Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2011

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/133/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710010787
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2011:6710010787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného P. A.,

nar. 29. 12. 1977, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 11. 2011 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. A. J. Q. K. Ó. , nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom I.,
Š. XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 13. 06. 2010 v čase asi o 21.00 h v meste V., okres V. v budove OO PZ ako osoba zistená a
umiestnená pre zaistené a predvedené osoby pod vplyvom alkoholu pri tom, ako mu na jeho požiadanie
cez pootvorené mreže podával príslušník OO PZ Detva nstržm. Š. Č. vodu, priskočil ku mreži, túto otvoril
a snažil sa fyzicky napadnúť nstržm. Š. Č. tak, že sa zahnal pravou rukou zovretou v päsť na jeho tvár,

čomu nstržm. Š. Č. zabránil tak, že Radoslava Szaba ľavou rukou otočil tvárou ku mreži, pričom P. A.
mrežu uchytil do rúk a ju vybral z pántov, na čo priskočil druhý člen hliadky stržm. M. A. a spolu P. A.
spacifikovali,

t e d a

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

č í m s p á c h a l

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 39 ods.
1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 ( štrnásť ) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku
výsluchom obžalovaného, svedkov-poškodených, ďalších svedkov, čítaním listinných dôkazov, pričom
zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
dokazoval, že skutok tak ako je tento popísaný vo výroku rozsudku sa nestal. Uviedol, že v CPZ bol z

dôvodu konfliktu so svojím svokrom a z tohto mal monokel, avšak nekrvácal. Na to boli privolaní policajti.
Bezprostredne po tomto konflikte zaspal, pričom policajti a to Š. Č. a M. A. ho budili a to tak, že Č. ho
zaľahol a A. ho kopal do hlavy. Následne ho predviedli na OO PZ. Podotkol, že na jeho spacifikovanie
hliadka nemala dôvod, keďže spal. Keď sa prebudil, útokom hliadky sa bránil, nadával im, opľul ich,
hovoril im, že ich udá. Už v čase príchodu do CPZ mal zranenia - modriny a to z dôvodu fyzických

útokov zo strany policajtov. Po celý čas mal v CPZ na rukách putá, tieto mal silno utiahnuté, z dôvodu
ktorého odpadol. Poprel, že by mu bol Č. podával vodu. On sám sa napil z fľaše, avšak až na druhý
deň ráno, ktorá bola v cele, ale v inej, než v tej, v ktorej odpadol. Nepoprel, že policajtom nadával, aj
ich opľul, ale skutku uvedeného vo výroku rozsudku sa nedopustil. Ďalej dokazoval, že si pamätá na
kontakt s lekárkou v deň skutku večer, kedy stále mal ruky v putách, bol na zemi a bol obliaty vodou

a voda bola aj na zemi, v tejto miestnosti nebola žiadna posteľ, len lavica, tiež že on žiadal privolanie
lekára na druhý deň ráno, ktorý aj prišiel, avšak ho neohliadol. Poukázal na to, že s policajtmi si tento
lekár podal ruku, čo ho rozčúlilo a preto lekára poslal do .... . Tiež poukázal aj na fotografie ohľadom
jeho zranení, vyhotovených po jeho zaistení. Mal opuchnuté ruky, po celom tele modriny ( na chrbte,
bruchu, rebrách ), na hlave mal hrču. Pokiaľ ide o skutok, doznal, že v CPZ kričal, pľul, kopal do dverí.

Na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že Š. Č. mu odmietol povoliť putá, M. A. sa mu smial do očí a
J. Č.Á. bola v inej miestnosti, táto ho mohla počuť. V minulosti s policajtmi Č., či A. konflikt nemal. Ak
aj v úradnom zázname ( čl. 123 spisu ) je uvedené, že hliadka ho zobudila, poučila o jeho právach,
obžalovaný dokazoval, že to nie je pravdou. Potvrdil, že v čase činu bol značne pod vplyvom alkoholu,
mal tzv. okno, ale len ohľadom konfliktu so svokrom. Na všetko ostatné, po tom, čo bol zobudený, si už

dobre pamätá. Aj keď na hlavnom pojednávaní sa nevedel vyjadriť k tomu, kto mrežu z pántov vysadil,
po tom, čo mu bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, pripustil, že mrežu mohol on s
Č. vysadiť po tom, čo Č. k nemu priskočil a pritlačil ho k mreži. Keďže mal stále ruky v putách, nemohol
sa na Š. Č. zahnať a dopustiť sa tak žalovaného skutku.

Svedok - poškodený Š. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase spáchania skutku vykonával
službu spolu s stržm. M. A.. V čase okolo 20,22 h zaistili obžalovaného a tohto eskortovali na OO PZ
Detva. Pri zákroku použili donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty a služobné putá. Obžalovaný bol
umiestnený v CPZ, v ktorej sa správal hlučne, vulgárne im nadával. Obžalovanému boli sňaté putá po
jeho umiestnení v cele, kto mu tieto zložil, na hlavnom pojednávaní uviesť nevedel. Nepoprel, že to

mohol byť aj on. Po tom, čo sa upokojil, žiadal vodu a to okolo 21.00 h. Za prítomnosti M. A. a tiež J.
Č. odomkol mrežu na cele, túto pootvoril, obžalovaný vtedy stál v strede miestnosti, priskočil k mreži,
otvoril ju smerom od seba von, čím o neho mrežu pritlačil a snažil sa ho napadnúť tak, že pravou rukou
zovretou v päsť smeroval do oblasti jeho tváre, zahnal sa. On jeho útok odvrátil a to tak, že úder vykryl
ľavou rukou, odrazil ho a obžalovaného otočil tvárou ku mreži, ktorá bola otvorená a dotýkala sa steny.

V tom momente obžalovaný, ktorý mal voľné ruky, uchopil dvere cely, tieto vybral z pántov a tieto sa
naklonili a spadli na zem. V tom spoza neho priskočil M. A. a pomohol mu obžalovaného spacifikovať.
Spoločne obžalovaného zvalili na zem tvárou na podlahu a nasadili mu za chrbtom putá. Obžalovaný
pri tom stále im vulgárne nadával. Následne obžalovaného preložili do druhej miestnosti. Obžalovaný
žiadal o lekárske ošetrenie a lekár aj bol privolaný. U obžalovaného si všimol zranenie a to monokel, tiež

si všimol, že mal poranenú peru a nos, mal aj hrču na hlave, tieto zranenia si však obžalovaný spôsobil
tým, že sa udieral vo vozidle o okno. Potvrdil, že obžalovaný mal aj nejaké modriny, tieto pripustil, že
mu mohli byť spôsobené aj nimi pri zákroku a takisto od pút v súvislosti s jeho agresívnym správaním.
Poprel, že by obžalovaný bol v cele odpadol.
Na hlavnom pojednávaní pre bližšie vysvetlenie základného konfliktu medzi obžalovaným a jeho

svokrom, ktorý bol dôvodom zaistenia obžalovaného, uviedol, že obžalovaného zaistili v izbe domu,pričom obžalovaný ležal, avšak nespal. Správal sa agresívne. Pri jeho zaistení použili chmaty, hmaty a
putá. Poukázal na to, že aj v motorovom vozidle sa obžalovaný správal agresívne, nadával im, opľúval
ich, búchal si hlavu o okno.

Jemu z tohto konfliktu nevzniklo žiadne zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie, ani mu nebola
spôsobená škoda na veciach. Preto v tomto trestnom konaní žiadnu škodu nahradiť nežiadal.

Splnomocnenec poškodeného KR PZ Banská Bystrica, M.. V. C. na hlavnom pojednávaní sa ku skutku
vyjadriťnevedel.Zdôvodu,ževočiobžalovanémubolovedenépriestupkovékonanieprotimajetku,ktoré

však bolo zastavené, škodu v tomto trestnom konaní z titulu poškodenej zámky na mreži si neuplatnil.

Svedkyňa Ľ. Ľ. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej druh, majú spolu dve maloleté
deti ( 2 a 5 - ročné ). Uviedla, že v čase spáchania skutku mal obžalovaný konflikt s jej otcom. Naťahovali
sa, pričom jej otec udrel obžalovaného päsťou niekde do líca. Obžalovaný mal z tohto konfliktu ešte
rozťatú peru a aj trochu krvi. Z tohto dôvodu jej sesternica, ktorá tam bola na návšteve, privolala

policajtov. V čase, keď policajti prišli k ich bráne a ona k nim išla, tiež obžalovaný s jej otcom prichádzali
k bráne. Vznikol tam chaos, opäť sa jej otec s obžalovaným mixovali, pričom obžalovaný sa následne
zobral a išiel do domu spať. Ona išla do vedľajšieho domu v rámci toho istého dvora po syna a keď sa
s týmto vracala, videla ako policajti šprintujú do vnútra ich domu. Policajti vošli do obývačky, ktorá je
okrem iných prechodovou miestnosťou aj do spálne, v ktorej spal obžalovaný. Na požiadanie policajtov,

otvorila dvere do spálne s tým, že týmto povedala, že vidíte, obžalovaný spí a aj spať bude. K jej tvrdeniu
sa pripojil aj jej otec. Na to policajti vyšli z domu s tým, že sa musia poradiť. Následne sa vrátili a
na obžalovaného začali kričať, že „Rado vstávaj“, na čo obžalovaný nereagoval, lebo tvrdo spal. Aj
keď jej policajti nepovedali dôvod ich konania, aj ona drgala do obžalovaného, aby sa prebudil, avšak
obžalovaný vôbec nereagoval. Obžalovaný spal v spodnom prádle, na bruchu. Na to Š. Č. si kľakol

na kríže obžalovaného a podľa svedkyne obžalovanému neprirodzene vykrútil ruky, na čo obžalovaný
vykríkol, prebral sa a roztiahol ruky. M. A. priskočil, kopol obžalovaného nohou do chrbta a potom mu
nohou pritlačil chrbát, aby sa obžalovaný nepohol a aby mu mohol Č.N. založiť putá. Ďalej uviedla, že
policajti obžalovanému nedovolili ani obliecť sa, ona mu za chodu naťahovala tepláky a obula ho až pred
motorovým vozidlom. Potvrdila, že počas tohto zákroku sa obžalovaný bránil. Takýto postup policajtov

s poukazom na danú situáciu ( keď obžalovaný spal ) považovala za neadekvátny. Nespomenula si, či
policajti pred tým, ako obžalovaného spacifikovali, tohto aj poučovali o jeho právach. Na záver uviedla,
že obžalovaný bol na mol opitý, nevedel ani na nohách stáť.

Svedok M.. O. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako lekár na chirurgickom oddelení v

Nemocnici vo J.. Vykonáva a aj v čase spáchania skutku vykonával pohotovostnú službu a aj lekársku
službu v rámci rýchlej lekárskej pomoci. Nevedel sa vyjadriť, kto v čase spáchania skutku z OO PZ Detva
volal na operačné stredisko RLP. Na polícii v V. bol s ním aj šofér a sestrička, ich mená však uviesť
nevedel. Dôvod, pre ktorý boli privolaní bol ten, že osoba, ku ktorej boli privolaný, kričala a oni ho mali
upokojiť. Bolo to vo večerných hodinách, okolo 19-21.00 h. Svedok si pamätal, že pred týmto výjazdom

boli za starším pánom, ktorého ten, čo bol v CPZ mal napadnúť a až následne boli privolaný na OO PZ
Detva. Dokazoval, že zadržaná osoba po ich príchode bola na zemi, tvárou dolu a mala ruky za chrbtom
zafixované. Policajti im povedali, že sa lekárskeho ošetrenia dožaduje zadržaná osoba. On policajtov
požiadal, aby zadržanej osobe uvoľnili ruky a následne vykonali základné vyšetrenie tejto osobe ( tlak,
pulz, saturácia, atď. ), o čom spísali záznam. Túto osobu ošetroval v cele, policajti ani zadržaná osoba

mu nič neuviedli o tom, že mala zadržaná osoba odpadnúť. Vzhľadom na odstup času si už na hlavnom
pojednávaní svedok nespomenul, či videl na zadržanej osobe nejaké známky po zraneniach, ani to, či
podlaha v cele bola obliata vodou. Potom im táto osoba vynadala a poslala ich preč. Potvrdil, že určité
lekárske úkony vykonala aj sestrička ( tlak, tep ). Vtedy už on bol v inej miestnosti, kde vypisoval papiere.

Svedkyňa Ľ. Ľ. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako zdravotný záchranár. Dokazovala, že
spolu s M.. O. M. a vodičom T. G. boli na polícii v V. za obžalovaným. Operačným strediskom im bolo
oznámené, že si ich žiada obžalovaný. Po príchode na políciu, obžalovaný bol v cele, s odstupom času
už nevedela uviesť, či sedel na posteli alebo ležal. Či mal na rukách putá, sa vyjadriť nevedela. Tiež
sa nevedela vyjadriť, či v cele bola na zemi voda. Ona obžalovanému odmerala tlak, pulz a saturáciu.

Nevšimlasi,čiobžalovanýkrvácal,anito,čimalnejakéinézranenia-modriny,odreniny,čizačervenanie.
Určite však nemal také zranenie, ktoré by si vyžadovalo okamžité ošetrenie. Ona s určitosťou policajtom
nedávala žiadne príkazy, t.j. ani to, aby obžalovaného preniesli do inej miestnosti z dôvodu vyliatej vody
na zemi v CPZ. Lekár obžalovaného prezrel a vypísal záznam o ošetrení pacienta. Obvykle záznam oošetrení pacienta vypisujú až po tom, čo policajti zavrú celu a oni potom tento záznam vypisujú spoločne
s lekárom v inej miestnosti.

Svedok T. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako záchranár vodič. Pamätal si, že 112-
tka im oznámila, že majú ísť na políciu do V. k obžalovanému. Dokazoval, že bol prítomný v cele pri
obžalovanom. Po ich príchode obžalovaný ležal v cele na posteli. Obžalovaný im vynadal, odmietol
vyšetrenie, oni vypísali papiera a odišli preč. Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Nepamätal si už, či sestrička
obžalovanému robila nejaké zdravotné úkony. Tiež si nepamätal, či obžalovaný bol na zemi vo vode.

Určite však obžalovaný v čase ich príchodu mal spútané ruky vzadu.

Svedok M. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase o 20,22 h spolu so
Š. Č. ako hliadka OO PZ Detva, kde veliteľom hliadky bol Š. Č. a on bol členom hliadky zaistili v I., Š.
XXXX/XX obžalovaného a tohto eskortovali na OO PZ Detva. Pri tomto zákroku použili donucovacie
prostriedky a to hmaty, chvaty a služobné putá. Následne bol obžalovaný umiestnený v miestnosti pre

predvedené a zaistené osoby, v ktorej sa nachádzali radiátor, okno, lavica, mreža bez okienka. Po
príchode do cely mu boli dané dole putá, kto mu ich dal dole na hlavnom pojednávaní uviesť nevedel.
Putá mu boli sňaté po tom, čo obžalovaný sľúbil, že sa bude správať slušne. Poukázal na to, že počas
zaistenia boli okamihy, kedy obžalovaný nevystrájal. Tak to bolo aj v čase, keď obžalovaný požadoval
vodu. Ďalej na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že počas zákroku im obžalovaný vulgárne

nadával, v CPZ bol hlučný, ďalej im vulgárne nadával a to aj stálej službe - stržm. J. Č.. V cele si všimol
u obžalovaného zranenia, podotkol však, že pred jeho umiestnením v CPZ mal obžalovaný konflikt
s pánom Ľ. a všimol si, že obžalovaný mal rozbitý nos, monokel pod okom. Keď obžalovanému dali
dole putá, mal na rukách na zápästiach červeň. Dokazoval, že zranenia na tvári boli obžalovanému
spôsobené pri konflikte s pánom Ľ. a zranenia na zápästiach rúk mu spôsobili oni tým, že mal putá,

obžalovaný bol pri predvádzaní na OO PZ agresívny, kedy počas cesty v motorovom vozidle vystrájal,
mykal sa a takýmto spôsobom sa mu putá uťahovali. Neskôr sa upokojil a žiadal o poskytnutie vody. Za
jeho prítomnosti a tiež prítomnosti J. Č. mu vodu v umelohmotnej fľaši podával Š. Č. a to tak, že odomkol
mrežu na miestnosti, túto pootvoril a vtedy obžalovaný priskočil k mreži, otvoril ju smerom od seba von a
tak pritlačil tieto dvere o Š. Č. a snažil sa ho napadnúť takým spôsobom, že zovretou päsťou pravej ruky

smeroval do oblasti tváre Š. Č.. Aby odvrátil útok obžalovaného Š. Č. použil donucovacie prostriedky
a to tak, že keď sa na neho obžalovaný zahnal, tak ľavou rukou vykryl úder a po odrazení tohto útoku
obžalovaného otočil tvárou ku mreži, pričom obžalovaný vtedy uchopil dvere cely a vybrtal ich z pántov.
Tieto sa naklonili a spadli na zem. Keďže obžalovaný po tom, čo pustil mrežu sa opätovne snažil otočiť
smerom ku Š. Č., on pomohol Š. Č.É. obžalovaného spacifikovať. Spoločne ho zvalili na zem tvárou na

podlahu, nasadili mu za chrbtom putá. Obžalovaný im neustále vulgárne nadával. Potom bol obžalovaný
preložený do druhej miestnosti, pričom požadoval lekárske ošetrenie, čo mu bolo aj umožnené a bol
privolaný lekár, ktorý na mieste vystavil lekársku správu. RLP kontaktovala J. Č.. V čase, keď prichádzala
RLP, oni obžalovaného prenášali do druhej miestnosti. K obžalovanému volali lekársku pomoc počas
jeho zaistenia len jeden krát.

Svedkyňa J. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň spáchania skutku o 19.55 h vyslala na
základe hlásenia z operačného strediska OR PZ Zvolen hliadku v zložení nstržm. Š. Č. a stržm. M.
A. na zákrok do C. XXX, kde malo dôjsť ku hádke medzi domácimi. Po príchode na miesto jej bolo
hliadkou telefonicky oznámené, že tam došlo ku priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a tohto

priestupku sa mal dopustiť obžalovaný. Malo dôjsť aj ku zraneniu osoby a preto ona cez 112 vyslala
na miesto záchrannú službu. Následne jej hliadka oznámila, že obžalovaného zaistili a eskortujú ho
na OO PZ Detva za účelom objasnenia veci. Uviedla, že ona hliadke otvorila hlavný vchod a už vtedy
obžalovaný sa správal vulgárne a agresívne. Videla na obžalovanom krv, na hlavnom pojednávaní už
nevedela uviesť, na ktorej strane tváre na obočí. Obžalovaný bol umiestnený do CPZ a boli mu sňaté

putá, kto mu tieto sňal, uviesť nevedela. Naďalej sa správal hlučne, vulgárne im nadával, tiež pľul.
Keďže sa dožadoval lekárskeho ošetrenia, bolo mu vyhovené. RLP však prišla v čase, keď Č. so A.
obžalovaného premiestňovali do druhej CPZ. Po nejakej dobe, keď sa upokojil a žiadal vodu, túto mu
aj za jej prítomnosti ( ona stála medzi dverami dvoch miestností a to stálou službou a chodbičkou ) a
prítomnosti M. A. podával Š. Č.. Odomkol mrežu, pootvoril ju, pričom obžalovaný sa snažil Č. napadnúť

tak, že zovretou päsťou pravej ruky smeroval do oblasti tváre Č., zahnal sa na neho. Š. Č. odvrátil jeho
útok a použil hmaty a to tak, že ľavou rukou vykryl úder a tento odrazil, obžalovaného otočil tvárou ku
mreži, ktorá bola otvorená a dotýkala sa steny a v tom momente, keďže mal obžalovaný voľné ruky, tento
uchopil dvere cely a tieto vybral z pántov, ktoré sa naklonili a spadli na zem. Na to spoza Č. priskočil kuobžalovanému aj M. A. a pomohol Č. spacifikovať obžalovaného, pretože tento naďalej sa snažil otočiť
k Č.. Spoločne obžalovaného zvalili na zem, za chrbtom mu nasadili putá a obžalovaný bol preložený
do druhej miestnosti CPZ. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že je možné, že na zemi v cele mohla byť

voda, ktorá sa vyliala pri konflikte s obžalovaným. Poprela, že by bol obžalovaný v cele odpadol, o tomto
by ako stála služba vedomosť musela mať.

V priebehu dokazovania sa súd ďalej oboznámil so spisovým materiálom OO PZ Detva ( čl. 87-113 ),
zápisnicou o ohliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie, priestupkovým spisom OÚ Zvolen sp. zn.

Pr. 2010/252D, tiež uznesením MV SR sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 07. 12. 2010 ( čl. 199
a nasl. ) a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, prečinu útoku na verejného činiteľa sa dopustí ten, kto použije
násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a za to sa potrestá odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa najmä tým, že nepoprel, že Č., A. a aj Č. nadával,
opľúval ich, avšak žiadneho konania popísaného vo výroku tohto rozsudku sa nedopustil.
Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere vyvracia skupina dôkazov - výpoveď poškodeného Č.
v spojitosti s výpoveďami svedkov A., Č. a to ako svedkov priamych, prítomných na mieste a v čase

činu a ktorí na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní vypovedali totožne a ich výpovede
si navzájom neodporujú. Na druhej strene súd poukazuje na rozdielne výpovede obžalovaného, keď
tento v prípravnom konaní ihneď po skutku dňa 14. 06. 2010 vypovedal, že spolu s Č.N. vysadili resp.
vytrhli mrežu, neskôr dňa 08. 10. 2010 už popieral, že by on mrežu nejakým spôsobom vysadil a na
hlavnom pojednávaní už spáchanie skutku popieral vôbec s tým, že on síce mal tzv. okno, ale len v

tej časti fyzického konfliktu, ktorý mal so svojím svokrom, avšak následne si už na všetko pamätá. Tu
súd poukazuje na výpoveď jeho družky, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný bol na
mol opitý, nevedel ani stáť na nohách a takto vypovedala táto svedkyňa v tej časti jej výpovede, keď
obžalovaného policajti predvádzali a ona ho obliekala. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že
dňa 14. 06. 2010 o 00.45 h bola obžalovanému ešte nameraná hodnota 0,91 mg/l alkoholu v krvi, čo

predstavuje takmer 2,00 promile. Tvrdenie obžalovaného v tom, že mal ruky v putách nikto z vypočutých
priamych svedkov nepotvrdil. Ak aj lekár M.. O. M., tiež vodič RLS na hlavnom pojednávaní vypovedali,
že obžalovaný mal pri ich príchode ruky spútané, podľa výpovedí policajtov to bolo z dôvodu, že v cele
obžalovaný vyvádzal a po útoku na Č. mu putá preto opätovne založili a to až do príchodu lekára. Okrem
výpovedí policajtov aj sám lekár potvrdil, že obžalovaný bol agresívny, aj jeho samého poslal preč, kričal.

Tieto skutočnosti napokon ani obžalovaný nepoprel. Pokiaľ aj tak, ako tvrdil obžalovaný, že mal mať
v cele silno zatiahnuté putá a z tohto dôvodu aj odpadol, tieto jeho tvrdenia sú pochybné, pretože po
príchode lekára obžalovaný tohto na tieto skutočnosti neupozornil. V konaní nijakým iným spôsobom
nebolo preukázané bezvedomie obžalovaného. Lekár, sestrička a tiež vodič na hlavnom pojednávaní
uviedli, že mali hlásenie v zmysle, že si ich vyžiadal obžalovaný a nie z dôvodu, že títo boli privolaní

OO PZ preto, že obžalovaný stratil vedomie. Ak aj obžalovaný tvrdil, že svedkyňa J. Č. v konaní pred
inšpekciou MV priznala, že on odpadol, súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie MV SR ( čl.
203 spisu - hodnotenie výpovede svedkyne Č. ), z obsahu ktorého takéto konštatovania obžalovaným
nevyplývajú. Pokiaľ má súd hodnotiť výpoveď družky obžalovaného, tu súd poukazuje na ich vzťah,
tiež skutočnosť, že majú spolu dve maloleté deti, žijú spoločne v domácnosti a preto túto svedeckú

výpoveď súd hodnotil ako účelovú s cieľom napomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnému stíhaniu a
najmä nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktorý inak obžalovanému za tento trestný čin hrozil.
Je potrebné dať do pozornosti, že obžalovanému je kladené za vinu spáchanie prečinu útoku na
verejného činiteľa tým, že príslušníka PZ fyzicky v CPZ napadol a to v čase, keď tento vykonával
právomoci verejného činiteľa, ktorá skutočnosť bola tromi priamymi svedkami na hlavnom pojednávaní

preukázaná.

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaného a preukazujú, že tento spáchal skutok tak, ako je vyššie uvedené. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin útoku na verejného činiteľa

podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky tak,
ako sú uvedené vyššie, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného,jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle. Priťažovalo mu, že už
bol v minulosti súdom potrestaný, nepoľahčovalo mu nič.

Obžalovaný je slobodný, má 2 malol. deti ( 5 a 2 - ročné ), žije s družkou a deťmi v spoločnej domácnosti.
Je evidovaný na úrade práce, počas dňa je s maloletými deťmi a poobede si brigádnicky privyrába.
Mesačne takto si privyrobí okolo 300,- €. Jeho družka počas dňa pracuje, preto s mladším synom je
doma on a to do doby, kým sa nevráti z práce jeho družka. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
V minulosti bol potrestaný za priestupok.

Vychádzajúc z týchto skutočností a z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností súd zvýšil dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a obžalovanému tak mohol ukladať trest odňatia
slobody v rozpätí od 2 rokov 4 mesiacov až 5 rokov. S poukazom na okolností prípadu, keď trestným
činom nebola spôsobená škoda na zdraví, škoda na veci bola spôsobená v minimálnom rozsahu a o tejto
bolo rozhodnuté v priestupkovom konaní a s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý aj keď bol už v

minulosti súdom potrestaný, doposiaľ nie pre násilnú trestnú činnosť, uloženie nepodmienečného trestu,
ktorý v danom prípade prichádzal ako druh trestu do úvahy, v čo i len na samej spodnej hranici takto
určenej trestnej sadzby t.j. v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov, by podľa názoru súdu bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne, keď aj v iných trestných konaniach ( sp. zn. 2T 239/2009 OS Zvolen mu bol uložený
jeden trest 16 mesiacov nepodmienečne a druhý trest 12 mesiacov nepodmienečne, ďalej v konaní 1T

153/2009 OS Zvolen 8 mesiacov nepodmienečne, ktoré tresty doposiaľ nezačal vykonávať a v prípade
ich výkonu sa výška týchto trestov spočíta a podmienečné prepustenie obžalovaného bude prichádzať
do úvahy až po polovici výkonu trestu ), s prihliadnutím najmä na skutočnosť, že sa stará o dve malol.
deti, z ktorých s jedným je po dobu výkonu práce matky dieťaťa doma a o tohto sa osobne stará, rodina
aj finančne je na neho závislá a s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, keď trest má

postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby, súd za aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu z týchto dôvodov obžalovanému
uložil trest vo výmere 14 mesiacov nepodmienečne majúc za to, že takýto trest je dostatočný na nápravu
obžalovaného ako aj ochranu spoločnosti. Z dôvodu, že obžalovaný za posledných 10 rokov pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, obžalovaného

pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Keďže poškodení si v tomto trestnom konaní žiadnu škodu neuplatnili, o tejto súd ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.