Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216207297
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7216207297.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v spore žalobcu: P., konajúca na území

Slovenskej republiky prostredníctvom P., pobočka zahraničnej banky, IČO: XXXXXXXX, so sídlom v
P., Q. zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47234547, so sídlom v
Bratislave, Ventúrska č. 16, proti žalovanému: B., o zaplatenie 361,50 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 277,10 eur spolu s ročnými úrokmi z omeškania vo výške
5,15 % od 16.8.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 361,50 eur spolu s 28,82 % ročnými úrokmi zo sumy 273,12 eur od 4.11.2014 do
zaplatenia a 5,15% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 361,50 eur od 16.8.2014 do zaplatenia a na
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.2.2014 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len Zmluva), na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 323,96 eur. Žalovaný mal splácať úver v pravidelných 6 mesačných splátkach
vo výške 61,56 eur, počínajúc dňom 15.3.2014. Záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nebol
splnený.Splatnosťceléhoúverunastaladňa15.8.2014.Žalobcasadomáhalzaplateniasumy361,50eur
(pozostávajúcej z nesplatenej sumy poskytnutého úveru 273,12 eur + zmluvných úrokov do 3.11.2014
vo výške 19,98 eur + poistného 14,70 eur + nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 53,70 eur),

ročné zmluvné úroky z omeškania vo výške 28,82 % z poskytnutého úveru 273,12 eur od 4.11.2014 do
zaplatenia a 5,15% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 361,50 eur od 16.8.2014 do zaplatenia. Na
preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu Zmluvu zo dňa 19.2.2014, prehľad splátok a úhrad,
Sadzobník poplatkov, Predžalobná upomienka zo dňa 11.11.2014 s doručenkou.

3. V prejednávanej veci bol dňa 7.9.2016 vydaný platobný rozkaz č.k.: 17C/181/2016-22, ktorý nebolo
možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k.: 17C/181/2016-40 zo dňa

1.2.2018 v súlade s § 266 ods. 3 CSP zrušil.

4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky, preto súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu, no neúspešne.Žalovanému boli z uvedeného dôvodu žaloba, prílohy k žalobe, procesné poučenia ako aj výzva na
vyjadrenie k žalobe doručené dňa 2.2.2019 v súlade s § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k takto doručenej
žalobe nevyjadril.

5. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 písm. b/ CSP. Verejné vyhlásenie
rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, bolo oznámené dňa 5.6.2019, teda bola
zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP).

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
dňa 19.2.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 323,96 eur. Žalovaný mal splácať úver v pravidelných 6 mesačných splátkach po 61,56 eur,
splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.3.2014. Ročná úroková sadzba bola stanovená

na 28,82 %, RPMN 32,93 % a priemerná hodnota RPMN 69,17 %. Žalovaný do podania žaloby uhradil
61,56 eur.

8. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru,
že žaloba je v časti o zaplatenie eur dôvodná.

21. Súčasťou dohodnutých splátok úverov mali byť aj úroky z úveru 28,82 % ročne. Súd sa pri
svojom rozhodovaní zaoberal aj výškou takto dohodnutých úrokov z úverov. Z internetovej stránky
NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere
so splatnosťou do 1 roka v období uzavretia zmluvy vo februári roku 2014 činil úrok maximálne
6,99 % p.a. Z toho je zrejmé, že úroky dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy v danom prípade boli

štvornásobne vyššie ako úroky poskytovaný bankami. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že
výška úrokov u nebankových subjektov, akým bol aj právny predchodca žalobcu je logicky vyššia ako
obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov
môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne
presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetných úverových zmluvách. Dohoda o

výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,
inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov
(ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je

žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je
neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne
neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických,

všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované
aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o
výške úrokov z úveru 28,82 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Súd
preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úrokov zamietol. Súd tiež zamietol

žalobu v časti zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 53,70 eur, nakoľko
žalobca tieto náklady žiadnym spôsobom nepreukázal, čím neuniesol v tejto časti žalobného nároku
dôkazné bremeno.

22. Žalovaný z poskytnutého úveru 323,96 eur uhradil žalobcovi sumu 61,56 eur. Výška nesplateného

úveru tak predstavuje sumu 262,40 eur ku ktorej súd pripočítal tiež poistné vo výške 14,70 eur, a tejto
časti súd žalobe vyhovel, t.j. v sume 277,10 eur.

23. Žalobca má v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ, právo požadovať úroky z
omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov. Pre určenie

počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Podľa predložených listinných dôkazov nastala
splatnosť celého úveru dňa 15.8.2014. Žalobca má preto nárok na úroky z omeškania zo sumy 277,10
eur odo dňa 16.8.2014.

24. Základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhov bola

0,15 %, výška úrokov z omeškania je preto podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o päť
percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t.j. 5,15 % ročne.

25. Lehota na plnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom vyplýva z § 232 ods. 3 CSP.26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 361,50 eur a súd mu priznal sumu 277,10 eur.
Žalobca tak bol v konaní úspešný v pomere 77 % a neúspešný v pomere 23 %. Z uvedeného dôvodu
vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 % (77 % - 23 %). O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).