Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2006

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/562/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919204216
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2006:7919204216.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ L. K., nar.

XX.X.XXXX,. 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX,. obaja bytom V. T. XXX, a obaja zast. JUDr. A. M., advokátom
AK K. C., ul. Š. proti odporcom: 1/ M. C., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom V. T. XXX,. prechodne K., K.
XX,. 2/ M. M., rod. C., nar. XX.X.XXXX,. bytom R., ul. R. XXXX/X,. 3/ H. S., rod. C., nar. X.X.XXXX,.
bytom K., K. XX,. všetci zast. JUDr. A. B., advokátom A. K. C., H. XXX. o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 573, k. ú. V. T., p. č. XX/X. zastavaná plocha vo výmere
85 m2, p. č. 19/2 záhrada vo výmere 199 m2 patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v

1. a 2. rade po 1/2-ine.

Návrh navrhovateľov o určenie, že odporkyne v 1., 2., 3. rade nie sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných
na LV č. 573, k. ú. V. T., p. č. XX/X. zastavaná plocha vo výmere 85 m2, p. č. 19/2 záhrada o výmere
199 m2, súd zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovatelia v 1., 2. rade sú povinní zaplatiť na preddavkovaných trovách konania štátu spoločne a
nerozdielne sumu 2.142,50 Sk a odporkyne v l. a 2. a 3. rade sú povinné zaplatiť na preddavkovaných
trovách konania spoločne a nerozdielne sumu 2.142,50 Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa domáhali voči odporkyniam určenia, že odporkyne nie sú vlastníkmi nehnuteľností
uvedených vo výrokovej časti rozsudku a zároveň sa domáhali určenia, že oni navrhovatelia sú
vlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti rozsudku. Svoj návrh odôvodnili tým, že

predmetné nehnuteľnosti získali na základe darovacej zmluvy od právnych predchodcov navrhovateľky,
ktorí nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpou. Tvrdili, že oni ako vlastníci nikdy
nehnuteľnosti nepredali nikomu, ani právnym predchodcom odporkýň, teda sú naďalej vlastníkmi
predmetných nehnuteľností.
Odporkyne žiadali návrh zamietnuť v celom rozsahu tvrdiac, že predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené
z pôvodnej parc.č. 219 zapísanej na LV č. 164 a nikdy neboli vytvorené z pôvodnej parc.č. 220 a 221,
ktoré kedysi patrili do pozemnoknižnej vložky č. 364 a 398 k.ú. V. T.. Nehnuteľnosti zapísané vo vl. č.

601 a 602 k.ú. V. T. kúpil ešte v r. 1949 neb. J. C., otec odporkýň v 2., 3. rade a manžel odporkyne v
1. rade a od tej doby nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene užívali odporkyne v takom stave v akom
sa t. č. nachádzajú v teréne.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov: L. S., J. J., Mgr. L. C., J. J., A. S., J.
S.- manžela odporkyne v 3.rade, listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním, kontrolným znaleckým
dokazovaním, výsluchom znalcov, obsahom spisu ŠN Trebišov sp.zn. N 791/71, RI 634/71 a D 136/86

a zistil tento skutkový stav veci:
V konaní bolo zistené, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.11.1971, spísanej vo forme notárskej
zápisnice N 791/71, Nz 1002/71, navrhovatelia v 1., 2. rade nadobudli, od rodičov navrhovateľky od Š.
K. a J. K. rod. C., do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č.
364 k.ú. V. T. parc.č. 220 pod B13/a/b v celosti a v pozemnoknižnej vložke č. 398 k.ú. V. T. parc.č. 221

pod B11/a/b v celosti, ktorému pozemnoknižnému stavu zodpovedal stav podľa EN evid.č. 93 parc.č.
220/1dom č.s. 348 a dvor vo výmere 550 m2, parc.č. 220/2 záhrada vo výmere 550 m2, parc.č. 221
záhrada vo výmere 856 m2. Zmluva bola registrovaná na ŠN v Trebišove dňa 17.11.1971 pod č. RI
634/71. Na základe tejto registrácie bol vystavený LV č. 162 k.ú. T., kde navrhovatelia boli zapísaní ako
vlastníci týchto nehnuteľností. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu ŠN Trebišov N 791/71,RI
634/71, z darovacej zmluvy zo dňa 15.11.1971, z LV č.162 k.ú. V. T. /čl. 4,5/.

Rodičianavrhovateľkyv2.rade-manželiaK.-Š.K.aJ.K.,rod.C.získalivlastníckeprávokpredmetným
nehnuteľnostiam kúpou zo dňa 27.8.1928 a na základe kúpy boli zapísaní ako vlastníci u parc. č. 221
záhrada vo výmere 856 m2 vo vl. č. 398 k.ú. V. T. v celosti a u parc.č. 220 dom č.s. 124 s dvorom vo
výmere 1101 m2 vo vl. č. 364 k.ú. V. T. v celosti. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z pozemkovej knihy
z vl. č. 364 a vl. č.398 k.ú. V. T., ktoré sa nachádzajú aj v spise ŠN Trebišov N 791/71, RI 634/71 /čl.

3,4 dedičského spisu/.
Z obsahu spisu ŠN Trebišov D 136/86 vyplýva, že odporkyne na základe dedičského rozhodnutia ŠN
Trebišov č.k. D 136/86-28 zo dňa 14.7.1986 nadobudli nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 601 k.ú. V.
T. parc.č. 218 dom vo výmere 94 m2 parc.č. 219 dvor vo výmere 662 m2 pod B3 v podiele 32/48, vo
vložke č. 602 k.ú. V. T., parc.č. 217 dom vo výmere 36 m2 parc.č. 219 dvor vo výmere 662 m2 pod B2

v celosti v rovnakom podiele po 1/3-ine po neb. J. C., nar. X.XX.XXXX, zomr. 22.1.1986. Do dedičstva
bol zahrnutý aj dom č.s. 413 na EN parc.č. 18/1. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.7.1986. Z
obsahu dedičského spisu vyplýva, že vo vl. č. 601 k.ú. V. T. k parc.č. 218 a 219 J. C. bol zapísaný ako
podielový spoluvlastník v podiele 32/48 z titulu kúpy z 23.3.1949 ako to vyplýva z výpisu z pozemkovej
knihy z vl. č. 601 k.ú. V. T. /čl. 9 dedičského spisu/.

Odporkyne dňa 25.3.1998 dali vyhotoviť osvedčenie na NÚ JUDr. P. H. pod č. N 138/98, Nz138/98.
Z obsahu tohto notárskeho osvedčenia vyplýva, že ide o osvedčenie o prehlásení účastníkov o
nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 56 ods. l zákona č. 323/92
Zb.. Odporkyne vyhlásili, že na základe rozhodnutia ŠN v Trebišove zo dňa 14.7.1986 č. D 136/86 a
titulom daru nadobudli nehnuteľnosti zapísané v k.ú. V. T. parc. č. 18/1 zast. plocha vo výmere 135 m2,

parc.č. 18/2 zast. plocha vo výmere 85 m2, parc.č. 18/3 zast. plocha vo výmere 240 m2, parc.č. 19/1
záhrada vo výmere 347 m2, a parc.č. 19/2 záhrada vo výmere 199 m2 v celosti, ktoré boli vytvorené
na základe GP vyhotoveného G. v P., a.s. P. zo dňa 24.2.1998 č. plánu 242356-006-92 z pôvodných
pozemnoknižných parciel č. 217,218,219.
Na základe vyššie uvedeného notárskeho osvedčenia odporkyne v 1.,2.,3. rade sú zapísané ako

podielové spoluvlastníčky po 1/3-ine u nehnuteľností zapísaných na LV č. 573 k.ú. V. T., parc.č. 18/1
zastavané plochy vo výmere 135 m2, parc.č. 18/2 zastavané plochy vo výmere 85 m2, parc. č. 18/3
zastavané plochy vo výmere 240 m2, parc. č. 19/1 záhrady vo výmere 347 m2, parc.č. 19/2 záhrady vo
výmere 199 m2 ako to vyplýva z LV č. 573 k.ú. V. T. /čl. 39/ a navrhovatelia v 1.,2. rade sú zapísaní ako
vlastníci v podiele 1/1 u nehnuteľností zapísaných na LV č. 162 k.ú. V. T. u parc. č. 24 záhrady vo výmere

1142 m2 a parc. č. 25 zastavané plochy vo výmere 464 m2 ako to vyplýva z LV č. 162 k.ú. V. T. /čl. 37/.
Výsledkami znaleckého dokazovania, ktoré bolo prevedené znalcom J. A., ako aj kontrolným znalcom
Ing. M. H. PhD. , výsluchom znalcov, bolo preukázané, že parc.č. 18/2 a 19/2 sú vytvorené z pôvodných
parciel zapísaných v PKV č. 364 parc.č. 220 a v PKV č. 398 parc.č. 221, ktoré boli v podielovom
spoluvlastníctve Š. K. a J. K., rodičov navrhovateľky v druhom rade.

Na obhliadke na mieste samom bolo zistené, že ohrada medzi parc.č. 18/2 a 18/3 ako aj medzi
parc.č.19/2 a 19/1 nie je a ani nebola. Ohrada bola a je medzi parc. č. 18/2 a parc.č. 25 ako aj medzi
parc.č. 19/2 a parc.č. 24, ktorú v minulosti postavili navrhovatelia a ich právni predchodcovia. Táto
skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku kontrolného znalca, ktorý uviedol, že hranice medzi
nehnuteľnosťami par.č. 18/2 a 18/3 a 19/2 a 19/1 nie sú v teréne znateľné. Na mieste samom ďalej

bolo zistené aj to, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú za starým domom rodičov navrhovateľky a od
parc.č. 18/3,19/1 nie sú ohradené. Z výpovede svedkov vyplýva, že odporkyne a ich právny predchodca
užívali aj sporné parcely, teda parc.č. 18/2 a 19/2 okrem parc. č. 18/1, 18/3 a 19/1, ale nevedeli sa
vyjadriť k oprávnenosti držby sporných parciel. Z výpovede svedkov vyplýva, že majú vedomosti o tom,že neb. C., právny predchodca odporkýň, kúpil dom s pozemkom, ale konkrétne k okolnostiam kúpy
sa nevedeli vyjadriť. Potvrdili iba užívanie pozemkov, konkrétne , že sa na týchto pozemkoch pestovala
zelenina a boli tam aj ovocné stromy, za starým domom rodičov navrhovateľky bola aj dreváreň, kde

neb. C. mal drevo.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 132 ods. l OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 134 ods. l OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Výsledkami prevedeného dokazovania, bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti parc. č. 18/2 a
19/2 boli vytvorené z pôvodných parciel zapísaných v PKV č. 364 parc.č. 220 a v PKV č. 398 parč.
č. 221 k.ú. V. T. , ktoré patrili do vlastníctva rodičov navrhovateľky v celosti. Táto skutočnosť bola
jednoznačne preukázaná výsledkami znaleckého dokazovania. Rodičia navrhovateľky vlastníctvo k
týmto nehnuteľnostiam získali kúpou ešte v r. 1928 a z titulu kúpy boli zapísaní ako pozemnoknižní

vlastníci vo vyššie uvedených pozemnoknižných vložkách a v roku 1971 tieto nehnuteľnosti darovali
navrhovateľom v 1., 2. rade darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice, ktorá bola
zaregistrovaná pod č. RI 634/71 na ŠN v Trebišove. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z výpisu
z pozemkovej knihy z vl. č. 364 a 398 k.ú. V. T., z darovacej zmluvy, z obsahu spisu ŠN Trebišov
N 791/71, RI 634/71. Na základe tejto darovacej zmluvy navrhovatelia boli zapísaní k predmetným

nehnuteľnostiam ako vlastníci z titulu daru až do roku 1998, keď na základe notárskeho osvedčenia v
KN boli parc.č. 18/2 a 19/2 zapísané na odporkyne po 1/3-ine, ako to vyplýva z notárskeho osvedčenia a
z LV č. 573 k.ú. V. T.. Vyššie uvedenými skutočnosťami je vyvrátené tvrdenie odporkýň, že predmetné
parcely nikdy neboli vytvorené z pôvodnej parc.č. 220 a 221, ktoré patrili do PKV č. 364 a 398, ale boli
zapísané v PKV č. 601 k.ú. V. T. ako parc.č. 219, ktorú odkúpil neb. J. C. otec odporkýň v 2.,3. rade a

manžel odporkyne v l. rade v roku 1949. Súd skúmal aj to, či nie sú splnené zákonné podmienky pre
vydržanie vlastníckeho práva u sporných nehnuteľností v prospech odporkýň a zistil, že nie sú splnené
zákonné podmienky vzhľadom k tomu, že dedením odporkyne získali iba podiel z iných nehnuteľností
a darovaním tieto sporné nehnuteľnosti nezískali, hoci tento titul bol uvedený v notárskom osvedčení,
ale aj samotná odporkyňa v 3. rade prehlásila na pojednávaní 10.1.2003 čl. 46, že nie je pravdou, že

nadobudli darom tieto nehnuteľnosti, lebo ich nadobudli dedením. Z dedičského spisu po neb. J. C.
však jednoznačne vyplýva, že odporkyne zdedili nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PKV č. 601 a 602
k.ú. V. T., pričom zdedili iba podiel 32/48 z parcely č. 219, pretože neb. C. bol zapísaný ako podielový
spoluvlastníkktejtoparceleztitulukúpyvroku1949.Tedaajkeďužívalispornénehnuteľnostiodporkyne
prípadne ich právny predchodca, nešlo o oprávnenú držbu, keďže právny predchodca neb. C. odkúpil

nehnuteľnosti iné /parc. č. 18/1 s domom, parc. č. 18/3 a 19/1/, ktoré od kúpy užíval v celom rozsahu.
Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že aj keď kontrolný znalec pri podaní znaleckého posudku
navrhol súdu vlastníctvo určiť v prospech navrhovateľov to ešte neznamená, že jeho znalecký posudok
je neobjektívny. V danom prípade znalecký posudok Ing. H. bol podaný v rozsahu v akom posudok
bol žiadaný a z obsahu znaleckého posudku mohol súd objektívne vychádzať, neberúc do úvahy jeho

návrh komu určiť vlastníctvo, pretože o určení vlastníckeho práva rozhoduje súd. Znalecký posudok
nemôže byť neobjektívny z toho dôvodu, že odporkyne neboli prítomné, keď kontrolný znalec prvýkrát
bol na obhliadke, pretože potom bola nariadená obhliadka na mieste samom za účasti znalca, na ktorej
bol vypočutý aj znalec Ing. H. za prítomnosti odporkýň, pričom znalec na mieste samom zodpovedal na
všetky otázky položené odporkyňami a právnym zástupcom odporkýň. Z toho dôvodu súd považoval

znalecký posudok Ing. H. za objektívny a pri rozhodovaní vychádzal aj z jeho posudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval návrh navrhovateľov za dôvodný a určil, že
vlastníkmi sporných nehnuteľností sú navrhovatelia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže t.č. v katastri k týmto

nehnuteľnostiam sú ako vlastníci zapísané odporkyne na základe notárskeho osvedčenia.
Keďžesúdvyhovelnávrhunaurčenievlastníckehopráva,takpodľanázorusúduužniejedanýnaliehavý
právny záujem na tom, aby súd určil, že odporkyne nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Z toho dôvodu
súd návrh na určenie, že odporkyne nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, zamietol.Vzhľadom k tomu, že účastníci konania mali iba čiastočný úspech v rozsahu 50% súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

V konaní bola vyplatená celkove suma 4.285,-Sk zo štátnych prostriedkov, a to na znalečnom 415,-Sk
+ 2.478,-Sk a za použitie služobného osobného motorového vozidla v súvislosti s obhliadkou na mieste
samom 1.392,-Sk. Súd o týchto preddavkovaných trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. l
O.s.p. tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda zaviazal navrhovateľov na zaplatenie 1-
iny preddavkovaných trov a odporkyne takisto na zaplatenie 1-iny preddavkovaných trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v

zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.