Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/42/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217217074
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217217074.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobkyne: O. E., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. O. X, O., práv. zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom Hlavné námestie 7,
Nové Zámky, proti žalovanej: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1.
mája 173/11, Trenčín, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez
poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.662,81 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 2.084,64 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 35 % a trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.06.2017 doručenou súdu dňa 30.06.2017 domáhala určenia, že
úverová zmluva č. N. zo dňa 25.06.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná, určenia, že
úver zo zmluvy č. N. zo dňa 25.06.2011 je bezúročný a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 5.193,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 4/2017 do zaplatenia a priznania
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.000,00 eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 25.06.2011 uzatvorila kúpnu zmluvu s predávajúcim
AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 35 858 699, so sídlom Panónska 39, Bratislava na osobné
motorové vozidlo J. XXX G., rok výroby 2005, kde kúpna cena za osobné motorové vozidlo bola
dohodnutá vo výške 2.853,99 eur. Žalobkyňa časť kúpnej ceny v hodnote 1.000,00 eur uhradila v
hotovosti predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy. Zvyšnú časť kúpnej ceny žalobkyňa uhrádzala
prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č. N. XXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovanou. Pri podpise úverovej zmluvy nemala žalobkyňa na výber, žalobkyňa so žalovanou úverovú
zmluvu nepripravovala po jednotlivých článkoch, zmluva už bola žalovanou vopred naformulovaná.
Žalobkyňa za poskytnutý spotrebiteľský úver zaplatila ku dňu 4/2017 hodnotu 8.047,44 eur. Vplyvom
nekalých praktík došlo k bezdôvodnému obohateniu v hodnote 5.193,45 eur. Žalobkyňa ďalej poukazuje
na to, že žalovaná postupovala bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské
práva boli porušené hlavne tým, že žalovaná použila v zmluve neprijateľné podmienky, a to v podobe
nečitateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť zmluvy, a to výšku, počet a termíny splátok nielen istiny, ale aj
úrokov a iných poplatkov, inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyjadrila presvedčenie,
že žalovaná sa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy dopustila nekalej praktiky o cene poskytnutého
úveru a že žalobkyňa nebola správne informovaná pred uzavretím zmluvy o RPMN. Keďže úver bol pre
porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov, žiada žalobkyňa o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 5.193,45 eur ako rozdielu medzi celkovou uhradenou sumou 8.047,44 eur a poskytnutým úverom
vo výške 2.853,99 eur.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu elektronicky dňa 08.11.2017 a
doplnenom písomne dňa 10.11.2017, v ktorom uviedla, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená
z iniciatívy žalobkyne, žalovaná uzatvorenie zmluvy žalobkyni žiadnym spôsobom nevnucovala. Bolo
povinnosťou žalobkyne zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne až po dôslednom porozumení
všetkým ustanoveniam ju podpísať. Žalovaná nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne a má za to, že
úverová zmluva N. obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). K bezdôvodnému obohateniu žalovaná uviedla, že je presvedčená, že z jej strany nedošlo
a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímala platby (splátky úveru) žalobkyne
oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými
podmienkami. Žalobkyňa teda uhrádzala jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej
úverovej zmluvy. Žalobkyni nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko
nedošlo 1) ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je
riadnym právnym dôvodom, 2) ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola
súdom vyhlásená za neplatnú, 3) ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol - úverová zmluva
nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov. Hodnota RPMN je v úverovej
zmluve uvedená správne vo výške 42,27 %. Tvrdenie žalobkyne, že RPMN je v úverovej zmluve
vypočítané nesprávne je len jej subjektívnym názorom, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným
dôkazom ani výpočtom. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, základným predpokladom
na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj
preukázanie, že žalovaný svojim konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobkyňa však v podanej žalobe nepreukázala, ktoré
konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenie osobitného
právneho predpisu žalovaná svojim konaním porušila. Právo na primerané finančné zadosťučinenie
je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi osobou - spotrebiteľom, ktorej bola porušením práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa privodená určitá ujma. Keďže tieto skutočnosti neboli preukázané,
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby súd žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobkyňa vo svojej replike doručenej súdu dňa 14.02.2018 k vyjadreniu žalovanej uviedla, že
nebola oboznámená s obsahom zmluvy, s jej dodatkami, nebola jej poskytnutá odborná starostlivosť.
Žalobkyňa považuje úverovú zmluvu od počiatku za neplatnú, nakoľko zmluva je zo strany žalovanej
podpísaná a opečiatkovaná spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., ktorá nemá oprávnenie a
splnomocnenie uzatvárať a podpisovať zmluvy za žalovanú. Výška poskytnutého úveru sa nezhoduje s
kúpnou cenou predmetu financovania, keďže kúpna cena auta bola 3.853,99 eur, akontácia uhradená
žalobkyňou v hotovosti bola 1.000,00 eur, predajná cena predmetu financovania podľa zmluvy o
úvere bola 4.300,00 eur, výška poskytnutého úveru podľa zmluvy bola 4.127,64 eur a reálna výška
poskytnutého úveru bola 2.853,99 eur. Žalovaná neposkytla žalobkyni plnenia podľa zmluvy a preto je
zmluva neplatná od počiatku. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že zmluva o úvere
č. N. zo dňa 25.06.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná od počiatku, že žalovaná
je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 5.193,45 eur a zaplatiť žalobkyni finančné
zadosťučinenie vo výške 1.000,00 eur.

5. Dňa 17.10.2018 bolo súdu doručené podanie žalovanej obsahujúce hmotnoprávnu námietku
premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zmysle § 100 ods. 1 v spojitosti s
ods. 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní majetkových práv žalobcu. Ohľadne plynutia subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby žalovaná uviedla, že za jej začiatok možno považovať práve deň, kedy sa
vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobkyni

známe. Žalobkyňa vedela, že plní zo zmluvného vzťahu, vedela, koľko plní a komu plní, keďže pri
posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť právneho posúdenia veci, ale mať znalosť
skutkových okolností vzťahu, z ktorého sa žiada bezdôvodné obohatenie vydať (obdobne Ro NS SR, sp.
zn. 1 Cdo 67/2011 a uznesenie NS SR z 10.1.2018 sp. zn. 3Cdo/169/2017). Žalobkyňa uhradila sumu
požičanej istiny splátkou splatnou dňa 28.07.2014. S ohľadom na vyššie uvedené nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 28.07.2016 premlčaný.

6. Dňa 18.10.2018 súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že konanie v časti o určenie, že úver zo zmluvy
č. N. zo dňa 25.6.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov, v časti
uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % z bezdôvodného obohatenia vo výške 5.193,45 € od
4/2017 do zaplatenia a v časti uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,00
eur zastavil, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 4.747,44 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, vo zvyšnej časti, teda v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. N. zo dňa 25.06.2011
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, v časti o zaplatenie sumy 446,01 eur titulom bezdôvodného
obohatenia a v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,00 eur, súd
žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 15,88 %.

7. V predmetnom rozsudku súd konštatoval, že v úverovej zmluve absentuje náležitosť uvedená v
§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva neobsahuje správny údaj o
celkovej výške spotrebiteľského úveru, z čoho potom vyplýva aj nesprávna výška úrokovej sadzby,
nesprávna výška RPMN a nesprávna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ďalej v
zmluve absentuje aj náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch,
teda adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Absencia
týchto zákonných náležitostí má v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak je zmluva o úvere bezúročná
a bez poplatkov, má žalovaná (veriteľ) nárok iba na to, čo žalobkyni (dlžníkovi) poskytla. Pokiaľ
jej však žalobkyňa plnila viac, získala žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie plnením
bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka), ktoré je žalovaná povinná žalobkyni vydať. Z
uvedeného dôvodu súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 4.747,44 eur ako rozdielu medzi sumou,
ktorú žalobkyňa žalovanej uhradila (8.047,44 eur) a sumou, ktorá jej bola ako úver skutočne poskytnutá
(3.300,00 eur). Súd pri rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou majúc
za to, že tento prostriedok procesnej obrany nebol zo strany žalovanej uplatnený včas. V zmysle § 153
ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Súd je toho názoru, že žalovanej nič nebránilo v tom, aby námietky, ktoré vzniesla v podaní doručenom
súdu dňa 17.10.2018, teda jeden deň pred nariadeným termínom pojednávania, uplatnila už skôr, a to
najmä s ohľadom na to, že žalovaná bola uznesením, ktoré jej bolo doručené dňa 26.03.2018, vyzvaná
na dupliku. Na toto uznesenie žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala, nekonala teda starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V prípade, že by súd na tento prostriedok procesnej
obrany žalovanej prihliadal, vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších
úkonov súdu, keďže by bolo potrebné nariadené pojednávanie odročiť, podanie žalovanej doručiť
žalobkyni a poskytnúť jej lehotu na oboznámenie sa s ním.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná vo výroku, ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a v závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd prihliadol
na vznesenú námietku premlčania, a pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s názorom, že žalobkyni
bol preplatený úver len vo výške 3.300,00 eur (bez nákladov spojených s poskytnutím úveru), sumu
požičanej istiny 3.300,00 eur žalobkyňa uhradila splátkou splatnou dňa 18.12.2013, preto je nárok
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia po dátume 18.12.2015 premlčaný. Žalovaná zároveň
pre určenie počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/315/2017,
rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/30/2017 a rozsudok Okresného súdu
Trnava sp. zn. 29Csp/7/2017.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vo vzťahu k namietanému premlčaniu práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia uviedla, že námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko na predmetnú vec

je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá sa
vzťahuje na úmyselné bezdôvodné obohatenie. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok
viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať vtom
zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla
skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila
potrebnú starostlivosť.

10. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 8Co/200/2019-201 zo dňa 05.12.2019
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 4.747,44 eur a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uznesení odvolací súd konštatoval, že
z faktúrovanej sumy 4.300,00 eur poníženej o sumu 1.000,00 eur zaplatenej žalobkyňou v hotovosti
ostalo na plnenie 3.300,00 eur, ktorú sumu žalovaná za žalobkyňu uhradila, teda táto suma bola
predmetom úveru a nie suma 4.127,64 eur uvádzaná ako celková výška úveru, keď do celkovej
výšky úveru žalovaná započítala náklady spojené s poskytnutím úveru 827,64 eur. Vychádzajúc z
celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 8.047,44 eur a zohľadňujúc sumu 3.300,00 eur zaplatenú
žalovanou za žalobkyňu predávajúcemu potom celkové náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 4.747,44
eur, čo nezodpovedá uvedenej sume týchto nákladov v zmluve 3.919,80 eur. Žalobca poskytnutie
úveru v zmluve uvedenej sume nepreukázal a teda tento jeho odvolací dôvod je nedôvodným, keď
závery (skutkové i právne) súdu prvej inštancie k následkom uvedeného v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru odvolateľom spochybnené odvolacími dôvodmi neboli, neboli preto predmetom
ani preskúmania odvolacím súdom, avšak na ich (nespochybnenú) správnosť neprihliadať nemožno. Čo
sa týka neprihliadnutia na žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatňovaného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia mal odvolací súd za to, že v tomto smere súd prvej inštancie nepostupoval
procesne vecne správne a spravodlivo. Je síce pravdou, že uvedenú námietku vzniesol žalovaný až vo
svojom podaní tesne pred pojednávaním veci, a to v druhom vyjadrení po druhej výzve súdu, avšak
súd prvej inštancie prihliadol na ním predloženú listinu ohľadom splnomocnenia pre predajcu konať
za neho pri uzatváraní zmluvy o úvere, keď tiež z obsahu spisu vyplývalo (zo splátkového kalendára
ako aj z dokladu o jednorazovej úhrade zostatku úveru) to, ako bol úver zo strany žalobkyne splácaný,
teda otázku premlčania mohol súd prvej inštancie riešiť na pojednávaní bez potreby jeho odročovania,
keď na pojednávaní bola prítomná samotná žalobkyňa a jej zástupca, teda riešenie uvedenej námietky
premlčania doplnenie dokazovania nevyžadovalo. Odvolací súd mal preto za to, že neprihliadnutie na
uvedenú námietku premlčania nebolo v danej veci opodstatnené, i keď inak všeobecne tento postup
súdu v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 CSP je akceptovateľný, musí však byť považovaný za
výnimočný, tak ako to vyplýva z uvedeného ustanovenia, ktoré príkladom uvádza dôvody takéhoto
postupu, keď tiež nemožno neprihliadnuť na to, že postup súdu v konaní má byť okrem zákonnosti aj
taký, aby viedol k spravodlivému rozhodnutiu sporu. (článok 2, 3, 15 a16, § 365 ods. 1 písm. b, § 152 a §
154 CSP). V ďalšom konaní a novom rozhodnutí preto odvolací súd uložil súdu prvej inštancie skutkovo
a právne sa vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovanou.

11. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju
neprítomnosť ospravedlnila, preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) pojednával v jej neprítomnosti. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že
žalovaná má vedomosť o tom, že formulárové zmluvy a podmienky dojednané so spotrebiteľmi nie
sú v súlade so zákonom aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/68/2013 zo dňa
28.6.2013. Keďže ide o rozsudok vo veci žalovanej, minimálne týmto dňom sa zakladá úmysel žalovanej
získať bezdôvodné obohatenie a objektívna doba na jeho uplatnenie sa z trojročnej predlžuje na
10 ročnú. Pretože zmluva bola uzavretá v roku 2011, desaťročná objektívna premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia neuplynie skôr ako 25.6.2021 a teda nárok žalobkyne je uplatnený
včas z hľadiska objektívnej doby. Z hľadiska subjektívnej doby žalovaná ani netvrdila a tým skôr
nepreukázala, že by sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení dozvedela včaššie, pričom zástupkyňa
žalobkyne poukázala na rozhodnutia súdov v spotrebiteľských veciach, z ktorých vyplýva, že spotrebiteľ
nie je povinný detailne poznať právnu úpravu, ktorá sa na zmluvný vzťah s dodávateľom vzťahuje.
Vzhľadom na to, že žalovaná je subjektom podnikajúcim dlhodobo na trhu s úvermi, resp. pôžičkami,
práve on mal mať kvalifikovanú vedomosť, že sa domáha alebo prijíma plnenie, na ktoré nemá právny
nárok. Ďalej poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012,

v ktorom najvyšší súd výslovne konštatuje „v prípade princípu neznalosti zákona neospravedlňuje,
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite
praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej až detailnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.“ Je štandardné, že pri vyslovení neplatnosti
právneho úkonu súdom na základe podanej určovacej žaloby začína premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia plynúť najskôr dňom právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým súd určuje
neplatnosť právneho úkonu. V podstate až rozsudkom v tomto konaní súd v odôvodnení konštatuje,
že pre rozpor so zákonom o spotrebiteľských úveroch je zmluvný vzťah bezúročný a bez poplatkov.
Aj táto skutočnosť teda svedčí v prospech nedôvodnosti žalovanou uplatnenej námietky premlčania.
Ďalej k subjektívnej premlčacej dobe uviedla, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela
bezprostredne pred podaním žaloby v súvislosti s vyhľadaním aktivít spotrebiteľských združení, pretože
táto skutočnosť sa začala medializovať a žalobkyňa si začala zisťovať, či medzi poškodené strany patrí
aj ona. Uvedené je možné nepriamo usudzovať aj z toho, že vedomosť o tom, že dochádza na jej
strane k plneniu bez právneho dôvodu a o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje, nemala
skôr, aj z toho, že riadne plnila žalovanej tak, ako to žalovaná žiadala, k čomu by nedošlo, keby mala
žalobkyňa vedomosť o tom, že žalovaná na tieto plnenia nárok nemá. Pokiaľ aj došlo v niektorých
obdobiach k porušeniu povinností žalobkyne plniť riadne a včas, dôvodom bola subjektívna nemožnosť
plnenia žalobkyne ako dlžníčky spôsobená jej rodinnou situáciou a prechodným nedostatkom finančných
prostriedkov. Ešte v marci 2017 žalobkyňa žalovanej plnila, preto možno dôvodne usudzovať, že ešte ani
v tomto čase nemala žalobkyňa subjektívnu vedomosť o bezdôvodnom obohatení, jeho výške, osobe,
ktorá sa mala bezdôvodne obohatiť na jej úkor, pretože keby to tak bolo, s určitosťou by ani v tento deň, a
ani predchádzajúce splátky žalovanej neuhrádzala. Zástupkyňa žalobkyne zároveň vo svojom prednese
poukázala na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/243/2016, 21Co/72/2014, 7Co/84/2011,
2Co/9/2012, 19Co/254/2014, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/301/2011,
15Co/18/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/256/2013 a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/121/2009.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa nasledovnými listinnými dôkazmi: kúpna
zmluva zo dňa 25.06.2011, špecifikácia predmetu financovania zo dňa 25.06.2011, splátkový kalendár
zmluvy o úvere č. N., štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, súhlas a podmienky
spracúvania osobných údajov, úverová zmluva č. N. zo dňa 25.06.2011, úverové zmluvné podmienky,
splátkový kalendár zmluvy o úvere č. N., faktúra č. P. XXXX_XXXXXX zo dňa 25.06.2011, kalkulácia
finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy č. N. k 23.03.2017,
fotokópiu časti osvedčenia o evidencii vozidla, splátkový kalendár obsahujúci aj údaje o vykonaných
úhradách, pripojené rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/72/2017, 3Co/243/2016. Takto
vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

13. Dňa 25.06.2011 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená úverová zmluva č. N.. V zmysle
nej žalovanej vznikol záväzok poskytnúť žalobkyni úver vo výške 4.127,64 eur (označené v zmluve ako
celková výška úveru) a žalobkyni vznikol záväzok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 72 mesačných
splátkach po 111,77 eur.

14. K zmluve bol vyhotovený aj splátkový kalendár na meno žalobkyne, z ktorého vyplýva počet splátok
72, výška mesačnej splátky 111,77 eur, splatnosť od 23.07.2011 do 23.06.2017 so započítaním na
splátku istiny a úroku, čo je uvedené pri každej splátke a mimoriadna splátka v sume 1.000,00 eur
splatná dňa 25.06.2011.

15. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. ako predávajúcim
a žalobkyňou ako kupujúcou vyplýva, že ňou predávajúci predal kupujúcej automobil Škoda Fabia
presne špecifikovaný v zmluve za dohodnutú kúpnu cenu 3.853,99 eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške
1.000,00 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a zvyšná časť kúpnej
ceny vo výške 2.853,99 eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o
úvere č. XX/XXXXXX uzatvorenej medzi kupujúcou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Z faktúry
č. FVNT1630_110325 zo dňa 25.06.2011 bolo zistené, že spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.
fakturovala žalobkyni za predaj osobného automobilu celkovú sumu 4.300,00 eur pozostávajúcu z ceny
za automobil Škoda Fabia 1.2 vo výške 3.853,99 eur, z ceny za Carlife 1 (1101-1350 ccm) vo výške

295,00 eur, z ceny za navigáciu GoClever GC 3540 vo výške 1,01 eur a z ceny za prípravu vozidla k
predaju + služby vo výške 150,00 eur.

16. Súd už v rozsudku zo dňa 18.10.2018 konštatoval, že úverová zmluva je pre absenciu zákonom
požadovaných náležitostí bezúročná a bez poplatkov, pričom záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru potvrdil aj odvolací súd v odseku 15 odôvodnenia uznesenia.

17. Zároveň mal odvolací súd zhodne ako aj súd prvej inštancie za to, že z fakturovanej sumy 4.300,00
eur poníženej o sumu 1.000,00 eur zaplatenej žalobkyňou v hotovosti ostalo na plnenie 3.300,00 eur,
ktorú sumu žalovaná za žalobkyňu uhradila, teda táto suma bola predmetom úveru a nie suma 4.127,64
eur uvádzaná ako celková výška úveru, keď do celkovej výšky úveru žalovaná započítala náklady
spojené s poskytnutím úveru vo výške 827,64 eur.

18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

21. Predmetom konania po rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 18.10.2018, ktorý v časti zastaveného
konania a v zamietnutej časti predmetu konania nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2018, je nárok
žalobkyne voči žalovanej na zaplatenie sumy 4.747,44 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Súd
prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 18.10.2018 ustálil, že úver poskytnutý žalovanou žalobkyni
je bezúročný a bez poplatkov, preto má žalovaná ako veriteľ nárok iba na to, čo žalobkyni ako
dlžníčke poskytla. Pokiaľ jej však žalobkyňa plnila viac, získala žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu (§ 451 OZ), ktoré je žalovaná povinná vydať žalobkyni.
Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 18.10.2018 neprihliadol na hmotnoprávnu námietku
premlčania vznesenú žalovaným majúc za to, že tento prostriedok procesnej obrany nebol zo strany
žalovanej uplatnený včas. Odvolací súd však vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvej
inštancie nepostupoval vecne správne a spravodlivo, preto sa súd prvej inštancie v ďalšom rozhodnutí
má vysporiadať s námietkou premlčania. Z uvedených dôvodov preto súd skúmal, či nárok žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.

22. Premlčanie možno definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď
premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik
vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na
dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak
stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby
dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo
strany súdov.

23. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej

veci ide o právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto právo sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil;
pričom najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka). Zákon teda pri bezdôvodnom obohatení rozlišuje dve premlčacie doby, a to
subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú resp. desaťročnú.

24. O tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne,
sa žalobkyňa vo vzťahu k sumám postupne plateným po tom, čo už vrátila žalovanej ňou skutočne
poskytnuté peniaze, dozvedela v okamihu, kedy s vedomím skutkových okolností, z ktorých možno
objektívne vzaté vyvodiť záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, žalovanej ďalej plnila. Táto
úvaha reflektuje v právnej praxi jednotne uplatňované výkladové pravidlo, že oprávnený sa dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil v zmysle ust. § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka vtedy, keď získa znalosť takých skutkových okolností, z ktorých je možné
vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, pričom nadobudnutie informácií tiež o právnej stránke
veci (napríklad o tom, ako možno nárok právne kvalifikovať alebo o možnosti domáhať sa jeho splnenia),
už nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantná. V súdnej
praxi tento názor pri posudzovaní nárokov na vrátenie neprávom zaplatených úrokov alebo poplatkov zo
spotrebiteľských zmlúv viedol k záveru, že nakoľko sa znalosť zákona predpokladá, spotrebiteľ disponuje
už pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy skutkovými informáciami, čo v zmluve podľa zákona chýba alebo
odporuje zneniu zákona, a preto pokiaľ plnil na základe zmluvy neplatnej alebo platil viac ako prijal
z bezúročnej a bezpoplatkovej úverovej zmluvy, od počiatku plnil s vedomím skutočností, objektívne
umožňujúcich poznanie, že sa tým veriteľ na jeho úkor obohacuje. V prípade posúdenia úverových zmlúv
ako bezúročných a bezpoplatkových tak začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby časovo splýva
s okamihom úhrady tej ktorej sumy, ktorú nad rámec skutočne poskytnutých peňazí dlžník veriteľovi
zaplatil.

25. Vychádzajúc zo splátkového kalendára predloženého žalovanou obsahujúceho aj údaje o
žalobkyňou uskutočnených úhradách je zrejmé, že žalobkyňa celú požičanú istinu (3.300,00 eur)
vrátila zaplatením 30. splátky, ktorú uhradila dňa 18.12.2013. Touto splátkou už plnila aj nad rámec
poskytnutej istiny, teda od tohto dňa dochádzalo postupne k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na
úkor žalobkyne. V danom prípade subjektívna premlčacia doba začala plynúť v prípade každej zo
splátok zaplatených v období mesiacov december 2013 až marec 2017 nad rámec požičaných peňazí,
vždy odo dňa nasledujúceho po ich zaplatení žalovanej. V prípade plnenia v mesiaci december 2013
zakladajúceho bezdôvodné obohatenie subjektívna dvojročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 19.12.2013 a márne uplynula dňa 19.12.2015,
keďže žalobkyňa podala žalobu na súde až dňa 30.06.2017. Rovnako došlo k premlčaniu ďalších
18 splátok zaplatených v období mesiacov január 2014 až jún 2015 (16.06.2015). Naproti tomu v
prípade splátky zaplatenej v mesiaci júl 2015 (16.07.2015) začala plynúť subjektívna premlčacia doba
dňa 17.07.2015 a uplynula by 17.07.2017, nárok však bol na súde uplatnený predtým (30.06.2017), a
preto, rovnako ako aj v prípade všetkých ďalších nasledujúcich splátok, premlčacia doba neuplynula. Z
toho v konečnom dôsledku vyplýva, že nepremlčanou je zo žalobkyňou uplatnenej pohľadávky len jej
časť zodpovedajúca 21 splátkam (uhradeným v období od 16.07.2015 do 16.03.2017) po 111,77 eur
a posledná splátka uhradená dňa 23.03.2017 vo výške 315,64 eur, spolu teda v sume 2.662,81 eur. V
ostatnej časti (2.084,64 eur) je nárok uplatnený žalobkyňou premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej
premlčacej doby. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu súd poznamenáva, že vzájomný vzťah oboch
lehôt je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho plynutia, začiatku aj konca. Preto ak skončí
plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Z uvedeného vyplýva,
že pre záver o premlčaní uplatneného práva postačí zistenie uplynutia i len jednej z dvojkombinácie
premlčacích dôb, preto sa súd ďalej plynutím objektívnej premlčacej doby nezaoberal.

26. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje poukazovaním na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,
ktoré plynutie premlčacej doby posúdili odlišne, súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10.01.2018 formuloval závery v obdobnej právnej
situácii, o akú ide aj v prejednávanej veci, teda v prípade spotrebiteľa domáhajúceho sa vrátenia
súm zaplatených na základe bezúročnej a bezpoplatkovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Najvyšší
súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že „pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr,
ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
12.2 Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri
posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že
oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“.12.3. K obdobným právnym záverom dospel najvyšší súd
tiež v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 121/2009, v ktorom uviedol, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom,
že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie
„skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie).“ Súd
upriamuje pozornosť tiež na to, že k záverom vyplývajúcim už zo skorších rozhodnutí (3Cdo/169/2017,
1Cdo/67/2011 a 5Cdo/121/2009) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne prihlásil aj v uznesení
sp. zn. 8Cdo/163/2018 zo dňa 22.05.2019, ktorým odmietol dovolanie proti rozsudku krajského súdu z
dôvodu, že otázka začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
spotrebiteľovi je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu riešená jednotne.

27. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/9/2012 [a v ňom vyjadrený právny názor (že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ ustupuje v
spotrebiteľských veciach v závislosti od konkrétnych okolností princípu dôležitejšiemu, ktorým je ochrana
práv spotrebiteľa)] je potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie bolo vydané v skutkovo a právne odlišnej
(exekučnej) veci, líšiacej sa od predmetného sporu žalobkyne a žalovanej nielen z hľadiska podstaty a
účelu konania, ale aj procesného postavenia spotrebiteľa. Nie bezvýznamnou je tu tiež okolnosť, že v
konaní sp. zn. 6MCdo/9/2012 poukázal najvyšší súd na uvedený princíp v súvislosti s riešením procesnej
otázky (oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský
rozsudok); v danom prípade ale žalobkyňa vzťahuje uplatnenie tohto princípu na riešenie hmotnoprávnej
otázky (začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zmyslom
spotrebiteľskej ochrany je dosiahnuť rovnováhu práv a povinností dodávateľa a spotrebiteľa, narušenú
ich nerovnakou vyjednávacou silou a schopnosťou, a nie narúšať rovnováhu účastníkov právnych
vzťahov, ktorá z podstaty všeobecnej záväznosti právnej úpravy prirodzene vyplýva. Podľa názoru súdu
niet právneho, ekonomického a ani iného rozumného dôvodu pre to, aby zákonné podmienky plynutia
premlčacích lehôt boli posudzované vo vzťahu k spotrebiteľom inak ako v prípade ostatných fyzických
a právnických osôb.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a to osobitne o trovách prvoinštančného konania a osobitne o trovách
odvolacieho konania. V časti o zastavení konania (rozsudkom zo dňa 18.10.2018) mal súd za to, že
žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keďže vzala svoju žalobu čiastočne späť bez uvedenia
dôvodu, teda bez toho, aby preukázala, že ju k tomu viedlo správanie žalovanej po podaní žaloby, preto
nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanej. V časti, v
ktorej súd žalobe vyhovel (2.662,81 eur) mala úspech v spore žalobkyňa, preto v tejto časti vznikol nárok
na náhradu trov konania jej. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (rozsudkom zo dňa 18.10.2018 v časti
1.446,01 eur a rozsudkom zo dňa 29.06.2020 v časti 2.084,64 eur), preto v tejto časti vzniklo právo na
náhradu trov konania žalovanej. Možno teda vyhodnotiť, že žalobkyňa mala úspech v spore v časti, v
ktorej súd žalobe vyhovel (2.662,81 eur), pričom jej hrubý úspech predstavuje 32,50 %. Žalovanej vznikol
nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti konania (2.000,00 eur) a v časti zamietnutej žaloby
(1.446,01 eur + 2.084,64 eur = 3.530,65 eur), čo spolu predstavuje 67,50 %. Po započítaní vzájomných
nárokov súd ustálil, že žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 35 % (67,50 % - 32,50 %). Keďže žalovaná mala plný úspech v odvolacom konaní, súd
jej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov

prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.