Uznesenie – Zmenky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208657
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115208657.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu
JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: Mgr. M. C., nar. XX. B. XXXX,
bytom Y. C. XX, I., zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava,
IČO: 36 865 281, proti žalovanej: Q. L., nar. X. Y. XXXX, Z. V. XXX, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter
Magdálik, Vajanského 1520, Galanta, o zaplatenie 5.625 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. januára 2020 č. k. 36CbZm/14/2015-103 v spojení s opravným
uznesením z 5. mája 2020 č. k. 36CbZm/14/2015-124, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie z 29. mája 2019 č. k. 36CbZm/14/2015-42 zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 274, § 277 ods. 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že návrh žalovanej bol nedôvodný. V prípade, ak
žalovaná dlhodobo trpela vážnymi zdravotnými problémami a častými komplikáciami, ktoré jej bránili v
osobnej účasti na pojednávaní, tak bolo predovšetkým jej povinnosťou zabezpečiť si včas kvalifikované
zastúpenie osobou (napr. advokátom), ktorý by žalovanú osobne na pojednávaní zastúpil. Z vyjadrenia
samotnej žalovanej zo dňa 8.4.2019 (č. l. 35 spisu) naviac vyplynulo, že si takúto osobu (právneho
zástupcu na zastupovanie) zvolila, preto nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, z akého dôvodu ju v
apríli 2019 zvolený právny zástupca na pojednávaní dňa 29.5.2019 nezastupoval. Okolnosti, pre ktoré
sa žalovaná nenechala včas a riadne zastúpiť nenastali objektívne, nezávisle od žalovanej, ale ich
subjektívne zavinila, ako je vyššie uvedené, žalovaná (tým, že sa nenechala v konaní včas zastúpiť,
bola v tomto smere ľahostajná, nedbanlivá), a preto boli výlučne na jej ťarchu. Súčasne súd prvej
inštancie dodal, že vyjadrenie ošetrujúcej lekárky žiadnym spôsobom názor a posúdenie veci súdom
nevyvrátilo. Lekárka sa vyjadrila iba tak, že žalovaná sa nemohla pojednávania zúčastniť z vážnych
zdravotných dôvodov. Takéto vyjadrenie len preukazuje, že dôvod neúčasti bolo možné zo strany
žalovanej predvídať. Naviac vyjadrenie lekárky nepreukazuje žiadne náhle zhoršenie nepriaznivého
zdravotného stavu, zdravotné komplikácie, ale vážne zdravotné dôvody. V prípade, ak by však aj z
vyjadrenia lekárky vyplývalo náhle zhoršenie zdravotného stavu, tak by v danom konkrétnom prípade
opäť išlo len a len o žalovanou predvídateľnú, často sa opakujúcu situáciu, pri ktorej by preto bolo
možné spravodlivo od nej požadovať, aby sa na pojednávaní dala zastúpiť. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaná v návrhu neuviedla žiadne také vážne dôvody, ktoré by nastali bezprostredne
pred pojednávaním a boli zároveň neočakávané a nepredvídateľné, t.j. dôvody, pre ktoré by nebolo
možné od žalovanej spravodlivo očakávať, aby sa nechala na pojednávaní zastúpiť. V závere súd prvej

inštancie uviedol, že z doterajšieho konania žalovanej možno mať pocit o účelovosti jej konania v snahe
neodôvodneného predlžovania sporu, nakoľko žalovaná mala možnosť sa vyjadriť k žalobe, uviesť
relevantné námietky, no aj napriek tomu tak v lehote skoro troch mesiacov neurobila, mala možnosť
si zvoliť zástupcu, ak vedela, že jej zdravotný stav neumožňuje osobnú účasť na pojednávaní (alebo
nie je dostatočne právne kvalifikovaná, má vyšší vek a pod.). Na základe vyššie uvedeného súd prvej
inštancie konštatoval, že žalovaná neuviedla žiaden ospravedlniteľný vážny dôvod, pre ktorý zmeškala
pojednávanie vo veci dňa 29.5.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, a preto návrh
žalovanej zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/, h/
CSP. Žalovaná je osoba vyššieho veku, v čase pojednávania mala 75 rokov. Je starobná dôchodkyňa
so závažnými zdravotnými problémami, ktoré sa často objavia náhle. Žalovaná svoju neprítomnosť na
pojednávaní telefonicky ospravedlnila v ranných hodinách. Z miesta jej trvalého bydliska do Trnavy, kde
sa malo pojednávanie konať je to približne 50 kilometrov. Žalovaná nešoféruje a musela by využiť služby
hromadnej dopravy. Takúto cestu vzhľadom na jej zdravotný stav by nezvládla. V deň pojednávania
bola nútená navštíviť lekára, o čom doložila aj potvrdenie a následne ho súdu predložila. Má za to, že v
danej veci bol daný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý mal súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie
žalovanej zrušiť. Dodala, že je výlučným právom strany zúčastniť sa na pojednávaní osobne, alebo sa
dať zastúpiť inou osobou. Žalovaná v minulosti komunikovala ohľadom zastúpenia v konaní inou osobou,
s touto osobou sa jej však zastúpenie nepodarilo doriešiť. V konaní zostala preto bez zastúpenia. Od
žalovanej nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dala zastúpiť inou osobou. Žalovaná mala záujem
osobne sa zúčastniť vytýčeného pojednávania, v čom jej zdravotné komplikácie zabránili. Súd prvej
inštancie preto nesprávne právne vec posúdil. Poukázala na doručenie predvolania na pojednávanie s
tým, že to mohlo byť aj krátko pred pojednávaním (nie je zrejmé, či bola zachovaná lehota na prípravu
pojednávania). Zamietnutím návrhu žalovanej bez toho, aby súd riadne zistil a vyhodnotil podmienky
na zamietnutie tohto návrhu, keď si na rozhodnutie o tomto návrhu mohol od žalovanej vyžiadať ďalšie
podklady a dôkazy, čo však neurobil, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

3. Žalobca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie považuje za
zmätočné, keď znova žalovaná uvádza dôvody, pre ktoré nemal byť rozsudok pre zmeškanie vydaný.
Dôvod, pre ktorý žalovaná zmeškala nariadené pojednávanie nemožno považovať za ospravedlniteľný.

4. Žalovaná v následnom vyjadrení zotrvala na argumentov uvedených v odvolaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2,
§ 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovanej) považovať za vo výroku vecne
správne.

6. V danej veci súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie majúc
za to, že žalovaná nepreukázala ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.

7. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

8. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní (§ 274 CSP), na ktorom sa
nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie
kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný
zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného
dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom

posudzovania súdu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, k § 277).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa pojednávania dňa 29.5.2019 o 14.30 hod. nezúčastnila.
Z úradného záznamu z 29.5.2019 vyplýva, že žalovaná sa telefonicky o 9.05 hod. ospravedlnila, že
sa nemôže zúčastniť pojednávania zo zdravotných dôvodov a žiadala pojednávanie odročiť s tým, že
potvrdenie od lekára dodatočne doloží. K návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie priložila výmenný
list - poukaz všeobecnej lekárky MUDr. N. M. z 29.5.2019, ktorá konštatuje, že žalovaná sa nemohla
zúčastniť súdneho pojednávania z vážnych zdravotných dôvodov. Pri diagnóze a doterajšej liečbe sa
neuvádza žiadny údaj.

10. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma splnenie predpokladov
pre vydanie samotného rozsudku pre zmeškanie, preto argumentami, týkajúcimi sa uvedeného sa
odvolací súd vysporiadal v rámci rozhodnutia o odvolaní žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie (ako
napr. námietka zachovania lehoty na prípravu pojednávania, ktorá bola vzhľadom na obsah spisu
vyhodnotená ako nedôvodná).

11. Úprava návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného/žalovanej z ospravedlniteľných
dôvodov vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku. Predpokladá sa, že boli splnené všetky
podmienky na jeho vydanie, avšak na strane žalovanej nastali okolnosti, ktoré súdu v čase vydania
rozsudku objektívne nemohli byť známe a ktoré bránili dostaviť sa na pojednávanie, prípadne svoju
neúčasť vopred riadne ospravedlniť.

12. Odvolací súd v danom prípade skúmal, či žalovaná preukázala existenciu ospravedlniteľného dôvodu
zmeškania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. V návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie bola žalovaná povinná špecifikovať ospravedlniteľný dôvod zmeškania tak, aby
súd mohol posúdiť, aká konkrétna okolnosť žalovanej bránila v účasti na pojednávaní a či ide o okolnosť
významnú, ktorá jej neúčasť ospravedlňuje. Len na základe konkrétnych okolností môže súd dôvodiť,
že žalovanou uvádzaný dôvod neúčasti na pojednávaní je ospravedlniteľný.

13. Za ospravedlniteľný dôvod by bolo možné považovať náhle zhoršenie zdravotného stavu žalovanej,
avšak len v tom prípade, ak by bol riadne preukázaný (pozn.: súd nemal povinnosť vyzývať žalovanú
na doplnenie dôkazov a treba dodať, že tieto mohla pripojiť i k odvolaniu a neurobila tak). Výmenný list
- poukaz z 29.5.2019 bol spísaný všeobecnou lekárkou MUDr. N. M.. Nie je z neho zrejmý čas návštevy
lekárky a ani skutočnosť, že by išlo o také zhoršenie zdravotného stavu (s konkrétnou špecifikáciou,
navyše nie je zrejmé s akou diagnózou by mali zdravotné problémy žalovanej súvisieť), ktoré by
žalovanej bránilo v účasti na pojednávaní. Nemožno preto na základe neho považovať za preukázaný
ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 ods. 2 CSP. Žalovaná ani v odvolacom konaní neuviedla
žiadne ďalšie relevantné skutočnosti vo vzťahu k preukázaniu existencie ospravedlniteľného dôvodu
neprítomnosti na predmetnom pojednávaní.

14. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala existenciu
ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania 29.5.2019, ktorý záver súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom i odôvodnil (preto námietka žalovanej týkajúca sa nedostatku odôvodnia
uznesenia súdu prvej inštancie bola nedôvodná). Irelevantné vo vzťahu k posúdeniu ospravedlniteľného
dôvodu zostáva argumentácia žalovanej týkajúca sa vzdialenosti a spôsobu prepravy na pojednávanie.
Za nadbytočné vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval zaoberanie sa úvahou súdu prvej
inštancie o zastúpení žalovanou.

15. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala (žalovaná).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania
neprizná, tu odvolací súd dodáva nasledovné. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Aplikácia daného ustanovenia musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

18. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní, pričom odvolací súd nemá za to, že by žalovaná výnimočnosť
nepriznania náhrady v dôsledku naplnenia podmienok § 257 CSP preukázala.

19. Žalovaná bližšie k svojim pomerom (a to až v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od platenia
súdneho poplatku) uviedla, že jej príjmom je dôchodok spolu v sume 546,80 eur, nevlastní žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, nemá úspory, vklady, peniaze v banke, stavebné
sporenie, peňažné pohľadávky voči tretím osobám nad 750 eur. Žalovaná nemá ani úvery, pôžičky
a iné dlhy. Finančne jej pomáhajú dcéra a vnúčatá. Momentálne žije v rodinnom dome, ktorý je vo
vlastníctve žalobcu a toho času sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva žalovanej k tomuto domu,
pozemkom. Jej výdavky sú mesačné náklady na vodu (8 eur), elektrinu (65 eur), plyn (130 eur), telefón
(37 eur) a splátky titulom škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (75 eur).

20. Skutočnosť, že žalobkyňa má vyšší vek, tvrdené zdravotné problémy a vyššie uvedená majetková
situácia nie sú takým výnimočným dôvodom, ktorý by umožňoval aplikáciu § 257 CSP. Dodáva sa pre
úplnosť, že ani samotná skutočnosť, že žalovaná ako poplatník bola (čiastočne) oslobodená od súdneho
poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1?M Obdo V/19/2008).

21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.