Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201175
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:8015201175.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach rozhodol v právnej veci žalobcu J. O., bytom Z. J. XXB, XX-XXX A., A. republika
právnezast.advokátomJUDr.DušanomRemetomsosídlomvPrešove,Masarykova2protižalovanému
Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 29.06.2012 č. 8644-4/2012-BA rozhodol takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 16.12.2015 podanou na Krajský súd v Prešove sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného uvedeného v záhlaví tohto uznesenia. Krajský súd
v Prešove predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 11 ods. 3

Občianskehosúdnehoporiadkuvspojenís§246cods.1OSPt.j.,abyNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
určil, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

2. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.05.2016, č.k. 10Nds/4/2016 bolo
určené, že vec prejedná a rozhodne Krajský súd v Košiciach.

3. Krajskému súdu v Košiciach bola vec doručená dňa 11.07.2016. Preskúmaním podanej žaloby a
pripojeného spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 19.08.2011, č.
705-3440168811-GC09/11-664 podľa § 178 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie, a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.06.2010 podľa slovenskej
legislatívy a to z dôvodu, že vykonanou kontrolou u zamestnávateľa žalobcu nebol preukázaný reálny

výkon práce žalobcu na území Slovenskej republiky.

4. Žalovaný, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím z 29.06.2012 č. 8644-4/2012-BA odvolanie žalobcu
zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

5. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia oboch napadnutých

rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe namietal porušenie subjektívnych práv žalobcu,
nedostatočne zistený skutkový stav v správnom konaní, nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie
a porušenie princípu rovnakého zaobchádzania. V žalobe žalobca vyslovil právny názor, že svoju
žalobu podal v zákonnej lehote 2 mesiacov. Vzhľadom nato, že z doručenky nachádzajúcej sa v
administratívnom spise je zrejmé, že rozhodnutie napadnuté žalobou neprevzal žalobca, ale jeho
manželka X. O., v dôsledku čoho žalovaný pri doručovaní rozhodnutia porušil ustanovenia § 212 ods.

1, 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia o poistnom sa majú doručovať
účastníkovi konania do vlastných rúk.6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, okrem iného navrhol, aby súd konanie zastavil, vzhľadom nato,
že žaloba bola podaná oneskorene. Z ustanovenia § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení podľa

názoru žalovaného vyplýva, že rozhodnutie o vzniku resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením
rozhodnutia do vlastných rúk.

Podľa § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení je rozhodnutie doručené, len čo ho účastník konania
prevezme, len čo pošta doručenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie rozhodnutia

bolo zmarené konaním, alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú
aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.

V súlade s uvedeným žalovaný má zato, že rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 16.07.2012.

Žalovanýpoukázaltiežnato,žehocizákonosociálnompoisteníneukladápovinnosťSociálnejpoisťovne

rozhodnutia o vzniku resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, Sociálna poisťovňa sa aj napriek
tomu pokúšala rozhodnutia doručiť adresátovi do vlastných rúk. Sociálna poisťovňa sa rozhodnutia
pokúšala doručiť doručenkou pre medzinárodný styk, ako to bolo aj v prípade napadnutého rozhodnutia,
avšak v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob
doručovania, ako zvolila Sociálna poisťovňa ani nebol možný.

7. Súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňové správne rozhodnutie, aj rozhodnutie žalovaného bolo
zaslané na adresu bydliska žalobcu a obe rozhodnutia prevzala osoba žijúca so žalobcom v spoločnej
domácnosti - v žalobe uvedená ako manželka žalobcu. Preskúmavané rozhodnutie prevzala dňa
16.07.2012, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 16.12.2015. Žalobca teda podal žalobu po uplynutí

2 - mesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorá je uvedená v § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov a to tak, že žaloba sa musí podať do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

8. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.06.2018, č.k.
10Sžsk/21/2017, z ktorého vyplýva : „... zákon o sociálnom poistení pozná doručovanie do vlastných
rúk a tzv. „obyčajné“ doručovanie. Tak rozhodnutie o nevzniknutí povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa v § 212 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení nenachádza, a preto sa doručovanie takéhoto rozhodnutia do vlastných rúk

nevyžaduje. Rozhodnutím o vzniku prerušenia a zániku sociálneho poistenia rozhoduje sťažovateľka
a jej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik resp. zánik povinného
nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
podľa § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. v sporných prípadoch, ako bol aj ten žalobcov. Právnou otázkou,
ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia či neexistencia samotného poistného vzťahu.

Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného podľa § 144 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z.. V takomto prípade však musí byť celkom zrejmé a nepochybné, že povinné
sociálne poistenie vzniklo a trvalo, resp. stále trvá. Právnou otázkou, o ktorej sa rozhoduje takýmto
rozhodnutím je výška poistného, ktoré je subjekt podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť
a odvádzať.“

9. Súd z uvedených dôvodov považuje námietku žalovaného, že žaloba bola podaná po uplynutí
zákonnej lehoty za dôvodnú. Zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť. Rovnaký právny
názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 21Sžso/59/2015 z 26.09.2017,
9Sžsk/68/2017 zo dňa 26.07.2017, 10Sžsk/31/2017 z 31.12.2017 a to, že v prípade rozhodnutí o zániku

resp. nevzniknutí sociálneho poistenia nie je doručovanie do vlastných rúk povinné.

Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnostitohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods. 2 SSP).

10.Podľa§181ods.1Správnehosúdnehoporiadku,fyzickáosobaaleboprávnickáosobamusísprávnu
žalobu podať v lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia
orgánu verejnej správy proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 181 ods. 4 Správneho súdneho poriadku zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno

odpustiť.

Z citovaného ustanovenia vyplýva rovnaká právna úprava ako v čase podania žaloby.

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením odmietne žalobu,
ak bola podaná oneskorene.

Pretože žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote, súd túto žalobu musel ako oneskorene podanú
odmietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným
Centrum právnej pomoci.