Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201821
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819201821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej z 2.7.2020 v spore žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, Beulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v
parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2,
811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o.,
Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: F. F., K. XX.X.XXXX, I. O. X. XXX/
XX, XXX XX Y., o zaplatenie 526,80 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Rožňava 10Csp/40/2019 z 30.12.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak ,že žalobca sa podanou
žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 526,80 Eur
istiny, 23,40 % úroky ročne z dlžnej úverovej istiny zo sumy 423,76 Eur od 5.7.2016 až do zaplatenia a
úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 486,80 Eur od 5.7.2016 až do zaplatenia.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 23.5.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu - Cetelem Slovensko,
a.s. so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy poskytol žalovanému viazaný
spotrebiteľský úver vo výške 536,14 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru s dohodnutým
úrokom a poplatkami formou dvadsiatichštyroch mesačných splátok po 30,12 Eur so splatnosťou prvej
splátky 15.6.2015. Žalovaný uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 181,40 Eur. Nakoľko žalovaný
neplnil dohodnuté splátky, žalobca vyhlásil dňa 4.7.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh

žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40
% ročne, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,00 Eur a dlžné poistné vo výške 13,51 Eur.

3. Súd vychádzal z toho, že sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné: Zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.5.2015 vyplýva, že žalovanému ako spotrebiteľovi bol poskytnutý

spotrebiteľský úver vo výške 536,14 Eur s mesačnou splátkou 30,12 Eur, na 24 splátok s priemernou
hodnotou RPMN 34,42 %, s termínom konečnej splatnosti 15.5.2017, s RPMN 26,10 % a ročnou
úrokovou sadzbou vo výške 23, 40 %, s komplexným súborom poistenia a poplatkom za poistenie vo
výške 6,85 %.4. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu
vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 536,14 Eur. Na

splátkach uhradil 181,40 Eur. Žalovaný uhradil poslednú splátku pred zosplatnením úveru 18.11.2015 a
ďalšie splátky počnúc od 15.12.2015 až do 4.7.2016, kedy sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu,
už neuhradil. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 12.7.2016 s potvrdením
o doručení zo dňa 15.7.2016 vyplýva, že poskytnutý úver bola vyhlásená mimoriadna splatnosť ku dňu
4.7.2016. Žalobca upozornil žalovaného, že po štrnástich dňoch od doručenia oznámenia pristúpi v

prípade neuhradenia dlhu k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.

5. Súd zistil, že žalobca si uplatňoval úhradu zostatku úveru poskytnutého žalovanému dňa 23.5.2015,
ako to bolo vyššie oboznamované. Pre nesplácanie úveru žalobca oznámil žalovanému, že je oprávnený
zosplatniť úver vzhľadom na neuhradenie splátok od decembra 2015. Následne listom zo dňa 12.7.2016
oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru ku dňu 4.7.2016. Z prehľadu splátok súd zistil, že

žalovaný uhradil poslednú splátku pred zosplatnením 18.11.2015 a ďalšie splátky splatné k 15.12.2015,
15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, 15.5.2016 a 15.6.2016 neuhradil. Žalobca využil právo
zosplatniť úver ku dňu 4.7.2016.

6. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prejednávanej
veci sa jedná o spotrebiteľský spor a preto všeobecná premlčacia doba je trojročná. Podľa ustanovenia
§ 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

7. Súd citoval § § 53 ods. 9, 103, 565 OZ a odôvodil, že v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho
zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia

doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na
dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom
v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej
nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy veriteľ má povinnosť čakať s
využitím práva na predčasné zosplatnenie ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, avšak

aj v takomto prípade sa premlčacia doba začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky.
Podľa výpisu z úverového účtu bol žalovaný v omeškaní so splátkami splatnými počnúc od 15.12.2015
až do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil
poslednú splátku 18.11.2015. Z toho vyplýva, že do omeškania sa dostal už so splátkou za mesiac
12/2015. Keďže zo strany žalobcu došlo k uplatneniu práva na zosplatnenie celého dlhu dňa 4.7.2016

v súvislosti s nezaplatenými splátkami, premlčacia doba začala plynúť splatnosťou nesplatenej splátky
od 15.3.2016 (splátka splatná tri mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru). Premlčacia
doba tak najneskôr skončila 15.3.2019, pričom žalobca podal žalobu dňa 24.6.2019 a teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby. Žalobca v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuviedol,
pre ktorú splátku zosplatnil dlh, a mohol tak urobiť iba za splátky za mesiace december 2015 až marec

2016, aby mu ostala lehota tri mesiace pred samotným zosplatnením. Súd teda konštatuje, že žalobca si
uplatňoval v rozpore s ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy a preto bolo potrebné jeho žalobu zamietnuť (viď rozhodnutia v obdobných veciach Okresného
súdu Dunajská Streda 16Csp/194/2016, Krajského súdu v Trenčíne 19Co/42/2017, Okresného súdu
Bratislava II 67Csp/110/2016 a Krajského súdu v Košiciach 2Co/103/2019). Žalobca bol v konaní v

celom rozsahu neúspešný a preto mu nepatrí právo na náhradu trov. Úspešný žalovaný si trovy konania
neuplatnil a ani mu v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli a preto mu ich súd nepriznal.

8. V podanom odvolaní žalobkyňa uviedla, že žiada zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vrátiť vec na
ďalšie konanie (celá žaloba bola zamietnutá súdom).

9. V dôvodoch odvolania uviedla, že prvoinštančný súd sa nedostatočne nezaoberal splnením
podmienok upravených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd nemohol mať za
preukázané upozornenie žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatneniepráva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca súdu nepredkladal výzvy, ktorými by upozornil
žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru splatného v mesačných
splátkach. V prípade nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie dlhu tak súd

nemohol mať dokázané, že by došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky
splatnej k 15.03.2016 a že od tohto dátumu by mal plynúť trojročná premlčacia doba. Z dôvodu, že z
dôkazov vykonaných v konaní nemohol súd dospieť k záveru o zročnosti celého dlhu k 15.03.2016, je
potrebné v zmysle prvej vety § 103 OZ vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti
jednotlivých splatných splátok. Žalobný návrh bol na Okresný súd Rožňava doručená dňa 24.06.2019,

t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej
premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných mesačných splátok od 15.07.2016. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti
nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu
sumy 276,64 eur s prísl. predstavujúcu istinu splatnú po 15.07.2016 spolu s úrokom z omeškania.
Žalobca si uplatňuje trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo

výške 16,50 eura trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 40,63 eur. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam žalobca žiada, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

10. V ostatných častiach odvolania poukázal na daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/,h/ CSP,

teda nesprávne právne posúdenie a neúplné skutkové zistenia.

11. Žalovaný sa nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané

včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.
1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú
preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods.

1 a 2 CSP potvrdil.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm.

h/ CSP) je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správnym predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i

jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal
(prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú
účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

14. Odvolanie nie je opodstatnené, je treba prisvedčiť argumentačnej snahe súdu prvej inštancie, že ust.
§ 103 Obč. zák. neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého
dlhu ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale
len na zročnosť tej nesplnenej splátky , pre ktoré nesplnenie sa stal zročným celý dlh (pri spotrebiteľskej

zmluve veriteľ má povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie od omeškania so
zaplatením splátky 3 mesiace, ale aj v takomto prípade sa premlčacia doba začína počítať odo dňa
zročnosti len tejto omeškanej splátky.

15. Odvolací súd v súlade so záverom súdu prvej inštancie, že išlo o premlčané právo zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré uplatnil žalobou veriteľ a preto správne a zákonne žalobu zamietol, tento rozsudok je vecne
správny a odvolací súd potvrdil rozsudok v celom rozsahu.16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, lebo
úspešný bol žalovaný v tomto konaní a patria mu trovy účelne vynaložené na bránenie svojho práva v
rozsahu 100%, žalobkyňa bola neúspešná v konaní.

17. Výsledok hlasovania 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).