Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/291/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506212929
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7506212929.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Táni Veščičikovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s., Bratislava, Mlynské
Nivy 44/a, IČO: 35 910 739 proti žalovanému S. P., P. XX, zast. JUDr. Štefanom Jordánom, advokátom,
Advokátska kancelária Košice, Čajakova 5, v konaní o zaplatenie 2 895,09 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku č.k. 15C/41/2007-134 z 23.10.2009 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 895,09
eur v mesačných splátkach po 50 eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu a trovy
konania 371,23 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zistil, že žalovaný je odberateľom zemného plynu (ďalej len plyn) na adrese P. XX, že pri jeho kontrole
20.7.2005 bolo zamestnancami žalobcu zistené poškodenie plynomeru - porušenie overovacej značky
na jeho číselníku, o čom bol spísaný zápis a zhotovená dokumentácia, že plynomer bol demontovaný
a odoslaný na expertízu, ktorá zistila poškodenie overovacej značky číselníka a skutočnosť, že

počítadlo neudávalo stav pretečeného množstva plynu, v dôsledku čoho, nevyhovoval technickým a
metrologickým požiadavkám, že však montážna plomba, nachádzajúca sa na plynomeri, porušená
nebola, ale bola porušená plomba pri číselníku a plastový kryt nad skrutkou, že žalovanému bol síce
namontovaný plynomer z r.1993, avšak ten bol v pravidelných obdobiach kontrolovaný, či je funkčný,
že škoda, takto žalobcovi vzniknutá, bola vypočítaná podľa vyhl. č. 266/99 Z.z. a následne vyhl. č.
155/05 Z.z. a stanovená za obdobie od 1.1. do 20.7.2005 vo výške 87 217,40 Sk (2
895,09 eur), že žalovaný zotrval na svojich výpovediach a uviedol, že plynomer je umiestnený na

dome, avšak nikdy s ním žiaden problém nebol, platil mesačne za plyn 3 000 Sk (99,58 eur) stabilne,
pričom priemerná ročná spotreba plynu u neho bola 3 600 m3, a poukázal i na tú skutočnosť, že v
čase, kedy bola nameraná nulová spotreba za obdobie od augusta 2004 do júla 2005 žalobca už mal
vedomosť, že je tu nedoplatok, no i napriek tomu, mu bola vrátená suma 36 408 Sk (1 208,52 eur)
ako preplatok. Ďalej poukázal na výpoveď povereného zamestnanca žalobcu, že v júli 2004 bol na
odbernom mieste u žalovaného vykonaný odpočet plynu bývalým pracovníkom žalobcu, ktorý ukončil
pracovný pomer v r.2007, že následne odpočet spotreby plynu k 1.1.2005 bol vykonaný externou

pracovníčkou R. P., že odpočet spotreby plynu, pri ktorom bolo v júli 2007 odhalené poškodenie plomby
plynomera, vykonal jeho zamestnanec a že pri odpočtoch, vykonávaných externými pracovníkmi, bol
zaznamenávaný stav spotreby, príp. ďalšie zistenia do odpočtových zostáv. Vychádzajúc z § 59 ods.
1 písm. d), ods. 2 zák. č. 656/04 Z.z. o energetike (jeho znenie citoval) uzavrel, že odberateľ plynuzodpovedal za jeho neoprávnený odber bez zreteľa na svoje zavinenie, že spôsob výpočtu škody,
spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom, je ustanovený vyhl. č. 155/05 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyhl. č. 266/99 Z.z.

(nie zákonom, ako nesprávne uvádza súd), ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
dodávateľovi plynu neoprávneným odberom plynu. Z predložených faktúr za odber plynu zistil, že
priemerná ročná spotreba u žalovaného bola za r. 1999 3 823 m3, za r. 2000 - 3 739 m3, za r. 2001
- 3 153 m3, za r. 2002 - 3 688 m3, za r. 2003 - 3 834 m3 a za r. 2004 - 3 484 m3, že žalobca
faktúrou č. 90022440 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu za

obdobie od 1.1. do 20.7.2005 vo výške 87 217,40 Sk (2 895,09 eur) a z faktúry, predloženej
žalobcom, zistil, že za neoprávnený odber za uvedené obdobie bolo žalovanému vyúčtované 5 000 m3
plynu, že cena položky tohto plynu je 16,71 Sk (0,55 eur) za 1 m3 a že do tejto sumy boli zahrnuté i
náklady na zisťovanie neoprávneného odberu 3 667,40 Sk (121,73 eur). Doplnením dokazovania zistil,
že odpočet plynu je vykonávaný v pravidelných obdobiach, pričom ak ho vykonávajú externí pracovníci,
zaznamenávajú stav spotreby, príp. ďalšie zistenia do odpočtových zostáv, že odpočty spotreby plynu,

vykonávané zamestnancami žalobcu, sú zaznamenávané do elektronického zariadenia a priamo z neho
sú cez elektronické rozhranie prenášané do fakturačného systému dodávateľa plynu, ktorý na základe
týchto údajov vystavuje faktúry za spotrebu plynu. Ďalej zistil, že stav 436 m3 na plynomeri žalovaného
č. 8576337, bol už pri odpočte v júli 2004 poškodený, čo je zrejmé i z faktúry žalobcu č. 004119
zo 17.8.2004, podľa ktorej mal preplatok 10 205 Sk (338,74 eur). Z faktúry č. 0003977 za obdobie

8/2004-7/2005, vystavenej žalobcom už po zistení poškodenia plynomeru, mu vyplynulo, že odpočet na
tomto plynomeri vykonal žalobca aj v decembri 2004 a stav bol taktiež 436 m3. Na základe zistení tejto
skutočnosti poznamenal, že v danom prípade bol odber zaznamenaný takýmto spôsobom, avšak nešlo
o neoprávnený odber, nakoľko v tom čase sa nezistilo porušenie plomby, plynomer len nezaznamenával
spotrebu a skutočnosť, že plomba bola poškodená, sa zistila zamestnancami žalobcu až v r. 2005,

že samotná skutočnosť, že na plynomeri žalovaného bol od júla 2004 evidovaný stav spotreby 436
m3 však neznamená, žeby práve k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo už v júli, resp. v januári
2005, lebo pre určenie obdobia neoprávneného odberu plynu je rozhodujúci okamih zistenia porušenia
plomby plynomera a v nadväznosti na tento dátum, dátum predchádzajúceho odpočtu. Ďalej, citujúc
znenie § 1 ods. 4 vyhl. č. 155/05 Z.z., uzavrel, že z dokladu o odpočte plynu k 1.1.2005, predloženého

žalobcom, je zrejmé, že odber bol vo výške 436 m3, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu plynu, pričom došlo k poškodeniu plynomeru a
taktiež aj k tomu, že už nezaznamenával spotrebu, že zo stanoviska výrobcu plynomerov vyplýva, že
porušením overovacej značky zaisťujúcej skrutku krytu počítadla plynomera, prestáva byť zabezpečený
proti neoprávnenej manipulácii počítadla plynomeru, že vykonaným dokazovaním zistil, že plynomery sú

v pravidelných lehotách overované, že možno používať len určené meradlá, ktoré boli overené, pričom
platnosť úradného overenia zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená
overovacia alebo zabezpečovacia značka, že v prípade, ak dôjde k odberu plynu meradlom, na ktorom
bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemôže brať do úvahy stav spotreby
zaznamenaný na takto poškodenom meradle, v dôsledku toho, že ide o meradlo, ktorého platnosť

overenia v dôsledku poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii zanikla, ale žalobca musí
odberateľovi určiť spotrebu plynu spôsobom, stanoveným príslušným predpisom o energetike. Čo sa
týka námietky žalovaného k spôsobu výpočtu škody, uviedol, že táto bola dodávateľovi plynu vypočítaná
v súlade s vyhl. č. 266/99 Z.z., platnou do 30.4.2005, a od 1.5.2005 v súlade s vyhl. č. 155/05 Z.z., že
pri výpočte množstva neoprávnene odobratého plynu a pri výpočte škody sa postupuje v súlade s týmito

vyhl. a tento výpočet je jedinou možnosťou, ako určiť množstvo plynu, spotrebovaného odberateľom,
odoberajúcim plyn cez meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Na základe „vykonaných skutočností“ zistil, že odberateľ a žalovaný v jednej osobe, zodpovedal za
škodu,spôsobenúneoprávnenýmodberom,vyčíslenúvsúladespríslušnýmivyhl.,pretožalobevyhovel,
avšak zároveň bral do úvahy i skutočnosť, že žalovaný spoločne s manželkou sú dôchodcami, ktorých

jediným príjmom sú ich dôchodky a preto rozhodol o tom, že táto škoda bude uhrádzaná v mesačných
splátkach po 50 € na účet žalobcu. Zároveň rozhodol v súlade s § 142 ods.1 O.s.p. a priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania 371,23 eur, spočívajúcej v trovách zaplateného súdneho poplatku za
podanie žaloby 173,67 eur, za podanie odvolania 173,67 eur a v nákladoch na vypracovanie posudku
23,89 eur a na ich zaplatenie zaviazal žalovaného.

Voči rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a odôvodnil ho dôvodmi uvedenými v § 205
ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. domnieval sa, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s obsahom ústavného práva účastníka konania na
spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniama že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok
jedruhýmrozsudkomsúdu,vydanýmpozrušovacomuzneseníodvolaciehosúduzo17.9.2008,vktorom
nariadil súdu doplniť dokazovanie, pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, ako aj vyporiadať sa so

skutočnosťami uvedenými (ním) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 5.4.2008 a že z uznesenia tiež
vyplynulo, že súd má na zodpovednosť za škodu aplikovať právnu úpravu podľa zák. č. 656/04 Z.z. o
energetike, nakoľko k neoprávnenému odberu plynu došlo v období od 1.1. do 20.7.2005. Podotkol, že
s názorom odvolacieho súdu v zrušovacom uznesení o období neoprávneného odberu plynu nemôže
polemizovať, avšak domnieva sa, že tento názor bol ovplyvnený určitými vadami konania pred vydaním

prvého rozsudku, keď sa súd so skutočnosťami, ktoré uvádzal, bližšie nezaoberal, resp. ich nehodnotil,
pretože žalobu zamietol prvým rozsudkom z iných dôvodov. Zdôraznil, že je presvedčený, že doba
neoprávneného odberu plynu od 1.1.2005 nebola ani v ďalšom konaní ničím preukázaná a pre úplnosť
opätovne uviedol argumenty voči tvrdeniam žalobcu, aj voči niektorým konštatovaniam súdu, a to
predovšetkým, že údajné poškodenie plynomera (overovacej značky) bolo pracovníkom žalobcu (podľa
listu žalobcu z 24.9.2009 išlo o J. Q.) zistené 19.7.2005 a nie 20.7.2005, táto skutočnosť vyplýva už

z listu žalobcu zo 14.9.2005, ktorý doložil k odporu proti platobnému rozkazu, že pri údajnom zistení
poškodenia plynomeru nebol prítomný ani on, ani jeho manželka, v ten deň nebol doma vôbec, že
20.7.2005 bol s ním spísaný zápis z kontroly odberateľa plynu a poznamenal, že v tom čase žalobca
odpočty plynu žiadnym spôsobom vopred neoznamoval. Citoval znenie § 1 ods. 5 vyhl. č. 155/05 Z.z. a
tvrdil, že deň posledného odpočtu meradla, ktorý má predchádzať dňu zistenia neoprávneného odberu

plynu, žalobca nepreukázal, že dátum 1.1.2005, ktorý má byť podľa žalobcu, aj podľa rozsudku súdu,
začiatkom neoprávneného odberu plynu, teda dňom posledného odpočtu pred zistením poškodenia
plynomeru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je to iba administratívny údaj - dátum - uvedený
v podkladoch žalobcu pre fakturáciu, ktorý uviedla pri odpočte v decembri 2004 externá pracovníčka
žalobcu R.. P., že žalobca tak vo faktúre č. XXXXXXX za obdobie 082004/07005, ako aj vo výpovedi na

pojednávaní 26.6.2009, naopak uviedol, že posledný odpočet plynu pred zistením údajného poškodenia
plynomeru 19.7.2005, bol vykonaný v decembri 2004 (poznamenal, že mimochodom na pojednávaní
26.6.2009 poverený zamestnanec žalobcu dokonca nevylúčil, že aj plomba mohla byť poškodená už v
r. 2004), že z uvedených dôvodov žiaden dôkaz neodôvodňuje uvádzať dobu neoprávneného odberu
od 1.1. do 20.7.2005, keďže posledný odpočet pred zistením poškodenia plynomera bol jednoznačne

vykonaný v decembri 2004, na zodpovednosť sa mala aplikovať právna úprava podľa zák. č. 70/98
Z.z., teda ako na zodpovednosť založenú na princípe zavinenia. Ďalej uviedol, že bolo nepochybne
preukázané, že plynomer, na ktorom bola poškodená overovacia značka, nemeral spotrebu minimálne
od júla 2004, o čom mal žalobca informáciu určite od odpočtu v decembri 2004 (označený ako odpočet
k 1.1.2005), túto informáciu nebral vôbec na vedomie, a to napriek svojim povinnostiam podľa § 24 ods.

3 zák. č. 70/98 Z. z., resp. § 54 ods. 1 zák. č. 656/04 Z.z. Pokiaľ súd k nefunkčnosti plynomera v r.
2004 konštatuje, že „v danom prípade bol odber zaznamenaný takým spôsobom, avšak sa nejednalo o
neoprávnený odber, nakoľko v tom čase sa nezistilo porušenie plomby, plynomer iba nezaznamenával
spotrebu“ poukázal na to, že je zrejmé, že súd prevzal skoro doslova vyjadrenie žalobcu v tomto smere,
bez akékoľvek zrozumiteľného vysvetlenia a zdôvodnenia. Citujúc ďalej znenie § 30 ods. 2 písm. b)

zák. č. 70/98 Z.z. (právnej úpravy účinnej do 1.1.2005) uviedol, že v súvislosti s týmto ust. vzniká
otázka, ktorú kládol počas celého konania, a to prečo nešlo o neoprávnený odber aj v r. 2004, kedy
bola zodpovednosť za škodu založená na princípe zavinenia, že si myslí, že ako účastník konania má
právo, aby mu táto skutočnosť bola súdom jasne a zrozumiteľne vysvetlená, pretože odôvodnenie súdu
v rozsudku mu odpoveď na jeho otázku nedáva, že jeho pohľad je nateraz taký, že žalobca sa sám

jednostranne rozhodol, že k neoprávnenému odberu došlo až od 1.1.2005, a to preto, že na plynomeri
bola poškodená overovacia značka a za platnosti takej právnej úpravy, ktorá od neho nevyžaduje, aby
čokoľvek dokazoval. Tvrdil, že v jeho prípade je nepochybné, že plynomer spotrebu nemeral aj bez
toho, aby na ňom bola poškodená overovacia značka a stav na ňom bol rovnaký aj pred jej údajným
poškodením, pritom aj žalobca, aj súd bez logického vysvetlenia a odôvodnenia inak posudzuje r. 2004 a

inak r. 2005 a vysporiadanie sa súdu s touto skutočnosťou tak, ako ho odôvodnil v rozsudku, považoval
za nedostatočné a za také, ktoré rozhodne nie je v súlade s požiadavkou na naplnenie ústavného práva
účastníka konania na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, na toto ústavné právo poukazuje aj odvolací
súd v zrušovacom uznesení. Napokon, citujúc znenie § 59 ods. 1 písm. c) zák. č. 656/04 Z.z. (účinného
od 1.1.2005) uviedol, že z neho je taktiež zrejmé, že pre žalobcu je výhodnejšie aplikovať zodpovednosť

podľa písm. d), čo aj urobil, keďže je však nepochybné, že plynomer bol nefunkčný aj bez porušenia
overovacej značky, dôvod jeho nefunkčnosti musel byť spôsobený jednoznačne inými príčinami, s čím
sa súd vôbec nevysporiadal. K výške škody, priznanej súdom žalobcovi, uviedol, že na výzvu súdu
na pojednávaní 6.10.2009 žalobca predložil listom z 12.10.2009 špecifikáciu náhrady škody spolu scenníkom externých výrobkov a služieb platných od 1.4.2005, z ktorého vyplýva cena za demontáž
plynomera 1 428 Sk, cena za opravu plynomera 630,70 Sk a cena za overovanie plynomera 487,90 Sk,
ide o zložky náhrady škody, ktoré sú uvedené vo vyúčtovaní, že pokiaľ ide o náklady na posudok za

meradlo, žalobca doložil faktúru SLM, n. o. na 18 350 Sk za posudky za 18 meradiel a to, či z tejto faktúry
je jasné, že jej predmetom je aj posudok na plynomer, ktorý je predmetom konania, nevyplýva, že pokiaľ
ide o účtované cestovné náklady 400,80 Sk (13,30 eur) žalobca nepredložil žiadne doklady, a z tohto
dôvodu škodu v tejto časti považuje za nepreukázanú, že pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobca ich
uplatnil za súdne poplatky za žalobu a za odvolanie 2 x 173,67 eur, spolu 347,34 eur, teda nevidí dôvod,

prečo mu súd priznal v rámci náhrady trov aj náhradu za náklady na vypracovanie posudku 23,89 eur
- ide zrejme o náklady za posudok vypracovaný Slovenskou legálnou metrológiou, n. o., avšak náklady
na tento posudok sú obsiahnuté v priznanej žalovanej sume, nebol teda žiadny dôvod duplicitne túto
sumu priznávať, tobôž nie v rámci náhrady trov konania. V závere uviedol, že na základe uvedených
skutočností je - podľa jeho názoru - zrejmé, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, odôvodňujúce v
jeho prípade aplikáciu § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/04 Z.z. o objektívnej zodpovednosti za odber plynu

plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a vzhľadom na to,
že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, žeby nejakým spôsobom zapríčinil - spôsobil, že plyn odoberal
bez toho, aby plynomer meral spotrebu, navrhol rozsudok zmeniť tak, že sa žaloba v celom rozsahu
zamieta a prizná sa mu náhrada trov konania 1 665,25 (špecifikáciu uviedol v prílohe).

Krajský súd v Košiciach rozsudkom 5Co/194/2010-190 z 26.10.2011 zmenil rozsudok a žalobu zamietol,
žalovanému prisúdil náhradu trov konania 1 893,61 eur a žalobcovi bola uložená povinnosť ju zaplatiť
JUDr. Alžbete Jordánovej, advokátke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd vychádzal z toho, že minimálne od júla 2004 došlo k nemeranému odberu plynu a bolo

zistené poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s plynomerom, že žalobou uplatnený
nárok na náhradu škody je treba posúdiť podľa § 30 ods. 3 zák. č. 70/1998, ktoré je založené na
princípe subjektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným plynom. Odvolací
súd zastával právny názor, že zákon č. 70/1998 Z.z. je založený na princípe subjektívnej zodpovednosti
odberateľa plynu za neoprávnený odber. Vychádzal pôvodne zo zistenia, že plynomer musel byť

poškodený už pri odpočte plynu v júli 2004, pretože odvtedy nezaznamenával žiadnu spotrebu plynu,
i keď žalovaný plyn odoberal a uzavrel, že k neoprávnenému odberu došlo už pred 1.1.2005, pričom
nevylúčil, že žalobca zámerne a účelovo posunul začiatok neoprávneného odberu na 1.1.2005, lebo
tento časový údaj mal význam z hľadiska posúdenia, ktorý právny predpis sa má použiť. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu posúdil žalobou uplatnený nárok podľa § 30 ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z.,

zákona o energetike a o zmene zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 70/1998 Z.z., ktorý podľa neho bol založený na princípe
zavinenia. Dospel preto k záveru, že na žalobcovi bolo, aby preukázal, že žalovaný ako odberateľ zavinil
neoprávnený odber plynu, že žalobca to nepreukázal, že sám pritom ale porušil § 24 ods. 3 a 5 zák.
č. 70/1998 Z.z., lebo nezabezpečil zapojenie a udržiavanie meradla plynu a neprijal opatrenia proti

neoprávnenej manipulácii s meradlom, meradlo na svoje náklady neudržiaval a neoveril správnosť jeho
merania. Z uvedeného dôvodu urobil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
žalovaný neoprávnene zasiahol do plynomeru a prípadne inak zavinil škody náhrady, ktorej sa žalobca
domáhal. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a §142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, že odvolací súd nesprávne aplikoval § 30 ods. 2 písm. b/ zák. č.
70/1998 Z.z. a navyše ho aj nesprávne interpretoval.

Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením 3Cdo/99/2012 z 12.3.2015 rozsudok Krajského súdu v

Košiciach 5Co/194/2010 z 26.10.2011 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci urobil záver, že názor odvolacieho súdu, že zákon č. 70/1998 Z.z. je založený na
princípe subjektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za neoprávnený odber, nie je správny. Najvyšší
súd SR už v rozhodnutí z 27.10.2009 sp.zn. 1Cdo 107/2008 uviedol, že tento zákon v ust. § 30

ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu,
pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi
plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného
odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody - prichádza totiž do úvahy taksubjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s
neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť
bez zreteľa na zavinenie (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ
zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek.

Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, mala teda charakter objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie) aj
v zmysle zákona č. 70/1998 Z.z.

Vzhľadom na to, že v konaní sa nad všetky pochybnosti nepreukázalo, že neoprávnený odber plynu
bol žalobcom zistený v iný deň, než v ktorom ho konštatovali jeho zamestnanci (20.7.2005), mala
byť zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobená dodávateľovi plynu posudzovaná podľa zákona č.

656/2004 Z.z.

V zmysle § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. (účinného od 1.1.2005 do 1.9.2012)
neoprávneným odberom plynu je aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. V zmysle § 59 ods. 2 tohto zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odberal

plyn, je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla. Podľa § 59 ods. 3 tohto zákona spôsob výpočtu škody
neoprávneným odberom plynu ustanovení všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Vzmysle§1ods.3vyhláškyč.155/2005Z.z.,ktorájetýmto„všeobecnezáväznýmprávnympredpisom“,
platí, že ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odo dňa
posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.

Možno preto uviesť, že oba vyššie cit. zák. vychádzali z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu
za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a oba
vykonávacie predpisy zhodne určovali, že ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu (o tento prípad ide aj v preskúmavanej veci), odber plynu sa účtuje od posledného dňa odpočtu

meradla.

Z týchto dôvodov sa dovolací súd stotožnil s názorom dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd preto
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§

243d ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok okrem výroku o trovách konania potvrdil a §

219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav, správne ho právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku má poklad zisteného skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, vychádzajúc zo záväzného právneho
názoru dovolacieho súdu, vyslovenom v jeho uznesení 3Cdo/99/2012 z 12.3.2015 a rozsudok vo výroku
o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1, 2 a vrátil v rozsahu zrušenia vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie tohto výroku podľa § 219, ani na jeho
zmenu podľa § 220 O.s.p., a to podľa § 221 ods. 1 písm. h/, lebo súd vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., t. j. že v konaní došlo k

vade uvedenej § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., lebo účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
žalovaný odôvodnil nejasným a nezrozumiteľným odôvodnením napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o
posudzovanie neoprávneného odberu v r. 2004 a 2005.

Vzhľadom na to, že žalovaný uplatnil aj ďalšie odvolacie dôvody, bolo účelné najprv posúdiť, či sú dané.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132
O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132

až § 135 O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynulo, vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia
nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logicky rozpor pri hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 -135 O.s.p.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom, doplneného
výsluchom žalovaného a riadiac sa závermi vyslovenými dovolacím súdom v uznesení 3Cdo/99/2012

možno vyvodiť záver, že nad všetky pochybnosti sa nepreukázalo, že neoprávnený odber plynu bol
žalobcom zistený v iný deň, než v ktorom ho konštatovali jeho zamestnanci (20.7.2005). Z uvedeného
dôvodu je potrebné zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu posúdiť podľa
zák. č. 656/2004 Z.z. Bolo jednoznačne preukázané, že zamestnanci žalobcu zistili neoprávnený odber
plynu u žalovaného od 1.1.2005, a to vtedy, keď zistili poškodenie plynomeru, ktorý nezaznamenával

spotrebu plynu žalovaného. Zistenie porušenia plomby na plynomeri už v roku 2004 z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, preto sa možno stotožniť so závermi súdu, že v danom prípade
bol neoprávneným odberom až v roku 2005, keďže k zisteniu, že plomba bola poškodená došlo
zamestnancami žalobcu až v roku 2005. Samotná skutočnosť, že na plynomery žalovaného bol od
júla 2004 evidovaný stav spotreby 436 m3, neznamená, že by práve k neoprávnenému odberu plynu

dochádzalo už v júli, resp. januári 2005, lebo pre určenie obdobia neoprávneného odberu plynu je
rozhodujúci okamih zistenia porušenia plomby plynomera a v nadväznosti na tento dátum a dátum
predchádzajúceho odpočtu. Z dokladu pre odpočet plynu z 1.1.2005 je zrejmé, že odber bol vo
výške 436 m3, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu plynu, pričom došlo k
poškodeniu plynomeru aj k tomu, že už nezaznamenával spotrebu. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného

o spôsobe výpočtu škody, táto bola dodávateľovi plynu vypočítaná v súlade s vyhláškou č. 266/99
Z.z. platnou do 30.4.2005 a od 1.5.2005 v súlade s vyhl. č. 155/05 Z.z., podľa ktorých sa pri výpočte
množstva neoprávneného odobratého plynu a pri výpočte škody postupuje a len tento výpočet je jedinou
možnosťou, ako určiť množstvo plynu spotrebovaného odberateľom odberajúcim plyn cez meradlo, naktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd sa preto stotožňuje
sozávermisúduprvéhostupňa,žeodberateľažalovanývjednejosobezodpovedalzaškoduspôsobenú
neoprávneným odberom, vyčíslenou v súlade s príslušnými vyhláškami a preto žalobe vyhovel berúc do

úvahy, že žalovaný spoločne s manželkou sú dôchodcami, ktorých jediným príjmom sú ich dôchodky a
rozhodol o tom, že škoda bude uhrádzaná mesačne v splátkach po 50,00 eur na účet žalobcu.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci, súd použil správny právny predpis,
správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, to znamená z podradenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného, v ktorom sa v podstate
opakujú iba skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne
vyrovnal.

Odvolací súd berúc do úvahy záväzný právny názor dovolacieho súdu poukazuje na to, že vzhľadom

na to, že nad všetky pochybnosti sa nepreukázalo, že neoprávnený odber plynu bol žalobcom zistený
v iný deň, než ktorý konštatovali jeho zamestnanci (20.7.2005), mala byť zodpovednosť žalovaného za
škodu spôsobenú dodávateľovi plynu posudzovaná podľa zák. č. 656/2004 Z.z.

Zodpovednosť odberateľa plynu - žalovaného za meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, mala charakter objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie), zák. č.
70/1998Z.z.arovnakozák.č.656/2004Z.z.(účinnéhood1.1.2005do1.9.2012)vychádzalizobjektívnej
zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii a vykonávacie predpisy určovali, že ak nemožno presne určiť dobu trvania
neoprávneného odberu plynu (o tento prípad ide aj v prejednávanej veci), odber plynu sa určuje od

posledného dňa odpočtu meradla. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok , okrem výroku o trovách
konania, potvrdil ako vecne správny.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd rozsudok v uvedenom výroku zrušil podľa § 221 ods.
1, 2 písm. h) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ v rámci náhrady trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci
úspech, priznal aj náhradu trov za náklady na vypracovanie posudku Slovenskou legálnou metrológiou,
n.o., 23,89 eur, ktoré sú už vo výroku rozsudku zahrnuté v celkovej priznanej sume - istine (2895,09).
Uvedené náklady, o. i., nie sú trovami súdneho konania podľa § 137 O.s.p., vznikli žalobcovi ešte pred

podaním žaloby , nie však v súdnom konaní. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné zvážiť
aj aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne
náhradu trov celkom alebo v časti účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznať s prihliadnutím na
okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, ako aj na osobu žalovaného, na jeho sociálne, zárobkové a
majetkové pomery, vychádzajúc aj zo skutočnosti, že súd povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi priznanú

istinu v splátkach po 50,00 eur, z dôvodu, že žalovaný spoločne s manželkou sú dôchodcami, ktorých
jediným príjmom sú ich dôchodky.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho a dovolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.