvodného obohatenia, b) protiprávnosť získania bezdôvodného
obohatenia, majetková ujma iného subjektu, c) príčinná súvislosť medzi bezdôvodným obohatením

a majetkovou ujmou, za ich súčasného splnenia. Žalobkyňa dobromyseľne plnila na účet uvedený v
Oznámení postupcom v prospech postupníka, ktorý v tom čase disponoval všetkými právami vlastníka
postúpenej pohľadávky zo zmluvy o úvere, o čom nemala žalobkyňa dôvod pochybovať. Skutočnosť,
že plnila na účet postupcu, POHOTOVOSŤ, s. r. o., a nie na účet postupníka Platiť sa oplatí, s. r.
o., nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobkyne, koho žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia, ak

žalobkyňa plnila na úhradu postúpenej pohľadávky voči nej z absolútne neplatnej zmluvy o úvere
dobromyseľne podľa zrozumiteľného a určitého jazykového vyjadrenia postupcu, ktorého prejavená vôľa
v časti označenia účtu, na ktorý má plniť, bola v rozpore s jazykovo prejavenou vôľou o povinnosti
plniť postupníkovi, pričom vôľou postupcu bolo postúpenie pohľadávky v prospech postupníka. Súd
len podotýka, že v tomto konaní nešlo o prípad predvídaný zákonom v zmysle § 530 Občianskeho

zákonníka. Ak by súd prijal obranu žalovaného 1/, že sa bezdôvodne neobohatil na úkor spotrebiteľa
a preto nie je pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd by akceptoval nekalú
obchodnú praktiku žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorá by požívala súdnu ochranu, keď by súd žiadal
od spotrebiteľa, aby dokazoval napriek svojej dobromyseľnosti, kto sa na jeho úkor skutočne obohatil
hoci bol v tom, že plní veriteľovi svojej pohľadávky a teda, kto uje pasívne legitimovaným na vydanie

bezdôvodného obohatenia pri plnení spotrebiteľa z neplatnej zmluvy príp. zo zmluvy sankcionovanej
bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou. Preto súd zaviazal žalovaného 1/ vrátiť bezdôvodné obohatenie
poukazované žalobkyňou v jeho prospech.

45. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený

čas splnenia, je treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník
je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak
nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom
zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale
deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Žalobkyňa si úrok z omeškania z vydania bezdôvodného

obohatenia žalobou neuplatnila, preto súd o ňom nerozhodoval a uložil žalovaným plniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p., keď úspešnej žalobkyni priznal náhradu
trovkonaniavplnomrozsahuvočiobomžalovanýmspoločneanerozdielne. Okonkrétnejvýškenáhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Okresný súd Trnava do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.