Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/277/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407225721
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1407225721.18

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: ÚDRŽBA DOMOV s.r.o, so sídlom Homolova 19,
Bratislava, IČO: 35 898 861, zastúpený: JUDr. Anna Ščepková, advokát so sídlom Saratovská 2/
A, Bratislava, proti žalovanej: H.. B. O., narodená XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX L.,
zastúpená: E. F., narodený XX. XX XXXX, bytom I. Z. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 289,78 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,48%.

III. Štát Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,24%.

IV. Štát Slovenská republika má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,76%.

V. Znalec A.. H. D. má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných
a uplatnených výdavkov v rozsahu 67,24%.

VI. Znalec A.. H. D. má voči žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných
a uplatnených výdavkov v rozsahu 32,76%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 25. 10. 2007 sa žalobca domáhal aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 289,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 1.
7. 2007 z dôvodu, že žalovaná nesplnila povinnosť platiť podľa čl. 4 ods. 2, 3 zmluvy o výkone správy
pravidelné mesačné platby na prevádzku , údržbu a opravu domu a na služby spojené s užívaním bytu a

nezaplatilanedoplatokzvyúčtovanianákladovzarok2006.Žalovanáuplatnenýnárokneuznala,uviedla,
že zálohové predpisy uhrádzala, pričom nedoplatok za dodávku tepla neuhradila, nakoľko považovala
zariadenie na meranie za nekorektne fungujúce, pričom opakovane nesúhlasila s vyúčtovaním dodávky
tepla. Dňa 3. 2. 2012 doručila žalovaná súdu podanie označené ako vzájomný návrh, ktorým si voči
žalobcovi uplatnila nárok na zaplatenie sumy 41,73 eur s úrokom z omeškania od 1. 7. 2007 do
zaplatenia (samotný právny zástupca žalovanej upresnil na pojednávaní súdu konanom 17. 10. 2017,

že sa nejednalo o vzájomnú žalobu, ale o prostriedok procesnej obrany) a ktorý odôvodnil tým, že
vyúčtovanie za rok 2006 malo byť urobené podľa čl. 3 bod 7b zmluvy o výkone správy tak, že skutočné
náklady za poskytnuté plnenia mali byť rozúčtované podľa m2 podlahovej plochy bytu.

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom strán sporu, znaleckým dokazovaním
znalcom z odboru energetika odvetvie tepelná energetika, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkyne Y.

G., výsluchom znalca A.. D. žalobu zamietol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX - 273 zo dňa 2. 5. 2012. O
vzájomnej žalobe na zaplatenie sumy 41,73 eur súd nerozhodoval, nakoľko ju nepovažoval za vzájomnúžalobu, ale za obranu podľa § 98 v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku.
Právne súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 8a ods. 1 písm. a), b), c), d), e) f), § 10
ods. 1, ods. 4 zákona č. 182/1993 Z . z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do

30. 6. 2007, § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. v znení účinnom
do 14. 9. 2009. Súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že vlastníci
domu sa dohodli na spôsobe rozúčtovania tepla v pomere 30 % : 70 % a preto rozúčtovanie dodávky
tepla malo byť uskutočnené pomerom základnej zložky vo výške 40 % a spotrebnej zložky vo výške
60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Súd prvej inštancie zároveň nepovažoval

vyúčtovanie za rok 2006 za správne a uviedol, že na základe tohto vyúčtovania nemožno žalovanú
zaviazať na zaplatenie žalovanej istiny.

3. Odvolací súd po odvolaní podanom žalobcom, uznesením č. k. 2Co233/2012-316 z 11. 1. 2017
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevykonal dokazovanie na skutočnosti, ktoré v konaní bolo

nutné preukazovať a zároveň vec nesprávne právne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd v
uznesení skonštatoval, že aj v odvolacom konaní zostalo sporné rozúčtovanie tepla vo vzťahu k bytu
žalovanej, ale aj v celom dome a jeho pomer základnej a spotrebnej zložky. Odvolací súd sa nestotožnil
s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pre absenciu dohody vlastníkov bytového domu vrátane
žalovanej malo byť rozúčtovanie dodávky tepla uskutočnené pomerom 40 % základná zložka a 60

% spotrebná zložka s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví č. 630/2005 Z. z., nakoľko vyhláška neobsahovala ustanovenie, ktorým by taxatívne bola
uložená subjektom postupujúcim podľa ňou upravených právnych podmienok nevyhnutne upraviť obsah
dohôd uzatvorených v právnom režime § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
630/2005Z.z.Odvolacísúdpoukázalnaustanovenie§7ods.10vyhláškyÚraduprereguláciusieťových

odvetví č. 630/2005 Z. z., ktoré v rozhodnom čase dovoľovalo vlastníkom bytov a nebytových priestorov
uzavrieť dohodu o inom rozpočítaní množstva dodaného tepla na vykurovanie a považoval za nepresné
a nejasné tvrdenie súdu prvej inštancie o absencii takejto dohody, pričom poukázal aj na absentujúce
vysporiadanie sa s výpoveďou svedkyne Y. ktorá uviedla, že v bytovom dome bol dohodnutý pomer
30:70. V ďalšom konaní uložil odvolací súd súdu prvej inštancie za aktívnej účasti strán sporu nádväzne

na doteraz vykonané dôkazy, príp. ich zopakovanie, vykonanie ďalších dôkazov, ktorých potreba v
konaní vyvstane a ktoré strany navrhnú, v neposlednom rade na chovanie strán sporu, ich vyjadrenia, v
neposlednom rade na porovnanie rozpočítania platieb za dodané teplo v roku 2006 vo vzťahu k ostatným
bytom opätovne posúdiť nároky žalobcu na zaplatenie sumy 289,78 eur s príslušenstvom.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na termín 25. 7. 2017, na ktorom právna zástupkyňa
žalobcu oznámila, že s účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k zmene na strane žalobcu, nakoľko vlastníci
bytov a nebytových priestorov bytového domu na L. uzavreli zmluvu o výkone správy s novým správcom,
spoločnosťou Údržba domov s.r.o. a v tejto súvislosti podľa ustanovenia § 80 ods. 1 Civilného sporového
poriadku navrhla,

aby do konania na miesto pôvodného žalobcu, spoločnosti Doming, s.r.o. vstúpil nový žalobca, ten, na
koho boli prevedené, resp. prešli práva alebo povinnosti, teda spoločnosť Údržba domov, s.r.o. Súd
uznesením zo 16. 10. 2017, č. k. 25C/277/2009 - 356, návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu
vyhovel.

5. Na pojednávaní konanom 17. 10. 2017 uviedla právna zástupkyňa žalobcu, že po konzultácii so
žalobcom, s ohľadom na skutočnosť, že žalobca s ohľadom na úhrady žalovanej v súčasnosti neeviduje
pohľadávku voči žalovanej, berie žalobu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil.

6. Žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná pri

úhrade nedoplatku z vyúčtovania za rok 2015, resp. nedoplatku vyplývajúceho zo sumárnej analýzy
platieb za obdobie od 1. 1. 2012 do 21. 2012 vo výške 485,98 (po úhrade ktorého žalobca neeviduje
pohľadávku voči žalovanej, a to ani pohľadávku, ktorú uplatnil v tomto konaní) nekonala s vedomím, že
uhrádza aj sumu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Právny zástupca žalovanej zároveň uviedol,
že sumu uvedenú ako nedoplatok žalovanej vo vyúčtovaní za rok 2006 nepovažuje za správnu a preto

žalovanej nevznikla povinnosť uhradiť dlžnú sumu a nedostala sa ani od omeškania. Nestotožnil sa ani
so závermi odvolacieho súdu vyjadrenými v uznesení č. k. 2Co233/2012-316 z 11. 1. 2017, a naďalej
zotrval na stanovisku, že spotreba nákladov na vykurovanie mala byť vyúčtovaná podľa zmluvy o výkone
správy v závislosti od podlahovej plochy bytu a nie v závislosti od pomeru základnej a spotrebnej zložky.Nesprávnosť vyúčtovania dodaného tepla za rok 2006 videl právny zástupca aj v tom, že dodané teplo
nebolo pre jednotlivé byty rozpočítané pre všetky tri vchody, ale bol braný do úvahy len jednotlivý vchod.
Právny zástupca žalobcu zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.

7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu,
aby sa ďalej nekonalo a vo veci meritórne nerozhodlo s tým, že žalobcu rešpektuje ako dominus litis
(pán sporu). V prípade ak dôjde k späťvzatiu žaloby, druhá strana má právo vyjadriť svoj nesúhlas (za
predpokladu, že k späťvzatiu došlo skôr, ako sa začalo pojednávanie, pričom posúdenie dôvodnosti
nesúhlasu so späťvzatím je výlučne vecou úvahy súdu, s tým, že nemusí iba o dôvody a záujmy

právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd
konanie nezastaví. Formou procesných úkonov, ktoré môžeme definovať ako prejavy alebo konania
subjektu konania, ktoré procesné právo predvída a upravuje a ktorým priznáva účinky na vznik, ďalšie
rozvíjanie, zmenu alebo zánik procesnoprávneho vzťahu, sa realizuje ústavné právo na súdnu ochranu.
Základom procesných úkonov strán sporu sú podania, z ktorých sa najvýznamnejšie sú návrhy a z nich

predovšetkým dispozitívne úkony, v ktorých sa najvýraznejšie prejavuje autonómia vôle strán, teda tie,
ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania.

12. Žalobca na pojednávaní konanom 17. 10. 2017 jednoznačne prejavil vôľu zobrať žalobu v celom
rozsahuspäťatozdôvodu,žeužneevidujevočižalovanejpohľadávku,ktorejuloženiapovinnostiúhrady

žalovanej súdom sa v tomto konaní domáhal. Žalovaná, aj prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že
ak pohľadávka žalobcu v konaní zanikla tým, že žalovaná uhradila nedoplatok z ročného vyúčtovania za
rok 2015 (pričom predmetom tohto konania je úhrada nedoplatku za rok 2006) ona pri úhrade nedoplatku
za rok 2015 o tejto skutočnosti nemala vedomosť (zároveň uviedla, že si uplatnila u žalobcu vrátenie
tejto sumy). Znovu je potrebné zopakovať, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím je výlučne

vecou úvahy súdu, s tým, že nemusí iba o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne,
ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví. Žalovaná takéto
dôvody neuviedla, argumentácia, že žalovaná pri úhrade nedoplatku za rok 2015 nevedela, že úhradou
môže zaniknúť aj pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, nie je dôvodom, ktorý by bránil
tomu, aby súd akceptoval dispozitívny úkon žalobcu a aby konanie nezastavil. To všetko samozrejme pri

zohľadnení procesného zavinenia za zastavenie konania. Ak žalobca na pojednávaní namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu (a všeobecne správcu bytového domu) v konaní, súd uvádza, že aktívna
vecná legitimácia žalobcu (tak pôvodného, ako aj súčasného) je podopretá ustanoveniami § 8, § 8a a §
8b zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nie nevýznamným v konaní je,
že aktívna legitimácia žalobcu, ako správcu bytového domu nebola spochybnená ani odvolacím súdom.

13. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberal dôvodnosťou uplatneného
nároku. Súd pri zohľadnení dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom vychádzal zo znaleckého
posudku, resp. so záveru jeho doplnenia z 28. 4. 2011 (č. l. 177 v spise), vypracovaného znalcom
IX. D., kedy tento v rámci uvedenia ďalších skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie

vo veci, uviedol, že pri porovnávaní vykurovania podobných bytov v bytovom dome a rešpektovaní
tolerancie plus/mínus 30 % by boli vyhodnotené náklady za teplo za kúrenie za byt žalovanej, nie
tak, ako bolo uvedené vo vyúčtovaní za rok 2006, teda 16.927 Sk (561,87 eur), ale 11.056,72 Sk
(367,02 eur). Samotné vyjadrenie sumy skutočnej výšky nedoplatku zo strany znalca strany sporuv konaní namietali, súd však uvádza, že samotné uvedenie výpočtu sumy, ktorú znalec považoval
za správnu výšku nedoplatku žalovanej za dodané teplo, nebolo odpoveďou na otázku právnu, teda
otázkou, ktorú by znalec nebol oprávnený riešiť. Jednalo sa od odpoveď na všeobecne formulovanú

otázku súdu uviesť ďalšie relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, ktorá si vyžadovala
odborné vedomosti. Keď celkový nárok v spore, uplatnený žalobcom predstavoval sumu 8.729,90
Sk (289,78 eur), vyúčtovaný nedoplatok vo vzťahu k nákladom na kúrenie, pôvodný, tak ako bol vo
vyúčtovaníuvedenýbolvovýške6.505Sk(215,93eur),taknedoplatokzodpovedajúcikúreniuvovzťahu
k vyúčtovaniu a vo vzťahu k záverom znalca predstavoval sumu 634,72 Sk (21,07 eur) (rozdiel medzi

sumou skutočných úhrad mesačnými platbami žalovanej vo výške 10.422 Sk (345,95 eur) uvedenou
vo vyúčtovaní a sumou 11.056,72 Sk (367,02 eur) uvedenou znalcom). Potom po odpočítaní sumy
6.505 Sk (215,93 eur) (ako nesprávnej výšky nedoplatku za dodané teplo, ktorého výška bola medzi
stranami sporná) od sumy celkového nedoplatku z vyúčtovania teda sumy 8.729,90 Sk (289,78 eur)
a následnom pripočítaní sumy 634,72 Sk (21,07 eur), čiže (8.729,90-6.505) + 634,72, skutočná výška
celkového nedoplatku žalovanej za rok 2006 predstavovala sumu 2.859,62 Sk (94,92 eur). Ak teda

100 % uplatnenej pohľadávky žalobcu v spore predstavovala suma 8.729,90 Sk (289,78 eur), potom
skutočný úspech žalobcu, dôvodne uplatnený nárok vo výške 2.859,62 Sk (94,92 eur) predstavuje 32,76
% oproti pôvodne uplatnenému nároku a úspech žalovanej v rozsahu 67,24 % po zohľadnení časti,
v ktorej si žalobca uplatnil nárok dôvodne, teda rozsahu 32,76 %, (67,24 % - 32,76 %), predstavuje
výsledný úspech žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, po odpočítaní jeho úspechu od úspechu žalovanej

34,48 % a to je potom rozsah, v akom má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa
§ 255 ods. 2 CSP. V konaní vznikli trovy aj ďalším subjektom, a to štátu, Slovenskej republike a znalcovi
A., tieto súd pomerne rozdelil, v závislosti od úspechu žalobcu a žalovanej, a to tak, že žalobca sa na
týchto trovách podieľa v rozsahu 67,24 % (rozsah jeho neúspechu oproti žalovanej sume) a žalovaná
sa na týchto trovách podieľa v zostávajúcom rozsahu 32,76 %. O konečnej výške náhrady trov konania

rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.