Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228915
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116228915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovaným: 1. V. V., narodený
XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 2. Q. I., narodený X.X.XXXX, bytom R. dvor XXX/XX, K., obaja zastúpení:
Občianske združenie Centrum správnej pomoci, so sídlom Gemerská 2, Bratislava, IČO: 50 401 718,
o zaplatenie 11 879,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. mája 2018 č. k. 16Csp/185/2016-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 11.058,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 11.058,02
eura od 01.09.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne priznal náhradu trov konania
v rozsahu 86,16%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová
banka, a.s. žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2016 požadoval od žalovaných zaplatenie sumy
11.879,63 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými
dňa 22.4.2014 uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške
12.000,00 eur. Keďže žalovaní splatili svoj záväzok len čiastočne a dostali sa so splácaním úveru do
omeškania, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žaloba bola žalovanému v 1. rade doručená

dňa 11.102017 a žalovanému v 2. rade dňa 12.10.2017.

3. Uznesením č.k. 16Csp/185/2016-55 zo dňa 2.11.2017 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho
žalobcu spoločnosti Poštová banka, a.s. vstúpila do konania na strane žalobcu spoločnosť R Collectors
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297.

4. K žalobe sa žalovaní vyjadrili spoločným podaním zo dňa 23.10.2017, v ktorom uviedli, že nie sú

viazaní Obchodnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami s poukazom na smernicu
Rady93/13/EHSz5.apríla1993.Tvrdli,ženiesúpovinnížalobcovizaplatiťdlžnúistinuspríslušenstvom
z dôvodu, že žalobca žiada úžeru. K zmluve uviedli, že ju podpísali dňa 16.4.2014 avšak ju
nedostali a bola im doručená až neskôr po podpise žalobu a boli do nej bez ich vedomia dopísanépodmienky v spodnej časti počítačovým spôsobom a s týmito neboli oboznámení. Rovnako tvrdili,
že neboli oboznámení so Všeobecnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami a v
deň podpisu im ani neboli predložené. Podmienky v zmluve neboli individuálne dojednané, podpísali

predtlačený formulár, ktorého obsah nemohli ovplyvniť. V bode 4.2 zmluvy je dojednaný spracovateľský
poplatok, ktorý je v rozpore so zákonom a jeho zaúčtovaním je táto zmluva neplatná s poukazom na
§43a Občianskeho zákonníka. V bode 4.4. a 4.5 je neprijateľnou podmienkou dobrovoľný súhlas so
spracovaním osobných údajov a údajov tvoriacich bankové tajomstvo a súhlas na marketingové účely.
Nikdynebolioboznámenísosadzobníkompoplatkov,oznámenímoúrokovýchsadzbách,ustanoveniami

zákona 513/1991 Zb., nebola im predložená poistná zmluva, ani neboli oboznámení s tým čo sú náklady
spojené s poistením. V 4.10 je dojednaná neprijateľná podmienka - Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
nie je na samostatnej listine a nie je ju možné odmietnuť. Tiež v bode 4.12 je neprijateľná podmienka -
rozhodcovská doložka, v bode 4.14 a 4.15 je tiež neprijateľná podmienka o sprostredkovanej finančnej
službe, lebo banka im mala poskytnúť úver a nevedia o tom, že im mal úver poskytnúť finančný
agent. Žalobca postupne inkasoval z účtu a nevedia ako si to započítal. Popreli výšku istiny vyčíslenú

žalobcom, ktorého výpočet považovali za sporný, pritom im nebol poskytnutý úver v dohodnutej výške
12.000,00 eur. Úver je bezúročný a bezpoplatkov s poukazom na § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie povinných náležitostí. Žiadali, aby súd žalobu zamietol
v celom rozsahu.

5. Žaloba vyjadrením zo dňa 26.1.2018 poprel tvrdenia žalovaných. K neprijateľným podmienkam
tvrdených žalovanými uviedol, že na ich určení nie je naliehavý právny záujem, žalobcom nie sú
uplatňované a daného zmluvného vzťahu sa vôbec netýkajú, resp. nespôsobujú nerovnováhu v
zmluvných vzťahoch. Rozhodcovská doložka v zmluve stráca reálnu účinnosť a použiteľnosť, keďže
žalobca podal svoj návrh na všeobecný, nie na rozhodcovský súd. Ďalej uviedol, že v čase uzatvárania

dohody o zrážkach zo mzdy zákon nevyžadoval, aby bola na samostatnej listine, je riadnym, obvyklým a
štandardným spôsobom zabezpečenia nárokov veriteľa, ktorý je v spotrebiteľských zmluvách dovolený.
Uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné
náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zo zmluvy o úvere bolo
jednoznačne a bez pochybností zrejmé, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj jej prílohy. Písomná

forma zmluvy v znení s jej prílohami bola zachovaná. K rozdielu v dátumoch podpísania zmluvy uviedol,
že to nepreukazuje skutočnosť, že žalovaní neboli s podmienkami zmluvy o úvere oboznámení. Rozdiel
je spôsobený preskúmavaním bonity žalovaných. Poukázal na to, že obsahové náležitosti žiadosti o úver
a zmluvy o úvere sú totožné. Žalovaní prijali poskytnutý úver a tento do roku 2016 splácali v dohodnutej
výške, z ich prejavu vôle prezentovaného ich konaním vyplýva faktické potvrdenie platného uzatvorenia

zmluvy o úvere.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 11.5.2018 o
10.30 hod. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 4.5.2018 odôvodnenú
hospodárnosťou konania. Zástupca žalovaných v deň pojednávania (9:17 hod) zaslal súdu mail, v

ktorom žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní z dôvodu účasti na inom pojednávaní vednom na
Okresnom súde v Bratislave II a nezabezpečenia účasti žalovaných z dôvodu, že žalovaní majú prácu v
Trenčíne a nebolo možné sa s nimi skontaktovať, lebo ich telefónny kontakt nereagoval a pojednávaná
vec si vyžaduje čas na prípravu pojednávania.

7. S poukazom na § 183 ods. 1, 3, 4 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie predmetnú
žiadosť zástupkyne žalovaných o odročenie pojednávania neakceptoval, a pre krátkosť času (zástupca
žalovaných požiadal o odročenie mailom 9:17 hod., pojednávanie konané o 10:30 hod.) zástupcu
žalovaných o tejto skutočnosti neupovedomil. Upovedomenie by tiež bolo s ohľadom na sídlo zástupcu a
miesto konania pojednávania bezpredmetné. Dôvod uvádzaný zástupkyňou žalovaných nepovažoval za

dôležitý, bol nepreukázaný a neoznámený včas. Zástupkyňa žalovaných prevzala predvolanie na termín
pojednávania dňa 26.3.2018, čo vytváralo dostatočný priestor na kontaktovanie žalovaných, ktorých
účasť nebola navyše na pojednávaní priamo nutná, a tiež aj na to, aby zástupca v prípade kolízie
s iným pojednávaním túto skutočnosť v dostatočnom časovom predstihu súdu oznámil a preukázal.
Žalovaným aj zástupcovi bol tiež poskytnutý dostatočný priestor na naštudovanie veci, keď prvé

nariadené pojednávanie konané v marci 2013 bolo pre nahlásenú bombu zrušené a odročené.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný v 1. ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spolužiadateľ uzatvorili zmluvu o úvereč.XXXXXXXXXX. Žalovaní predmetnú zmluvu podpísali dňa 16.4.2014 a žalobca dňa 22.4.2014. V
bode 4. zmluvy je uvedené, že predmetom zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 12
000,00 eur, splatných v 120 mesačných splátkach splatných ku dňu 25. dňa v mesiaci , s úrokovou

sadzbou 12,90%, s výškou mesačnej splátky 194,30 eura ( z toho mesačná anuitná splátka 179,00
eur, náklady na poistenie 15,30 eura). V zmluve je uvedený dátum prvej mesačnej splátky 25.5.2014,
RPMN 13,69% p.a., priemerná RPMN. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 25.4.2024.
Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je vo výše 21.417,59 eura. V zmluve je tiež uvedený
základný súbor poistenia. Výzvou zo dňa 10.12.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných

na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 574,25 eura do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy
a upozornil ich, že ku dňu 9.12.2014 je pohľadávka viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Zásielky
sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátili ako neprevzaté. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo
dňa 29.12.2014 právny predchodca žalobcu žalovaným oznámil, že pohľadávka sa k 29.12.2014 stala
predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 12 427,09 eura do 10
kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zásielky o oznámení predčasnej splatnosti žalovaným zaslané sa

vrátili ako neprevzaté. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.8.2016 vyplýva, že žalovaní vyčerpali úver
vo výške 12.000,00 eur a uhradili splátky vo výške 941,98 eura v období od 26.5.2014 do 15.4.2016.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13.6.2017 a jej príloh vyplýva, že Poštová banka,
a.s. ako postupca postila pohľadávku proti žalovaným žalobcovi, spoločnosti R Collectors s.r.o. ako
postupníkovi , ktorý so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasil.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ a g/, § 9 ods. 2 písm.
j/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy t.j 22.4.2014), § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)

10. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ak spoludlžník dňa 22.4.2014 uzavreli zmluvu o
úvere, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania a na druhej strane veriteľ právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver, preto ide o spotrebiteľský úver, ktorý sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenie žalovaných, že zmluva o úvere nebola v bode
4. vypísaná žalobcom a nemali možnosť sa s ňou oboznámiť, nebolo ničím preukázané, žalobcom
popreté a žalovaní neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Tiež z aktuálneho stavu
úveru vyplýva, že žalovaní podľa tohto ustanovenia zmluvy plnili splátky v dohodnutej výške až do roku

2016.

11. Žalovaní žiadali, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole a určil neprijateľné zmluvné podmienky z
úradnej povinnosti. Poukázali na čl. 4. a 4.5. (súhlas so spracovaním osobných údajov), čl. 4.10 (Dohoda
o zrážkach zo mzdy), čl. 4.12 (rozhodcovská doložka), čl. 4.14 a 4.15 (finančné sprostredkovanie)

zmluvy, bez bližšieho zdôvodnenia v čom vidia neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok. Súd prvej
inštancie uviedol, že dospel k záveru, že určenie neprijateľných podmienok požadovaných žalobcom nie
je dôvodné. Uvedené zmluvné podmienky nemajú žiadny vzťah k tomuto konkrétnemu prípadu, žalobca
si predmetné zmluvné podmienky neuplatňuje, a medzi stranami tak neexistuje aktuálny stav objektívnej
neistoty.

12. Ďalej uviedol, že zákon umožňuje veriteľom, aby si časť zmluvných podmienok upravili v obchodných
podmienkach, no uvedenie podstatných náležitostí zmluvy v obchodných podmienkach, alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach, je nepostačujúce, pretože tieto nie sú žalovanými podpísané, a
teda individuálne dojednané, pričom Občiansky zákonník, ktorým sa spotrebiteľské zmluvy prednostne

spravujú (§ 52 ods. 2 veta tretia OZ) na rozdiel od Obchodného zákonníka (§ 273 ods.1 OBZ),
neumožňuje určiť časť obsahu zmluvy odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k žalobe priložené.

13. Pri prieskume spotrebiteľskej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu
v zmluve neuviedol správnu výšku celkových nákladov spojených s úverom, keď matematickým
výpočtom počtu splátok 120 a výšky jednotlivej splátky 179,00 eur (bez poistenia, keď z vyjadrení
žalovaných nevyplýva, že by poistenie bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy) vyplýva, že dostanemesumu 21.480,00 eura, ktorá tak predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom). V zmluve je uvedená celková čiastka úveru vo výške 21.417,59 eura. Uvedenie nesprávnej

výšky nákladov spojených s úverom potom spôsobilo, že RPMN vyčíslená v zmluve (vo výške 13,69
%) nie je v správnej výške a táto by bola pri správnom prepočte vyššia (13,78% - pri prepočte cez
webovú kalkulačku RPMN), t.j. RPMN je v zmluve vyjadrená v neprospech spotrebiteľa, čo mohlo
spôsobiť u spotrebiteľa nesprávne rozhodnutie sa z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti
úveru. RPMN je údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom

úvere informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu je výhodný alebo
nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácií podmienok navrhovaných
dodávateľom. Uvedený nedostatok je v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ sankcionovaný tým, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše z ustanovenia čl. 44.2 zmluvy o úvere vyplýva, že
banka poskytla peňažné prostriedky vo výške schváleného úveru zníženého o poplatok za spracovanie
úveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov Poštovky. Uvedený poplatok za spracovanie, ktorého

výšku však súd nepozná keďže žalobca nepredložil Sadzobník poplatkov, by mal byť tiež zahnutý do
výpočtu RPMN, a výsledná RPMN by bola pri jeho zahrnutí do výpočtu ešte vyššia. Uvedený nedostatok
však nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku a nespôsobuje, preto súd nevyhlásil zmluvu za neplatnú
od počiatku ako žiadali žalovaní.

14. Žalobca ako aktívne legitimovaný titulom zmluvy o postúpení pohľadávky pri splnení všetkých
podmienok vyžadovaných zákon č 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
mávzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostinároknazaplatenierozdielumedziposkytnutýmúveromvo
výške 12000,00 eur a uhradenými platbami 941,98 eur, t.j. na sumu 11.058,02 eura, ktorú žalobcovi súd
prvej inštancie priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 1.9.2016 do zaplatenia tak

ako si ho uplatnil v žalobe, ktorým dňom boli žalovaní už preukázateľne v omeškaní (ku dňu 29.12.2014
bola vyhlásená splatnosť úveru). Ku dňu 29.12.2014 základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky predstavovala 0,05%, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05%. Žalovaných
akosolidárnychdlžníkovzaviazalzaplatiťžalobcovisumuuvedenúvovýrokutohtorozhodnutiaspoločne
a nerozdielne a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

15. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu a neúspechu. Žalobcovi bola zo sumy 11.879,63
eura s príslušenstvom priznaná suma 11.058,02 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu
93,08 % a úspech žalovaných 6,92 % a teda miera úspechu žalobcu predstavuje 86,16 % (93,08 - 6,92),

čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu proti žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

16. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v časti výrokov II. o zamietnutí zvyšku žaloby

a výroku III. o trovách konania. Uviedol, že súd prvej inštancie pri výpočte RPMN zrejme vychádzal z
internetovej kalkulačky. Výpočet na základe internetových kalkulačiek je len informatívny a nemožno ho
považovať za relevantný pre súdne konanie (nakoľko prostredníctvom rôznych internetových kalkulačiek
dospejete k rôznym výškam RPMN pri rovnakých údajoch). Vzorec, podľa ktorého sa RPMN vypočítava,
bol podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere

iný, ako je vzorec výpočtu RPMN podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy. Kalkulačky prístupné na
internete, ktoré umožňujú výpočet RPMN, robia výpočet podľa vzorca platného v súčasnosti. V čase
uzavretia zmluvy mohol veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len takú výšku RPMN, ktorá bola
vypočítaná podľa vzorca, ktorý ustanovoval zákon v čase uzavretia zmluvy a nie podľa vzorca, ktorý je
uvedený v zákone v neskoršom znení. Preto skutočnosť, že podľa súčasného výpočtu je RPMN 21,17

% neznamená, že výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne. Zmluva o úvere bola uzatvorená
na základe právnej úpravy odlišnej, než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2016
došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný
informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere spôsobil právne pochybenie. Uviedol, že zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN

banky a výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne.
Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých
splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej
splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý saspotrebiteľovi vráti na základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Súd nesprávne zhodnotil aj
povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky.
Z gramatického výkladu ustanovenia § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že poistné je

potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou
na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o
ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky sa daná
suma započítava do výšky celkových nákladov. Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy resp. zmluvy za
daných podmienok povinnosťou platiť poistné vyplýva napríklad z bodu 7.1 Obchodných podmienok,

podľa ktorého ak Dlžník v Návrhu požiada o Poistenie, spĺňa požiadavky podľa bodu 7.3 OP a Banka
prijme Návrh, dôjde k uzatvoreniu Poistenia.

17. Proti rozsudku podali odvolanie aj žalovaní v 1. a 2. rade v časti vyhovujúcej a žiadali v uvedenej
časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že rozsudok súdu
prvej inštancie nie je podpísaný sudkyňou, v záhlaví nie je uvedené, že ide o rovnopis, súd im odňal

nezákonným postupom ich ústavné práva a právo na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok považujú
za nezákonný, neodôvodnený, neprimerane prísny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nebol úplne zistený stav veci, pretože súd sa nedostatočne vyporiadal s námietkami a všetky
neodôvodnil. Súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Ďalej
uviedli, že žalobca nie je vecne legitimovaný, pretože nemá oprávnenie spravovať úver. Zmluva o

postúpení pohľadávok nie je platná zmluva a neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy v časti predmet
a údaje o pohľadávke, ktorá je predmetom sporu. Poštová banka neoznámila postúpenie pohľadávky
a neoznámil postúpenie pohľadávky ani R Collectors s.r.o. Pôvodný žalobca v rozpore so zákonom
sprístupnilichosobnéúdajetretejosobe,nedalinatosúhlasatedadošlokneplatnémuprávnemuúkonu.
Ďalej namietali, že v odôvodnení rozsudku nebolo uvedené, že sa konalo pojednávanie dňa 9.3.2018.

Keď žiadali zvukový záznam z pojednávania, pracovníčka súdu im povedala, že tam nie je žiadna
zvuková stopa a keď žiadali zápisnicu, bolo im povedané, že v spise je iba záznam, že bola nahlásená
bomba a treba opustiť budovu. Avšak pojednávanie sa konalo 15 minút a právna zástupkyňa sa vyjadrila
k veci a uplatnila prostriedky procesnej obrany. Tvrdili, že zmluvu podpísali 16.4.2014 avšak túto zmluvu
nedostali a bola im doručená neskôr po podpise žalobcu po dni 22.4.2014 a do zmluvy žalobca bez ich

vedomia dopísal podmienky v spodnej časti zmluvy počítačovým spôsobom. Oni podpísal iba údaje v
časti (1) a (2), ostatné údaje neboli uvedené a neboli s nimi oboznámení. Bod 4.4. a 4.5. týkajúci sa
dobrovoľného súhlasu so spracovaním osobných údajov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nikdy
neboli oboznámení so sadzobníkom poplatkov, oznámením o úrokových sadzbách a ani ustanoveniami
zákona 513/1991 Zb.. Nikdy im nebola predložená poistná zmluva, neboli oboznámení s tým čo sú

náklady spojené s poistením. V bode 4.10 dojednaná neprijateľná podmienky Dohoda o zrážkach zo
mzdy, nie je v zmluve možnosť ju odmietnuť. V bode 4.12. dojednaná neprijateľná zmluvná podmienka,
že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy, predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stáleho
rozhodcovského súdu. V bode 4.14. a 4.15. neprijateľná podmienka, oni boli v Poštovej banke, ktorá
mala poskytnúť úver, nie finančný agent. Podľa ich názoru je úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalej v

odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie uviedol a opísal skutočnosti týkajúce sa nesprávnej výšky RPMN
avšak túto neprijateľnú podmienku neurčil vo výroku napadnutého rozsudku rovnako ako poplatok za
spracovanie úveru. Je otázne či tieto náležitosti zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Úver nebol
poskytnutý v sume 12.000 eura, ale znížený o poplatok za spracovanie úveru. Ďalej uviedli, že tým,
že súd prvej inštancie dňa 11.5.2018 žiadosť zástupkyne o odročenie pojednávania neakceptoval a

neupovedomil ich o tejto skutočnosti, odňal im právo, aby sa mohli pred súdom ústne vyjadriť. Odvolanie
podali aj do trov konania, poukázali na to, že oni sú ako spotrebitelia oslobodení od súdnych poplatkov
a nemožno priznať trovy niekomu kto koná nekalo a kto nie je aktívne legitimovaný v spore.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolania sporových strán nie sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.
22. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej

úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľmi vznášané

tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
sporovými stranami v ich odvolaniach.
23. Sporové strany v odvolaniach neuviedli žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa
súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné.

24. Súd prvej inštancie skonštatoval, že úver je potrebné z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN
považovať za bezúročný a bez poplatkov. RPMN nebola správne vypočítaná z dôvodu, že právny
predchodca žalobcu nezahrnul do nákladov aj splátky poistného. Žalobca namietal, že poistenie nepatrí
do celkových nákladov spojených s úverom, pretože nebolo podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere,

a nemožno ho preto zohľadňovať ani pri výpočte RPMN. V zmluve však žalovaný nemal na výber,
či poistenie prijať alebo nie. V bode 2. zmluvy je vo vzťahu k poisteniu uvedené - „dlžník žiada o
poistenie schopnosti splácať úver typ základný súbor poistenia“. Veriteľ spotrebiteľovi nedal žiadnu inú
možnosť, len prijať poistenie. Z textu zmluvy nevyplýva, že by bola spotrebiteľovi daná aj možnosť
odmietnuť poistenie pre prípad, že o poistenie záujem nemá. Taktiež nie je v zmluve ani daná možnosť

výberu typu poistenia. Takto formulovaný obsah zmluvy svedčí pre záver, že poistenie bolo podmienkou
uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru. Navyše, ak súčasťou mesačnej splátky bola aj platba poistného,
táto skutočnosť mala vyplývať aj zo zmluvy. Spotrebiteľovi by malo byť zrejmé, aká je výška mesačnej
splátky a akú sumu uhrádza mesačne na poistnom. Keďže žalobca nepreukázal, že veriteľ poskytol
spotrebiteľovi možnosť uzavrieť zmluvu bez toho, aby musel zároveň prijať aj podmienky poistenia

úveru, musel odvolací súd konštatovať, že náklady na poistenie ako doplnkovú službu mali byť súčasťou
nákladov zahrnutých do výpočtu RPMN (§ 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Avšak aj keby
sa tieto náklady nezohľadňovali pri výpočte RPMN, táto je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa
aj z ďalšieho dôvodu. V bode 2. Zmluvy o úvere je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru
predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Výška úveru predstavuje

podľa zmluvy sumu 12.000 eur a celkovo mal žalovaný uhradiť sumu 21.417,59 eura. Táto suma je však
v rozpore s tým, čo mal spotrebiteľ uhradiť v 120 mesačných splátkach po 179 eur (po odpočítaní sumy
poistného 15,30 eura), teda 21.480 eur. Pokiaľ teda veriteľ nezahrnul poistné do nákladov a pri výpočte
RPMN vychádzal len z celkovej výšky nákladov podľa zmluvy 9417,59 eur (21417,59 - 12.000), pričom
správne mala byť výška nákladov 9.480 eur (21.480 - 12.000 eura), evidentne nemohla byť RPMN

správne vypočítaná. Pri takýchto zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom
prípade nemohol vedieť spočítať, aká bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Od celkovej
výšky nákladov sa odvíja aj výška RPMN a keďže veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej
výšky nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, nezahrnul do nich poistné, potom bola RPMN
nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok, že úver sa podľa § 11 ods.

1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.25. Vychádzajúc z prijatého záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, musel odvolací súd
konštatovať, že žalobcovi nevznikol nárok na priznanie akéhokoľvek zmluvného úroku, a teda ani úroku
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

26. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných, ich odvolacie námietky ohľadne podpisy sudkyne na rozsudku,
označenia rozsudku slovom rovnopis, neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania, vyhotovení
zápisnice a zvukového záznamu 9.3.2018 sú pre posúdenie vecnej správnosti rozsudku irelevantné,
nemajú žiadny vplyv na vecnú správnosť. Naviac vytýkané skutočnosti sú v súlade so zákonom (CSP,

Spravovací poriadok pre súdy). Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť o
odročenie pojednávania, aj v tomto smere postupoval v súlade so zákonom. Pre odročenie pojednávania
musia byť splnené presne zákonom stanovené podmienky, ide o vážne dôvody. Pokiaľ je sporová strana
zastúpená právnym zástupcom, nie je nutná jej účasť na pojednávaní, skutočnosť, že sa chce osobne
vyjadriť k predmetu konania, nie je zákonným dôvodom na odročenie pojednávania.

27. Je nesporné, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 12.000 eur, žalovaní uhradili celkovo
sumu 941,98 eura. Keďže predmetný úver je potrebné posúdiť ako bezúročný, potom žalovaným vznikla
povinnosť uhradiť žalobcovi iba nedoplatok na úvere, teda zvyšok finančných prostriedkov, ktoré im bolo
žalobcom poskytnuté.

28. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným
skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262

ods. 1 CSP. V odvolacom konaní každá zo sporových strán bola čiastočne neúspešná v rozsahu svojho
odvolania a teda čiastočne úspešná v rozsahu odvolania protistrany, preto odvolací súd vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).