Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/787/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120298685
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120298685.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 36 613 843, proti povinnému: G., na vymoženie
pohľadávky vo výške 25,22 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/787/2020 zo dňa 18. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/787/2020 zo
dňa 18. júna 2020, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 23. 05. 2020, domáhal od povinného vymoženia sumy 25,22 eura s príslušenstvom. Ako exekučný
titul pripojil platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I č.k. Ro/204/03 zo dňa 30. 01. 2003. Oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením
sp. zn. 38Ek/787/2020 zo dňa 18. júna 2020 rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku

zamieta. Uplatnenie nároku zo strany oprávneného, na náhradu paušálnych trov za zastavenie starej
exekúcie, považoval za nedôvodné a v rozpore so zákonom.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v
zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit: „V prípade podania
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov

platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má
nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený sa stotožňuje s názorom okresného
súdu, že tento nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie, avšak môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené
s uplatnením pohľadávky. Sporná skutočnosť vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu zákona
o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený

predkladá v prílohe tohto podania.“ Navrhol preto, uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vrátiť
vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmeniť a vydať poverenie na výkon exekúcie.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému
je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“) ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.6. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) okrem náhrady súdneho
poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

7. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav vo veci bol zistený
správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým
spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a

podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie
správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na
vymoženie iných trov vo výške 42 eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc
predovšetkým dôvodovou správou, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného. K uvedenému súd uvádza,

žedôvodovásprávaniejeprávnezáväznýmvýkladomprávnychnoriem,ktorépodávajedinesúd.Možno
sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno
o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými
podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu
celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nezodpovedá prijatému

normatívnemu textu zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5
zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné
informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona č.
233/2019Z.z.niejepodstatnounáležitosťouvýškavymáhanéhonároku.Taktiežpodľadôvodovejsprávy
k § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j.

ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z
pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa samozrejme zvyšuje výška
paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát
oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: Na uľahčenie
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný

titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1
zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje
zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z.
(v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii
dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a

už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa
na viacerých miestach. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý sa má
mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide
o sumu 42 eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za
splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým

exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie
o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený
exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného.
Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný
v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych

trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru
súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani
nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež,
ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem
náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 eur od povinného a uvedené
náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu
trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

9. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac uvádza, že zákonom

233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej
definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k
zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.
2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia§ 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že
ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok,
ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie

exekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,vzneníúčinnomdo31.03.2017.Rešpektujúc
očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné
považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je
legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky
iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného

výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením
časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku
upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s
tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým
oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu
navykonanieexekúcieneúspešný.Súdprirešpektovaníústavnýchpravidielprávnehoštátu,nepovažuje

za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na
povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
10. Z vyššie uvedených dôvodov, sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
38Ek/787/2020 zo dňa 18. júna 2020 vydaného vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil

so záverom, že návrh na vykonanie exekúcie je v uvedenej časti nedôvodný. Oprávnený nedisponuje
exekučným titulom na ich vymáhanie a iné trovy ako zaplatený súdny poplatok nie je možné podľa § 9
ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. od povinného vymáhať. Nejde ani o trovy exekúcie oprávneného. Preto
podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie
exekúcie v časti 42 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.