Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/457/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109217252
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7109217252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senáte JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1. K.. H. F., Z.., W..
XX.X.XXXX, 2. X. F., W.. XX.X.XXXX, I. F. V.K., Š. XX, I. zastúpení JUDr. Katarínou Habiňákovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: K.. Y. T., W.. XX.X.XXXX, M. F.
V., Š. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, o
odstránenieoplotenia,oodvolanížalobcovprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.12C/314/2009
zo 16. júna 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, priznal
žalovanému náhradu trov konania v 100% výške, priznal štátu voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov konania v 100% výške.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému odstrániť

oplotenie medzi parcelami Č.. XXXX E. XXXX/X, V.. Ú.. V. (Q.) U. H. XX,XX Y. I. Q. F. I. E. F. E. E. Z. L.
Š. T. J. T. A.Q. T. Č.. X/XXXX A. K.. H. F., vyhotoveného 26.11.2014 a priznania náhrady trov konania.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia pôvodnou žalobou sa domáhali odstránenia oplotenia
postaveného žalovaným na ich parcele Č.. XXXX, žalobný petit podaním zo 16.11.2010 upresnili tak,
že žiadali odstránenie oplotenia, ktoré postavil žalovaný na parcelách žalobcov Č.. XXXX E. XXXX a
poslednou úpravou zo 4.2.2015 žiadali, aby žalovaný odstránil oplotenie medzi parcelou Č.. XXXX/X E.

T. Č.. XXXX, teda predmetom žaloby nebolo celé oplotenie medzi pozemkami strán sporu, ale iba jeho
časť. Po vykonaní znaleckého dokazovania žalovaný dobrovoľne odstránil oplotenie oddeľujúce parcely
Č.. XXXX/X E. XXXX/X (ktorých je vlastníkom) a parcely Č.. XXXX E. XXXX/X (ktorých vlastníkmi sú
žalobcovia) a následne postavil nové oplotenie. Ďalej vychádzal zo zistenia, že podľa výpisu z N. Č..
XXXXX T. I. V. K., I. V. - L. Y., V. Ú. Q., podľa ktorého je žalovaný výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/
X - A. I. U. XXX Y., T. Č.. XXXX/X - A. I. U. XXX Y., T. Č.. XXXX/X - A. T. E. W. I. U. XXX Y. E. T. Č.. XXXX/
X - A. T. E. W. I. U. XXX Y.. Zároveň je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné Č.. XXXX T. W. T.

Č.. XXXX/X. T. F. E. U. A. N. Č.. XXXXX T. I. V. K., I. V.K. - L. Y., V. Ú. Q., podľa ktorého žalobcovia sú
vlastníkmi pozemkov parcely Č.. XXXX/X - A. T. E. W. I. U. XX Y., T. Č.. XXXX/X - A. T. E. W. I. U. XXX
Y. E. T. Č.. XXXX - A. I. U. XXX Y.. Zároveň sú vlastníkmi rodinného domu č. súpisné XXXX T. W. T. Č..
XXXX/X. K predmetným listom vlastníctva bola priložená aj kópia katastrálnej mapy. Predložené bolo ajstavebné povolenie Č.. U. XXXX/XXXXX-XXX/STS A. H. XX.XX.XXXX U. Y. Č. V. - L. Y., ktorým bola
povolená stavba „Oporné múry a oplotenie“, na pozemkoch žalovaného parcely Č.. XXXX/X E. XXXX/
X U. V. Ú. Q.. T. F. E. C. Y. V. Č..: Y. XX/X-XX/I/STS zo dňa 25.7.2007, ktorým bolo nariadené vykonať

žalovanému nápravu na stavbe „Oporné múry a oplotenie“, na pozemkoch parciel Č.. XXXX/X E. XXXX/
X U. V. Ú. Q., spočívajúcu v odstránení oplotenia zasahujúceho na pozemky parciel Č.. XXXX E. XXXX
U. V. Ú. Q.. K tomu bolo pripojené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach Č.. XXXX/
XXXXX zo dňa 2.11.2007, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Mesta Košice č. Y. XX/X-XX/I/STS zo dňa
25.7.2007 v celom rozsahu. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX podaným znalcom v odbore geodézia

a kartografia K.. H. F. vyplynulo, že pôvodný murovaný plot postavený žalovaným medzi parcelami č.
XXXX/XE.XXXXnebolpostavenýnaprávnejhranici,zgrafickejprílohyposudkuvyplynulo,žemurovaný
plot postavený žalovaným v časti medzi parcelami č. XXXX/X E. XXXX U. Z. L. H. I. Q.Č. F. I. E. F. E.
E. Z. L. Š. A. H. T. Č.. XXXX.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 123, § 126 ods. 1 OZ s prihliadnutím na ust. § 216 ods. 1, 2 a §

217 ods. 1 C.s.p., súd prvej inštancie konštatoval, že je viazaný žalobným návrhom žalobcov, pričom pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zo žalobného petitu vyplynulo, že žalobcovia sa
podanou žalobou domáhali odstránenia časti oplotenia medzi parcelou žalovaného č. XXXX/X E. T. Ž.
Č..XXXX,V.U.I.A.H.T.Č..XXXX.Keďžežalovanýpôvodnéoplotenieodstránil,postavilnovýplot,ktorý
už nezasahuje v predmetnej časti žaloby do pozemku žalobcov, pričom žalobcovia zotrvali na podanej

žalobe, musel žalobu zamietnuť, lebo existujúce oplotenie už nezasahuje do pozemkov žalobcov, z tohto
dôvodu teda nie sú porušované ich vlastnícke práva. V spore zostalo sporným odstránenie betónového
základu, o ktorý boli opreté panely žalobcov postavené v jame za domov žalobcov. Bol toho názoru, že
žalobcovia hodnoverným spôsobom nepreukázali, že tento betónový základ postavil žalovaný, pričom
žalovaný od počiatku trval na tom, že tento betónový základ on nestaval a svedok, konateľ stavebnej

firmy, ktorá stavala rodinný dom žalovaného, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že ani ich firma tento
betónový základ nestavala. Vychádzajúc zo záveru, že dôkazné bremeno, kto postavil betónový základ
bol na žalobcoch, uzavrel, že títo nepreukázali, kto uvedený betónový základ postavil. Naviac podľa
záveru súdu prvej inštancie odstránenie predmetného betónového základu nebolo lebo predmetom
sporu, predmetom sporu bolo odstránenie oplotenia medzi pozemkom žalobcov - T.. Č.. XXXX E. T. Ž. -

T.. Č.. XXXX/X, z grafickej prílohy k znaleckému posudku, z predložených fotografií, ako aj z ohliadky na
mieste samom však mal preukázané, že predmetný betónový základ sa síce nachádza na pozemku T..
Č.. XXXX, V. U. L. Ž., E. W. L. Y. T.. Č.. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný. Súd viazaný žalobným
návrhom preto nemohol prekročiť petit žaloby. K tvrdeniam žalobcov, že po odstránení pôvodného
oplotenia zostala na ich pozemku stavebná suť z pôvodného oplotenia, ktorú žalovaný neodstránil,

uviedol, že predmetom sporu bolo odstránenie oplotenia medzi parcelami Č.. XXXX E. XXXX/X, pričom
z grafickej prílohy k znaleckému posudku, z ohliadky aj z predloženej fotodokumentácie vyplynulo, že
predmetná kamenná suť sa nachádzala na parcelách žalobcov Č.. XXXX E. XXXX/X, medzi domov
žalobcov a pozemkom žalovaného, konkrétne parc. Č.. XXXX/X. T. dobrovoľnom odstránení oplotenia
žalovaným by tak už nebolo predmetom sporu odstránenie oplotenia, ale jednalo by sa o prípadné

vypratanie nehnuteľnosti. Keďže počas konania predmet sporu odpadol a napriek tomu žalobcovia trvali
na podanej žalobe, žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku konštatoval, že žaloba tak ako bola podaná po následných úpravách, bola v

celom rozsahu dôvodná. Počas konania však predmet sporu odpadol, keďže žalovaný sporné oplotenie
odstránil, takže v čase vyhlásenia rozsudku už nezasahovalo do pozemku žalobcov, keďže napriek
tomu žalobcovia zotrvali na podanej žalobe, musel žalobu zamietnuť, čím sa stal v plnom rozsahu vo
veci úspešný žalovaný. Z tohto dôvodu mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k
žalobcom v 1. a 2. rade, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

6. Vychádzajúc z čl. 4 ods. 1 Základných princípov C.s.p., keďže vo veci bolo súdom nariadené znalecké
dokazovanie a uznesením z 9.12.2014 súdnemu znalcovi K.. H. F. bola priznaná odmena vo výške
664,58 eur s tým, že časť odmeny vo výške 300,- eur mu bola vyplatená zo zálohy, ktorú zložili

žalobcovia, ostatná časť vo výške 364,58 eur bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu, čím
vznikli štátu trovy konania vo výške 364,58 eur, rozhodol aj o týchto trovách podľa pomeru úspechu vo
veci. Keďže vo veci boli v plnom rozsahu neúspešní žalobcovia, súd priznal štátu voči žalobcom v 1. a2. rade nárok na náhradu trov konania v 100 %-nej výške. Aj o tejto výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia,
veci navrhli zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť
rozsudok, žalovanému uložiť povinnosť odstrániť protiprávne umiestnené oplotenie ako je špecifikované
v znaleckom posudku č. X/XXXX z 26.11.2014 v častiach, v ktorých zasahuje na parc. Č.. XXXX E.

XXXX vo vlastníctve žalobcov a v súlade s týmto rozhodnutím tiež rozhodnúť o náhrade trov konania a
nákladov spojených s konaním. Uviedli, že v odôvodnení rozsudku niet sporu v bodoch 1 - 7, z dôkaznej
situácie jednoznačne a nevyvrátiteľne vyplýva, že protiprávny skutok opísaný v súdnom spise nimi a
súdnym znalcom, priznaný aj samotným žalovaným a potvrdený v odôvodnení aj samotným súdom,
sa nepochybne stal. Súd mal bez zbytočných prieťahov v konaní za tak preukázateľne jednoznačnej
dôkaznej situácie rozhodnúť v zmysle žalobného petitu. Iba na základe takéhoto rozsudku, keďže k

dohode nedošlo, mohol žalovaný vniknúť v súlade s právom na ich pozemok a odstraňovať predmetné
oplotenie. Poukazovali na to, že v oznamovacej povinnosti príslušnému stavebnému úradu žalovaný
klamal, ak uviedol, že mieni búrať plot na svojom pozemku, že po vniknutí na ich pozemok došlo aj k
fyzickému napadnutiu, ako aj k iným škodám, čo bolo evidované aj príslušným obvodným oddelením
PZ SR a sťažnosťou na stavebnom úrade. Pripomienkovali časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej

inštancie poukazom na to, že konštatovanie: „počas konania žalovaný odstránil pôvodné oplotenie a
postavil ho nanovo, aby nezasahovalo do pozemku žalobcov“, považovali za zavádzajúce, pričom nie
je uvedený ani dátum, ani oprávnenie k takémuto úkonu ani dôkaz o tom, že platí, čo je uvedené
tam „nezasahovalo do pozemku žalobcov“. Takýto postup hodnotili ako hrubé porušenie zákonnosti
sudcovskej etiky so zjavným prejavom strannosti tvrdiac, že žalovaný si so sudcom tyká a sú zrejme

dobrí kamaráti. Vyslovili podozrenie o účelových prieťahoch v konaní a k navádzaniu k protiprávnemu
konaniu žalovaného, trvali na tom, že nimi uvádzané tvrdenia v bodoch 9 a 10 odôvodnenia rozsudku
boli opodstatnené. Tvrdenie žalovaného o tom, že základ časti plota nestaval, iba ho využil, považovali
za naivné tvrdenie. Je podľa nich právnym aj logickým nezmyslom domnievať sa, že niekto si len tak
bez povolenia majiteľa môže dovoliť tvoriť nadstavbu k nejakému objektu, považovali to za nepriame

priznanie, že aj sporný základ je stále na ich pozemku. K výpovedi svedka k uvedenej skutočnosti uviedli,
že táto nie je nápomocná ani jednej strane, nakoľko iba tvrdil, že jeho firma predmetný základ nestavala,
čo pochopiteľne nevylučuje, že ho staval niekto iný. Pokiaľ by však tento problém mal byť v prípade
dôvodom na neskončené naťahovačky v dokazovaní uviedli, že už netrvajú na tom. Ďalej poukazovali
na to, že sudca účelovo obišiel priznanie žalovaného k trestnej činnosti, úmyselného uvádzania v omyl

v súvislosti s odstránením drobnej stavby (predmetného oplotenia), v rámci oznamovacej povinnosti
stavebnému úradu súd priznal protiprávne konanie žalovaného, že skutok tak ako je deklarovaný nimi
a súdom ustanoveným znalcom sa stal, tým aj priznáva, že odstránenie plota bolo protiprávne, t.j. bez
povolenia stavebného úradu i povolenia bez výhrad súdu a bez právoplatného rozsudku. Namietali
správnosť postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ sa opiera o § 216 C.s.p. a obchádza ust. § 215

ods. 1 C.s.p., v ktorom sa ukladá súdu rozhodnúť na základe zisteného skutkového stavu, ktorý je
naviazaný na žalobný návrh a jeho dôkaznú situáciu. O tom, aký je a bol zistený skutkový stav, nie
je možné podľa nich pochybovať. Plnenie nemožno realizovať protiprávnym konaním v predstihu a
za takýchto okolností súd nemôže akceptovať ani stiahnutie žalobného návrhu. Zdôrazňovali, že sa
domáhajú uloženia povinnosti žalovanému ako vymožiteľného práva žalujúcimi na ich ochranu nezávisle

na stavebnom charaktere stavu na tvári miesta. Boli toho názoru, že ust. § 217 by bolo aplikovateľné
v prípade, ak by došlo k zmene skutkovej podstaty špecifikovanej v žalobnom návrhu a potvrdenej
dôkaznými prostriedkami v konaní, ak by došlo v priebehu súdneho konania, na základe katastrálneho
konania o oprave chyby v katastrálnom aparáte, k zmene hraníc na predmetných pozemkoch. Podľa
chápania sudcu by potom každý prečin či protiprávny akt mohol byť opravený žalovaným jeho násilným

či jednostranným nelegálnym konaním, čo je možné prirovnať k prípadu, keď dlžník vráti dlžnú sumu
veriteľovi pred rozhodnutím súdu násilným vniknutím do obydlia žalobcov - veriteľov a pred súdom bude
tvrdiť,žesumuvrátilažedôvodsúdnehokonaniatýmodpadol.Dokoncabudúmusieťniesť„spravodlivo“
všetky náklady spojené s konaním ako je to v tomto prípade v rozsudku. Namietali, že v ďalšej časti
odôvodnenia rozsudku (bod 25), sú uvedené úkony, ktoré im nie sú známe, nevidia pre ne dôvod, ani im

nie je známe, kto ich vykonal. Uvádzajú sa v nich klamlivé tvrdenia. V ďalšej časti odvolania opakovane
uvádzali, že uloženie povinnosti súdom nemôže byť ovplyvňované stavebnou činnosťou. Podľa nich
rozhoduje právny stav, či povinnosť je alebo nie je a to z ustálenej dôkaznej situácie v zmysle žalobného
návrhu. Vyslovili nedôveru súdu, boli toho názoru, že autor odôvodnenia nerozumie alebo zrejme nechcerozumieť predmetu sporu, ktorý pochopiteľne nespočíva v odstránení či neodstránení veci, to nie je
právnou otázkou v kompetencii súdu, ale či tu povinnosť je alebo nie je odstrániť vec protiprávne
postavenú na cudzom pozemku. Táto povinnosť bola nad všetky pochybnosti preukázaná ustálenou

dôkaznou situáciou. Vyslovili názor, že napriek pôvodne jasnému očakávaniu výsledku konania v ich
prospech by mohlo dôjsť k prekvapujúcemu rozhodnutiu aj čo sa týka prisudzovania trov a nákladov v
konaní. V súvislosti so situáciou uvádzanou súdom prvej inštancie v bode 35 odôvodnenia (skúmanie
procesnéhozavineniazastaveniakonania),zdôrazňovali,žesúdsavôbecnezaoberal(aninevyhodnotil)
ani jednou argumentáciou z ich strany, čo je krajný extrém aj napriek vyššie uvedenému preukázanému

stráneniu žalovanému. Celkovo došlo k hrubému poškodzovaniu ich práv.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu ako vecne správny v
napádaných výrokoch a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ohradil sa voči
nezmyselným obvineniam zo strany žalobcov. Uviedol, že po vypracovaní znaleckého posudku v danej
veci akceptoval zistený stav a pristúpil k vyriešeniu problému, pre ktorý sa žalobcovia obrátili na súd a

to v súčinnosti s príslušným stavebným úradom. Poukazoval na to, že pokiaľ konajúci sudca postupoval
v zmysle vtedy účinného procesného predpisu, ktoré mu ukladalo v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. pokúsiť
sa spor vyriešiť zmierne, tak nemôže sa jednať o protiprávny postup ako to žalobcovia podsúvajú vo
svojom odvolaní. Doručením žiadosti o odstránenie oplotenia splnil si svoju povinnosť, stavebnému
úradu neklamal. Ďalej uviedol, že k žiadnemu fyzickému kontaktu so žalobcami z jeho strany nedošlo a

ani z vyšetrovania PZ nebol vyvodený záver v tomto smere, ide o ich výmysel. Rovnako nedošlo z jeho
stranyknijakýmškodám.Ktvrdeniu,žesisosudcomtykáuviedol,žesisnímnetyká,prvýrazhovživote
videl na pojednávaní, nikdy sa s ním osobne nestretol, ide opäť o výmysel žalobcov. Odmietal akékoľvek
násilné správanie sa z jeho strany, ktoré žalobcovia v odvolaní spomínajú. Opakoval, že staré oplotenie
zbúral na základe toho, že bol vyzvaný v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. počas súdneho sporu a na základe

povolenia o odstránenie oplotenia vydaného stavebným úradom. V tejto súvislosti neevidoval nesúhlas
žalobcov v tom čase s takýmto postupom. Dialo sa iba to, čo chceli svojou žalobou dosiahnuť. Pokiaľ
staré oplotenie bolo odstránené pôvodný žalobný petit už nemohol obstáť. Vzhľadom na dikciu O.s.p./
C.s.p. pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo žalobcovia vytrvalo odmietajú
akceptovať a pochopiť. Bol toho názoru, že v odvolaní žalobcov absentuje jeden jediný odvolací dôvod

v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ C.s.p.

9. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného v totožnom znení, v
ktorom uvádzali, že oprávnenie odstránenia oplotenia na cudzom pozemku musí vychádzať pri už
podanej žalobe z rozhodnutia súdu, nie jednostrannou svojvôľou žalovaného. Zmier nemožno nahradiť

„pokusom“ o zmier a na základe takýchto pokusov oprávňovať jednostranné konanie a vykonávať
spravodlivosť. Vo vyjadrení žalovaného k ich odvolaniu sa podľa nich popierajú skutočnosti, ktoré sú
preukázateľne pravdivé z právne relevantných listín a svedeckých výpovedí. Uviedli, že pri miestnom
šetrení dňa 5.4.2017 sa niekoľkokrát podľa prítomných svedkov ozvalo zo strany žalovaného dôverné
oslovovanie sudcu tykaním „Milo“. Poukazovali na to, že násilné správanie žalovaného je preukázateľné

prítomnými svedkami, zranení žalobcu, záznamom PZ a lekárskeho ošetrenia a príslušnými listinami.
Považovali za právny nezmysel tvrdenie, že namiesto rozsudku bol žalovaný právne postačujúco
vyzvaný v zmysle O.s.p. na „zbúranie“ oplotenia, čo oprávňovalo jeho konanie a bolo v súlade so
zákonom. Argument žalovaného, že neevidoval nesúhlas (žalobcov) v jeho konaní je v príkrom rozpore
s už uvedenou skutočnosťou použitia násilia žalovaným pri presadzovaní svojho zámeru, t.j. nepočkať

na rozhodnutie súdu a použiť nekorektne obštrukčné a špekulatívne prostriedky práva. Opakovane
poukazovali na dôkaznú situáciu jednoznačne preukazujúcu, že protiprávne oplotenie na základe
zaznamenaného skutkového stavu je aj teraz právne na pozemku žalobcov, poukazujúc na to, že stav
v čase vyhlásenia rozsudku by sa mohol zmeniť iba ak by sa preukázala chybná hranica susedných
pozemkov. Opätovne zdôrazňovali, že skutok sa stal a to tak, ako bol nesporovo zaznamenaný v

súdnom znaleckom posudku a priznaní samotného žalovaného. Podľa nich nič nebránilo vyhláseniu
rozsudkuvzmysležalobnéhonávrhubezzbytočnýchprieťahovanedošlobytakkporušeniupríslušného
článku ústavy a C.s.p. pre hospodárne vedenie súdneho konania, nehovoriac o porušení práva na
spravodlivý súdny proces žalobcov. Opakovali, že súd namiesto rozhodnutia poskytol čas a priestor pre
irelevantné a scestné úkony vo veci, zaujal pozíciu bežnú pre stavebný dozor a kolaudačné rozhodnutie.

Trvali na tom, že žalovaný nemal oprávnenie na búranie protiprávneho oplotenia, búranie bolo teda
nelegálne, protiprávne, sprevádzané zbytočným násilím a keďže v KN nedošlo k oprave žiadnej chyby
v katastrálnom aparáte a tým k zmene hraníc susedných pozemkov, je podľa nich skutkový stav, t.j.zaznamenaný protiprávny stav a nezmenil sa ani v čase vyhlásenia rozsudku. Preto podľa nich nie je
možné logicky vo veci rozhodnúť inak ako je formulované v ich odvolaní.

10. Žalovaný k vyjadreniam žalobcov uviedol, že z ich vyjadrení nevyplýva žiadna potreba meniť jeho
doterajšie vyjadrenia a postoje v danej veci, opakovane namietal, že zákonného sudcu nikdy neoslovil
dôverneakotožalobcoviaprezentujúaosobuzákonnéhosudcunepozná,popieralakékoľvekžalobcami
tvrdené násilné správanie poukazujúc na to, že tieto tvrdené nezmysly o násilnom správaní v konečnom
dôsledku vyriešil policajný zbor a nie sú predmetom tohto konania. Zdôrazňoval, že pokiaľ žalobcovia

naďalej rozporujú odstránenie oplotenia počas konania v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p., tak potom je otázny
ich skutočný právny záujem na podanej žalobe. Pokiaľ naďalej trvajú na tom, že protiprávne oplotenie je
aj teraz na ich pozemku, tak ide o skutkový nezmysel, ktorý nemá význam ďalej komentovať. Vzhľadom
na nedôvodnosť odvolacích dôvodov navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

11. Sudca prejednávajúci predmetnú vec na súde prvej inštancie, Y.. Y. J., v písomnom stanovisku k

vyjadreniam žalobcov zo dňa 18.10.2017, v ktorých uvádzali, že žalovaný ho mal oslovovať tykaním „Y.
uviedol, že žalovaného pred sporom nepoznal, netyká si s ním, nie je s ním v žiadnom vzťahu, je to pre
neho strana sporu ako každá iná. Ďalej poukázal na to, že na miestnom šetrení dňa 5.4.2017 okrem
strán sporu a ich právnych zástupcov nebol predvolaný žiaden svedok, celý priebeh miestneho šetrenia
bol nahrávaný na zvukový záznam, je uložený v elektronickom súdnom spise, z miestneho šetrenia bola

vyhotovená zápisnica, je založená v spise na č.l. 251 a bola zaslaná stranám sporu. Žalobcovia ani ich
právna zástupkyňa nenamietali jeho zaujatosť z dôvodu, že si so žalovaným tyká.

12.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34C.s.p.)prejednalodvolaniežalobcovakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust.§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu vo veci samej nie je možné
vyhovieť.

13. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §

387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. decembra 2018 o 10,10 hod.
v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 6.12.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

3 C.s.p..

15. Žalobcovia namietali v odvolaní dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j. že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval

na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod vo veci samej nie je naplnený.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

19. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).20. Podstatou odvolacích námietok zo strany žalobcov je tvrdenie, že vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný protiprávne postavil svoje oplotenie na ich pozemku, preto

skutočnosť, že medzičasom (počas konania pred súdom prvej inštancie a pred rozhodnutím vo veci
samej) z jeho strany došlo k odstráneniu tohto oplotenia bez ich súhlasu, nemôže byť dôvodom pre
zamietnutie žaloby. Namietali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania
poukazujúc na to, že boli zaviazaní nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania tak pri stavbe oplotenia, ako aj pri jeho

zbúraní, takže potom každý prečin či protiprávny akt by mohol byť opravený násilným či jednostranným
nelegálnym konaním.

21. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že žalobcovia sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému, aby odstránil oplotenie
medzi jeho parcelou č. XXXX/X a ich parcelou (žalobcov) č. XXXX. Teda predmetom žaloby nebolo

odstránenie celého oplotenia medzi pozemkami strán sporu, ale iba jeho časť, pričom žalovaný po
znaleckom dokazovaní dobrovoľne odstránil oplotenie oddeľujúceho jeho parcely č. XXXX/X E. XXXX/X
E. T. Ž. Č.. XXXX E. XXXX/X. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že časť betónového základu,
ktorážalovanýmodstránenánebolasasícenachádzanapozemkuparc.Č..XXXX,ktoréhovlastníkmisú
žalobcovia, ale nachádza sa mimo parcely č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný. Vzhľadom na to, že

bol viazaný žalobným návrhom, nemohol prekročiť petit žaloby, žalobu zamietol. Takisto vzhľadom na to,
že predmetom konania bolo odstránenie oplotenia, neprihliadal na tvrdenia žalobcov, že po odstránení
pôvodného oplotenia žalovaným zostala na ich pozemku stavebná suť z pôvodného oplotenia, ktorá
nebola odstránená konštatujúc, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcami namietaná
kamenná suť sa nachádzala na parcelách žalobcov Č.. XXXX E. XXXX/X Y. H. Ž. E. T. Ž., V. T. Č..

XXXX/X, U. W. M., Ž. T. V. F. Ž. I. I.W. T. Y. T. Č.. XXXX E. XXXX/X. Za takýchto okolností mal za to,
že po dobrovoľnom odstránení oplotenia žalovaným už by takto nebolo predmetom sporu odstránenie
oplotenia, ale vypratanie nehnuteľnosti. Mal za to, že počas konania predmet sporu odpadol a keďže
žalobcovia napriek tomu trvali na žalobe, túto zamietol.

22. S týmito závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

23. Na zdôraznenie správnosti týchto záverov odvolací súd uvádza:

24. Podľa § 216 ods. 1, 2 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Konanie sa začne len na návrh podanej žaloby. Žalobca vymedzuje predmet sporového konania a

to pokiaľ ide o:
1. konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený,
2. konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu,
3. výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. V súlade s autonómiou
súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie,

o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným
právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením (čo do druhu alebo výšky) než aké sú uvedené v
žalobe a nemôže priznať iné plnenie ako je žiadané v petite.

26. Ods. 2 cit. zákona ustanovenia upravuje výnimku zo zásady, že súd nemôže priznať iné plnenie ako

je žiadané v petite. Medzi také výnimky nepatrí konanie o ochranu vlastníckeho práva spočívajúceho
v povinnosti odstrániť oplotenie.

27. Z obsahu spisu predovšetkým z grafickej prílohy, ktorá tvorí prílohu znaleckého posudku č. X/XXXX
T. A. K.. H. F., znalcom v odbore geodézia a kartografia, z kópie katastrálnej mapy z 15.5.2009, ako

aj z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres V. K., I. V.-L. Y., V.. Ú.A.. Q. A. XX.X.XXXX U., Ž. W. N.
Č.. XXXXX L. A. T. C.. „. Č.. XXXX/X - A., XXXX/X - A., XXXX/X - A. T. E. W., XXXX/X - A. T. E. W.,
ktorých vlastníkom je žalovaný. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres Košice I, I. V.- L. Y., V.. Ú..
Q. A. XX.X.XXXX U., Ž. W. N. Č.. XXXXX L. A. T. C.. „. Č.. XXXX/X - A. T. E. W.H., XXXX/X - A. T. E.W., XXXX - A.. A. J. T. V. A. T. Č.. X/XXXX U., Ž. T.. Č.. XXXX, V. U. L. Ž. T. Z. H. L. L. T. Ž., T. L. T.
Ž. L. T. T.. Č.. XXXX/X E. T.. Č.. XXXX/X. Uvedené skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie
neboli spochybňované.

28.Predmetomžalobyvzmysležalobnéhopetitunaposledyupravenéhožalobcamipodanímz3.2.2015,
doručeného súdu prvej inštancie 4.2.2015, v ktorom sa žalobcovia vyjadrovali k znaleckému posudku a
v ktorom upresnili žalobný návrh, domáhali sa vydania rozsudku v znení: „Odporca K.. Y. T. je povinný
odstrániť oplotenie medzi parcelami Č.. XXXX/X E. XXXX, V.. Ú.. V., U. H. XX,XX Y. od hraničného

bodu označeného ako bod A a celej svoje šírke podľa grafickej prílohy znaleckého posudku č. X/XXXX
znalca K.. H. F., znalca z odboru geodézie a kartografie vyhotoveného dňa 26.11.2014 do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Znalecký posudok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia“.

29. Z takto formulovaného žalobného petitu je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali odstránenia oplotenia
postaveného medzi parcelami Č.. XXXX E. XXXX/X. Predmetom žalobného petitu teda nebola žaloba

o odstránenie oplotenia medzi parcelami Č.. XXXX E. XXXX/X.

30. Prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, najmä na skutočnosti vyplývajúce z grafickej
prílohy k znaleckému posudku, z predložených fotografií, ako aj z ohliadky na mieste samom, mal za
preukázané, že časť betónového základu o ktorej obe strany tvrdili, že ju nepostavili, sa síce nachádza

na pozemku parc. Č.. XXXX, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia, ale nachádza sa mimo parcely Č.. XXXX/
X, ktorej vlastníkom je žalovaný ( susedí s T.. Č.. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného).

31. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

32. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prvom rade musí súd pri formulovaní svojho
autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. To
síce neznamená, že súd bez ďalšieho ignoruje minulé udalosti, deje a stavy, ale tieto skutočnosti zoberie
do úvahy jedine za predpokladu, že sú relevantné v čase vyhlásenia rozsudku (t.j. v čase vyhlásenia
rozsudku stále trvajú samotné skutočnosti/alebo trvajú ich pre rozhodovanú vec relevantné priame alebo

nepriame následky). Pre prejednanie a rozhodnutie veci nie je podstatné zistenie celej objektívnej reality,
ale len jej relevantnej časti.

33. Keďže predmetom tohto konania je nárok na ochranu vlastníckeho práva, v ktorom sa žalobcovia
domáhajú odstránenia oplotenia medzi parcelami Č.. XXXX/X E. XXXX, vzhľadom na znenie cit. §

217 ods. 1 veta prvá C.s.p. prihliadajúc na cit. ust. § 216 ods. 1 C.s.p., bolo pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie o nároku žalobcov na odstránenie oplotenia rozhodujúce, či v čase rozhodnutia súdu
oplotenie na hranici medzi takto špecifikovanými parcelami ešte bolo umiestnené. Pokiaľ totiž došlo
k jeho odstráneniu, nemožno už v žalobe, v takom znení ako ju žalobcovia špecifikovali vo vzťahu k
tomuto oploteniu, vyhovieť. Pokiaľ teda žalobcovia napriek danej situácii zotrvali na svojej pôvodnej

žalobe, ktorou sa domáhali odstránenia oplotenia medzi parcelami XXXX/X E. XXXX je zrejmé, že takto
formulovanej žalobe už nebolo možné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vyhovieť. Na správnosti
tohto záveru nič nemení skutočnosť, že oplotenie, pôvodne postavené na parcele č. XXXX patriacej
žalobcom, ktoré následne žalovaný, podľa tvrdenia žalobcov, odstránil protiprávnym konaním, nakoľko
oplotenie medzi týmito parcelami už nejestvuje a táto skutočnosť (neexistencia oplotenia) je relevantná

pre rozhodnutie o žalobcami uplatneného nároku.

34.Správnesúdprvejinštancienerozhodovalopovinnostiodstrániťčasťbetónovéhozákladu,naktorom
bola pôvodne postavená časť plota žalovaného v časti medzi parcelami Č.. XXXX/X E. XXXX, nakoľko
žalobcovia sa nedomáhali ochrany vlastníckeho práva, t.j. odstránenia oplotenia nachádzajúceho sa

medzi parcelami Č.. XXXX/X E. XXXX.

35. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný neodstránil suť z odstraňovaného oplotenia z ich pozemku,
správne súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ žalobcovia sa domáhajú odstránenia sute zo svojho

pozemku, môžu sa domáhať nápravy tohto stavu iba žalobou na vypratanie, v tomto konaní však žaloba
o vypratanie nebola podaná. Preto správne súd prvej inštancie nerozhodoval o nároku, ktorý žalobcovia
neurobili predmetom tohto konania.36. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobcovia v odvolaní ani nenamietali správnosť
týchto záverov súdu prvej inštancie. Nemožno preto prisvedčiť odvolacím námietkam, že súd pri
rozhodovaní obchádza ust. § 215 ods. 1 C.s.p., pretože i keď skutkovým základom súdneho rozhodnutia

je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania, ale, ako už bolo vyššie uvedené,
pre prejednanie a rozhodnutie veci nie je podstatné zistenie celej objektívnej reality, ale len relevantnej
časti, pričom v danom prípade rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie (ne)dôvodnosti uplatneného
nároku bolo zistenie, či oplotenie, odstránenia ktorého sa žalobcovia domáhajú, existuje alebo nie.
Nemožno totiž uložiť povinnosť, ktorú reálne nie je možné vykonať. V danom prípade reálne nie je možné

odstrániť oplotenie, ktoré už bolo odstránené.

37. Vzhľadom na odvolaciu námietku, podľa ktorej rozhodoval zaujatý sudca ( keďže bolo namietané,
že sudca si na ohliadke tykal so žalovaným), odvolací súd konštatuje, že po jej dôslednom preskúmaní
dospel k záveru, že vznesená námietka nespĺňa náležitosti uvedené v § 52 a § 49 C.s.p., konkrétne
neobsahuje dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia, nebola uplatnená v zákonom určenej lehote siedmich

dní od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (§53 C.s.p.), keďže ohliadka sa
uskutočnila 5.4.2017 a námietka bola uplatnená v odvolaní dňa 24.8.2017. Podľa § 52 a § 53 C.s.p. na
podanie,ktorénespĺňapredpísanénáležitostiananeskôruplatnenúnámietkuzaujatostisúdneprihliada.
V takomto prípade sa vec nadriadenému súdu ani nepredkladá. Z uvedených dôvodov odvolací súd
neprihliadal na túto odvolaciu námietku.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

39. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov konania, v tejto časti odvolací súd zrušil rozsudok súdu

prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vracia mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že
z odôvodnenia nie je zrejmé či (ne)zvážil možnosť rozhodnutia podľa ust. § 257 C.s.p., napriek tomu,
že dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania.

40. Keďže súd neskúmal pri rozhodovaní o trovách konania (ne)splnenie podmienok pre možnosť

rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 C.s.p., je jeho rozhodnutie v tejto
časti aj predčasné.

41. Ani odvolací súd preto nemal podklad pre posúdenie, či (nie)sú dané dôvody pre rozhodnutie o
(čiastočnom) nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 C.s.p.

42. V zmysle ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257
C.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú
buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie
použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia

prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť

aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad
rozhodnutia v zmysle ust. § 257 C.s.p. na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257
C.s.p. budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a
prípadne ďalšie okolnosti.

44. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje onárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 C.s.p.

45. Úlohou súdu po vrátení veci bude teda skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v
zmysle citovaného ust. § 257 C.s.p. pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalovanému a v
závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania sporových
strán.

46. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v
zmysle ust. § 257 C.s.p. tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj výšku trov
konania, ktoré žalovanému patria z toho hľadiska, či ich (ne)priznaním nebude neprimerane zasiahnuté
do majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.

47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

48. 65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).