Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/748/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207801
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112207801.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská7,81236Bratislava,IČO:35787783,zast.JUDr.MarekCzompolys.r.o.,sosídlomVentúrska
16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti odporcovi X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX
XX D. D., štátny občan SR, zast. JUDr. Vladimír Rybovič, advokát, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská
Bystrica, o zaplatenie 1.363,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného

súdu v Banskej Bystrici č. k. 13C/129/2012 - 114, zo dňa 26. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresnéhosúduvovýrokoch,ktorýmiodporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu
232,83 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 01. 07. 2011 do zaplatenia, v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol a vo výrokoch o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 232,83
eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Konanievčastiozaplatenie120,00eurzastavil(podľa§96O.s.p.prespäťvzatienávrhunavrhovateľom
v tejto časti).

Návrh vo zvyšnej časti zamietol.

Odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 81,50 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd takto rozhodol v ďalšom konaní, potom čo na odvolanie navrhovateľa podanom proti
rozsudku Okresného súdu č. k. 13C/129/2012-70 zo dňa 13.09.2012, ktorým súd návrh navrhovateľa
zamietol v celom rozsahu a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, Krajský súd v Banskej
Bystrici jeho uznesením č. k. 15Co/312/2012-94 zo dňa 03.04.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a
vecmuvrátilnaďalšiekonaniezdôvodu,žerozhodnutieokresnéhosúdujepredčasnéaokresnýsúdvec
nesprávneprávneposúdil.Vdanomprípadetotižnavrhovateľsvojnároknevyvodzujezúverovejzmluvy,

ale zo zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej vydal odporcovi úverovú kartu, a poskytol mu
úverový rámec vo výške 20.000,00 Sk (663,88 eur). Preto okresný súd mal posúdiť, či medzi účastníkmi
konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorej sa navrhovateľ od odporcu
domáha zaplatenia 1363,91 eur s príslušenstvom. Až potom mohol okresný súd skúmať, či zmluva o
revolvingovom úvere je platná a či u odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa.V odôvodnení nového rozhodnutia súd uviedol, že zmluvou o úvere zo dňa 17. 03. 2008
účastníci uzavreli klasický spotrebiteľský úver na sumu 11 519,- Sk, t.j. 382,36 eur (časť B
zmluvy), ktorý bol odporca povinný zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 638,00 Sk ( 21,17 eur).

Súčasťou tejto zmluvy bola v časti C dohoda o poskytnutí úveru formou revolvingového úveru
prostredníctvom čerpania finančných prostriedkov platobnou kartou, ktorú navrhovateľ síce označuje
ako zmluvu o revolvingovom úvere, avšak podľa názoru okresného súdu ide len o žiadosť odporcu,
ktorou žiadal, aby mu spoločnosť CETELEM (navrhovateľ) poskytla úverový rámec a vydala kreditnú

kartu (jednostranný právny úkon). V danej zmluve o klasickom úvere navrhovateľ vopred vnútil
spotrebiteľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Podľa názoru
súdu, je tu nedostatok vôle konajúcej osoby (odporcu - spotrebiteľa) vstúpiť aj do uvedeného „iného“
vzťahu s navrhovateľom, teda nedostatok jeho vôle byť viazaný časťou C zmluvy, týkajúcej
sa poskytnutia revolvingového úveru prostredníctvom zmluvy o kreditnej karte. Takýto úkon odporcu
sa súdu javí ako neplatný v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Preto ak došlo k plneniu - k poskytnutiu peňažných prostriedkov na základe takéhoto prísľubu
navrhovateľom v prospech odporcu (súd mal preukázané, že na základe časti C bola odporcovi vydaná
úverová platobná karta, ktorú odporca využíval, avšak svoj záväzok súvisiaci so splácaním minimálne
5 % z poskytnutého úverového rámca neplanil riadne a včas) potom takýto nárok je možné posudzovať

iba ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z
predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi finančné
prostriedky vo výške 1.617,53 eur a odporca mu uhradil sumu 1.264,70 eur a v priebehu súdneho
konania ešte sumu 120,00 eur. Navrhovateľ v časti 120,00 eur zobral návrh späť (súd v tejto časti
konanie zastavil), potom je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť rozdiel v sume 232,83 eur - vydať

ako bezdôvodné obohatenie. Teda nejde o nárok z titulu revolvingového úveru poskytnutého formou
kreditnej karty (podľa časti C zmluvy) ako navrhovateľ žiadal, pretože podľa názoru súdu v danom
prípade došlo k platnému uzavretiu len jednej úverovej zmluvy, a to zmluvy o klasickom úvere (časť
B zmluvy). V nadväznosti na to, že súd vyhodnotil zmluvu podľa časti C (o revolvingovom úvere) ako
neplatný právny úkon, navrhovateľovi nepriznal ani navrhovateľom uplatnený úrok z úveru (zmluvný),

ktorý mal vzniknúť v súvislosti s touto časťou úveru (revolvingového úveru). Navrhovateľovi však priznal
úrok z omeškania z priznanej sumy počnúc od 01.07.2011, kedy sa odporca dostal do omeškania so
splnením peňažného záväzku z titulu bezdôvodného obohatenia a výšku úroku v súlade s ust. § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.., platný k tomuto dňu.

O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 veta druhá a
§ 151 ods. 1, 2 O. s. p. a v konaní na prvom stupni pomerne úspešnejšiemu odporcovi náhradu trov
nepriznal, pretože si náhradu trov neuplatnil. Okresný súd v zmysle § 224 ods. 3, § 141 ods. 1 a
§ 151 ods. 1,2 O. s. p. rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný navrhovateľ, a
pretonavrhovateľovipriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniapozostávajúcichzozaplatenéhosúdneho

poplatku 81,50 eur za odvolanie, pričom náhradu trov jeho právneho zastúpenia v odvolacom konaní
mu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie v rozsahu, v ktorom súd navrhovateľovi priznal sumu
232,83 eur s príslušenstvom a voči výroku o trovách odvolacieho konania (výrok V.). Uplatnil náhradu

trov tohto odvolacieho konania.

Odvolateľ namieta voči záveru súdu, že odporca bol v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia
a má povinnosť platiť úroky z omeškania.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na úroky z omeškania od odstúpenia od úverovej zmluvy o kreditnej
karte č. V. zo dňa 26.04.2011, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 02.05.2011. Navrhovateľ v ňom
zároveň uvádza, že odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť od 30.06.2011 a celý dlh vo výške
1.363,91 eur sa stal splatným. Odvolateľ zastáva názor, že pokiaľ neexistoval záväzok na základe platne
uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi, nevzniklo navrhovateľovi ani právo odstúpiť od zmluvy a nie je

teda možné hovoriť o omeškaní odporcu. A nakoľko nie je preukázaný ani samotný vznik neplatnej
zmluvy o revolvingovom úvere ako dvojstranného právneho úkonu, potom vzhľadom na pochybnosti
o vzniku zmluvy nie je možné bez ďalšieho ani konkretizovať skutkovú podstatu nároku na vydaniebezdôvodného obohatenia, t.j. či k bezdôvodnému obohateniu došlo plnením bez právneho dôvodu
alebo plnením z neplatného právneho úkonu (to okresný súd v rozhodnutí ani nešpecifikoval).

Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z potvrdenia odfinancovania peňažných
prostriedkov zo dňa 24.04.2012 vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi spolu sumu 1.617,53 eur
avšak nie jednorázovo, ale postupne v 19 častiach v období od 28.07.2008 do 07.05.2009. Za okamih
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať každé jednotlivé čerpanie finančných prostriedkov zo

strany odporcu, pretože k obohacovaniu odporcu dochádzalo priebežne počas obdobia rokov 2008 a
2009. Pri tomto postupnom plnení po častiach začína objektívna premlčacia doba plynúť pri každom
plneníosobitnevokamihu,kedykplneniudošlo,akaždéčiastkovéplneniesapremlčujesamostatne.Nie
je právne relevantné, či sa dlh stal splatný naraz, pretože okamih splatnosti má význam len pre prípadné
priznanie úrokov z omeškania. Žaloba bola podaná na súd v rámci objektívnej (trojročnej) premlčacej
doby len vo vzťahu k nároku na vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého dňa 02.05.2009 20,00

eur, 06.05.2009 20,00 eur, 06.05.2009 10,00 eur a 07.05.2009 10,00 eur, spolu vo výške 60,00 eur.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, resp. vo výrokoch I., III.,
IV., V. podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2). Vo výroku,
ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 120,00 eur zastavil, rozsudok nie je dotknutý.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 154 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ustanovenie
platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O. s. p.). To znamená, že odvolací súd

preskúmava rozhodnutie prvostupňového súdu z hľadiska tých skutočností (vziať do úvahy môže iba
skutočnosti), ktoré tu boli (existovali) v čase jeho rozhodovania. K novým skutočnostiam, ktoré vznikli
po vydaní rozhodnutia treba prihliadnuť, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie
správnosti rozhodnutia v čase rozhodovania súdu.

V zmysle § 205a O. s. p. zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom
sa napáda rozhodnutie v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník
zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil
tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani
odvolací súd. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi aj keď neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne
vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa.

Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 4 a § 205a O. s. p. sú také skutočnosti a dôkazy,
ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie

vo veci, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101 ods. 1 O. s. p. (prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti a označí
dôkazné prostriedky). Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci
samej. Žalovaný má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo (nárok)
nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie (napr. preklúzia

práva).

Skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a O. s. p., ale nie je námietka premlčania
práva uplatnená žalovaným.

Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je
účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesnéhonevyplýva, že by žalovaný musel námietku premlčania uplatniť v určitom štádiu konania, teda môže ju
uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania a až do právoplatného skončenia veci.

Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods.
4 a § 205a O. s. p., s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným
uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd vyhodnotil zmluvu zo dňa 11.12.2010 v časti

C (o úverovom rámci - o revolvingovom úvere, čerpanom formou kreditnej karty) ako neplatný právny
úkon, pre nedostatok prejavu slobodnej, určitej a vážnej vôle spotrebiteľa vstúpiť do takéhoto zmluvného
vzťahu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu v danom prípade došlo k platnému
uzavretiu len jednej úverovej zmluvy, a to zmluvy o klasickom úvere (časť B zmluvy). Súd v rozhodnutí
konštatuje, že žiadna zmluva o revolvingovom úvere nebola súdu predložená, že súhlas navrhovateľa
s revolvingovým úverom ako jednostranný právny úkon nie je zmluvou (pretože neobsahuje dohodu

strán .......), potom v zmysle preukázaného poskytnutého finančného plnenia na úverovú kartu zo
strany navrhovateľa a prostriedky, ktoré boli splatené zo strany odporcu okresný súd posudzoval nárok
navrhovateľa iba z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
S týmito závermi sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

V ďalšom, pri priznaní nároku navrhovateľa z titulu bezdôvodného obohatenia v rozsahu 232,83 eur,
sa súd riadil výsledkom matematického výpočtu zisteného (bez ďalšieho) ako rozdielu peňažných
prostriedkov poskytnutých navrhovateľom odporcovi a odporcom vrátených navrhovateľovi. Takéto
rozhodnutie však nemožno mať za správne, a je predčasné, keď účastník konania - odporca v
odvolacom konaní okrem iných ním v odvolaní namietaných skutočností, ku ktorým odvolací súd po

preskúmaní rozhodnutia prijal vyššie uvedený záver, že tieto námietky nie sú dôvodné a opodstatnené
vo vzťahu k výsledku rozhodnutia prvostupňového súdu, teda ak odporca okrem takýchto námietok
vzniesol aj námietku premlčania. Namietal konkrétnu výšku - čiastočné premlčanie nároku uplatneného
navrhovateľom a aj priznaného navrhovateľovi prvostupňovým súdom, zastáva názor, že vzhľadom na
premlčanie je možné navrhovateľovi priznať maximálne sumu 60,00 eur, ktorá suma v čase podania

návrhu navrhovateľa na súd nebola ešte premlčaná.

V danom prípade ide o situáciu, kedy záver o ne/premlčaní práva by mal vyplynúť zo skutočností, ktoré
vyšli najavo, resp. boli zistené pred súdom prvého stupňa a z dôkazov vykonaných na základe dôkazov
navrhnutých pred súdom prvého stupňa. Čo je odvolací dôvod, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie

prvostupňového súdu vo výroku o priznaní sumy 238,00 eur navrhovateľovi s príslušenstvom zrušil,
ako predčasne vydané a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dodáva, že bolo povinnosťou
prvostupňového súdu zaoberať sa otázkou premlčania ex offo, nakoľko prvostupňový súd vo veci
rozhodoval dňa 26.06.2014. Pretože v zmysle novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonanej zákonom č.
102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto prípade súd) rozhodujúci o

nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na premlčanie nároku (na rozdiel
o úpravy § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje, aby námietku premlčania účastník
výslovne vzniesol). Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu však nevyplýva, že by sa bol
týmto ustanovením riadil, hoci vzťah medzi navrhovateľom a odporcom posúdil ako vzťah „jednoznačne
spotrebiteľský“ (medzi dodávateľom a spotrebiteľom).

Keďže odvolací súd zrušil výrok rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci samej (o základe
rozhodnutia), zrušil aj závislý výrok, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol (tento
výrokjepodľanázoruodvolaciehosúduajneurčitoformulovaný,keďvňomchýbakonkretizácia„zvyšnej
časti“, do ktorej súd návrh zamietol) a tiež závislý výrok o trovách konania, a to prvostupňového aj

odvolacieho konania.

V ďalšom konaní okresný súd preskúma nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia z
hľadiska odporcom vznesenej námietky premlčania a podľa výsledku tohto zistenia a v spojitosti aj s jeho
doterajšími zisteniami, ku ktorým okresný súd prijal podľa názoru odvolacieho súdu správne skutkové a

právne závery, vo veci znova rozhodne. Rozhodnutie náležite odôvodní vo väzbe na dikciu ust. § 451
Občianskeho zákonníka, aj vo väzbe na ust. § 107 Občianskeho zákonníka.

V novom konaní okresný súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. ).Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.