Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Pc/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207343
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617207343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky L. G., rod.

T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. C. XXX, t. č. bytom X T. U. H., P. A., A., Q. XXX A., J. P. R. T. I. J. Í.,
zastúpenej JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1,
proti manželovi navrhovateľky H. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. C. XXX, o rozvod manželstva,
takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania L. G., rodenej T. a H. G., uzavreté dňa XX. XX. XXXX v A. D., zapísané
v Knihe manželstiev vo zväzku číslo X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, s a r
o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 11. 2017, sa
navrhovateľkadomáhalarozvodusvojhomanželstva,uzavretéhodňaXX.XX.XXXXvA.D.,zapísaného
v Knihe manželstiev vo zväzku č. X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. V návrhu
uviedla, že u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili dve deti, ktoré
sú už plnoleté. Manželstvo uzavreli po štvorročnej známosti, z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti.
Spočiatku bolo manželstvo harmonické. Prvé nezhody začali vznikať asi po 10 rokoch, z dôvodu nevery

manžela. Odvtedy sa začala výraznejšie prejavovať odlišnosť ich pováh a rozdielne názory na spoločný
život, čo vyústilo do množstva rozporov. Napriek tomu však zostali bývať spolu, z dôvodu, aby deti
vyrastali v úplnej rodine. Asi pred 16 rokmi sa manželovi narodil nemanželský syn. V roku 2011 odišla
za prácou do zahraničia, kde žije a pracuje doposiaľ. S manželom fakticky nežijú spolu už 20 rokov. Aj v
čase, kedy žila na Slovensku, bolo manželstvo len formálne. Každý z nich má svoj život, neprechovávajú
k sebe žiadne city, každý má svoju samostatnú domácnosť, nehospodária spolu.

2. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala.
Poukázala na to, že manželstvo už neplní svoj účel, manželia spolu nežijú a nie je predpoklad obnovenia
spolužitia.

3. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil. Uviedol, že manželstvo už nie je možné
zachovať.

4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľky, ktorej
bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaníospravedlnila z dôvodu pobytu v zahraničí a súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Na
pojednávaní bola zastúpená svojou advokátkou.

5. Právomoc súdu konať vo veci, keďže navrhovateľka má bydlisko v zahraničí, bola daná v zmysle
článku 3 ods. 1 písm. a/ bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, posledným obvyklým pobytom manželov,
ktorý bol v Slovenskej republike, kde manžel navrhovateľky doposiaľ býva, ako aj v zmysle článku 3

ods. 1 písm. a/ bod 3 uvedeného nariadenia obvyklým pobytom odporcu (manžela navrhovateľky) a
súčasne, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b/ uvedeného nariadenia, štátnym občianstvom účastníkov,
ktorí sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky.

6. Manžel navrhovateľky pri výsluchu na pojednávaní potvrdil, že v manželstve dochádzalo k neverám.
S manželkou sú odlúčení veľmi dlhú dobu, nevedel uviesť, aký dlhý čas sú vzťahy narušené. Nežijú

spolu rodinný život, komunikujú len ako rodičia detí. Pracoval ako horský záchranár, preto často býval
mimo domu. Uvedený typ práce nie je vhodný pre rodinný život. Poukázal na to, že manželka od
neho očakávala, že sa bude podieľať na rodinnom živote, čo však z pracovných dôvodov zabezpečiť
nemohol. Snažili sa fungovať ako rodina dovtedy, kým deti boli maloleté. V roku 2011 manželka odišla do
zahraničia, keďže mala problémy v práci. Už pred jej odchodom sa nezdržiaval v spoločnej domácnosti

a vzťahy v manželstve boli rozvrátené. Manželka chodieva domov približne 3 krát do roka, avšak stretnú
sa len náhodne. Od odchodu manželky do zahraničia nie sú v žiadnom kontakte, a to ani telefonickom,
informácie o sebe majú len sprostredkovane cez deti.

7. Okrem výsluchu manžela navrhovateľky súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to

sobášnym listom účastníkov, rodnými listami detí pochádzajúcich z manželstva a potvrdením o pobyte
účastníkov, zistiac nasledovný skutkový stav:

8. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v A. D.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev
vo zväzku č. X, ročník, XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov sa jedná

o prvé manželstvo. V manželstve sa narodili dve deti, I. G. a H. G.. Obidve deti sú už plnoleté.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky
vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal preukázané, že vzťahy medzi
manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je ani

predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky, uvedených v
návrhu na začatie konania, ako aj z výpovede manžela navrhovateľky, mal súd preukázané, že
manželstvo dlhodobo, približne 20 rokov, neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, a to minimálne od roku 2011, kedy navrhovateľka odišla žiť a pracovať do zahraničia,
nemajú spoločné záujmy, netrávia spolu voľný čas, intímne spolu nežijú, nehospodária spolu, nie sú si

oporou, pomocou. Deti, pochádzajúce z manželstva, sú už plnoleté, preto manželstvo neplní ani funkciu
výchovy detí. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom citovom odcudzení,
ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnych názorov manželov na základné otázky existencie manželstva
a rodiny. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi poukázal na to, že vykonával povolanie, ktoré, podľajeho názoru, nie je vhodné na rodinný život. V dôsledku výkonu práce bol často mimo miesta bydliska, čo
malo za následok citové odcudzovanie manželov. Navrhovateľka očakávala od manžela podieľanie sa
na manželskom, aj rodinnom živote, čo manžel navrhovateľky, aj podľa jeho vlastných tvrdení, vzhľadom

na plnenie si pracovných povinností, nevykonával v rozsahu očakávanom navrhovateľkou. Uvedená
skutočnosť nepochybne viedla ku prehlbovaniu citového odcudzenia medzi manželmi a ku vzniku
konfliktov. Citové odcudzenie manželov bolo umocnené aj neverami zo strany manžela navrhovateľky,
ktoré manžel navrhovateľky potvrdil. O rozsahu rozvratu vzťahov medzi manželmi svedčí aj skutočnosť,
že od roku 2011, odkedy navrhovateľka odišla do zahraničia, s manželom spolu nekomunikujú, a to ani

telefonicky a informácie o sebe získavajú len sprostredkovane, prostredníctvom detí. Manželstvo je
dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby v manželstve zotrvávali proti svojej vôli.
Obaja účastníci prejavili vôľu manželstvo rozviesť, preto súd návrhu navrhovateľky, majúc preukázaný
vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, vyhovel.

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.