Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Kačmár
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/98/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116219225
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116219225.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. A. XXXX/X, 2.
Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. A. XXXX/X, 3. B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul.
W. XXXX/X, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v Trenčíne,
ul. Brnianska 1K, proti žalovanému: Poisťovňa Slovenskej sporiteľne, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom v Bratislave, ul. Tomášikova 48, IČO: 35851023, o zaplatenie 31.820,63 eur s príslušenstvom,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade rovnakým dielom sumu 31.820,63 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 26.09.2015 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 99,88 %.
IV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi v 3. rade právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 27.10.2016 doručená žaloba žalobcov, ktorou sa proti žalovanému
domáhajú rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom k rukám Slovenskej
sporiteľne, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, sumu 31.820,63 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 31.820,63 eur od 21.09.2015 až do zaplatenia,
alebo alternatívne je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 31.820,63 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 31.820,63 eur od 21.09.2015 až do
zaplatenia.
2. Túto žalobu odôvodnili tým, že dňa 29.09.2010 uzatvoril Boris M., nar. XX.XX.XXXX a zomr.
XX.XX.XXXX, syn žalobcov v 1. a 2. rade, s bankou Slovenská sporiteľňa, a.s., ďalej aj ako „SLSP a.s.“,
Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2010, ďalej aj ako „úverová zmluva“.
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 34.000 eur, za účelom kúpy
bytu. Podpisom úverovej zmluvy zároveň prejavil súhlas s poistením úveru v rozsahu tzv. základného
súboru poistenia - 1 poistená osoba, a to prostredníctvom poistiteľa - žalovaného. V zmluve bolo
dohodnuté, že spolu so splátkami úveru bude platené aj poistné, ktorého výška bola v čase podpísania
zmluvy 15,25 eur mesačne. Boris Volník, ďalej označený aj ako „úverový dlžník“, resp. „poistený“, úver
riadne splácal a to až do 14.06.2015, kedy zomrel. Svoju aktívnu legitimáciu žalobcovia odvodzujú z
dedičského konania po poručiteľovi (úverovom dlžníkovi), v ktorom bolo vydané notárkou JUDr. Denisou
Adamkovičovou v Trenčíne, Osvedčenie o dedičstve sp.zn. Dnot 101/2015, 15D/693/2015, v ktoromboli žalobcovia ustálení ako dedičia. Do súpisu pasív dedičstva bola zahrnutá aj pohľadávka SLSP
a.s. z úverovej zmluvy vo výške 31.820,63 eur. Na základe dedičského rozhodnutia a na základe
princípu univerzálnej sukcesie vstúpili do práv i povinností ich právneho predchodcu, úverového dlžníka.
Predmetný úver bol riadne poistený u žalovaného ako poistiteľa. Toto poistenie zahŕňa aj krytie rizika -
smrť poisteného. Po smrti poisteného dcéra žalobcov v 1. a 2. rade, Lujza Roderová bez zbytočného
odkladu predložila žalovanému doklady pre uznanie nároku na poistné plnenie, t.j. na vyplatenie zvyšnej
časti predmetného úveru SLSP a.s.. Žalovaný na uplatnenie nároku reagoval listom zo dňa 21.09.2015,
v ktorom uviedol, že vzhľadom na príčinu smrti poisteného - „kardiopulmonálne zlyhanie, st.p. EPI a
závislosť od alkoholu - koma vigile, nevzniká nárok na výplatu poistného plnenia z predmetnej poistnej
zmluvy“. Takisto uviedol, že zistené skutočnosti sú v rozpore s vyhlásením poisteného v úverovej zmluve
akoajust.§793ods.1Občianskehozákonníkaaakbypoistiteľ(žalovaný)vedelotýchtoskutočnostiach,
nepristúpil by k uzatvoreniu poistenia. V rovnakom zmysle odpovedal aj v liste zo dňa 20.07.2016,
kde opakoval, že s odkazom na ust. § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka odopiera poskytnúť poistné
plnenie. Dôvod odopretia poistného plnenia je podľa žalobcov v rozpore s objektívnou skutočnosťou a
pravdou je, že v roku 2010, keď došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, poistený netrpel na žiadne ochorenia,
ktoré by bol povinný oznámiť žalovanému. V rámci likvidácie poistnej udalosti žalovaný nepredložil
žiaden dôkaz na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia a v liste zo dňa 21.09.2015 sa odvolal iba
na to, že poistený bol v roku 2011 hospitalizovaný pre opakované profúzne vracanie. Jednoznačne
nebol na strane žalovaného dôvod na odopretie plnenia. Do omeškania so splnením dlhu sa dostal
dňa 21.09.2015, t.j. dňom datovania listu žalovaného, v ktorom oznámil, že odopiera poistné plnenie.
Preto si uplatňujú žalobcovia zákonné úroky z omeškania od tohto dňa. Alternatívny žalobný petit
odôvodnili žalobcovia tým, že ako zákonní dedičia po ich právnom predchodcovi sú oprávnení domáhať
sa poistného plnenia od žalovaného, avšak v zmysle poistných podmienok je oprávnenou osobou v
prvom rade poistník, teda banka. V súlade s dohodnutými poistnými podmienkami by teda žalovaný mal
ako poistiteľ preukázať poistné plnenie na účet banky, ktorá ho zúčtuje v prospech úveru. Proti takémuto
postupu nenamietajú, avšak procesný predpis neumožňuje domáhať sa žalobou plnenia v prospech
tretej osoby. Preto navrhujú alternatívny petit a majú za to, že vzniknutú procesnú situáciu je potrebné
vyriešiť podľa čl. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku.
3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 27.12.2016, pričom na zároveň s ňou doručenú výzvu súdu
na vyjadrenie sa k žalobe v určenej lehote, sa žalovaný nevyjadril. Po márnom uplynutí lehoty na
vyjadrenie sa k žalobe, doručil žalovaný súdu dňa 21.08.2017 písomné vyjadrenie k žalobe. V ňom
v rámci podstatnej obrany proti žalobe uviedol najmä to, že súčasťou vyhlásenia poisteného o jeho
zdravotnom stave bolo vyhlásenie, že nie je závislý od alkoholu. Príčinou smrti poisteného bola choroba,
ktorá je v príčinnej súvislosti s alkoholovou závislosťou. Smrť nastala z dôvodu dlhodobého nadmerného
užívania alkoholu. O tejto závislosti sa žalovaný dozvedel až po poistnej udalosti z predložených
lekárskych správ (s vyjadrením predložil kópiu prepúšťacej správy FN Trenčín z 23.04.2015), kde je
deklarovaná dlhodobá závislosť na alkohole, opakované ošetrenia na úrazovej ambulancii v opitosti
a diagnostikovaná hepatopathia (ochorenie pečene) z dôvodu alkoholovej závislosti. Poistený bol
v nemocnici hospitalizovaný pre opakované profúzne vracanie ako následok po niekoľkodňovom
alkoholovom excese. Žalovaný na základe vykonaného vyhlásenia o jeho zdravotnom stave poisteného
nemal dôvod ďalej skúmať zdravotný stav poisteného. Ďalej poukázal na ustanovenie § 802 ods.2
Občianskeho zákonníka, ktoré chráni poistiteľa v prípade uzavretých poistení s uvedením nepravdivých
alebo neúplných informácií zo strany poistených. Skutočnosť alkoholovej závislosti poisteného bola pre
uzavretie poistnej zmluvy podstatná.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcov
a žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil žalobca v 1. rade, právny zástupca žalobcov a poverený
zástupca žalovaného.
5. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.
Na doplnenie uviedol, že podstatou žaloby je skutočnosť, že žalobcovia sú právni nástupcovia po
poistenom, ktorý uzatvoril poistnú zmluvu a zároveň aj úverovú zmluvu. Poistná zmluva bola uzatvorená
so žalovaným, pričom bola uzatvorená aj pre prípad smrti ich právneho predchodcu. V priebehu trvania
poistnéhovzťahunastalapoistnáudalosťatosmrťpoisteného,pričomžalovanýodmietolvyplatiťpoistné
plnenie v prípade tejto poistnej udalosti. Žalobcovia nesúhlasia s dôvodom, pre ktorý tak urobil a to jeho
tvrdenie, že poistený zamlčal skutočnosť ohľadne jeho zdravotného stavu. Žalobcovia poukazujú na
existenciu dôkazného bremena, ktoré zaťažuje tú stranu sporu, ktorá nejakú skutočnosť tvrdí. Žalovanýpreukazuje závislosť poisteného od alkoholu od nejakej prepúšťacej správy, ktorá je však z roku 2015,
teda niekoľko rokov po uzatvorení poistnej zmluvy. Takisto z nej nie je zrejmé, že by poistený bol závislý
od alkoholu. Tento záver si nie je možné subjektívne ustáliť, ale je preň potrebné zistenie lekára, resp.
stanovenie diagnózy. Takýto dôkaz však žalovaný nepredložil a ani neexistuje. Žalobcovia v žalobe
označili ako dôkaz zdravotnú dokumentáciu A. M. od ošetrujúcej lekárky MUDr. Y. A., avšak netrvajú na
zabezpečení tohto dôkazu, vzhľadom na skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej alkoholovej
závislosti zaťažuje žalovaného. V rámci návrhov na vykonanie dokazovania navrhol vypočuť žalobcu v
1. rade, otca zomrelého A. M., a to ohľadne zdravotného stavu poisteného od roku 2010. Takisto navrhol,
aby sa súd oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi.
6. Žalovaný prostredníctvom svojho povereného zástupcu (zamestnanca) na pojednávaní uviedol, že
zotrváva na písomne zaslanom vyjadrení k žalobe. Dôvod odopretia poistného plnenia je zachytený
v prepúšťacej správe, ktorá je prílohou k vyjadreniu, z ktorej je zrejmé, že poistený bol alkoholikom a
úmrtie si privodil v dôsledku požitia alkoholu. Na to, aby sa mohlo skonštatovať, že niekto je alkoholik,
nie je nevyhnutné stanoviť takú diagnózu lekárom. Dôvod odopretia poistného plnenia je tá skutočnosť,
že poistený zamlčal v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, že je závislý od alkoholu. V rámci návrhov
na vykonanie dokazovania navrhol do konania pribrať znalca z odboru lekárstvo za účelom podania
znaleckého posudku ohľadne splnenia zákonných podmienok pre odmietnutie poistného plnenia a
zistenia príčiny smrti poisteného.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to č. l. 7 zmluva o hypotekárnom úvere, č. l. 11 poistné podmienky pre poistenie úveru, č. l. 17 rubová
strana a č. l. 18 základné informácie pre poistenie úveru, č. l. 19 osvedčenie o dedičstve, č. l. 21 a 22 listy
žalovaného a kópia prepúšťacej správy zo dňa 23.04.2015 predložená žalovaným spolu s vyjadrením
zo dňa 18.08.2017 (č.l. 32 rubová strana a nasl.).
8. Žalobca v 1. rade vypovedal tak, že bol otcom svojho zomrelého syna A. M.. Počas života sa stretávali.
Oni s manželkou bývali na A. ulici v C. a syn na W. ulici. B. bol riadne zamestnaný v trvalom pracovnom
pomere ako čašník. Do roku 2010 s nimi býval v spoločnej domácnosti. O žiadnych jeho zdravotných
problémoch nikdy nevedel, ani nevie. Jedenkrát alebo dvakrát bol hospitalizovaný na pohotovosti, avšak
iba kvôli vysokej teplote, keď prechladol, lebo sa kúpal v studenej vode. Ešte v roku 2011 bol darcom
krvi, chodieval darovať krv aj spolu s ich dcérou. On osobne nie je znalý v medicíne, je letecký technik,
ale nikde sa nedočítal, že by jeho syn bol alkoholik. Nikdy nebol liečený na psychiatrii, od malička bol
normálny po celý svoj život. List o obhliadke mŕtveho syna nevidel. Vie, že príčinou smrti jeho syna bolo
zlyhanie srdca a pľúc, nevie, že príčinou smrti jeho syna mal byť alkohol. Nevie o tom, že by syn bol
závislý od alkoholu. Vie, že alkohol si vypil, mal partiu, ale závislý od alkoholu nebol.
9.Nazákladeskutkovéhostavuzistenéhovykonanýmdokazovaním,nazákladenespornýchskutkových
okolností a po aplikácii nižšie citovaných ustanovení zákona rozhodol o podanej žalobe.
10.1 Podľa § 788 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
10.2 Podľa § 793 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je
povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného
poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia. Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život
alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám
neuzaviera.
10.3 Podľa § 794 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech
inejosoby.Napoistnézmluvyuzavretévprospechinejosobysaprimeranepoužijúustanoveniaozmluve
v prospech tretej osoby ( § 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení
práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.10.4 Podľa § 797 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne,
ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie
je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného
mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému
na požiadanie primeraný preddavok.
10.5 Podľa § 802 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď
takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou
je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
10.6 Podľa § 817 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou
je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou
udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej
udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť
len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi. Ak nie je
oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, nadobúdajú
toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného. Ak niet osôb uvedených v odseku 2,
nadobúdajú toto právo rodičia poisteného, a ak ich niet, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej
jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo
dedičia poisteného.
10.7 Podľa § 818 Občianskeho zákonníka ak vznikne právo na plnenie niekoľkým osobám a ak nie sú
podiely určené, má každý z nich právo na rovnaký diel.
10.8 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10.9 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10.10 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
10.11 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať,
niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
10.12 Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas
10.13 Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11.1 Zo zisteného skutkového stavu a podanej žaloby vyplýva nasledovné:11.2 Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú práva vyplývajúceho z poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril
žalovaný ako poistiteľ s poistníkom, ktorým je SLSP, a.s. (banka). Táto banka uzatvorila s W. M., nar.
XX.XX.XXX2 ako úverovým dlžníkom dňa 29.09.2010 úverovú zmluvu, ktorej súčasťou bola v časti II.
aj dohoda medzi úverovým dlžníkom (poisteným) a bankou (veriteľom z úverovej zmluvy a poistníkom
z poistnej zmluvy), že úverový dlžník má záujem zabezpečiť pohľadávku banky z úverovej zmluvy
poistením na základe poistnej zmluvy a žiada poistenie schopnosti splácať úver, týkajúci sa predmetnej
úverovej zmluvy. Bolo dohodnuté, že všetky právne vzťahy týkajúce sa tohto poistenia sa budú riadiť
poistnou zmluvou, poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom (bod 4 časti II úverovej zmluvy).
Za poistenie schopnosti splácať úver sa zaviazal poistený platiť poplatok za poistenie k úveru v rovnaký
deň ako je splatná splátka úveru, a to vo výške 15,25 eur (bod 5 časti II úverovej zmluvy). Banka bola
takisto oprávnená meniť jednostranne výšku tohto poplatku (bod 6 časti II úverovej zmluvy). V rámci tejto
dohody o poistení úveru, poistený udelil poistiteľovi (teda žalovanému) výslovný súhlas na preverenie
jeho fyzického a psychického stavu, okrem iného aj na účely zmeny v rozsahu a obsahu poistenia,
pri a po vzniku poistnej udalosti (bod 7 časti II úverovej zmluvy). Takisto splnomocnil aj žalovaného
na zisťovanie jeho zdravotného stavu, na nahliadnutie do jeho zdravotnej dokumentácie u všetkých
lekárov a v zdravotníckych zariadeniach, okrem iného aj za účelom vybavovania poistných udalostí aj po
jeho smrti (bod 9 písm.a/ časti II úverovej zmluvy). Splnomocnil aj lekárske zdravotnícke zariadenia na
poskytovanie úplných informácií o jeho zdravotnom stave, výpisov z jeho zdravotníckej dokumentácie
a pod. aj po jeho smrti, rovnako tak aj iné štátne orgány, zdravotné poisťovne, fyzické a právnické
osoby pri a po vzniku poistnej udalosti (bod 9 písm. b/,c / časti II úverovej zmluvy). Súčasťou časti II
označenej ako „Súhlas s Poistením k Úveru“ je aj vyhlásenie poisteného (bod 10), v ktorom okrem iného
poistený vyhlásil, že „je zdravý, teda netrpí chronickým, dlhotrvajúcim, opakujúcim sa, nevyliečiteľným
alebo závažným ochorením, telesnou vadou alebo závislosťou (zvýšený krvný tlak, cukrovka, astma,
infarkt, mozgová príhoda, rakovina, ochrnutie alebo iné neurologické ochorenie, depresia alebo iné
psychické ochorenie, alkoholová alebo drogová závislosť, ochorenie srdca, pečene, pankreasu, obličiek,
žalúdka, čriev, mozgu a iné).“ V bode 13 tejto časti úverovej zmluvy dlžník vyhlásil, že všetky údaje a
informácie v tomto dokumente sú pravdivé, úplné a aktuálne a je si vedomý, že v opačnom prípade je
poistiteľ oprávnený poistné plnenie krátiť alebo zamietnuť. V bode 16 tejto časti úverovej zmluvy dlžník
vyslovil súhlas s tým, že oprávnenými osobami na prijatie poistného plnenia sú osoby definované v
čl. 7 Rámcovej poistnej zmluvy. Podpisom úverovej zmluvy zo strany dlžníka dochádza k uzatvoreniu
Poistenia k Úveru.
11.3 Z Poistných podmienok pre poistenie k úveru na č.l. 11, účinných od 01.01.2015 (teda v čase
poistnej udalosti, t.j. smrti poisteného), vyplýva okrem iného to, že poistiteľom je žalovaný, poistníkom
je SLSP a.s. a poisteným je fyzická osoba, na ktorej život alebo zdravie sa poistenie k úveru vzťahuje.
Súhlas s poistením úveru je písomné vyjadrenie vôle poisteného o jeho súhlase byť poisteným na
základe poistnej zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy a je obsahom úverovej zmluvy.
Poistnou zmluvou je rámcová poistná zmluva pre poistenie k úveru uzatvorená medzi poistiteľom
a poistníkom v prospech poisteného. Poistnou udalosťou je náhodná udalosť, s ktorou je spojená
povinnosť poistiteľa poskytnúť poistné plnenie dohodnuté v poistnej zmluve. Poistným plnením je suma,
ktorú poistiteľ vyplatí pri vzniku poistnej udalosti v zmysle poistnej zmluvy. Vznikom poistenia k úveru je
okamih podpisu súhlasu s poistením k úveru, ktorý je obsiahnutý v úverovej zmluve (body 3, 4, 5, 15, 16,
20, 22, 23 článku 1 poistných podmienok). Pre poistenie k úveru sa poistnou udalosťou rozumie aj smrť
poisteného (článok 2 poistných podmienok). Oprávnenou osobou v prvom rade je poistník (SLSP a.s.),
ktorý je oprávnený na prijatie poistného plnenia až do výšky aktuálnej pohľadávky banky. Na prijatie
zostávajúceho poistného plnenia je oprávnená osoba v druhom rade, a to pre prípad smrti - určená
podľa § 817 ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka (článok 4 poistných podmienok). Ak nastane poistná
udalosť, poskytne poistiteľ poistné plnenie oprávnenej osobe, a to v súlade s podmienkami dohodnutými
v poistnej zmluve vo forme jednorazového plnenia.
11.4 Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 15D/693/2015, Dnot 1010/2015 na č.l. 19 je zrejmé, že žalobcovia
sú zákonnými dedičmi po poistenom ako rodičia (žalobcovia v 1. a 2. rade), resp. spolužijúca osoba
(žalobca v 3. rade). V dedičskom konaní si SLSP a.s. (úverový veriteľ a zároveň poistník) uplatnil
pohľadávku vo výške 31.820,63 eur z titulu úverovej zmluvy (t.j. Zmluvy o splátkovom úvere Hypotekárny
úver pre mladých), a to ku dňu 25.09.2015. Uvedená pohľadávka tvorí pasívum dedičstva po poistenom.
V tomto dedičskom konaní uzatvorili žalobcovia ako dedičia dedičskú dohodu, na základe ktorej
nadobudli dedičstvo vrátane dlhov poisteného žalobcovia v 1. a 2. rade a žalobcu v 3. rade ako
ustupujúceho dediča vyplatili sumou 575,09 eur.11.5 Po oznámení poistnej udalosti a jej prešetrení žalovaný odmietol listom zo dňa 21.09.2015 vyplatiť
oprávneným osobám poistné plnenie s odôvodnením, že k poistnej udalosti došlo z chorobných príčin
- kardiopulmonálne zlyhanie, st.p. EPI, závislosť od alkoholu - koma vigile. Zistil, že už v roku 2011
bol poistený hospitalizovaný pre opakované profúzne vracanie po alkoholovom excese, niekoľko dní
trvajúcom, gastropahiu a hepopathiu. Z lekárskej správy ďalej vyplýva, že poistený bol opakovane
ošetrený na úrazovej ambulancii, kde je aj údaj ebriety (opitosti). Poistený bol abuser alkoholu a
závislosť od alkoholu spôsobovala epileptické záchvaty. Z lekárskych správ z hospitalizácií vyplýva,
že poistený požíval alkohol v nadmernom množstve dlhoročne. Zistené skutočnosti sú v rozpore s
vyhlásením poisteného v úverovej zmluve, a preto v súlade s § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka
nevzniká nárok na výplatu poistného plnenia. V liste zo dňa 20.07.2016 žalovaný v podstate zotrval na
svojom predchádzajúcom vyjadrení.
12.1 Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné a nakoniec vyplývajú z
listinných dôkazov. Podstatou obrany žalovaného proti podanej žalobe je jeho tvrdenie, že poistený pri
podpise poistenia k úveru v úverovej zmluve zamlčal skutočnosť, že je závislým na alkohole, pričom
táto závislosť, resp. vplyv alkoholu na jeho zdravie bolo v priamej príčinnej súvislosti s jeho úmrtím,
teda poistnou udalosťou. Preto bolo úlohou súdu posúdiť dôvodnosť tejto obrany žalovaného, resp.
dôvodnosť podanej žaloby. Okrem tejto obrany, žalovaný na pojednávaní v záverečnej reči uviedol
aj to, že právny zástupca žalobcov nepreukázal, že by všetci žalobcovia boli právnymi nástupcami
po poistenom. Tento názor bližšie neodôvodnil, preto nie je súdu celkom zrejmá táto časť obrany
žalovaného, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že všetci žalovaní sú osvedčenými dedičmi po
poistenom. Súd sa preto zameral na riadnu (riadne odôvodnenú) obranu žalovaného spočívajúcu
v oprávnenosti odmietnutia poistného plnenia z dôvodov uvádzaných vyššie. Ich podstatou je teda
tvrdenie, že poistený pri podpise poistenia k úveru v úverovej zmluve zamlčal skutočnosť, že je závislým
na alkohole, pričom táto závislosť, resp. vplyv alkoholu na jeho zdravie bolo v priamej príčinnej súvislosti
s jeho úmrtím, teda poistnou udalosťou.
12.2 Vo všeobecnosti pre civilné sporové konanie (kontradiktórne konanie) platí, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho, kto sa dovoláva použitia
nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j.
okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež
vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Pri posudzovaní unesenia dôkazného bremena treba
rešpektovať aj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Od žalobcov nemožno požadovať, aby preukazovali, že ich
právny predchodca nebol závislým od alkoholu. V takomto prípade je na žalovanom, ak tvrdí, že ich
právny predchodca bol alkoholikom, že tomu tak naozaj bolo. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje,
že žalovaný dôkazné bremeno o tejto skutočnosti neuniesol. Ako dôkaz označil a predložil kópiu
prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trenčín, oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny zo
dňa 23.04.2015, ktorej obsahom je zápis o priebehu liečenia a hospitalizácie poisteného v uvedenom
zdravotníckom zariadení v období od 06.04.2015 do 23.04.2015 (teda necelé dva mesiace pred
jeho úmrtím). Po oboznámení sa s týmto listinným dôkazom je potrebné prisvedčiť argumentácii
žalobcov, že z tohto listinného dôkazu nevyplýva jednak to, že poistený bol závislým na alkohole,
a takisto, že by takúto skutočnosť zamlčal v čase vzniku poistenia (teda tvrdenie žalovaného). Túto
argumentáciu žalobcov podporuje aj výsluch žalobcu v 1. rade, otca poisteného, z ktorého vyplýva,
že nemá žiadnu vedomosť o tom, že jeho syn bol alkoholikom, pritom počas života poisteného sa
s ním pravidelne stretával, žili v rovnakom meste. Poistený bol riadne zamestnaný, o žiadnych jeho
zdravotných problémoch nevedel. Ešte v roku 2011 bol darcom krvi, chodieval darovať krv aj spolu
s jeho ďalšou dcérou. Hospitalizácia na pohotovosti bola kvôli vysokej teplote, keď prechladol, lebo
sa kúpal v studenej vode. Nikdy nebol liečený na psychiatrii, bol normálny po celý svoj život. Túto
argumentáciu žalobcov takisto podporuje nepriamo aj skutočnosť, že poistený bol riadne zamestnaný
a po dobu necelých piatich rokov (do svojej smrti) riadne splácal poskytnutý úver čerpaný za účelom
zabezpečenia bývania (miesto jeho trvalého pobytu).
12.3 Za účelom preukázania svojho tvrdenia navrhol žalovaný vykonať aj znalecké dokazovanie.
Navrhol, aby súd do konania pribral znalca z odboru lekárstvo za účelom podania znaleckého posudku
ohľadne splnenia zákonných podmienok pre odmietnutie poistného plnenia a zistenia príčiny smrtipoisteného. K tomuto návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania je potrebné v prvom rade uviesť,
že znalecký odbor lekárstvo neexistuje, preto nie je zrejmé akého znalca mienil žalovaný v konaní
ustanoviť. V druhom rade, nemenej významnom, je potrebné uviesť (v súlade s argumentáciou právneho
zástupcu žalobcov na pojednávaní), že žalovaný navrhol vykonať dôkaz znalcom ohľadne právnej
otázky, ktorej zodpovedanie prináleží iba súdu. Znalec sa vyjadruje iba k odborným otázkam a nie
k právnemu posúdeniu, ktorým je zákonnosť odopretia poistného plnenia. V neposlednom rade nie
je pre rozhodnutie súdu rozhodné zistenie, čo bolo príčinou úmrtia poisteného, ale to či poistený
v čase vyhlásenia o svojom zdravotnom stave (29.09.2010) zamlčal takú informáciu, ktorá by bola
pre uzavretie poistky podstatná, a ak by mal žalovaný o tejto skutočnosti vedomosť, poistenie by
nevzniklo. Z uvedených dôvodov súd nevykonal navrhované dokazovanie, rešpektujúc tak aj zásadu
hospodárnosti civilného sporového konania. Znalecké dokazovanie znalcom v odbore lekárstvo nie je
možné vykonať (takýto odbor ani odvetvie neexistuje) a takisto zodpovedanie navrhovaných otázok by
neprivodilo iné rozhodnutie súdu o podanej žalobe. Náklady na vykonanie takéhoto dokazovanie by boli
vynaložené nehospodárne, zbytočne. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovanému nič nebránilo nechať
si vypracovať súkromný znalecký posudok (ktorý je riadnym dôkazom v civilnom procese v zmysle §
209 Civilného sporového poriadku), pričom žalovaný má v zmysle predmetného poistenia oprávnenie
na nahliadanie do relevantnej zdravotníckej dokumentácie a takisto právo vyžadovať od zdravotníckych
zariadení úplné informácie o zdravotnom stave poisteného, výpisy z jeho zdravotníckej dokumentácie
aj po jeho smrti, rovnako tak aj od iných fyzických a právnických osôb, či zdravotných poisťovní. Súd
tak podľa § 220 ods.2 Civilného sporového poriadku týmto odôvodňuje, prečo nevykonal žalovaným
navrhnutý dôkaz. Pritom ponecháva bokom okolnosť, že takéto dokazovanie navrhol žalovaný v rozpore
s tzv. koncentračnou zásadou až na pojednávaní, pričom k žalobe sa ani na výzvu súdu v určenej lehote
nevyjadril a neuviedol dôkazy na preukázanie jeho tvrdení.
12.4 Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa poistenia k úveru bol žalovaný (a aj
v súčasnosti stále je) oprávnený za účelom vybavovania poistných udalostí nahliadať do zdravotnej
dokumentácie poisteného u všetkých lekárov a vo všetkých zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sa
poistený liečil, a to aj po smrti poisteného (bod 9 písm.a/ časti II úverovej zmluvy). Žalovanému teda nič
nebránilo zaobstarať čo i len zdravotnícku dokumentáciu, ktorá by preukazovala jeho rozhodné tvrdenie
(o zamlčaní skutočnosti, že poistený je závislý na alkohole pri uzatvorení úverovej zmluvy a vzniku
poistenia). Žalovaný však navrhol vykonať iba oboznámenie súdu s predloženou prepúšťacou správou
zo dňa 23.04.2015, ktorá ako je uvedené vyššie nepreukazuje, že by v čase vzniku poistenia poistený
uviedol hoc aj nevedome neúplné údaje o svojom zdravotnom stave.
13. Nad rámec potreby tohto rozhodnutia súd považuje za potrebné uviesť aj to (bez potreby
definitívneho uzavretia tejto otázky), že žalovaný nemá právo domáhať sa použitia § 793
Občianskeho zákonníka, ak v zmysle poistnej zmluvy, v časti zdravotné skúmanie (č.l. 18 spisu)
dotazuje poisteného (teda kladie mu otázky) na jeho zdravotný stav, avšak až pri úveroch vyšších ako
66.000,01 eur. V prípade úverov do 66.000 eur (ako je tomu v prejednávanom prípade) si vystačuje
iba s podpisom vyhlásenia, ktoré je súčasťou úverovej zmluvy. Totiž ako vyplýva zo znenia § 793
Občianskeho zákonníka poistenému, resp. poistníkovi musia byť položené písomné otázky poistiteľa,
na ktoré je povinný odpovedať pravdivo a úplne. Samotný žalovaný ako poistiteľ však žiadne otázky
poistenému nepoložil, pretože sa to vyžaduje až pri úvere vyššom ako 66.000,01 eur. Žalovaný podľa
rámcovej poistnej zmluvy pri úveroch nižších ako 66.000,01 eur nekladie poisteným žiadne otázky.
Preto sa podľa názoru súdu nemôže dovolávať použitia uvedeného ustanovenia § 793 Občianskeho
zákonníka a následne § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka. Ako však vyplýva z predchádzajúcej časti
tohto odôvodnenia, táto skutočnosť nemá pre rozhodnutie súdu rozhodujúci význam.
14. Súd na základe vyššie uvedeného a na základe zisteného skutkového stavu zistil, že žaloba je
dôvodná iba čiastočne, a to vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade. Žalobca v 3. rade nie je aktívne
vecne legitimovaným (nemá právo, ktorého sa domáha), pretože právo požadovať poistné plnenie ako
oprávnené osoby majú iba žalobcovia v 1. a 2. rade, resp. poistník (SLSP a.s.). Ako je uvedené v odseku
11.3 tohto odôvodnenia v zmysle článku 4 poistných podmienok je oprávnenou osobou v prvom rade
poistník (SLSP a.s.), ktorý je oprávnený na prijatie poistného plnenia až do výšky aktuálnej pohľadávky
banky. Na prijatie zostávajúceho poistného plnenia je oprávnená osoba v druhom rade, a to pre prípad
smrti - určená podľa § 817 ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení Občianskeho
zákonníka ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na
plnenie,nadobúdajútotoprávomanželpoisteného,aakhoniet,detipoisteného.Aknietosôbuvedenýchv odseku 2, nadobúdajú toto právo rodičia poisteného, a ak ich niet, osoby, ktoré žili s poisteným po
dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali
o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú
toto právo dedičia poisteného. Vzhľadom k tomu, že žalobca v 3. rade je tzv. spolužijúcou osobou,
nevzniklo mu právo na poistné plnenie, pretože poistený zanechal rodičov, a to žalobcov v 1. a 2. rade.
Ibavprípade,žeichvčasepoistnejudalostiniet,máprávonapoistnéplnenieajtzv.spolužijúcaosoba.V
tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že právo na poistné plnenie pre prípad smrti poisteného,
je originálnym právom. Nejde o právo, ktoré by prechádzalo z poisteného v dôsledku jeho smrti a nepatrí
do dedičstva po poistenom ako poručiteľovi. Nakoniec v súlade s týmto záverom, aj podľa predloženého
osvedčenia o dedičstve, nebola táto pohľadávka zahrnutá do dedičstva po poistenom ako poručiteľovi.
15. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, ak nastane poistná udalosť, poskytne poistiteľ, teda žalovaný,
poistné plnenie oprávnenej osobe, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v poistnej zmluve vo forme
jednorazového plnenia. Žalovaný si doposiaľ túto zmluvnú povinnosť nesplnil.
16. Oprávnenou osobou v prvom rade je poistník (SLSP a.s.), ktorý je oprávnený na prijatie poistného
plnenia až do výšky aktuálnej pohľadávky banky. Jej výška predstavuje žalovanú sumu, pretože banka
si v dedičskom konaní uplatnila pohľadávku z úverovej zmluvy v sume 31.820,63 eur. Banka si však
voči žalovanému právo na vyplatenie poistného plnenia neuplatnila. Zostávajúcim plnením je tak celé
poistné plnenie. Preto sú žalobcovia v 1. a 2. rade oprávnení domáhať sa celého poistného plnenia vo
svoj prospech. Podanou žalobu sa domáhajú vyplatenia poistného plnenia pre seba jednak k rukám
banky, alebo alternatívne priamo im. Žalobný petit (návrh) je tak alternatívny. Takýto petit sa v zmysle
teórie civilného procesného práva použije vtedy, ak má žalovaný na základe hmotného práva, právo
voľby medzi dvoma plneniami. Pokiaľ žalovaný voľbu v priebehu konania neurobí, súd mu v rozsudku
uloží obe alternatívy plnenia. Žalobca vyjadruje ochotu uspokojiť sa obomi plneniami. Ako vyplýva z
uvedeného, alternatívnosť požadovaného plnenia musí vyplývať z hmotného práva (zo zákona, zo
zmluvy). Po vykonanom dokazovaní (oboznámení sa s listinnými dôkazmi) nemá súd za preukázanú
možnosť vyplatenia poistného plnenia k rukám inej osoby, ako k rukám oprávnenej osoby. Žalobcovia v
1. a 2. rade sa však domáhajú ich plnenia (oprávnenej osoby) k rukám inej osoby (oprávnenej v prvom
rade). Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že z Poistných podmienok (bližšie neurčená časť)
vyplýva, že žalovaný by mal poukázať poistné plnenie na účet banky, ktorá ho zúčtuje v prospech úveru.
Takýto záver nie je možné, najmä s poukazom na znenie čl. 4 a čl. 8 Poistných podmienok, urobiť. Podľa
nich sa poistné plnenie poskytne oprávnenej osobe vo forme jednorázového plnenia. Nedá sa z nich
vyvodiť, že banka je povinná, resp. oprávnená prijať poistné plnenie, ktoré patrí oprávneným osobám v
druhom rade. Preto súd žalobu v tejto alternatívnej časti (teda vo vzťahu k rozdielnemu miestu plnenia)
zamietol.
17. Vo vzťahu k časti rozsudku, ktorou súd žalobe vyhovel, súd uvádza, že nerozhodol o povinnosti
žalovaného plniť obom žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Z ustanovenia § 818
Občianskeho zákonníka je totiž zrejmé, že ak vznikne právo na (poistné) plnenie niekoľkým osobám a ak
nie sú podiely určené, má každý z nich právo na rovnaký diel. Toto ustanovenie teda nezakladá aktívnu
solidaritu oprávnených osôb, ale ustanovuje, že každá z oprávnených osôb má právo na rovnaký diel z
plnenia. Je takisto zrejmé, že žalované peňažné plnenie je deliteľné. Pre úplnosť súd uvádza, že nie je
viazaný formuláciou žalobného petitu pokiaľ ide o solidaritu (či už aktívnu alebo pasívnu).
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26.09.2015 s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
a s prihliadnutím na uplatnenú výšku úrokov z omeškania. Podľa § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka
je poistné plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 21.09.2015 (č.l.21), žalovaný
dňa 10.09.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Splatnosť poistného plnenia tak nastala do pätnástich
dní od tohto dňa, teda dňa 25.09.2015 (piatok, pracovný deň). Do omeškania so zaplatením poistného
plnenia sa tak žalovaný dostal nasledujúceho dňa, a to dňa 26.09.2015. Preto súd žalobu v časti úrokov
z omeškania od 21.09.2015 do 25.09.2015 zamietol ako nedôvodnú. V deň vzniku omeškania boli úroky
z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 uvedeného nariadenia vlády Slovenskej republiky vo výške
5,05 % ročne.19.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19.3 O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku, teda podľa
pomeru úspechov sporových strán. Úspech v konaní je rozdielny v závislosti od žalobcov. Žalobcovia
v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, s výnimkou uplatnených úrokov z omeškania zo
žalovanej sumy za obdobie od 21.09.2015 do 25.09.2015, čo predstavuje sumu 22,01 eur. Súd takisto
nevyhovel žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v časti týkajúcej sa alternatívneho petitu, avšak táto časť
žaloby nemá pre celkový úspech týchto žalobcov praktický význam. Išlo iba o neúspech v časti, ktorou
sa domáhali možnosti žalovaného plniť nie priamo žalobcom v 1. a 2. rade, ale banke, ktorá má voči nim
pohľadávku vo výške zodpovedajúcej žalovanej sume. Ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje úspešne
uplatnený nárok žalobcov v 1. a 2. rade sumu 34.928,85 eur (vrátane úrokov z omeškania), pričom sa
celkovo domáhali práva na zaplatenia sumy 34.950,86 eur (vrátane úrokov z omeškania). V časti 99,94
% boli žalobcovia v 1. a 2. rade úspešní a v časti 0,06 % neúspešní. Preto im patrí proti žalovanému
právo na náhradu trov konania v rozsahu 99,88 %.
19.4 Naproti tomu žalobca v 3. rade bol v konaní proti žalovanému plne neúspešný, pretože súd žalobu
vo vzťahu k nemu zamietol. Z tohto dôvodu súd priznal žalovanému, ktorý bol voči žalobcovi v 3. rade
plne úspešný, náhradu trov konania v plnom rozsahu.
19.5 O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením, po právoplatnosti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.