Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/386/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211758
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814211758.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a
sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu AB 1 B.V., so sídlom
v Holandskom kráľovstve, Amsterdam, Strawinskylaan 933, reg. číslo XXXXXXXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO:
XXXXXXXX, proti žalovanému M. V., C.. XX.X.XXXX, S. A. Č. XXX, o zaplatenie 1.393,51 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 2. apríla 2015 č.k.
5C/14/2015 - 55 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania a vec v
rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 542,50 eura s

úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 29.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá právo na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.393,51 eura s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy Č..

XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 3.1.2012 s jeho právnym predchodcom Home Credit Slovakia a.s.,
ktorou sa žalovaný zaviazal v pravidelných splátkach po 58,57 eura vrátiť spotrebiteľský úver, poskytnutý
mu vo výške 1.400 eur, a to ani napriek písomnej výzve zo dňa 29.8.2013 na úhradu celého dlhu,
pozostávajúceho z istiny vo výške 105,86 eura, úroku vo výške 172,83 eura, zosplatnenej istiny vo výške
1.063,31 eura, poistenia vo výške 21,03 eura, poplatku za vedenie účtu vo výške 4,98 eura, upomienky
v sume 24 eur a poplatku za možnosť zmeny splátok vo výške 1,50 eura.

3. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 1.400
eur, žalovaný si však riadne a včas svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, bol preto vyzvaný na
splatenie celého dlhu, no žalovaný doposiaľ žiadnu sumu neuhradil.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 4 a 5 Občianskeho zákonníka, § 9
ods. 2 písm. b) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, článku 6 bod 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS uzavrel, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s ust. § 9
ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky zákonom vyžadované
náležitosti, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Doplnil, že za neprijateľnú podmienku

v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považoval spôsob uvedenia výšky splátok istiny úrokov
a poplatkov v úverovej zmluve, kde je uvedená mesačná splátky 58,57 eura, počet splátok 48 a žepoplatok za vedenie účtu je vo výške 2,49 eur zahrnutý v splátke, avšak bez toho, aby bolo zrejmé, aká
je výška splátok istiny, splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, a preto v zmysle ust. §
11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a poukazom na fakt, že žalobca mal v konaní
čiastočný úspech a žalovaný si žiadne trovy neuplatnil vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o
trovách konania podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Navrhol zrušiť rozsudok v jeho napadnutej
časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že sa mu postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4
Ústavy Slovenskej republiky, ako i základné právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa článku

48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci. Súdu prvej
inštancie v tejto súvislosti vytkol, že napriek tomu, že predmet konania presiahol 1.000 eur, a teda nešlo o
drobný spor, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p., t.j. postupom, ktorý
je ex lege v zmysle § 200a O.s.p. vylúčený. Zopakoval, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho
záväzkuplynúcehomuzozmluvyoúvereč.420100518zodňa3.1.2012,ktorejneoddeliteľnousúčasťou

boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., a to tak, ako je uvedené v
priloženom výpise čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného
a spôsob ich započítania, pričom v zmysle Hlavy úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, bol žalovaný vyzvaný
listom zo dňa 29.8.2013 k splateniu celého zostatku úveru v paričnej lehote 15 dní. Napokon dodal, že

úrok z omeškania uplatnil vo svojej žalobe vo výške 8,5% ročne, vychádzajúc zo základnej úrokovej
sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 18.9.2013, čo je
pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru), zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej
len "CSP") na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Rozsudok je potrebné v jeho napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd prvej
inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval patriace mu procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. b/ CSP, predtým § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP (predtým § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.) ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane procesné práva,
ktoré jej právny poriadok priznáva, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý

proces.

9. Pod znemožnením uskutočnenia procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na
spravodlivý proces je v zmysle uvedeného potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa sporovej strane znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

10. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná

v jej prítomnosti.

11. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. júna 2016, upravujúci postup súdu
a strán sporu v občianskom súdnom konaní, ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti sporovejstrany na súdnom konaní zabezpečoval tak, že (ak zákon alebo iný právny predpis neustanovoval inak)
súdu ukladal, aby na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie účastníkom sa muselo doručiť tak, aby

mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa malo pojednávanie
konať (§ 115 O.s.p.). Prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka súd mohol iba za
splnenia podmienok ustanovených v § 101 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 101 ods. 2 vety druhej O.s.p. ak riadne
predvolaný účastník sa nedostavil na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
súd vec mohol prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy. Na prejednanie veci samej nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v prípade,
ak to nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak bolo možné vo veci rozhodnúť len na
základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania súhlasili alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali (§ 115 ods. 1 O.s.p.).
Pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (§ 115 ods. 2 O.s.p.), t.j. v sporoch,
v ktorých v priebehu konania dosiahol predmet konania sumu 1000 eur (§ 200 ea ods. 1 O.s.p.). V

prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania, hoci pre takýto postup
neboli splnené podmienky ustanovené v §101 ods. 2 O.s.p., zmysle ustálenej judikatúry súdov, došlo
tým k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.

12. Aj v zmysle zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.

júla 2016 (CSP) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP). Súd znemožní
uskutočnenie procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na spravodlivý proces v
prípade, ak prejedná vec samú bez nariadenia pojednávania a rozhodne súdny spor bez toho, aby boli
splnené podmienky ust. § 177 ods. 2 CSP.

13. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať len v prípade, ak a) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

14. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

15. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470
ods. 2 CSP).

16. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné vyvodiť záver, že pokiaľ v čase rozhodovania súdu prvej

inštanciehodnotasporubezpríslušenstvaneprevyšovala1000eur(§115ods.2O.s.p.)asporovéstrany
(žalobca a žalovaný) nevyjadrili výslovne svoj súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania
a ani sa výslovne práva na verejné prejednanie veci nevzdali (§ 115 ods. 1 O.s.p.), nebolo možné vo
veci bez nariadenia ústneho pojednávania rozhodnúť.

17. V posudzovanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
vydania platobného rozkazu a v prípade, že žalovaný podá v zákonnej lehote odpor s odôvodnením,
alebo nebude možné platobný rozkaz vydať, žiadal nariadiť vo veci samej pojednávanie a po vykonanom
dokazovaní v súlade s ust. § 152 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.393,51 eura, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 141,81 eura a úrok

z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.393,51 eura odo dňa 29.11.2014 do zaplatenia a trovy
konania (č.l. 3 súdneho spisu). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.3.2015 č.k. 5C/14/2015-51
poukazom na znenie § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil, že dňa 2.4.2015 o 13,30 hod. na
Okresnom súde Rožňava bude vo veci vyhlásený rozsudok vo veci samej (č.l. 51 spisu). Toto oznámenie
bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 18.3.2015 a zvesené dňa 2.4.2015 (č.l. 52 súdneho spisu).

Obsahom spisu je tiež zápisnica o verejnom vyhlásení rozhodnutia, v ktorej sa konštatuje neprítomnosť
účastníkov konania, splnenie podmienky v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. a skutočnosť, že súd sa oboznámil
s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (č.l. 54 spisu).18. Z uvedeného rezultuje, že súd prvej inštancie porušil svoje povinnosti plynúce pre neho z vyššie
citovaných zákonných ustanovení (§ 115 ods. 1 a 2 O.s.p., teraz § 177 ods. 1, 2 CSP), t.j. nariadiť
pojednávanie vo veci samej a tým zabezpečiť sporovým stranám možnosť zúčastniť sa pojednávania vo

veci a realizovať celý rad svojich procesných práv (predniesť alebo doplniť žalobu, resp. brániť sa proti
nej, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, ako aj ku všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali, na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci), čím znemožnil žalobcovi uskutočnenie procesných práv s následkom porušenia jeho práva na
spravodlivý proces.

19. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutej časti
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods.
1 CSP).

20. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa nariadiť na prejednanie veci samej

pojednávanie (vzhľadom na potrebu vykonať dôkaz listinami a vyjadrenie žalobcu v žalobe), riadne
naň predvolať strany sporu a umožniť im realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným
procesným poriadkom a vo veci samej (v jej zostávajúcej časti) opätovne rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z
odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu

k žalovanému (o.i. nestačí len všeobecný odkaz na označenie právneho predpisu; v danom prípade
len všeobecný poukaz na zákon o spotrebiteľských úveroch, bez jeho špecifikácie ako bol uverejnený v
zbierke zákonov, a to poradovým číslom a ročníkom), ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného
skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).