Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Csp/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117203113
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117203113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO:

04355211, Politických vězňů, 110 00 Praha 1 - Nové Město zast.: JUDr. Barbora Korenecová, advokát,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Štefan D., r.č.: XXXXXXXXXX, bytom E., K. č. XX, v
konaní o zaplatenie sumy 100 eur, zmluvnej pokuty 12 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100.- eur, spolu úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne od 20.2.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 78%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 8.2.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 100 eur istiny s prísl., zmluvnej pokuty vo výške 12 eur.
2.Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3.Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

5.Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6.Súd po oboznámení sa so Zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami, výpisom z OR zistil, že
žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk zaregistroval a požiadal žalobcu o

poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Dňa 15.1.2014 bola uzatvorená Zmluva o úvere č.438476, pričom
žalovanému bol poskytnutý ako dlžníkovi úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu
s celkovými nákladmi úveru vo výške 28 eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný však sumu
žalobcovi nevrátil. Úver sa stal splatným dňom 12.2.2014.7.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami
všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera

vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah
pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná
možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy
odmietne.

8.Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) finančnou službou služba poskytovaná

1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1)
2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)
3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3)

4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4)
5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5)
6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6)
7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo

8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,

povolania alebo podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu

adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré
plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický
nosič informácií,
g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v
rámcisvojhopodnikaniasprístupňujejedenaleboviaceroprostriedkovdiaľkovejkomunikácienapoužitie

dodávateľovi,
h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú
hlasovú správu,
i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona 8)
oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal

príležitosť takú zmluvu uzavrieť,
j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.

9.Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne

vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

10.Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým,
ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o
a) dodávateľovi, a to1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené

v bode 1,
3. predmet podnikania alebo činnosti,
4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom

zozname alebo registri zapísaný,
5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak

ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,
7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,
b) finančnej službe, a to uvedením
1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,
2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených

spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,
3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie

je zárukou budúcich výnosov,
4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,
6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa
účtujú,
c) zmluve na diaľku, a to o
1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o

dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,
3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,

4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,
5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11)

7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,
d)spôsobevybavovaniareklamáciíasťažnostíaleboomožnostimimosúdnehovybaveniasťažností,12)
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov. 13).

11.Podľa § 4 ods. 2 cit. zák., dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1
zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade
so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý
obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

12.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.13.Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto

sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi,
čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické
poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva
v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že
súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.

Táto formálna rovnosť je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a
spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je
rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej
hospodárskejaspoločenskejpozícieprávnychsubjektov,ktorápodmieňujeichfaktickémožnosti,prístup
k informáciám a podobne.

14.Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany

slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej

charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a)
skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka,
b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

15.Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ sa počínajúc 1. 11. 2008 týkalo iných foriem poskytovania peňažných
prostriedkov, ako boli spotrebiteľské úvery, ak zároveň išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. V
praxi ide najmä o zmluvu o pôžičke (§ 657 OZ), zmluvu o úvere (§ 497 OBZ) alebo iné druhy poskytnutia
peňažných prostriedkov, ak nejde o spotrebiteľský úver. Do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských
úveroch spadala podľa judikatúry súdov i zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (lízingové zmluvy),

ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom (ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva) (Ro NS SR
z 26. 2. 2008, sp. zn. 1 Sžo 106/2007). Na túto zmluvu nebolo možné aplikovať ustanovenie § 53 ods.
6 OZ.

16.V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu nie je Zmluvou

o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010
Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu ktorej splatnosť
bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto právneho
predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení zmluvných
podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o

spotrebiteľských zmluvách, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na základe zmluvy o úvere poskytol
žalobca žalovanému úver vo výške 100 eur, ktorý mal splatnosť do 1 mesiaca. Súd mal za to, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 100 eur, ktorý žalovaný nezaplatil a preto súd žalobe v tejto
časti vyhovel. Ďalej žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12 eur. Takéto dojednanie
je podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože

vyjadruje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda ustanovenie nebolo
dojednané individuálne a je neplatné, keďže žalovaný nemal možnosť ovplyvniť tieto ustanovenia
vopred pripravenej zmluvy, preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

17.Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 odo dňa nasledujúceho po splatnosti

pohľadávky v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a § 10 c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne
rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 112 eur,(100%) úspešný bol v časti zaplatenia sumy 100.-eur (89%),úspech žalovaného bol 11%. Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 78%. Súd priznal žalobcovi
trovy konania v rozsahu 78%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.