Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201584
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľa: PhDr. L. B., CSc., narodený XX.XX.XXXX, bytom L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/153/2008-605 zo dňa 24. októbra
2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/153/2008-605 zo dňa
24. októbra 2018 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 23.12.2008 v

spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 12.03.2009, v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX
XXXX X z 25.10.2013 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 25.02.2016 z r u š u j e a
vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie pred krajským súdom

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd alebo súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom č. k.
6Sd/153/2008-605 zo dňa 24. októbra 2018 rozhodnutia odporcu číslo XXX XXX XXXX X z 23.12.2008,
číslo XXX XXX XXXX X z 12.03.2009, číslo XXX XXX XXXX X z 23.10.2013 a číslo XXX XXX XXXX X
z 25.02.2016 potvrdil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho
spisu mal preukázané nasledovný skutkový stav.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 13.01.2009 odporca vyhovel námietkam navrhovateľa a
zrušil napadnuté rozhodnutie navrhovateľom číslo XXX XXX XXXX zo dňa 24.07.2008, a to rozhodnutím
číslo XXX XXX XXXX zo dňa 23.12.2009, ktorým opätovne rozhodol o jeho nároku na priznanie
starobného dôchodku a určil priemerný osobný mzdový fond ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1984 - 2004 určenom podľa ustanovenia §
63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. Prehľad hodnôt osobných mzdových
fondovzajednotlivékalendárnerokyrozhodujúcehoobdobiaavýpočetstarobnéhodôchodkujeuvedený

v napadnutom rozhodnutí a v osobnom liste dôchodkového poistenia.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 12. 03. 2009 navrhovateľovi vznikol podľa ustanovenia
§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na starobný dôchodok získaním najmenej 10 rokov
obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ak poistenec dosiahol dôchodkovývek v období od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2007. Pretože 60 rokov veku dosiahol 19. 04. 2004,
dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol pripočítaním
deviatich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, 19.01.2005. Navrhovateľ k 19. 01. 2005 získal

14 455 dní obdobia dôchodkového poistenia a presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste
dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Podľa ustanovenia § 60 ods. 6 zákona č. 461/2003
Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ získal 39 rokov a 220 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku
na starobný dôchodok 19.01.2005. Suma starobného dôchodku je určená podľa ustanovenia § 66 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období.
V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2004 určenom podľa ustanovenia § 63 ods. 7
zákona č 461/2003 Z. z., navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť

osobné mzdové body. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za
každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na
dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. a v opatreniach Ministerstva práce sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky,
ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2003. Poistencovi,

ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia
podľa ustanovenia § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kalendárny rok osobný
mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a
na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia
dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí

pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa
ustanovenia § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa
ustanovenia § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a získal dobu inej vojenskej
služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1973 - 120 dní, v kalendárnom roku 1974 - 242
dní, v kalendárnom roku 1983 - 253 dní, patrí mu za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového

bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je
28,8356. Navrhovateľ získal v rozhodujúcom období úhrnom 7 852 dní dôchodkového poistenia, to
znamená 21,5124 rokov dôchodkového poistenia podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom
období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,3405. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 písm. b) zákona

č. 461/2003 Z. z. sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej
výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2005 započítava 60 %. V
súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,3043. Navrhovateľ získal
ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 19. 01. 2005 14 455 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 39,6028 rokov dôchodkového poistenia. Na

základe vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava bolo zistené, že navrhovateľ v období
od 01.01.1990 do 30.06.1993 nebol dôchodkovo poistený, a preto sa obdobie od 01.01.1990 do
30.06.1993 na výpočet sumy starobného dôchodku nezohľadňuje. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava zo dňa 25.04.2013 vyplýva, že podľa Vyhlášky Federálneho ministerstva práce
a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. do 31.12.1989 je príjmom umelca jeho hrubý príjem umeleckej

činnosti znížený o skutočné režijné náklady spojené s touto činnosťou, ak podlieha dani. Od 01.05.1990
došlo k zmene zákona, v zmysle ktorej mali umelci povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne
a platiť poistné z vymeriavacieho základu, ktorý si určili. Navrhovateľ sa do príslušnej regionálnej
poisťovne neprihlásil, a preto nebol dôchodkovo zabezpečený. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava
zaslala odporcovi opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, ktorý opätovne posúdil nárok

na starobný dôchodok. Do rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu
patrí aj obdobie od 01. 07. 1961 do 31. 08. 1962, a od 01. 07. 1967 do 31.07.1967. Vzhľadom na
to, že o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa nebolo rozhodnuté do 30.06.2005 a konanie o
dôchodkovej dávke sa nezačalo pred 01.07.2005, v súlade s ustanovením § 293d zákona č. 461/2003 Z.
z., rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred

01. 01.1984. Podľa ustanovenia § 293d zákona č. 461/2003 Z. z., na dôchodkové dávky právoplatne
priznané do 30.06.2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 01.07.2005 nebolo
právoplatne skončené do 30.06.2005 sa ustanovenie § 63 v znení účinnom od 01.07.2005 nepoužije.
Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok,a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkom poistení,
a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a
v opatrení Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje

suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2003. Poistencovi, ktorý v niektorom
kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa ustanovenia §
255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota
je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného
mzdového bodu sa vylúči aj počet dni kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto

obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného
mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa ustanovenia § 255 ods. 3 zákona č.
461/2003Z.z.Nakoľkonavrhovateľzískalnáhradnúdobupodľaustanovenia§9zákonač.100/1988Zb.
v znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu
inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1958 - 122 dní, v kalendárnom roku
1961 - 181 dní, v kalendárnom roku 1962 - 244 dní, v kalendárnom roku 1971 - 181 dní, v kalendárnom

roku 1973 - 120 dní, v kalendárnom roku 1974 - 242 dní, v kalendárnom roku 1983 - 253 dní, patrí
mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov
za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 26,5884. Navrhovateľ získal v rozhodujúcom
období úhrnom 7 914 dní dôchodkového poistenia, to znamená 21,6822 rokov dôchodkového poistenia
podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a

rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,2263. Podľa
ustanovenia § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej
ako 1,25 započítava v plnej výške. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového
bodu 1,2263. Navrhovateľ získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 19. 01. 2005, 13
178 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 36,1042 rokov

dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 19.01.2005 je podľa ustanovenia § 64
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. 195,31 Sk.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 23.12.2009 odporca opätovne rozhodol o jeho nároku na
priznanie starobného dôchodku a určil priemerný osobný mzdový fond ako podiel úhrnu osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1984 - 2004 určenom podľa

ustanovenia § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Prehľad hodnôt osobných mzdových fondov za
jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a výpočet starobného dôchodku je uvedený v
napadnutom rozhodnutí a v osobnom liste dôchodkového poistenia.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2013 odporca navrhovateľovi znížil starobný
dôchodok a doplnil v časti odôvodnenia, bez zmeny výroku, a to z dôvodu vylúčenia doby poistenia od

01.01.1990 do 30.06.1993, nakoľko navrhovateľ nebol v tomto období dôchodkovo poistený.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2016 odporca navrhovateľovi znížil starobný
dôchodok priznaný rozhodnutím zo dňa 25.10.2013, a to z dôvodu vylúčenia doby dôchodkového
poistenia od 01.01.1990 do 30.06.1993, nakoľko navrhovateľ nebol v tomto období dôchodkovo
poistený, a teda došlo k zmene rozhodujúceho obdobia na výpočet starobného dôchodku. Z tohto

dôvodu bola navrhovateľovi suma starobného dôchodku prepočítaná a podľa ustanovenia § 65 a
ustanovenia § 112 ods. 3 a ods. 6 zákona číslo 461/2003 Z. z. bol starobný dôchodok navrhovateľa
znížený od 04. 12. 2013 na sumu vo výške 439,60 EUR mesačne.

3. Krajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a konania im

predchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v platnom znení citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 13 ods. 2, v spojení s § 60 ods. 1, s § 66 ods.
1, s § 63 ods. 1, 6, 7, 8, s § 78 ods. 1, s § 293d, s § 195 ods. 1 až 3 uvedeného zákona, postupom
podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v spojení s § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti opravného

prostriedku navrhovateľa.

4. Krajský súd posudzujúc zákonnosť rozhodnutí odporkyne vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že
obdobie, počas ktorého bol samostatne zárobkovou osobou, t.j. od 01.01.1990 do 30.06.1993, a za
ktoré má zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, nemal pri určení sumy dôchodku zhodnotené,

krajský súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z osobného listu dôchodkového poistenia, že
navrhovateľ v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2004 nezískal celých 22 kalendárnych
rokov dôchodkového poistenia, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Krajský súd mal v konaní
preukázané, že navrhovateľ uhradil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.05.1990 do31.12.1990, a že nepreukázal odporcovi úhradu poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od
01.01.1991 do 31.12.1991 a za obdobie od 01.01.1992 do 30.06. 1993. Navrhovateľ bol v rokoch
1972 - 1993 dôchodkovo poistený v Slovenskej republike a od 01.07.1993 bol poistený v Maďarsku. Z

opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou
Bratislava mal krajský súd preukázané, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa ako
samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo od 01.01.1990 do 30.06.1993, v ktorom však navrhovateľ
nebol nepretržite dôchodkovo poistený, pretože má za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové
poistenie iba od 01.05.1990 do 31.12.1990.

5. Krajský súd považoval za nedôvodnú námietku navrhovateľa, ktorou namietal, že odporca
nesprávne stanovil obdobie dôchodkového poistenia, keď navrhovateľovi nezohľadnil pri výpočte
starobného dôchodku obdobie, kedy nebol dôchodkovo poistený. Podľa názoru krajského súdu
odporca postupoval v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého,
obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného

dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v ustanovení § 140 zákona č.
461/2003 Z. z. bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, a ak tento zákon
neustanovuje inak, a je v súlade so zisteným skutkovým stavom preukázaným na základe osobného
listu dôchodkového poistenia navrhovateľa a opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia
vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava, nakoľko po vylúčení uvedenej doby poistenia,

kedy navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený, sa zmenilo rozhodujúce obdobie na výpočet starobného
dôchodku.

6. Krajský súd za nedôvodnú považoval aj námietku navrhovateľa, ktorou namietal, že odporca pri
výpočte sumy starobného dôchodku použil „celoročný“ všeobecný vymeriavací základ, a nie pomerný.

Krajský súd vo vzťahu k uvedenej námietke dospel k záveru, že odporca správne aplikoval ustanovenie
§ 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého všeobecný vymeriavací základ je 12-
násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom
Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych
rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu a suma všeobecného vymeriavacieho

základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné
znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, najneskôr do 30.04. kalendárneho roka
nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku.

7. Krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku navrhovateľa, že odporca nerešpektoval
zmeny sociálneho zabezpečenia v priebehu roka 1990, t.j. prechodu zročného príjmu na zvolený
základ, a tým nezákonne znížil jeho osobný mzdový bod. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Bratislava zo dňa 22.07.2009 krajský súd zistil, že osobný vymeriavací základ za rok 1990 bol vypočítaný
v sume vo výške 33 929 Sk, a z osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa zistil, že

osobné mzdové body v jednotlivých kalendárnych rokoch boli zistené za každý kalendárny rok, a
to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkom poistenie,
a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a
v opatrení Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje
suma všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok. Krajský súd konštatoval,

že navrhovateľ získal náhradnú dobu v súlade s ustanovením § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov, keď preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu inej
vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1958 - 122 dní, v kalendárnom roku
1961 - 181 dní, v kalendárnom roku 1962 - 244 dní, v kalendárnom roku 1971 - 181 dní, v kalendárnom
roku 1973 - 120 dní, v kalendárnom roku 1974 - 242 dní, v kalendárnom roku 1983 - 253 dní, a preto

mu patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, a teda úhrn osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je odporcom správne stanovený vo výške
26,5884. Podľa názoru krajského súdu odporca postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., keď v napadnutom rozhodnutí stanovil, že navrhovateľ v rozhodujúcom období získal
úhrnom 7 914 dní dôchodkového poistenia, t. j. 21,6822 rokov dôchodkového poistenia a určil priemerný

osobný mzdový bod - 1,2263, ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového
poistenia v rozhodujúcom období a ďalej podľa ustanovenia § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., keď
priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítal v plnej výške, poukazom na to, že
navrhovateľ ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 19. 01. 2005 získal 13 178 dní obdobiadôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 36,1042 rokov dôchodkového
poistenia.

8. Podľa názoru krajského súdu odporca správne postupoval pri stanovení priemerného osobného
mzdového fondu, vzhľadom na skutočnosť, že o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa nebolo
rozhodnuté do 30.06.2005 a konanie o dôchodkovej dávke sa nezačalo pred 01.07.2005, v súlade
s ustanovením § 293d zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred 01.01.1984. Krajský súd konštatoval, že podľa

ustanovenia § 293 d zákona č. 461/2003 Z. z., na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30.
06. 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 01.07.2005 nebolo právoplatne
skončené do 30. 06. 2005, sa ustanovenie § 63 v znení účinnom od 01. 07. 2005 nepoužije. Krajský súd
ďalej konštatoval, že navrhovateľ dosiahol vek 60 rokov dňa 19. 04. 2004 a dôchodkový vek dosiahol
pripočítaním 9-tich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, t. j. dňa 19. 01. 2005, a to v súlade s
ustanovením § 65 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., a teda ku dňu vzniku nároku na starobný

dôchodok, t. j. k 19. 01. 2005 získal 13 178 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu
starobného dôchodku je 36,1042 rokov dôchodkového poistenia a teda podľa ustanovenia § 64 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z., aktuálna dôchodková hodnota platná k 19.01.2005, je 195,31 Sk.

9. Krajský súd poukázal na to, že zákon nepozná tzv. „rezervovanie si voči odporcovi právo na

uplatnenienáhradyvšetkýchmajetkovýchškôdanemajetkovejujmy,ktorúmalnavrhovateľoviúmyselne
spôsobiť odporca nezákonným rozhodnutím zo dňa 24.04.2008, alebo spôsobí“. Dal do pozornosti, že
v danom prípade sa jedná o konanie v správnom súdnictve podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdnehoporiadku,vzmyslektorého,súdypreskúmavajúnazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, a preto si navrhovateľ voči odporcovi v rámci

tohto konania nemohol uplatniť žiadne hmotné nároky, a z tohto dôvodu sa súd nimi nezaoberal. V
danej súvislosti krajský súd uviedol, že aj keby boli napadnuté rozhodnutia zrušené odporcom, nie je v
jehoprávomocizaviazaťodporcukvydaniunovéhorozhodnutiavurčenejlehote30dníodprávoplatnosti
rozsudku, nakoľko napadnuté rozhodnutie môže v zmysle ustanovení § 250j ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku buď potvrdiť alebo zrušiť.

10. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporcu, vrátane jeho postupov, priloženú
spisovú dokumentáciu v celom rozsahu dospel k záveru, že odporca v danej veci presne a úplne
zistil skutočný stav veci, v súlade s ustanovením § 195 ods. l až 3 zákona č. 461/2003 Z. z., a správne
aplikoval ustanovenia zákona, a preto napadnuté rozhodnutia odporcu - číslo XXX XXX XXXX zo dňa

23.12.2008 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2009, v spojení s rozhodnutím
číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2013 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa
25.02.2016, ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvej vety O. s. p. v spojení s § 250l

ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu trovy konania nepriznal a úspešnému
odporcovi z dôvodu, že si trovy konania voči navrhovateľovi neuplatnil.

II.

Odvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu

12. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhoval, aby
odvolacísúdnapadnutýrozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.6Sd153/2008-605zodňa24.októbra
2018 podľa ust. § 250ja ods. 3 posledná veta OSP v spojení s § 221 OSP z dôvodu podľa § 221 ods.

1 písm. f/, g/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie v zmysle § 246 ods. 1, § 250l ods. 2 v
spojení s § 221 ods. 2 OSP.

13. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukazom na skutkové zistenia namietal, že skutkové závery
krajského súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového

súdu sú bez opory v právnych predpisoch. Navrhovateľ predovšetkým namietal, že vo veci rozhodol
nezákonný sudca (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, v spojení s § 221 ods. 1
písm. g/ OSP). Navrhovateľ dôvodil, že keďže súd bol nesprávne obsadený, došlo k porušeniu práv
ustanovených v § 205a ods. 1 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP, v spojení s čl. 48ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, s § 3 ods. 3, 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v spojení s § 50 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1, 2, 4 písm. b/, ods. 9 citovaného zákona.

Navrhovateľ uviedol, že na pojednávaní krajského súdu dňa 24. 10. 2018 mu bola konajúcou sudkyňou
oznámená zmena zákonného sudcu v predmetnej právnej veci, ku ktorej prišlo ešte dňa 1. 3. 2018
z dôvodu, že predchádzajúca konajúca sudkyňa v prejednanej právnej veci JUDr. Milota Tóthová vo
februári 2018 odišla do dôchodku. K zmene zákonného sudcu v prejednávanej veci na JUDr. Martu
Barkovú došlo na základe dodatku č. 3 Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2018, avšak

už bez pridelenia súdnych vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených ministerstvom, považujúc za nepochybné, že veci pred tým patriace sudkyni
JUDr. Milote Tóthovej boli len prepísané z odchádzajúcej sudkyne na prichádzajúcu sudkyňou bez
zabezpečenia zákonom obligatórne stanoveného postupu náhodného pridelenia pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Navrhovateľ mal za to, že takýto
spôsob pridelenia vecí sudcovi predmetného súdneho konania je tak v priamom rozpore s § 51 ods.

1, ods. 4 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z. z. Dôvodil, že ak v danom prípade bol do predmetného
súdnehokonaniaustanovenýnezákonnýsudca,takétoporušeniealeboobídeniezákonomstanoveného
postupu pri prideľovaní vecí náhodným výberom sudcu je súčasne porušením jeho ústavných práv ako
účastníka predmetného konania v právnom postavení navrhovateľa a to porušením práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V danej súvislosti poukázal

na uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 10/02 zo dňa 4. 9. 2002, IV. ÚS 345/09, I. ÚS 448/2016 z 31.
augusta 2017, IV. ÚS 116/2011, IV. ÚS 170/2014. Záverom uvedenej námietky navrhovateľ uviedol, že
porušenie vopred určených zákonných pravidiel pri zmene zákonného sudcu v zmysle § 51 ods. 4 písm.
b/ zákona č. 757/2004 Z. z. je súčasne v zmysle konštatovania Ústavného súdu SR nielen porušením
ústavougarantovanéhoprávaúčastníkakonanianazákonnéhosudcu,aleajporušenímjehozákladných

ľudských práv a slobôd ako účastníka predmetného konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
14. Navrhovateľ ďalej namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, tvrdiac,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205
ods. 2 písm. b/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 205
ods. 2 písm. b/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ s § 122 ods. 1, s § 123 OSP, v spojení s čl. 1 ods. 1

Ústavy SR v spojení s čl. 48 ods. 2, čl. 152 ods. 4 navrhovateľ vytýkal konajúcej sudkyni, že napriek
tomu, že už v predvolaní na ústne pojednávanie vo veci stanovené dňa 24. 10. 2018 vyzvala procesné
strany, aby si v záujme procesnej ekonomiky pripravili svoje vyjadrenia na pojednávaní písomne, na
samotnom pojednávaní mu sudkyňa povolila prečítať z pripraveného písomného vyjadrenia len 8 strán,
takže v zmysle pokynu sudkyne vybral len tie strany, ktoré obsahovali v krátko zhrnuté nedoriešené a

sériu vôbec neprejednávaných bodov s pomenovaním právneho podkladu a s aktualizovaným návrhom
na rozsudok, pričom už po prečítaní štyroch strán jeho vyjadrenia ho zastavila, čím neodzneli veľmi
podstatné body jeho vyjadrenia, ktoré chcel súdu na pojednávaní predniesť. Vytýkal súdu, že nijak
nereagoval na ním vznesené návrhy a námietky, pričom v konaní sa dopustil ďalšej vady, keďže nielenže
na záver uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené v zmysle § 118 ods. 4 OSP, ale súčasne na

pojednávaní ani nepoučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 OSP o tom, že účastníci majú povinnosť
označiť alebo predložiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy
označené a predložené neskôr sa neprihliada. Mal za to, že takéto poučenie je podľa § 120 ods. 4
OSP zo zákona nevyhnutnou náležitosťou občianskoprávneho konania podľa OSP a musí byť dané
účastníkom pred ukončením dokazovania vo veci. Navrhovateľ ďalej namietal, že postupom krajského

súdu na pojednávaní dňa 24. 10. 2018 bolo mu znemožnené vyjadriť sa priamo na pojednávaní ku
všetkým vykonaným dôkazom a všetkým zásadným skutočnostiam daného prípadu, pričom súd na
tomto pojednávaní porušil ďalšie ustanovenia OSP, keď napriek uvedeným pochybeniam na tomto
pojednávaní rozhodol meritórne vo veci, čím bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jeho ústavou
garantovaných práv, ako aj garantovaných čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V danej súvislosti navrhovateľ

poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 75/96, I. ÚS 49/01 a rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veciach Ninedost - Huber v. Švajčiarsko, 1997-I, s. 108, § 24, Krčmář v. Česká
republika z 3. marca 2000, § 40, Trančíková proti Slovenskej republike. Záverom uvedenej námietky
navrhovateľ zdôraznil, že postupom na pojednávaní súdu dňa 24. 10. 2018 bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces, keďže takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

15. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci (odvolací dôvod podľa§ 205 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Vytýkal súdu prvého stupňa, že úplne
nezistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti. Dôvodil, že zásadnou skutočnosťou daného právneho sporu sú listinné dôkazy, ktoré

krajskému súdu predložil ohľadne jeho dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby
od 1. 1. 1990 do 30. 6. 1993, označené v odvolaní pod bodom 1 až 8. Vytýkal súdu prvého stupňa, že
predloženými dôkazmi sa nijak nezaoberal, ani ich neuviedol v rozsudku vo výpočte dôkazov, ktorými sa
v predmetnej veci zaoberal, hoci tieto sú riadnou súčasťou spisového materiálu a počas celého súdneho
konania na ne poukazoval. Ďalej vytýkal krajskému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa

zásadnými listinným dôkazmi nijako nezaoberal, tieto ani nepoňal do svojho odôvodnenia a nijako
ich vlastnými úvahami nevyhodnotil, a to či už na prospech jeho argumentácie alebo odporkyne.
Navrhovateľ dôvodil, že týmto postupom súdu tak došlo nielen k porušenie jeho práva na odôvodnenie,
ale nevykonaním a riadnym nevyhodnotením týchto dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností daného prípadu krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ vyslovil názor,
že uvedené predložené listinné dôkazy jednoznačne a bez pochybností preukazujú, že bol v uvedenom

rozhodnom období riadne dôchodkovo poistený, pričom úhradu predmetných poistných súm rovnako
riadne dôkazne preukázal. Poukazom na to, že zápisnicu z vykonania dokazovania zo dňa 18. 11.
2015 súd prvého stupňa v rozsudku neuviedol, vytýkajúc vec prejednávanej sudkyni, že sa tvárila,
akoby neboli, navrhovateľ tvrdil, že preto bolo povinnosťou prvostupňového súdu vykonať opätovne
dokazovanie pred rozsudkom. Tiež poukázal na to, že sem patrí aj séria nevykonaných dôkazov, ani

prejednaných a v rozsudku vôbec spomenutých bodov, ktoré predkladal súdu po sfalšovaní podkladu
rozhodnutia po doručení dvoch rozhodnutí o dôchodkoch postavených na sfalšovaní doby poistenia
už tretím zmenovom t. j. v 4. rozhodnutie odporcu z 20. 10. 2013 a vo 4. zmenovom, t.j. v piatom
rozhodnutí odporcu z 25. 2. 2016 a v ďalších podaniach, označených v odvolaní pod bodmi 01 až 10.
Navrhovateľ tvrdil, že uvedené body a nevykonané dôkazy sú predmetom viacerých jeho podaní - v

opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam odporkyne, ako aj vo vyjadreniach podaných počas celého
konania o dôchodok. Namietal, že krajský súd však bez toho, aby sa týmito predloženými listinnými
dôkazmi v rozsudku vôbec bol akokoľvek zaoberal a riadne vyhodnotil, bez akýchkoľvek proti dôkazov
a proti argumentov o spochybnení, prijal argumentáciu odporcu, ktorý jeho dôchodkové poistenie v
danom období bez relevantného zdôvodnenia a dôkazov neakceptoval.

16. Navrhovateľ ďalej namietal porušenie jeho práva na odôvodnenie ako vadu v konaní podľa § 205
ods. 2 písm. b/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP - právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ
citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 205 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, s § 157 ods.
2 OSP, s čl. 46 ods. 1 ústavy, s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, uviedol, že v nadväznosti na námietky uvedené

v bode 4 odvolania, v ktorom poukázal na skutočnosť, že súdu predložil konkrétne listinné dôkazy o
rozhodujúcej otázke tohto sporu, ktoré dokazujú jeho poistenia od 1. 1. 1990 do 30. 6. 1993 a ktoré
boli na 1. a 2. pojednávaní vykonané, ktorými sa však krajský súd v rozsudku nielenže nezaoberal a
nijako v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil, ale tieto krajský súd ani neuviedol v odôvodnení rozsudku,
a to ani vo výpočte dôkazov, ktorými sa súd v predmetnej veci zaoberal, hoci tieto dôkazy sú

riadnou súčasťou súdneho spisu. Navrhovateľ zdôraznil, že nedostatočné a neúplné odôvodnenie
prvostupňového súdneho rozsudku o podstatných otázkach predmetného sporu je porušením jeho
práva na odôvodnenie, čo je porušením práva na spravodlivý proces, vyplývajúce z čl. 6 Dohovoru,
ako aj čl. 46 ods. 1 ústavy. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS
383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, II. ÚS 78/05, III. ÚS 199/08, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva. Navrhovateľ súčasne namietal prejav arbitrárnosti napadnutého rozsudku krajského súdu
z dôvodu, že predmetné listinné dôkazy nevykonal a nezaoberal sa nimi a nijako ich nevyhodnotil, čím
neuviedol dostatok dôvodov, na ktorých rozsudok založil. V tejto súvislosti poukázal tiež na judikatúru
Ústavného súdu SR - napr. I. ÚS 117/07, I. ÚS 114/08, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Cdo 170/2005 z 1. septembra 2007 a na rozhodnutie ESĽP vo veci Benderskiy proti Ukrajine - rozsudok

z 15. novembra 2007 č. 22750/02.

17. Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci(odvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.f/vspojenís§221ods.1písm.h/OSP.).Citujúc
právnu úpravu ustanovenú v § 205 ods. 2 písm. f/, § 221 ods. 1 písm. h/ OSP navrhovateľ namietal, že

popis obsahu žalobného návrhu v napadnutom rozsudku a to nielen v jeho konštatačnej časti, ale aj v
zistení skutkového stavu súdom je neúplný, zlomkový z celého obsahu žaloby. Navrhovateľ zdôraznil,
žesúdvnapadnutomrozsudkuvôbecnepovažovalzapotrebnéspomenúťzmanipulovanie(sfalšovanie)
jeho doby poistenia odporcom v rozpore s jeho vlastným pôvodnými evidenčnými listinami a vykonanýmidôkazmi. Ďalej uviedol, že krajský súd v napadnutom rozsudku ani len nespomenul, že predchádzajúca
sudkyňa na druhom pojednávaní vykonala dôkazy poistenia v novom systéme od 1. 5. 1990 do 30.
6. 1993, v zmysle ktorých bol prihlásený do nového systému poistenia a zaplatil všetky odvody na

správnyúčet.Vytýkaltiežsúduprvéhostupňa,žeevidentneprávnenesprávnevyhodnotilnímnamietaný
nesúlad napadnutého rozhodnutia odporcu so zákonom v určení hodnoty osobného mzdového bodu
rozhodného obdobia za roky 1990 až 1993. Ďalej k veci uviedol, že do celkovej doby poistenia patrí doba
štúdia a skutočné zamestnanie, pričom v jeho prípade zamestnanie znamená činnosť samostatného
vedeckého pracovníka v slobodnom povolaní od 1. 7. 1991 do 30. 6. 1993 poukazom na to, že táto

doba do zmenového rozhodnutia odporcu z 25. 10. 2013 nebola sporná, avšak vtedy došlo k falšovaniu
doby jeho poistenia, na ktorom odporca pretrval, napriek tomu že dôkazy opaku boli krajským súdom
vykonané na druhom pojednávaní, čo však krajský súd v napadnutom rozsudku už nerešpektoval a ani
to v ňom nespomínal. Navrhovateľ zdôraznil, že trvá na svojej požiadavke potvrdiť skutočný rozsah jeho
dôchodkového poistenia v dĺžke 14 455 dní t. j. 39 rokov a 220 dní, čiže 39,6027 roka, a preto napadá
rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 63

ods. 8 a § 293d zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľ tvrdil, že konanie o jeho dôchodku bolo začaté
až žiadosťou o priznanie starobného dôchodku spísanou Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava 2
dňa 3. 12. 2007, teda po účinnosti novely zákona o sociálnom poistení zákonom č. 244/2005 Z. z.
účinného od 1. 7. 2005, teda odporca bol povinný započítať 22 rokov do rozhodného obdobia a napriek
tomu započítal iba 9,5 roka, ktorým konaním odporca vo všetkých svojich napadnutých rozhodnutiach

porušil zákon a vo významnej miere tak poškodil jeho právom chránené záujmy. Namietal, že odporca
nerešpektoval zákon, keď po celý čas svojvoľne započítal rôzne rozhodné obdobia napriek tomu, že sám
vo svojej evidencii mal potvrdené jeho poistenie v trvaní presne 22 rokov v postavení „umelca“. Ďalej
navrhovateľ tvrdil, že pôvodný evidenčný list odporcu potvrdzuje, že sám evidoval rozhodné obdobie
od 1. 7. 1971 do 30. 6. 1993 - je súčasťou súdneho spisového materiálu. Mal za to, že od 25. 10.

2013 odporca v zmenovom rozhodnutí z tohto dátumu o starobnom dôchodku hrubo zmanipuloval
dobu jeho poistenia, na ktorom odporca pretrváva aj vo svojom následnom zmenovom rozhodnutí zo
dňa 25. 2. 2016 a to napriek tomu, že dôkazy opaku boli súdom vykonané na
pojednávaní dňa 18. 11. 2015, čo však odporca ani krajský súd nerešpektovali. Tiež dôvodil, že takéto
krátenie doby jeho celkového poistenia rozhodného obdobia spôsobuje, že ho odporca ako dôchodcu

ukracuje na zaslúženom dôchodku vyplývajúceho z výšky skutočného zabezpečenia tak, že v zákonom
období získal priemerný osobný mzdový bod 1,7098, čo znížil na 1,2263, čím výrazne znížil jeho
dôchodokskoroopolovicu.Namietal,žekrajskýsúduvedenúskutočnosťvnapadnutomrozsudkuriadne
nepreskúmal a vlastnými úvahami riadne nezdôvodnil, a len mechanicky vo svojom rozsudku prevzal
celé odseky z príslušných zmenových rozhodnutí odporcu. Navrhovateľ tiež namietal, že odporca v

rozpore s § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení nesprávne vyhodnotil zápočet začiatku umeleckej
činnosti (druhý polrok r. 1971, od 1. 7. do 31. 12.), čo krajský súd v napadnutom rozsudku riadne
nepreskúmal, vlastnými právnymi úvahami nevyhodnotil a opätovne len mechanicky do svojho rozsudku
prevzal celé odseky z príslušných zmenových rozhodnutí odporcu. Navrhovateľ zotrval aj na svojich
požiadavkách o nesprávnom určení pomernej časti osobného mzdového bodu za necelé roky 1971,

1973, 1974, 1983, 1990 a 1993. Mal za to, že odporca, ako aj krajský súd v napadnutom rozsudku
týmto konaním hrubo porušil ústavu, v ktorej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR o zákaze
retroaktivity spätného uplatňovania právnych noriem - nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95 z 24. 5.
1995, IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06, IV. ÚS 49/2018, PL ÚS 15/98, IV. ÚS 49/2018. Rovnako navrhovateľ
namietal nesprávny postup odporcu, ako aj súdu prvého stupňa pri určení osobného mzdového bodu

v prípade základnej vojenskej služby, ako aj dočasnej práceneschopnosti. Zdôraznil, že napadnutý
rozsudok krajského súdu, ktorý je v úplnej zhode s konaním odporcu, arbitrárne pozmeňuje zákon,
zmysel zákona, keď svojím konaním nerešpektuje ústavný zákaz o retroaktivite právnych predpisov,
považujúc takéto konanie odporcu a krajského súdu za hrubé porušenie základov právneho štátu a
porušovanie základných práv občana na spravodlivé a zákonné rozhodovanie orgánov štátu a štátom

zriadených verejných inštitúcií. Záverom navrhovateľ opakovane uviedol, že celý text odôvodnenia
napadnutého rozsudku pozostáva iba z doslovne alebo obsahovo vybratých textov napadnutých
zmenových rozhodnutí odporcu bez samostatných vlastných právnych úvah súdu, ktoré ustanovenie §
157 ods. 2 OSP obligatórne v odôvodnení rozsudku súdu vyžaduje. Mal za to, že takýto postup krajského
súdu je pritom dôvodom na zrušenie a vrátenie takéhoto rozsudku, v ktorom konajúci súd, ignorujúc

podstatné námietky a návrhy rozsudkom poškodeného účastníka konania, mechanicky a bez v rozsudku
riadne vyjadreného vlastného skúmania, prevezme od protistrany sporu celé odseky z napadnutých
administratívnych rozhodnutí. V danej súvislosti navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 11Sžr/177/2011 zo dňa 10. 7. 2012, ako aj označenú judikatúru Ústavného súdu SR. Dôvodil,že ohľadom na citovaný rozsudok najvyššieho súdu napadnutý rozsudok krajského súdu je presne
z rovnakých dôvodov pre absenciu riadneho odôvodnenia, keď do odôvodnenia svojho rozsudku iba
prevzal a zopakoval dôvody odporcu z jeho napadnutých zmenových rozhodnutí bez akéhokoľvek

náznaku vlastných úvah pri hodnotení ním vznesených námietok, vyjadrení a návrhov na vykonanie
pre vec zásadných dôkazov, nepresvedčivý, arbitrárny a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný.
Navrhovateľ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považoval v rozpore s princípom právnej istoty
ako jednej zo základných zásad právneho štátu.

III.
Vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľa

18. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila. S dôvodmi, ktorými navrhovateľ v odvolaní
namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nesúhlasila. Navrhovala, aby odvolací

súd podľa § 219 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

19. V dôvodoch vyjadrenia odporkyňa vyslovila názor, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na
základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí
odporkyne. Uviedla, že navrhovateľ uvádza v odvolaní totožné námietky, s ktorými sa vysporiadala vo

svojich písomných vyjadreniach z 18.11.2013, z 25.3.2013, 23.3.2016 a z 22.5.2017, a ktorých sa v
celom rozsahu pridržiava. Trvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí. Odporkyňa súčasne
podala návrh na vydanie opravného uznesenia rozsudku č. k. 6Sd 153/2018-605 z 24.10.2018 vzhľadom
na chybu v písaní v dátume potvrdeného rozhodnutia Sociálnej poisťovni ústredie č. XXX XXX XXXX
X z 25.10.2013.

IV.
Rozhodnutie najvyššieho súdu

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá
OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <.), ktorý vo svojej rozsiahlej judikatúre
konštatuje, že procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 139 SSP (predtým § 157 OSP)

znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením
sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,
voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Uvedenou
problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) - napr. v
rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30, v ktorom konštatoval,

že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.
Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa
zakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR
pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument. Teda súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve minimálnych
garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril

k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec.

45. Vzhľadom k uvedenému vyššie odvolací súd po vykonaní prieskumu rozsudku krajského súdu
dospel k záveru, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých
rozhodnutí žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami

zákonodarcom nastolenými v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keď v procese
súdneho prieskumu nezameral svoju pozornosť k posúdeniu základnej otázky vo vzťahu k zákonnosti
opravným prostriedkom napadnutých rozhodnutí odporkyne, spočívajúcej v správnom a úplnom určení
doby dôchodkového poistenia navrhovateľa a v správnom určení výšky mzdového bodu vychádzajúc
pri tom zo všetkých skutkových okolností daného prípadu.

46. Odvolací súd konštatuje, že tak odôvodnenie napadnutých rozhodnutí odporkyne, ako aj
odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nielenže nespĺňa zákonné podmienky ustanovené
v § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a v § 157 ods. 2 OSP, ale súčasne nespĺňa aj kritéria
nastolené judikatúrou vyššie uvedenou, z ktorých dôvodov v jeho podstatnej časti nie je súladné s

právami zakotvenými v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

47. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd v danej veci vyhodnotil námietky navrhovateľa uvedené v
odvolaní proti rozsudku krajského súdu o nesprávnom postupe v konaní za dôvodné, ktoré spochybnili

vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc
pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania) zákonom danú možnosť zmeny
rozhodnutia krajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení
s § 250ja ods. 3, v spojení s § 250 l ods. 2, s § 246c ods. 1 a s § 220 OSP zmenil tak, že napadnuté
rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

48. Povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní bude vo veci o žiadosti navrhovateľa na priznanie
starobného dôchodku opätovne konať v intenciách názoru odvolacieho súdu uvedeného vyššie a vo
veciopätovnerozhodnúťvydanímjednéhorozhodnutiaprezabezpečenieprehľadnostiazrozumiteľnosti
konania a rozhodovania o starobnom dôchodku navrhovateľa a súčasne svoje rozhodnutie náležite

jasne a zrozumiteľne odôvodniť v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

49. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 1
SSP a v spojení s § 250 l ods. 2, s § 246c ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2 OSP. Navrhovateľovi náhradutrov konania nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní, keďže si ich nevyčíslil a zo spisu nevyplynulo,
že mu v súvislosti s konaním vznikli nejaké trovy.

50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.