Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/260/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233014
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112233014.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, H. Q. X, právne
zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou AK, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Stavebné bytové
družstvo III Košice, Furčianska 60, Košice, IČO: 00 222 089, o obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Súd povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C 1613/2000.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 376,70 EUR na účet právneho zástupcu
žalobkyne JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova 20, Košice do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 184,60 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 49,75 EUR na účet Okresného súdu
Košice I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2012 domáhala, aby súd povolil obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 19C 1613/2000 s odôvodnením, že žalobou zo dňa
14.12.2012 o privolenie k výpovedi z nájmu bytu sa žalobca, Stavebné bytové družstvo III Košice

domáhal privolenia k výpovedi z nájmu. V konaní bola pôvodne žalovanou matka žalovanej J. T.,
zomr. dňa XX.X.XXXX. Okresný súd Košice I rozhodol vo veci rozsudkom sp.zn. 19C 1613/2000-68
zo dňa 9.9.2001, ktorým privolil k výpovedi z nájmu bytu. Dňa 26.4.2005 Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp.zn. 3Co 30/05-68 potvrdil rozsudok okresného súdu. Dňa 25.10.2007 Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4Cdo 233/2007 dovolanie žalovanej zamietol. Dňa 19.2.2008
podala žalovaná sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 20.5.2008 bolo žalovanej doručené

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 205/2008 zo dňa 6.5.2008, ktorým ústavný
súd jej sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť. Dňa 19.11.2008 žalovaná podala sťažnosť na
Európsky súd pre ľudské práva. Dňa 25.9.2012 bol vynesený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva v právnej veci G. T. vs. Slovenská republika, ktorý konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému došlo tým, že Európsky súd pre ľudské
práva konštatuje v odseku 43 uverejneného rozsudku, že domáce súdy zlyhali, keďže neuspokojivo

odôvodnili svoje rozhodnutia vo svetle argumentov, ktoré im boli známe pri rozhodovaní a nesprávne
aplikovali v tom čase platné právo. Európsky súd pre ľudské práva v odseku 41 rozsudku tvrdí,
že povinnosťou súdov, ktoré posudzovali podstatu veci bolo odôvodnene zodpovedať na argumenty
týkajúce sa materiálnej situácie žalovanej a jej matky a vysvetliť, prečo po uvážení sa rozhodli, že ust. §
712b sa nevzťahujú na výpoveď nájomnej zmluvy. Ďalej súd konštatoval, že tieto zistenia mali kľúčový
dopad na právo žalovanej a jej matky naďalej bývať v ich byte. Európsky súd pre ľudské práva v odseku

48 rozsudku v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením vzťahujúcim sa k porušeniu článku
6 ods. 1 Dohovoru konštatoval, že domáce právo oprávňuje žalobkyňu napadnúť rozsudok domácehosúdu návrhom na obnovu konania. Taktiež konštatoval, že obnova konania predstavuje vhodnú nápravu
v tejto veci. Ďalej v odseku 27 rozsudku tvrdí, že práve ust. § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p. je možnosťou
ako dosiahnuť nápravu v tejto veci, ak Európsky súd pre ľudské práva dospeje k záveru, že súdnym

procesom došlo k porušeniu Dohovoru.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že žalovaný viackrát pri osobných stretnutiach
navrhoval žalobkyni mimosúdnu dohodu s tým, že žalobkyňa zaplatí nedoplatky spojené s užívaním bytu
a podá písomnú žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy, ktorej uzavretie žalovaná nevyužila. Dlh titulom

bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu činí 4.807,02 EUR a ďalej narastá.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice I 19C 1613/2000, uznesením Okresného
súdu Košice I 15D 96/2006-30, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 233/2007,
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 205/2008, rozsudkom Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 25.9.2012, písomným vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový

stav:

Zo spisu Okresného súdu Košice I 19C 1613/2000 súd zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo
dňa 9.9.2004 č.k. 19C 1613/2000 v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo III, Furčianska 60,
Košice proti J. T., nar. XX.X.XXXX privolil k výpovedi z nájmu bytu č. 13 nachádzajúceho sa v Košiciach

na ulici H. Q. X na 3. poschodí pozostávajúceho z garsónky a príslušenstva, ktorú dal žalobca žalovanej
11.1.2001, určil, že nájomný pomer končí posledným dňom 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a žalovaná a
všetci, ktorí s ňou bývajú, sú povinní byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi do 15. dní od zabezpečenia
náhradnéhoubytovaniaazaviazalžalovanúnahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške500EUR.Krajský

súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26.4.2005 č.k. 3Co 30/2005 v celom rozsahu potvrdil rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2004, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2005.

Z uznesenia Okresného súdu Košice I 15D 96/2006-30 súd zistil, že J. T., nar. XX.X.XXXX zomrela dňa
24.2.2006, dedičstvo nadobudla v celosti jediná dedička zo zákona v I. dedičskej skupine G. T., nar.

XX.X.XXXX.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 233/2007 zo dňa 25.10.2007 zistil, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.10.2007 4Cdo 233/2007 dovolanie právnej
nástupkyne pôvodnej žalovanej G. T. proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 9.9.2004 č.k. 19C

1613/2000-48 odmietol.

Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 205/2008 súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 6.5.2008 II ÚS 205/2008-13 odmietol sťažnosť G. T. proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 233/2007 pre zjavnú neopodstatnenosť.

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že Európsky
súd pre ľudské práva rozsudkom zo dňa 25.9.2012 sťažnosť č. 59102/2008 v ich predloženiach
národným súdom sťažovateľka a jej matka uviedli, že boli vo finančnej núdzi, ktorá im bránila v
zaplatení nájomného. Teda vyjadrili dôvod, ktorý mal osobitnú dôležitosť pri určení skutkového stavu,

teda či zákonné podmienky ukončenia nájomnej zmluvy boli splnené. V tomto kontexte súd nepripisuje
osobitnú dôležitosť skutočnosti, že matka sťažovateľky vyslovene neuplatnila relevantné ust. Obč. zák.
na prvom stupni a na odvolacom konaní. Primárne mali príslušné súdy posúdiť tvrdenia účastníkov
ohľadom postavenia veci z perspektívy uplatniteľného práva. Rozsudok okresného súdu neudáva
dôvody, preto súd nezvážil tvrdenie týkajúce sa finančnej situácie sťažovateľky a jej matky a vyhodnotil

postavenie v zmysle článku 712b v spojení s článkom 879c § 1 Obč. zák. Odvolací súd potvrdil
prvostupňový rozsudok, pričom v závere uviedol, že okresný súd zistil skutočnosti a uplatnil príslušné
zákony správne. Text rozsudku neobsahuje návrh, aby krajský súd prešetril vyššie uvedené tvrdenie
žalovaného. Následne Najvyšší súd nenašiel žiadne podložené skutočnosti, ktoré by odôvodnili zrušenie
rozsudkov súdov na nižšej úrovni a Ústavný súd nenašiel porušenie práv na spravodlivé súdne konanie

sťažovateľky a jej predchodcu v tomto kontexte. Nie je úlohou súdu, aby rozhodoval o tom, či tvrdenie o
finančnejsituáciisťažovateľkyajejmatkyboloopodstatnené,keďžetospadádokompetencienárodných
súdov rozhodnúť o záležitostiach tohto charakteru. Avšak súd poznamenáva, že toto tvrdenie bolo jasne
relevantné, keďže ak by súdu zistili, že tvrdenie je podložené, boli by viazané príslušnými zákonmizamietnuť nárok žalobcu na ukončenie nájomnej zmluvy. Z toho dôvodu súd má za to, že súdy, ktoré
pojednávali o podstate veci boli povinné uviesť odôvodnenú odpoveď na tvrdenie týkajúce sa finančnej
situácie sťažovateľky a jej matky a vysvetliť prečo si mysleli, že ust. čl. 712b nezabraňujú ukončeniu

nájomnej zmluvy. Ich zistenie bolo rozhodujúce z hľadiska práva matky sťažovateľky a sťažovateľky
bývať naďalej v byte. Súd má za to, že neexistujú dôvody na dosiahnutie iného záveru v tejto veci.
Teda bol porušený čl. 6 § 1 Dohovoru z dôvodu chyby vnútroštátnych súdov, teda neuviedli dostatočné
dôvody ich rozhodnutia s ohľadom na tvrdenia pred nimi a na zákon uplatniteľný v príslušnom čase. S
ohľadom na vyššie uvedené konštatovanie, súd nepovažuje za potrebné prešetriť zostávajúce nároky

sťažovateľky týkajúce sa spravodlivosti súdneho konania.

Z písomného vyjadrenia žalovaného súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci o privolenie k výpovedi z
nájmu bytu č. 13 na H. Q.J. Č.. X v Košiciach, sp.zn. 19C 1613/2000 nariadil celkom 12 pojednávaní,
ktoré boli odročené prevažne pre neprítomnosť účastníkov bez meritórneho prejednania veci. Pôvodne
žalovaná J. T. na niektoré pojednávania splnomocnila svoju dcéru G. T., s ktorou aj súd konal a ktorej

povinnosťou bolo odročenie pojednávaní oznámiť žalovanej J. T.. Súd prvého stupňa pôvodne žalovanú
J. T. aj predvolal, táto však svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie
pojednávania (napríklad pojednávanie nariadené na 9.3.2004 - predvolanie prevzala osobne 6.2.2004,
pojednávanie nariadené odvolacím súdom na 26.4.2005 - predvolanie prevzala 15.4.2004). Sama teda
zavinila uskutočnenie pojednávaní v jej neprítomnosti a tým sa vzdala možnosti využiť na pojednávaní

všetky práva priznané O.s.p. Postupom súdu nebola vylúčená z realizácie procesných práv daných jej
O.s.p. naopak, sama svojím zavinením (neospravedlnením a nepožiadaním o odročenie pojednávania)
tieto práva nevyužila. Žalovaná G. T. užíva byt č. 13 na 3. poschodí na H. Q.. Č.. X v Košiciach bez
práva nájmu, t.j. právneho dôvodu, úhrady za služby spojené s užívaním predmetného bytu neplatí.
Návrh na obnovu konania, v ktorom by chcela žalovaná G. T. dosiahnuť výsledok, že súd by neprivolil

k výpovedi nájmu bytu J. T., jej matky, čo by viedlo k tomu, že by smrťou J. T. žalovaná zdedila
nájom tohto bytu, považuje žalobca za účelovú, z dôvodu, že žalobca žalovanej viackrát pri osobných
stretnutiach, aj písomne navrhoval mimosúdnu dohodu sporu spočívajúcu v tom, aby žalovaná zaplatila
nedoplatky za služby spojené s užívaním predmetného bytu a podala písomnú žiadosť o uzavretie
nájomnej zmluvy, pričom žalovaná túto možnosť nevyužila, lebo dňa 12.9.2008 podala iba písomnú

žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy ale nedoplatky neuhradila, preto Predstavenstvo SBD Košice III
jej žiadosti nemohlo vyhovieť. Ak dlžník nezaplatí pohľadávky, ktoré voči nemu SBD Košice III eviduje,
nie je splnený predpoklad, aby mohlo predstavenstvo takejto žiadosti vyhovieť. Žalovaná ani doteraz
nedoplatky nezaplatila naopak úhrady na služby za užívanie bytu neplatí, čím do dnešného dňa jej dlh
resp. bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu narástlo na sumu 4.807,02 EUR a ďalej narastá.

Podľa ust. § 228 ods. 1,3 právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské
práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné
dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je
v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych

spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním
alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. Návrh na obnovu
konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti
ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy,
ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa ust. § 229 obnova nie je prípustná proti rozsudkom a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo
rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je; b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

Podľa ust. § 230 ods. 1,2,3 návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,

keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228
ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom
konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm.a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo
možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e). Navrátenie
lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa ust. § 232 ods. 1,2 návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa ust. § 234 ods. 1 návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania

povolí.

Predmetom konania je povolenie obnovy konania.

Návrh na povolenie obnovy konania smeruje proti rozsudku Okresného súdu Košice I v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorým súd privolil k výpovedi z nájmu bytu č. 13

nachádzajúceho sa v Košiciach na H. Q. X na 3. poschodí, garsónky a príslušenstva, ktorú dal žalobca
právnej predchodkyni žalovanej dňa 11.1.2001. Pôvodná žalovaná J. T. zomrela dňa 24.2.2006. Jedinou
právnou nástupkyňou pôvodnej žalovanej je G. T., dcéra (žalobkyňa). Rozsudok Okresného súdu
Košice I nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
dňa 27.5.2005. Právna nástupkyňa pôvodnej žalovanej (žalobkyňa) podala proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach dovolanie, ktoré Najvyšší súd uznesením zo dňa 13.2.2008 odmietol. Proti uzneseniu
Najvyššieho súdu v Košiciach, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovanej podala žalobkyňa (právna
nástupkyňa pôvodnej žalovanej) sťažnosť, ktorá bola Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením
zo dňa 6.5.2008 odmietnutá ako neopodstatnená.

Právoplatný rozsudok je záverečným aktom súdneho konania a sú s ním spojené aj účinky, ktoré
majú tak procesnú ako aj hmotnoprávnu povahu. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Z tohto dôvodu je
prípustnosť obnovy konania vo viacerých smeroch obmedzená. Predmetom obnovy môže byť iba
právoplatný rozsudok a výnimočne aj uznesenie o schválení zmieru, právoplatný platobný rozkaz,

rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz a rozhodnutie vydané v
dedičstve. Predpokladom povolenia obnovy podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. sú že skutočnosti
uvedené v ods. 1 písm. a/ ust. § 228 O.s.p. museli existovať v čase vydania rozsudku. Podmienkou
je, že dôkaz nemohol byť vykonaný pre objektívnu prekážku, pričom musí byť daná aspoň možnosť
rozsudku priaznivého pre účastníka. Ak je dôvodom návrhu na obnovu konania ust. § 228 ods. 1 písm.

c/ O.s.p. musí existovať príčinná súvislosť medzi trestným činom sudcu a rozsudkom nepriaznivým
pre účastníka. Pri aplikácii ust. § 228 ods. 1 písm. d/ až f/ O.s.p. je dôležité porovnanie obsahu
ľudského práva a základnej slobody, ktorých porušenie Európsky súd pre ľudské práva konštatoval a
obsahu práva, o ktorých ochranu žiadal účastník v občianskom súdnom konaní. Z procesného hľadiska
právoplatný rozsudok vyvoláva zásadnú nezmeniteľnosť rozsudku (tzv. formálna právoplatnosť). Popri

formálnych podmienkach vyvoláva právoplatný rozsudok aj účinky autoritatívneho aktu orgánu štátu
(materiálna právoplatnosť). Materiálna právoplatnosť znamená záväznosť rozsudku spočívajúcu v tom,
že prejednávaná vec ním bola definitívne meritórne rozriešená a to spravidla navždy a s konečnou
platnosťou.

Výnimku z uvedenej zásady záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia pripúšťajú iba mimoriadne
opravné prostriedky, medzi ktoré patrí dovolanie a obnova konania.

Aj obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, jej mimoriadnosť spočíva v tom, že jej
poslaním je zmeniť alebo zrušiť právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré je už inak nezmeniteľné. Vzhľadom

na túto výnimočnú povahu sa pripúšťa len z dôvodov výslovne uvedených v zákone a to vtedy, ak
rozhodnutie má takú vadu, že jeho preskúmanie je nanajvýš spravodlivé, či už v záujme jednotlivca
alebo vo všeobecnom záujme. Prejednanie návrhu na obnovu konania sa preto pripúšťa, len ak sú
splnené konkrétne osobitné zákonné podmienky jej prípustnosti. Úspešnosť takéhoto návrhu na obnovu
konania teda predpokladá preukázanie týchto osobitných zákonných podmienok, bez preukázania

ktorých nemožno už zasahovať do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.

Súd posúdil návrh žalobkyne na obnovu konania a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím Okresného súdu
Košice I v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
boli porušené základné ľudské práva a slobody žalobkyne, závažné dôsledky tohto porušenia neboli

úplne odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením z dôvodu, že Európsky súd pre
ľudské práva konštatoval možnosť nápravy podľa ust. § 228 ods. 1 písm. d/ podaním návrhu na obnovu
konania.

Preto súd vyhovel návrhu žalobkyne na obnovu konania a povolil obnovu konania vedeného na

Okresnom súde Košice I 19C 1613/2000.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v
konaní úspech nemal, nahradiť úspešnej žalobkyni, trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva. Trovy
žalobkyne pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 49,75 EUR - 1/2 súdneho
poplatku vo výške 99,50 EUR, položka 16, sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, keďže súd priznal žalobkyni
50% oslobodenie od súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia právnej zástupkyne žalobkyne
za 4 úkony právnej služby podľa vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. 1/ prevzatie a príprava zastúpenia
17.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.), 2/ podanie návrhu na obnovu konania 17.12.2012 (§ 14 ods.
1 písm. b/ cit. vyhl. účinnej ku dňu 17.12.2012), 3/ účasť na pojednávaní 9.1.2014 (§ 13a ods. 1 písm.

c/ cit. vyhl. účinnej ku dňu 9.1.2014), 4/ účasť na pojednávaní dňa 27.3.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit.
vyhl. účinnej ku dňu 27.3.2014). Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vyplýva z
ust. § 11 ods. 1 ako 1/13 výpočtového základu písm. a/, keďže nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva, 1/13 výpočtového základu za rok 2012 činila 58,69 EUR a 1/13 výpočtového základu za rok 2014
činila 61,87 EUR, za 4 úkony právnej služby 2x 58,69 EUR, 2x 61,87 EUR a režijný paušál § 16 ods.

3 cit. vyhl. za 2 úkony za rok 2012 2x 7,63 EUR a za 2 úkony za rok 2014 2x 8,04 EUR, spolu trovy
právneho zastúpenia činia 276,46 EUR plus 20% DPH - 54,49 EUR. Trovy právneho zastúpenia činia
326,95 EUR plus súdny poplatok 49,75 EUR, spolu trovy 376,70.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyni, ktorej bola priznaná náhrada trov konania zastupovala advokátka, súd

zaviazal žalovaného zaplatiť trovy na účet právnej zástupkyne podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Keďže úspešná žalobkyňa bola čiastočne oslobodená od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 50%,
pričom súdny poplatok za návrh činil 99 EUR, 1/2 činí 49,75 EUR, súd podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov zaviazal zaplatiť žalovaného,

ktorý v konaní nemal úspech na účet Okresného súdu Košice I 1/2 súdneho poplatku za návrh, položka
16 sadzobníka tvoriaceho prílohu cit. zák.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. S poukazom na citované zák. ust. súd zaviazal žalovaného, ktorý v konaní úspech

nemal, nahradiť trovy štátu, ktoré v konaní platil, pozostávajúce z priznanej odmeny prekladateľke Z.. M.
Y. uznesením Okresného súdu Košice I dňa 11.2.2014 40C 260/2012-114 vo výške 184,60 EUR, ktoré
boli zaplatené z prostriedkov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )