Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Pc/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203527
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617203527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľa E. U., nar. XX.

XX. XXXX, bytom D. XX, zastúpeného JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, Tranovského 1, proti osobe oprávnenej na výživné E. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.
XXX/X, A. E., prechodne bytom C. XXX, o návrhu na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í s a uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 10. 2014, číslo konania
10C/186/2014-18, v časti o bežnom výživnom tak, že navrhovateľ je povinný platiť osobe oprávnenej
na výživné znížené výživné v sume 120 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho
mesiaca vopred, od 3. 5. 2017.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 6. 4. 2017, sa navrhovateľ domáhal voči osobe
oprávnenej na výživné (jeho dcére) zrušenia vyživovacej povinnosti. V návrhu uviedol, že naposledy
bolo o výživnom rozhodnuté uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 10. 2014, v konaní
vedenom pod sp. zn. 10C/186/2014, v ktorom bol schválený súdny zmier, ktorým sa zaviazal prispievať

navýživuosobyoprávnenejnavýživnévýživnýmvsume180eurmesačne.Osobaoprávnenánavýživné
je od 9. 9. 2016 študentkou prvého ročníka denného magisterského štúdia na Katolíckej univerzite
v Ružomberku. Tomuto štúdiu predchádzalo denné bakalárske štúdium, ktoré osoba oprávnená na
výživné začala 10. 9. 2013 a ukončila v júni 2016. O termíne ukončenia bakalárskeho štúdia ho
neinformovala,dozvedelsaoňomsprostredkovane.Výživnévdojednanejvýškeplatildokoncamesiaca
august 2016, po uvedenom termíne výživné platiť prestal, nakoľko mal za to, že osoba oprávnená na
výživné ukončila štúdium a zamestnala sa. V mesiaci február 2017 ho telefonicky kontaktovala osoba

oprávnená na výživné, z dôvodu vzniku zameškaného výživného. Po predložení potvrdenia o štúdiu
sa dohodli, že zameškané výživné vo výške 900 eur jej uhradí do konca mesiaca marec 2017. V
konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/37/2011 bolo preukázané, že
osoba oprávnená na výživné ukončila nadstavbové štúdium a vykonaním maturitnej skúšky nadobudla
schopnosť sama sa živiť, ktorá pretrváva až do dnes. V období od vykonania maturitnej skúšky po nástup
na štúdium na vysokej škole sa osoba oprávnená na výživné sama živila a bola riadne zamestnaná.
Aktuálnym štúdiom nadobúda osoba oprávnená na výživné ďalšiu kvalifikáciu a možnosť zamestnania

v úplne inom odbore, ako už raz nadobudla. Nejedná sa o sústavné štúdium a prípravu na zamestnanie
za účelom nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť, ktorú nadobudla ukončením nadstavbového
štúdia a vykonaním maturitnej skúšky. Skutočnosť, že s odstupom času sa osoba oprávnená na
výživné rozhodla študovať na vysokej škole, nemá za následok stratu schopnosti samostatne sa živiť.Skutočnosť, že sa sám a dobrovoľne zaviazal platiť výživné po nástupe na vysokú školu neznamená,
že uhrádzal výživné z dôvodu neschopnosti osoby oprávnenej na výživné samostatne sa živiť. Osoba
oprávnená na výživné sa k nemu nespráva ako dieťa voči rodičovi, vyhráža sa mu exekučným konaním

a podaním trestného oznámenia z porušovania vyživovacej povinnosti.

2. Na pojednávaní dňa 3. 5. 2017 navrhovateľ navrhol pripustiť zmenu návrhu na začatie konania tak,
že je povinný prispievať na výživu osoby oprávnenej na výživné zníženým výživným v sume 80 eur
mesačne,od6.4.2017.Uznesenímzodňa3.5.2017súdnavrhovanúzmenunávrhunazačatiekonania

pripustil.

3. Osoba oprávnená na výživné so znížením výživného nesúhlasila. V písomnom vyjadrení,
predloženom na pojednávaní dňa 3. 5. 2017, uviedla, že je študentkou denného štúdia na verejnej
vysokej škole. Preto jej časové možnosti nedovoľujú riadne sa zamestnať, a teda byť schopnou sama sa
živiť. Štúdium obnáša so sebou výdavky, a to aj na stravovanie, cestovné a nákup učebných pomôcok.

V čase rozhodovania súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/37/2011 nebola študentkou denného
štúdia na vysokej škole, ale ukončila stredoškolské štúdium. Počas štúdia si privyrába formou brigád
a iných možností, ktoré jej časové možnosti dovoľujú. Je však nútená pracovať aj z toho dôvodu,
že navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Brigády nie je možné označiť za trvalý príjem
finančných prostriedkov. Vzhľadom k skutočnosti, že navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť riadne neplní,

možno pokladať návrh za špekulatívny.

4. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní na podanom návrhu, po pripustení zmeny návrhu,
trvala. Uviedla, že osoba oprávnená na výživné je spôsobilá sama sa živiť, keďže ukončila štúdium
jedného smeru na hotelovej akadémii. Ďalšie štúdiá, ktoré nasledovali, sú zneužívanie rodičovskej

vyživovacej povinnosti. Poukázala na to, že osoba oprávnená na výživné je zamestnaná. Po rozvode
manželstva rodičov osoby oprávnenej na výživné navrhovateľ nenadobudol žiaden majetok, preto si
musel zabezpečiť bývanie, a to v starom rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom v spoluvlastníckom
podiele jednej polovice. Poukázala tiež na ustanovenia zákona o rodine, podľa ktorých sa na výžive
dieťaťa majú podieľať obaja rodičia.

5. Právny zástupca osoby oprávnenej na výživné poukázal na to, že prostriedky z úverov boli použité na
nákup bytu, v ktorom osoba oprávnená na výživné býva, preto sa posudzujú ako nevyhnutný výdavok na
spoločnú domácnosť. V konaní preukázali zmenu spoločnej domácnosti osoby oprávnenej na výživné a
s tým súvisiacu zmenu nákladov na bývanie. Zníženie výživného považujú za nedôvodné. Matka osoby

oprávnenej na výživné sa stará o osobu oprávnenú na výživné aj formou nákupov.

6. Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pracuje na Železniciach SR, s príjmom približne
720 eur mesačne. Pribudli mu pôžičky, ktoré prevzal asi pred dvomi rokmi. Vyživovaciu povinnosť má
len k osobe oprávnenej na výživné, k synovi mu vyživovacia povinnosť zanikla asi pred dvomi rokmi.

Býva v rodinnom dome s bratom a družkou. Brat s nimi býva v spoločnej domácnosti od roku 2010,
vykonáva aktivačné práce pre obec a poberá príjem 61,60 eura mesačne, pracuje sezónne od mája
do konca novembra. Družka je čiastočná invalidná dôchodkyňa a poberá dôchodok vo výške 126 eur
mesačne. Výdavky na bývanie mu vznikajú vo výške 58 eur mesačne na elektrinu, 16 eur mesačne na
vodu, 200 eur ročne na drevo. Prevzal úver od J. J. vo výške 34000 eur, kde výška splátky predstavuje

300 eur mesačne. Uvedený úver bol použitý na výmenu okien a rekonštrukciu rodinného domu. Taktiež
spláca pôžičku R. Ú. T. sumou 58 eur mesačne, ktorá bola použitá na bežné výdaje a 78 eur mesačne,
ktorá bola tiež použitá na bežné výdaje. Okrem rodinného domu a urbáru nič nevlastní. Úver vo výške
33000 eur bol prevzatý na refinancovanie úverov, ktoré pôvodne prevzal z R. banky. Tieto úvery prevzal
v rokoch 2008 až 2009 a boli použité na rekonštrukciu domu. Úver vo výške 8000 eur bol použitý na

auto a na bežné veci. Mesačne si sporí po 20 eur, ktoré využíva, keď prostriedky pochybia, momentálne
asi nemá nasporenú žiadnu sumu. Okná boli prerobené z prostriedkov úverov, ktoré boli poskytnuté
pôvodne. Prostriedky z predaja bytu jeho družka použila na vyplatenie záväzkov z predchádzajúceho
manželstva, niečo použila aj na rekonštrukciu.

7. Osoba oprávnená na výživné pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že študuje v dennej forme štúdia.
Predtým pracovala na dohodu, avšak mala problém s rozložením pracovných zmien, preto začala
pracovať v kratšom pracovnom pomere na kratší úväzok. Niekedy pracuje od 8.30 hod. do 12.30 hod.,
niekedy dve - tri hodiny, niekedy pracuje len poobede, niekedy celý deň. Zmeny má rozvrhnuté na 20hodín týždenne. Pracuje v Liptovskom Mikuláši, do školy chodí v Ružomberku. Magisterské štúdium
kontinuálne nadväzuje na bakalárske štúdium, nemala medzi tým žiadnu prestávku. Po ukončení
nadstavbového štúdia pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti, asi jeden a pol mesiaca v

pracovnom pomere. Ukončila trojročné učilište, odbor čašník, následne študovala na hotelovej akadémii,
odbor spoločné stravovanie. V odbore sa jej zamestnať nepodarilo. Býva v spoločnej domácnosti s
priateľom v byte. Jedná sa o trojizbový byt, ktorý patrí priateľovi. Mesačne mu platí 150 eur na nájomné,
7 eur na vodu, 15 eur na elektriku a 10 eur do fondu opráv a na kúrenie, ktoré platí v polovici. Mesačné
výdavky na obedy predstavujú 20 eur, na cestovné na autobus vo výške 1,10 eura za jednu cestu

z miesta bydliska do Liptovského Mikuláša. Z Liptovského Mikuláša do Ružomberka chodí vlakom,
cestuje zadarmo. Vznikajú jej aj výdavky na učebnice, ktoré si sťahuje z internetu. Výdavok na výskum
predstavuje 50 eur, na seminárne práce 3 eurá mesačne, 17 eur za semester na vytlačenie materiálov
a skrípt. Keďže je alergička, vznikajú jej výdavky na lieky vo výške 4 eurá na jedno balenie, pričom
spotrebuje tri balenia mesačne. Lieky si kupuje voľne, teda alergológiu nenavštevuje, nakoľko sama
vie, kedy si má lieky dať a nechcelo sa jej tam čakať. S priateľom býva v spoločnej domácnosti dva

roky, v októbri 2014 v spoločnej domácnosti ešte nebývali. Priateľ si vzal hypotekárny úver 27000 eur,
spotrebný úver 10000 eur, ktorý použil na kúpu zariadenia, rekonštrukciu bytu a 2000 eur. Každý z nich
si stravu platí sám. Uhrádza si aj životné poistenie vo výške 33,40 eura kvartálne. Internet používa ona,
jej priateľ sa naň nepripája.

8. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj písomnou výpoveďou
svedkyne I. U. a listinnými dôkazmi, a to obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 4C/37/2011, 5C/213/2013, 10C/186/2014, 7C/250/2014, lustráciou účastníkov v
databáze Sociálnej poisťovne, potvrdením o štúdiu osoby oprávnenej na výživné, potvrdením o príjme
navrhovateľa, potvrdeniami o príjme osoby oprávnenej na výživné a správou zamestnávateľa osoby

oprávnenej na výživné, výpisom z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie D., listinnými
dôkazmi preukazujúcimi výdavky navrhovateľa, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výdavky osoby
oprávnenej na výživné a jej druha, zistiac nasledovný skutkový stav:

9. Naposledy bolo o výživnom na osobu oprávnenú na výživné rozhodnuté v konaní vedenom Okresným

súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/186/2014, v ktorom súd dňa 22. 10. 2014, pod číslom
konania 10C/186/2014-18, schválil súdny zmier, ktorým sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu
osoby oprávnenej na výživné zvýšeným výživným v sume 180 eur mesačne, od 22. 10. 2014. V čase
rozhodovania súdu bola osoba oprávnená na výživné študentkou Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Navrhovateľ bol zamestnaný na Železniciach SR, s priemerným čistým mesačným príjmom 594,65

eura. Mal dve vyživovacie povinnosti. Osoba oprávnená na výživné v tom čase nepracovala. V konaní,
vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/37/2011, bola rozsudkom zo dňa 19. 8.
2011, číslo konania 4C/37/2011-9, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 9. 2012,
číslo konania 10Co/302/2011-22, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej na výživné
zrušená, počnúc dňom 1. 9. 2011, z dôvodu ukončenia štúdia a prípravy na budúce povolanie. V konaní,

vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 5C/213/2013, bol dňa 16. 9. 2013 pod číslom
konania 5C/213/2013-15, schválený súdny zmier, ktorým sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu
osoby oprávnenej na výživné sumou 100 eur mesačne, od 16. 9. 2013. Návrh na určenie výživného bol
osobou oprávnenou na výživné odôvodnený štúdiom na Katolíckej univerzite v Ružomberku, pričom,
podľa potvrdenia o štúdiu, osoba oprávnená na výživné sa stala študentkou od 10. 9. 2013.

10.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.7C/250/2014,súdzistil,ženazáklade
návrhu navrhovateľa bola rozsudkom zo dňa 27. 11. 2014, číslo konania 7C/250/2014-14, zrušená
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči synovi I. U., od 21. 10. 2014.

11. Navrhovateľ je zamestnaný v pracovnom pomere na Železniciach SR, od 1. 1. 2004. Jeho priemerný
čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje 667,65 eura. Má jednu vyživovaciu
povinnosť. Je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1-ica rodinného domu súpisné
číslo XX, postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 76/1 a pozemkov zapísaných ako
parc. č. KN-C 76/1 a 76/2, v katastrálnom území D.. Na nehnuteľnostiach je zapísané záložné právo v

prospech J. J., a. s. Podľa výpisu z účtu navrhovateľa, navrhovateľ uhrádza splátku úveru v sume 58,13
eura mesačne a 78,93 eura mesačne. Družka navrhovateľa poberá invalidný dôchodok vo výške 168,50
eura mesačne. Brat navrhovateľa je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a poberá pomoc v hmotnej núdzi
vo výške 61,60 eura mesačne. Výška zálohovej platby navrhovateľa za elektriku predstavuje 66,50 euramesačne. Výška mesačnej úhrady na vodu predstavuje 14 eur mesačne. Navrhovateľ a jeho družka
uzatvorili dňa 5. 5. 2016 zmluvu o splátkovom úvere so J. J., a. s., na základe ktorej im bol poskytnutý
úver vo výške 8000 eur, ktorý sa zaviazali splácať v splátkach vo výške 135,65 eura mesačne, pričom

úver bol použitý v sume 122,11 eura a 122,11 eura na úhradu iných splátkových úverov v J. J., a. s.
a v sume 2600 eur na úhradu splátkového úveru v inej banke. Navrhovateľ a jeho družka ako dlžníci
uzatvorili dňa 29. 5. 2015 zmluvu o splátkovom úvere so J. J., a. s., na základe ktorej im bol poskytnutý
úver na bývanie vo výške 33000 eur. Mesačná splátka predstavuje 252,23 eura. Úver bol použitý na
úhradu záväzkov zo splátkových úverov v sume 2740 eur, 25555 eur a 2974 eur. Navrhovateľ uhrádza

mesačne poistenie na životné poistenie vo výške 30 eur Generali Slovenskej poisťovni, a. s.. Na poistné
napoistenienehnuteľnostiadomácnostiuhrádzapoistnéAXApoisťovni,a.s.vovýške51,10euraročne.
Na prémiové sporenie uhrádza 20 eur mesačne.

12. Osoba oprávnená na výživné je študentkou denného magisterského štúdia na Katolíckej univerzite v
Ružomberku, Pedagogická fakulta, študijný odbor sociálna práca vo verejnej správe a sociálne služby,

od 9. 9. 2016. Podľa oznámenia Katolíckej univerzity v Ružomberku, Pedagogická fakulta, o prijímacom
konaní pre akademický rok 2017/2018, sa uvedený študijný odbor študuje v dennej forme štúdia. Na
základe dohody o brigádnickej práci študentov pracovala v obchodnej spoločnosti Humana People to
People Slovakia s. r. o. od 1. 8. 2015 do 31. 5. 2016, na základe dohody o vykonaní práce od 1. 6. 2016
do 30. 9. 2016, na základe dohody o brigádnickej práci študentov od 1. 10. 2016 do 31. 12. 2016, na

základe dohody o vykonaní práce od 1. 1. 2017 do 28. 2. 2017 a od 1. 3. 2017 pracuje v pracovnom
pomere. Pracovný pomer má dojednaný na kratší pracovný čas, s týždennou pracovnou dobou 20
hodín, zvyčajne od 8.30 hod. do 12.30 hod., resp. podľa pokynov vedúcej predajne. Jej priemerný
čistý mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov predstavoval 203,16 eura. Uhrádza
poistné na životné poistenie vo výške 33,40 eura štvrťročne, na mobilný telefón 14,78 eura mesačne,

na internet 10 eur mesačne. Podľa výpisu z Premia karty Home Credit Slovakia, a. s., evidovanej na
druha osoby oprávnenej na výživné, predstavuje výška splátky úveru 44,62 eura mesačne. Výška dane
z nehnuteľnosti na rok 2016 vyrubená daňovníkovi - druhovi osoby oprávnenej na výživné, predstavuje
5,46 eura, výška miestneho poplatku za komunálne odpady za rok 2016 predstavuje 27,37 eura,
pričom jedná sa o poplatok za dve osoby, vrátane osoby oprávnenej na výživné. Výška poistného,

uhrádzaného druhom osoby oprávnenej na výživné, predstavuje 21,17 eura, 32,38 eura polročne,
výška mesačnej splátky úveru Home Credit Slovakia, a. s. 15,05 eura mesačne, Cetelemu 78,69 eura
mesačne, 24,17 eura mesačne na životné poistenie. Výška zálohovej platby za elektriku predstavuje
33,50 eura mesačne. Podľa oznámenia Č. stavebnej sporiteľne, a. s., boli druhovi osoby oprávnenej na
výživné poukázané finančné prostriedky vo výške 7800 eur a súčasne oznámená výška pravidelných

mesačných vkladov a úrokov z medziúveru v sume 130,69 eura. Podľa zmluvy o hypotekárnom úvere,
uzavretej medzi druhom osoby oprávnenej na výživné a Q. T., a. s., bol druhovi osoby oprávnenej na
výživné poskytnutý hypotekárny úver vo výške 21600 eur, pri dojednanej výške mesačnej splátky 68 eur,
pričom úver bol použitý na nákup bytu číslo 1 v stavbe súpisné číslo XXX v katastrálnom území C.. Podľa
potvrdenia o príjme, predstavoval čistý mesačný príjem druha osoby oprávnenej na výživné za mesiac

apríl 2017 620,23 eura. Cena cestovného lístka na trase Dúbrava - Liptovský Mikuláš predstavuje 1,10
eura. Výdavok osoby oprávnenej na výživné na liek Claritin predstavuje 4,50 eura.

13. Svedkyňa I. U., matka osoby oprávnenej na výživné, v písomnej výpovedi, vykonanej v súlade s
ustanovením§196ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku,vspojenís§2ods.1Civilnéhomimosporového

poriadku, uviedla, že osoba oprávnená na výživné s ňou nebýva v spoločnej domácnosti dva roky. Na
jej výživu prispieva sumou 30 eur, pokiaľ idú na spoločný nákup, zaplatí ho, donesie nejaké potraviny,
keď príde na návštevu, prípadne zakúpi oblečenie. Jej mesačné výdavky predstavujú na byt 122 eur,
na garáž 3 eurá, na elektriku 25,50 eura, na koncesionárske poplatky 4,64 eura, na televízor 2 eurá,
na stravu 100 eur, na drogériu 15 eur, na telefón 20 eur, na internet 50 eur polročne, na smeti 22

eur ročne a na daň z nehnuteľnosti 32 eur ročne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej priemerný
čistý mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov predstavoval 417,19 eura. Z listinných
dôkazov, predložených svedkyňou, mal súd preukázanú výšku koncesionárskych poplatkov v sume 4,64
eura mesačne, zálohovej platby na elektrinu 25,50 eura mesačne.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd, na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, návrhu navrhovateľa na zníženie výživného (po pripustení zmeny návrhu uznesením zo
dňa 3. 5. 2017) čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jeho čiastočnú dôvodnosť. Navrhovateľ
sa domáhal zníženia výživného zo sumy 180 eur mesačne, dojednanej účastníkmi konania v súdnom

zmieri, na sumu 80 eur mesačne. Ustanovenia Zákona o rodine aj Civilného mimosporového poriadku
umožňujú zmenu rozhodnutia o výživnom v prípade zmeny pomerov. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
o výživnom môže byť len zmena pomerov, ku ktorej došlo od predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena
pomerov však musí mať závažnejší charakter, musí sa jednať o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom
prejaví v pomeroch či už oprávnenej alebo povinnej osoby. Súd v konaní prioritne skúmal, prihliadajúc

najmä ku skutočnosti, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ pôvodne domáhal zrušenia
vyživovacej povinnosti, či vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej na výživné
trvá. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Nadobudnutie schopnosti sa živiť pritom nie je spojené s dovŕšením plnoletosti, resp. inou
vekovou hranicou. Schopnosť dieťaťa samé sa živiť predstavuje jeho spôsobilosť samostatne, z

vlastných zdrojov, uspokojovať svoje životné náklady. Nadobúda sa spravidla po ukončení prípravy na
budúce povolanie štúdiom. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči osobe oprávnenej na výživné (jeho dcére) trvá, nakoľko sa pripravuje na budúce
povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole. Súd nemal preukázané, že by osoba oprávnená
na výživné nadobudla schopnosť sama sa živiť v plnom rozsahu, výlučne z prostriedkov, ktoré si v

rámci svojich schopností a možností dokáže zabezpečiť prácou. Hoci aj osoba oprávnená na výživné
od 1. 8. 2015 pracuje, a to na základe dohody o brigádnickej práci študentov resp. dohody o vykonaní
práce a od 1. 3. 2017 v pracovnom pomere, príjem, ktorý si prácou zabezpečuje, nie je postačujúci
na úhradu všetkých jej potrieb. Navyše, pracovný pomer má dojednaný na kratší pracovný čas (20
hodín týždenne), keďže jej štúdijné povinnosti neumožňujú výkon práce vo väčšom rozsahu. V tejto

súvislosti súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu poukazoval na to, že osoba oprávnená
na výživné nadobudla schopnosť sama sa živiť už ukončením nadstavbového štúdia, v dôsledku čoho
aj bola jeho vyživovacia povinnosť zrušená, súdu prislúchalo skúmať len skutočnosti, resp. ich zmenu,
ku ktorým došlo od posledného rozhodnutia o výživnom, nie však preskúmavať správnosť záverov
predchádzajúcich rozhodnutí. Preto, ak v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/213/2013 a následne aj v

konaní vedenom pod sp. zn. 10C/186/2014 bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči osobe oprávnenej na výživné trvá z dôvodu jej prípravy na budúce povolanie štúdiom na vysokej
škole, neprislúchalo súdu v tomto konaní riešiť, či navrhovateľovi vznikla (opätovne) vyživovacia
povinnosť voči osobe oprávnenej na výživné po jej nástupe na vysokú školu, ale len skúmať, či
uvedená skutočnosť (štúdium na vysokej škole) trvá alebo pominula. Z vykonaného dokazovania mal

súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výške výživného, ku ktorému došlo 22. 10. 2014, sa
príjmové pomery navrhovateľa podstatným spôsobom nezmenili (mierne vzrástli zo sumy 594,65 eura
na 667,65 eura mesačne). Navrhovateľovi však ubudla vyživovacia povinnosť voči synovi I.. Výdavky
navrhovateľa sa taktiež zásadným spôsobom nezmenili. Pokiaľ aj navrhovateľ prevzal v roku 2015 a2016 úvery, tieto boli v prevažnej miere použité na úhradu už skôr prevzatých úverov (poskytnutých
navrhovateľovi ešte pred posledným rozhodnutím o výživnom). Súd mal preukázanú podstatnú zmenu
pomerov na strane osoby oprávnenej na výživné, spočívajúcu v nadobudnutí schopnosti zabezpečovať

si časť prostriedkov na úhradu svojich potrieb výkonom práce. V čase posledného rozhodnutia o
výživnom osoba oprávnená na výživné nepracovala, v súčasnosti pracuje (či už na základe dohôd o
brigádnickej práci študentov, dohôd o vykonaní práce resp. v pracovnom pomere) a poberá príjem v
priemernej výške 203,16 eura mesačne v čistom. Nejedná sa pritom o príjem ojedinelý a nepravidelný
(ako je tomu napr. pri výkone brigádnickej práce študentov počas prázdnin), ale o príjem pravidelný,

ktorý poberá nepretržite od 1. 8. 2015. Je síce potrebné uviesť, že poberanie uvedeného príjmu vyplýva
z osobnej aktivity osoby oprávnenej na výživné, ktorá sa iniciatívne (napriek dennej forme štúdia)
snaží pokryť aspoň čast svojich životných nákladov z vlastnou prácou získaných prostriedkov, to však
neznamená, že by súd k uvedenému príjmu pri rozhodovaní o výške výživného prihliadať nemal.
Naopak, pokiaľ osoba oprávnená na výživné poberá príjem z výkonu práce, z ktorého si uhrádza časť
svojich životných nákladov, súd k uvedenému príjmu pri rozhodovaní o výške výživného prihliadne. Súd

pri rozhodovaní prihliadol aj k výške oprávnených potrieb osoby oprávnenej na výživné, t. j. k výške jej
životných nákladov. V súvislosti so štúdiom vznikajú osobe oprávnenej na výživné priemerné mesačné
výdavky v sume 14,16 eura (3 eurá na seminárne práce, 2,83 eura pomerná časť výdavkov na tlačenie
skrípt a 8,33 eura pomerná časť výdavkov na výskum). Taktiež jej mesačne vznikajú výdavky na internet
v sume 10 eur a na telefón v sume približne 15 eur. Výška výdavkov na cestovné predstavuje 35,20

eura mesačne (1,10 eura/1 cesta x 2 x 16 dní). V tejto súvislosti však súd uvádza, že výdavky na
cestovné z miesta bydliska do Liptovského Mikuláša vznikajú osobe oprávnenej na výživné aj v dôsledku
dochádzania do práce. Navyše, uvedené výdavky vznikajú len v dôsledku toho, že osoba oprávnená
na výživné sa presťahovala do spoločnej domácnosti so svojim druhom v obci Dúbrava. V prípade
zotrvania v mieste doterajšieho bydliska, t. j. v Liptovskom Mikuláši, by uvedené výdavky nevznikali

(keďže vlakom by cestovala bezplatne). Súd nemal preukázanú dôvodnosť výdavkov na zdravotnú
starostlivosť - lieky na alergiu v celom rozsahu, tvrdenom osobou oprávnenou na výživné. Výdavok
na lieky, predpísané lekárom, je nepochybne nižší ako na voľnopredajný liek. Preto nemôže byť ako
oprávnený výdavok posúdený náklad na voľnopredajný liek, keď jeho užívanie osobou oprávnenou na
výživné je odôvodňované tým, že sa jej u lekára „nechce čakať“. Súd rovnako nepovažoval za oprávnené

výdavky na výživu výdavky na bývanie v rozsahu, tvrdenom osobou oprávnenou na výživné. Výška
výdavkovnabývanie,podľatvrdeníosobyoprávnenejnavýživné,predstavujemesačne182eur(150eur
ako „nájomné“, 7 eur na vodu, 10 eur do fondu opráv a 15 eur na elektriku). Výška uvedených výdavkov
je však vysoko nadštandardná, keďže je porovnateľná s výškou výdavkov na bývanie v trojizbovom byte
pri 3-4 člennej rodine. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že výdavky na bývanie v domácnosti

matky osoby oprávnenej na výživné predstavujú, vrátane energií, približne 150 eur mesačne. Pokiaľ by
sa preto podieľali na úhrade uvedených výdavkov traja členovia domácnosti, v ktorej predtým bývala
osoba oprávnená na výživné (okrem nej aj jej matka a brat), predstavoval by podiel na výdavkoch na
bývaní na jednu osobu 50 eur mesačne. Skutočnosť, že osoba oprávnená na výživné sa rozhodla bývať
v spoločnej domácnosti so svojim druhom, ktorý na zabezpečenie kúpy bytu prevzal úvery, však nemôže

byť hodnotená v neprospech navrhovateľa. Je nepochybné, že na výdavkoch spojených s užívaním
bytu sa musí podieľať aj osoba oprávnená na výživné, keďže v byte býva. Celková výška výdavkov
na bývanie však predstavuje mesačne 67,50 eura (33,50 eura elektrika, 14 eur voda a 20 eur fond
opráv), preto prispievanie na uvedené výdavky sumou 182 eur mesačne osobou oprávnenou na výživné
je neprimerané a nemôže byť pre účely určenia výživného vyhodnotené ako dôvodné. Ak aj druh osoby

oprávnej na výživné spláca úvery, ktoré použil na kúpu bytu a jeho zariadenia, jedná sa o jeho výlučné
záväzky, na čiastočnú úhradu ktorých nemá osoba oprávnená na výživné žiadnu právnu povinnosť,
keď, navyše, byt je vo výlučnom vlastníctva druha osoby oprávnenej na výživné. Súd pri rozhodovaní
prihliadol aj ku skutočnosti, že vyživovaciu povinnosť voči osobe oprávnenej na výživné majú obaja
rodičia, t. j. aj jej matka. Vzhľadom na príjmy a výdavky matky osoby oprávnenej na výživné mal súd

preukázané, že je v jej schopnostiach a možnostiach, aby prispievala na výživu osoby oprávnenej
výživnýmvyššímako30eur. Pokiaľmatkaosobyoprávnenejnavýživnévpísomnejvýpovediuviedla,že
na výživu prispieva aj inak, a to nákupom potravín, oblečenia, uvedená skutočnosť v konaní preukázaná
nebola. Osoba oprávnená na výživné to pri svojej výpovedi netvrdila, naopak, uviedla, že stravu si
kupujú so svojim druhom. Prihliadajúc ku všetkým uvedeným skutočnostiam súd znížil výživné na osobu

oprávnenú na výživné na 120 eur mesačne. Uvedené výživné zodpovedá oprávneným potrebám osoby
oprávnenej na výživné, prihliadajúc aj k príjmom, ktoré poberá z výkonu práce ako aj schopnostiam,
možnostiam a dôvodným výdavkom navrhovateľa. Keďže súd nemal preukázané dôvody pre zníženievýživného vo väčšom rozsahu (na navrhovateľom navrhovaných 80 eur mesačne), v zostávajúcej časti
podaný nárh zamietol.

21. Počiatok platenia zníženého výživného súd určil od pripustenia zmeny návrhu, t. j. od 3. 5. 2017,
nakoľko až uvedeným dňom sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného (keďže pôvodne podaným
návrhom sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti). V zostávajúcej časti, t. j. o zníženie výživného
za obdobie od 6. 4. 2017 do 2. 5. 2017, súd návrh zamietol.

22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.