Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/597/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219944
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4212219944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova

25, IČO: 35 807 598, v zastúpení Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27. 09. 2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 330,00 Eur titulom

nemajetkovej ujmy a majetkovej škody v sume 125,00 Eur, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Komárno
viac ako 206 dní nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia pre súdneho exekútora.

Právny zástupca žalobcu vo svojej konkretizácii žaloby uviedol, že exekučnému súdu podal súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia, a exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 12. 01. 2011, teda tento súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 206 dní, preto si žalobca

uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 330,00 Eur.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125,00 Eur, túto žalobca
odôvodnil tým, že suma týchto nákladov pozostáva z účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Takto žalobca na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému vynaložil sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania sumu 15,00 Eur. Urgencie by mali byť obsahom exekučného spisu, s ktorým
je potrebné sa oboznámiť. Vymáhanie pohľadávok je náplňou obchodnej činnosti žalobcu a v tomto
prípade mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu, aj keď nešlo o zložité rozhodovanie.

Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody žalovanej, ale odpoveď
mu nebola doručená do podania žaloby vo veci samej.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu
majetkovej ani nemajetkovej škody. Namietala zmätočnosť podania, uviedla, že žalobca prenáša svoju
dôkaznúpovinnosťnasúd,namiestotoho,abypredložildôkazynasvojetvrdenia.Zpodanejžalobynieje

zrejmé, akej náhrady škody sa žalobca domáha, pretože v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok
žalobcu ešte prerokovaný nebol, preto má žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Ďalej žalovaná namietala, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pred 23. 04. 2009. Čo sa týka náhrady škody, žalobca skutočnú škodu nedokázal listinami,
ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď žalobca

nepreukázal vznik ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a postupom, na
základe ktorej táto škoda žalobcovi vznikla. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako
právne neopodstatnenú zamietol.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili elektronicky, žalovaná e-

mailom zo 04. 11. 2013 s tým, že súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti a právny
zástupca žalobcu e-mailom zo 08. 11. 2013 o 16:16 hod z dôvodu kolízie pojednávaní vedených pred
Okresným súdom Nitra. Súd konštatoval, že právnemu zástupcovi žalobcovi bolo doručené predvolanie
na pojednávanie 18. 09. 2013, právny zástupca mal dostatočne dlhú dobu na to, aby si zabezpečil
substitúciu na pojednávanie konané dňa 11. 11. 2013, preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov

konania v zmysle § 101 ods. 2/ O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to žalobou,
plnomocenstvom, vyjadrením k námietke zaujatosti, prípisom OS Komárno z 11. 10. 2012, uznesením
KSNitrač.k.5NcC/419/2012,kópiouspisuOSKomárnosp.zn.10Er/1022/2010,ato:žiadosťoudelenie

poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, rozsudok Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. č. SR 05346/10, výzva, zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
zmenka, úprava z 12. 01. 2011, poverenie z 12. 01. 2011; vyjadrením žalovanej z 02. 09. 2013,
ospravedlnením žalovanej z 04. 11. 2013, ospravedlnením práv. zást. žalobcu zo 08. 11. 2013 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca žalobou zo dňa 27. 09. 2012 domáhal zaplatenia sumy 125,00 Eur titulom majetkovej škody
spôsobenej žalobcovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Táto suma pozostáva z čiastky 70,00 Eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, z čiastky 40,00 Eur na udržiavanie a správu
informačného systému a z čiastky 15,00 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií na príslušný
exekučnýsúd.Ďalejsažalobcadomáhalnemajetkovejujmyvsume330,00Eur,ktoránemajetkováujma
mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že ústavný súd
pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľom satisfakciu 20.000,- Sk, t. j. 660,00
Eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade Okresný súd Komárno, bol bezdôvodne nečinný viac
ako 206 dní, prináleží žalobcovi náhrada za 6 mesiacov po 55,00 Eur, teda vo výške 330,00 Eur.

Žalobca ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal na Okresný súd Komárno dňa 26.
11. 2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom návrh na vykonanie exekúcie
doručil súdnemu exekútorovi dňa 24. 08. 2010. Zároveň zaslal exekučnému súdu rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktoré rozhodnutie bolo exekučným

titulom. Exekučný súd dňa 12. 01. 2011vydal poverenie pre súdneho exekútora.

Podľa § 4 ods. 1/ písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobenáorgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1/ koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie

poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak

príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2/ písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z
nasledovných dôvodov:

Žalobca síce podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúce O.s.p., bol riadne špecifikovaný žalobný
nárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré O.s.p. pre podaniedaného typu vyžaduje. To, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoje
tvrdenia, nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd žalobu môže zamietnuť z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia

nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie nároku
na náhradu škody podal aj priamo žalovanej, pričom ani žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe
nekonkretizovala, ako bola táto žiadosť žalobcu u nej vybavená, len konštatovala, že o tomto nároku
ešte žalovaná nerozhodla. S prihliadnutím na tieto skutočnosti by mohol súd dospieť k záveru, že žaloba
bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bola žalovaná uspokojila nárok žalobcu na náhradu škody

v zmysle citovaného zák. č. 514/2003 Z. z.

Pri rozhodovaní vo veci súd sa oboznámil s obsahom príslušného exekučného spisu Okresného súdu
Komárno, z ktorého zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný dňom 24. 08. 2010 a žiadosť o
udelenie poverenia bola podaná dňa 26. 11. 2010. Súd vydal poverenie pre súdneho exekútora dňom
12. 01. 2011. Z predmetných skutočností je zrejmé, že zo strany exekučného súdu síce nebola dodržaná

lehota 15 dní na vydanie poverenia, ale nie je zrejmé, aká škoda mohla vzniknúť žalobcovi oneskoreným
vydaním poverenia a aké prieťahy mohli byť Okresným súdom Komárno spôsobené. Súd podotýka, že
žalobcaakooprávnenýpodalnaexekučnésúdytisíckyžiadostíoudeleniepoverenia,pričomniekaždáz
podaných žiadostí a návrhov na nariadenie exekúcie obsahovala náležitosti, ktoré zákon pre predmetné
podania vyžaduje. Keďže súd pred udelením poverenia pre súdneho exekútora je povinný preskúmať

všetky podklady, na základe ktorých poverenie udelí, pri takomto množstve vecí nie je fyzicky možné,
aby boli všetky žiadosti o udelenie poverenia spolu s ostatnými dokladmi preskúmané v tak krátkej 15-
dňovej lehote. Súd mal za to, že síce nebola dodržaná zákonná lehota na udelenie poverenia, ale nie
pre dôvody zo strany súdu, ale pre tú skutočnosť, že zo strany oprávneného neboli doložené doklady
vyžiadané následne exekučným súdom dňa 30. 11. 2010. Po zaslaní týchto dokladov súd bezodkladne

vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 12. 01. 2011. Exekúcia ešte nie je skončená.

Súd ďalej konštatuje, že žalobca svojou žalobou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v sume
125,00 Eur, a to administratívnou činnosťou svojho zamestnanca, výšku tejto škody žalobca v konaní
nepreukázal, nešpecifikoval z čoho presne pozostáva predmetná škoda a na základe akej činnosti

exekučného súdu mu táto škoda vznikla. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody,
ani skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou,
ktorá ju spôsobila, a to napriek tomu, že žalobca je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a
predložiť o nich dôkazy. To, že žalobca škodu vyčíslil, nie je dôkazom toho, že naozaj škoda vznikla a
tobôž nie dôkazom na to, že škoda vznikla v súvislosti s výkonom nejakých úkonov zo strany žalobcu,

ktoré presne neboli špecifikované. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti náhrady škody vo výške 125,00
Eur zamietol.

Žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď
podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.

Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie v čase, keď bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť
naudeleniepoverenia,nebolomožnévzákonnejlehotetakpodanémunávrhuakoanižiadostioudelenie
poverenia vyhovieť, nakoľko zo strany oprávneného bolo doručené exekučnému súdu množstvo nových

žiadostí o udelenie poverenia, čo konajúci súd v zákonnej lehote 15 dní, ktorá podľa názoru súdu
je neprimerane krátka na posúdenie oprávnenosti a úplnosti návrhu na vykonanie exekúcie ako aj
na posúdenie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora
dňa 12. 01. 2011, podľa názoru súdu nedošlo v tomto prípade k takým prieťahom v konaní, ktoré
by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy, vzhľadom na tú skutočnosť, že poverenie pre súdneho

exekútora bolo udelené, exekúcia riadne prebieha, to znamená, že pre žalobcu ako oprávneného,
nemohla oneskoreným vydaním poverenia pre oprávneného vzniknúť žiadna nemajetková ujma.

Exekúcia nie je doposiaľ skončená. Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že možno priamo
porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom

priznávanýmÚstavnýmsúdomSRzaprieťahyvkonaní.Ohľadneprípadnéhoprieťahuvtomtokonanísa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie vo veci by bolo správne a zákonné, aby bolo vydané

rozhodnutie, prípadne i po lehote, ale k rozhodnutiu sú potrebné podklady a bez týchto potrebných
podkladov nie je možné včas rozhodnúť vo veci.

Okolnosť, že exekučný súd vykonával dokazovanie, ktoré bolo podľa žalobcu nadbytočné a nezaoberal
sa len návrhom žalobcu, nepredstavuje samo o sebe nesprávny úradný postup orgánu štátu.

Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup,
pretože nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca v
konaní nepreukázal, že by bol počas tejto doby v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda, otázka
je, či aj k škode došlo a aká je výška tejto škody. V konaní už bolo konštatované, že majetková
ujma spôsobená žalobcovi, nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od
konštatovania nedodržania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od okolností, ktoré v tejto

veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe ktorých súd nevidel dôvod
pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží predmetným
podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej
podnikateľskej aktivite. Žalobcovi pritom musela byť už pred podaným tejto žaloby známa rozhodovacia
prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských doložiek. Z týchto dôvodov rozhodnutia

súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote, v prípade
spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný.

Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah v konaní, takéto oprávnenie
neprináleží ani samotnému žalobcovi. Žalobca nepodal ústavnú sťažnosť na prieťah v konaní v tomto

konkrétnom konaní, žiadne iné konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.
Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V
prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky žalobca nejakú
škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia,
keďže poverenie bolo vydané v zákonnej lehote po tom, čo žalobca správne označil povinného. Ak

by žalobcovi mala nejaká škoda vzniknúť, túto škodu si žalobca spôsobil sám svojím konaním, keď
nesprávnevexekučnomkonaníoznačilpovinného,pričomsúdpriskúmanížiadostioudeleniepoverenia
a návrhu na vykonanie exekúcie túto chybu zistil.

Žalobca vo svojich žalobách (bolo podané veľké množstvo žalôb, v ktorých si žalobca uplatňuje

nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej) v podstate žiada, aby okresný súd
opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží
prvostupňovému súdu, teda nie je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako
už súd konštatoval, takéto skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej
alebo Ústavnému súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti. Z týchto okolností

veci ako sú hospodárne rozhodovanie exekučného súdu, reálne nepreukázanie škody a neexistencie
konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata
súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, teoreticky chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody, viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu
žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.