Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/300/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111223555
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111223555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ RNDr. O. O., bydlisko B.,
L. U. XX, 2/ X. O., bydlisko B., L. U. XX, zastúpených: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom
v Bratislave, Šafárikovo nám. 2, proti odporcom: 1/ Debt Collector, s.r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 72,
IČO: 36 748 919, zastúpenému: JUDr. Lukáčova&partners, s.r.o., so sídlom Mostná 72, Nitra, za ktorú
koná konateľka a advokátka JUDr. Petra Lukáčová, 2/ auctio, s.r.o., so sídlom v Nitre, Kmeťkova 30,
IČO: 36 765 121, 3/ MUDr. N. U., bydlisko v B., T. XXXX/XX, zastúpenej: STOKLASA & STOKLASOVÁ
s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská 25, za ktorú koná JUDr. Eva Stoklasová, advokátka, o neplatnosť dražby,

o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. novembra 2014 pod č. k.
19C/155/2011-639, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia,
že dobrovoľná dražba nehnuteľností konaná dňa 19.07.2011 dražobníkom auctio s.r.o. na návrh Debt
Collector s.r.o. oznámená dražobníkom na základe oznámenia o dražbe zn. 2011-3-1D2 zo dňa
08.06.2011, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území S., zapísané na LV č.
XXX ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 353m2, parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 146m2 a stavba rodinný dom súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X je neplatná. V dôvodoch
písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že dňa
24.09.1992 bola uzatvorená zmluva medzi veriteľom Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave, pobočka
Nitra a dlžníkom DONAU BAU, spol. s r.o. a spol., zastúpenej RNDr. O. O. a JUDr. X. X., na základe
ktorej bola dlžníkovi požičaná suma 3 500 000 Kčs pri úrokovej sadzbe 3% ročne s lehotou splatnosti do
20.08.1996. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť požičanú sumu do 31.12.1992 a dlžník sa zaviazal ju splácať
štyrmi splátkami vo výške 940 000 Kčs v rokoch 1994, 1995 a v roku 1996 vo výške 890 000 Kčs. V

zmluve sú uvedení Ing. T. X., Ing. X. O., Ing. Q. U. a jeho manželka X. a Y. U. a jeho manželka T.. Dňa
24.09.1992 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi Slovenskou
sporiteľňou v Bratislave, pobočka v Nitre a spoločnosťou DONAU BAU spol. s r.o., zastúpenou JUDr.
X. X., RNDr. O. O. a spoludlžníčkou Ing. X. O., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti patriace do BSM
RNDr. O. O. a jeho manželky Ing. X. O., rodinný dom s pozemkami zapísanými na LV č. XXX kat.
územie B.. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 03.05.1993 pod V860. Návrh na registráciu
zmluvy o zriadení záložného práva podali dňa 24.09.1992 RNDr. O. s manželkou a návrh podpísali.

Dňa 04.12.1995 Slovenská sporiteľňa odstúpila od zmluvy, v odstúpení je uvedené, že zanikajú všetky
práva a povinnosti zmluvných strán s výnimkou práv uvedených v § 351 ods. 1 Obchod. zákonníka -
práva a povinnosti týkajúce sa zabezpečenia záväzku. Následne dochádzalo k postúpeniam pohľadávky
a posledným nadobúdateľom bol odporca 1/. Odporca 2/ je oprávnený konať dobrovoľné dražby ana základe návrhu odporcu1/ doručeného 09.03.2011 vykonával dražbu sporných nehnuteľností na
základe záložnej zmluvy. Prvostupňový súd podrobil preskúmaniu celé konanie o dražbe, na základe
ktorej nehnuteľnosti nadobudla odporkyňa 3/. K jednotlivým námietkam navrhovateľov o neplatnosti

dražby podrobne uviedol dôvody, prečo sa nestotožnil s názorom navrhovateľov a žalobu zamietol.
K námietkam navrhovateľov, že pohľadávka zanikla odstúpením od zmluvy pôvodným veriteľom, a
preto nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, uviedol, že odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva
a povinnosti zmluvných strán s výnimkou práv uvedených v § 351 ods. 1 Obch. zákonníka, t.j. práva
týkajúce sa zabezpečenia záväzku zostali zachované. Poukázal na rozhodnutie NS SR 5 Obo 30/2011

zo dňa 02.06.2011, ktorý pripustil zámenu účastníkov konania na spoločnosť Debt Colllector, ktoré bolo
pre rozhodnutie záväzné a na rozhodnutie NS SR 4 Obo 102/1999, z ktorého vyplývajú závery, že
odstúpením od úverovej zmluvy nezaniklo záložné právo. K námietke zániku dlžníka spôsobujúcej zánik
záväzku uviedol, že spoločnosť DONAU BAU spol. s r.o. zanikla 04.01.1995 výmazom z obchodného
registra, čím zanikol dlžník. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 123/08-15 zo dňa
10.04.2008, z ktorého vyplýva, že zmyslom zabezpečenia záväzku je, aby veriteľ, ktorý nemôže plniť

pre zánik právnickej osoby výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, mal nárok na
zabezpečenie uspokojenia tretími osobami. K prvému postúpeniu pohľadávky došlo pred výmazom
dlžníka. K námietke premlčania uviedol, že navrhovatelia sa nedovolali premlčania, pretože predmetom
konania nie je zaplatenie sumy. Na Krajský súd v Bratislave bol podaný návrh na začatie konania
27.12.1992 vo veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. proti odporcom 1/DONAU BAU, spol. s r.o.,

2/ Ing. Q. U., 3/X. U., 4/ Y. U., 5/ T. U., 6/ JUDr. X. X., 7/ Ing. T. X., 8/ RNDr. X. O., 9/ T. O., o zaplatenie 3
130 507,20 Sk s príslušenstvom. Konanie strpenia výkonu záložného práva je vedené pod sp.zn Z-2-38
Cb 741/95. K námietke právneho posúdenia týkajúceho sa použitia zákona o dobrovoľných dražbách
poukázal na nepravú spätnú retroaktivitu zákonom č. 527/2002 Z.z. a dospel k záveru, že odporca
mohol navrhnúť vykonanie dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách napriek tomu, že zmluva

bola uzavretá 24.09.1992. K námietke navrhovateľov o vykonaní dražby napriek zákazu vydaného
predbežným opatrením poukázal na celý priebeh doručovania uznesenia o predbežnom opatrení, listín
súvisiacich s dobrovoľnou dražbou, z ktorých vyplýva, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia
bolo odporcovi 1/ doručené až 25.07.2011, po vykonaní dražby dňom 19.07.2011, čím nemohol porušiť
rozhodnutie súdu spočívajúce v zákaze s nakladaním veci. V závere uviedol, že navrhovateľka 2/

úverovúzmluvu,záložnúzmluvu,návrhnavkladzáložnéhoprávapodpísala,potvrdilaplatnosťpodpisov.
Mala vedomosť o konaní na KS v Bratislave. Preto tvrdenie navrhovateľov, že zmluvy nepodpísali, nie
je pravdivé. K námietkam týkajúcim sa výšky zálohu a nedoručenia oznámenia o dražbe uviedol, že
navrhovatelia znemožnili ohliadku nehnuteľnosti a výška zálohu je nepodstatná. Na základe uvedených
skutočností žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia. Odvolanie zdôvodnili ustanovením § 221
ods. 1 písm. f/, h/ OSP a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel v
celom rozsahu, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vykonané dôkazy súd nevyhodnotil v

súladesozákonom,pričomnazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,
v konaní došlo k vadám majúcim za následok odňatie možnosti konať pred súdom, rozsudok je zjavne
neodôvodnený, súd sa nedostatočne vysporiadal s ich vecnými a právnymi argumentami. Namietali, že
prvostupňový súd sám nevyhodnotil postúpenie pohľadávky a vychádzal z rozhodnutia NS SR 5 Obo
30/2011 zo dňa 02.06.2011 vydaného podľa ustanovenia § 92 ods. 2, 3 OSP, ktoré nie je rozhodnutím

podľa§135ods.2OSP.Týmimodňalmožnosťkonaťpredsúdomadošlokzávažnémuporušeniupráva
na spravodlivý súdny proces. Poukázali na jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré nespĺňajú
podmienku individualizácie postúpených pohľadávok. Z toho dôvodu odporca 1/ nie je nositeľom práv
záložného veriteľa, nemohol navrhnúť vykonanie dražby a dražba je neplatná. Odstúpením od zmluvy
zaniklo záložné právo, preto sa odporca 1/ domáhal svojho nároku z neexistujúceho záväzkového

vzťahu. Odstúpením od zmluvy došlo k jej zániku, čím zanikol nárok veriteľa a vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nebol zabezpečený záložným právom. Preto odporca 1/ nie je
nositeľom práv záložného veriteľa a nemohol sa domáhať výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. Ďalej sa navrhovatelia nestotožnili s použitím zákona o dobrovoľnej dražbe, pretože zmluva
bola podpísaná 24.09.1992 a nemohol byť preto na vykonanie dražby použitý právny predpis účinný

od 01.01.2003. Uviedli, že prvostupňový súd sa nesprávne odchýlil od ustanovenia § 879e OZ, čím
poprel jeho zmysel a význam. Nedostatočne, bez akéhokoľvek odôvodnenia sa odklonil od rozhodnutia
Ústavného súdu a NS SR 1 Cdo 71/2010, čím konal v rozpore s princípom právnej istoty. Jeho výklad
ustanovenia § 879e OZ je v rozpore s ústavne súladnou interpretáciou tohto ustanovenia, čím došlo kporušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a porušeniu zásad právnej istoty. Zotrvali na
námietke premlčania, pretože konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. Z-2-38Cb 741/95
nemázanásledokspočívanielehoty.VtomtokonanísaSlovenskásporiteľňadomáhalazaplatenia3130

507 Sk, konanie je voči nim prerušené do právoplatného skončenia tohto konania o neplatnosť dražby.
Právo veriteľa domáhať sa plnenia z úverovej zmluvy sa premlčalo v 4-ročnej premlčacej dobe, preto
je dražba neplatná. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 250/2011-30 z 8. decembra
2011, v zmysle ktorého nedošlo k predĺženiu premlčacej doby konaním vedeným pod sp.zn. Z-2-38 Cb
741/95 na Krajskom súd v Bratislave. Uplynutím absolútnej 10 ročnej premlčacej doby dňom 08.12.2005

došlo k premlčaniu pohľadávky z úverovej zmluvy a tým aj k premlčaniu záložného práva. Poukázali na
ustanovenie § 151a až 151g Obč. zákonníka účinného do 01.01.2003, podľa ktorých mal záložný veriteľ
právo predať založenú nehnuteľnosť. Ďalej uviedli, že po odstúpení od zmluvy dňa 08.12.1995 sa veriteľ
mohol po prvý raz domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy zo zálohu. Veriteľ nepodal
návrh na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy v 4-ročnej premlčacej dobe podľa § 397 OZ, preto je
právo voči ním premlčané a vzhľadom k tomu došlo k premlčaniu záložného práva v 3- ročnej premlčacej

lehote .Tým došlo k absolútnej premlčacej lehote v zmysle § 408 ods. 1 Obch. zákonníka, na plynutie
ktorej nemá vplyv jej spočívanie v dôsledku prebiehajúceho súdneho konania. Je nesporné, že veriteľ
nezačalsvýkonomzáložnéhoprávavlehotedesiatichrokovodsplatnostipohľadávky,t.j.do08.12.2005.
Vzniesli námietku premlčania a titulom ustanovenia § 397 Obch. zákonníka premlčacia doba na vrátenie
plnenia z titulu odstúpenia od zmluvy uplynula 08.12.1999. V zmysle § 408 ods. 1 Obch. zákonníka

sa predmetná pohľadávka premlčala najneskôr uplynutím desaťročnej premlčacej doby, t.j. 08.12.2005.
Prvostupňový súd nesprávne prihliadol na námietku premlčania, nedostatočne a nesprávne sa s ňou
vysporiadal. Ďalej namietali, že vykonaniu dražby bránilo súdne rozhodnutie - predbežné opatrenie,
ktorým bolo odporcovi 1/ zakázané nakladať s nehnuteľnosťou formou výkonu záložného práva, aby
ich nepredal spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a nepredal

ich na dražbe až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Nitre pod sp.zn.
9C/133/2011. V čase konania dražby bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré bránilo odporcovi 1/ viesť
dobrovoľnú dražbu a odporca 1/ nebol oprávnený navrhovateľ dražby, preto je dražba neplatná pre
nesplnenie podmienky v ustanovení § 7 ods. 1, 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Neplatná je aj z
dôvodu porušenia povinnosti odporcu 2/ upustiť od vykonania dražby podľa ustanovenia § 19 ods. 1

písm. c/, d/, h/ zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej namietali, že prvostupňový súd sa nedostatočne
vysporiadal s ich námietkou týkajúcou sa platnosti záložnej zmluvy a neprihliadol na jej vady, týkajúce sa
jejzrozumiteľnostiajasnosti.Nezaoberalsachybamivpísaní,jejnepresnosťouasamotnýmoznačením,
zmluva mala vady, pre ktoré nebola vkladuschopná a ťarcha zapísaná na LV č. XXX je vykonaná v
rozpore so zákonom. Zmluva je neplatná, preto odporca 1/ nebol oprávneným navrhovateľom dražby

a neexistuje spôsobilý premet dražby. Dražba je neplatná pre rozpor s ustanovením § 7 ods. 1, 2 a
§16 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Súd nevykonal dokazovanie originálom záložnej zmluvy a
úverovej zmluvy a ani iných súvisiacich listín, tieto boli predložené odporcom 1/. Tým nebolo vyhovené
ich požiadavke predložiť originály zmlúv a týmto spôsobom im bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Namietali výsluch navrhovateľky 2/, nátlak sudkyne na ňu a výsluch odporkyne 3/, ktorý bol naopak

zhovievavý a súd jej radil, ako má vypovedať. Takto vykonané dokazovanie je v rozpore so zásadou
riadneho a zákonného vykonávania dokazovania a hodnotenia dôkazov a súd nesprávne vzal výpoveď
navrhovateľky 2/ za prioritný podklad pre vytvorenie právneho názoru o platnosti záložnej zmluvy. Tým,
že súd sa nezaoberal platnosťou úverovej zmluvy ako predbežnou otázkou s náležitým vysporiadaním
sa s ich námietkami, odňal im možnosť konať pred súdom. Ďalej namietali nedostatočné vysporiadanie

sasichnámietkoutýkajúcousavšeobecnejcenypredmetudražby,ktoránebolastanovenájednoznačne
bez pochybností o jej správnosti, s absenciou riadneho popisu dražby a výškou vymáhanej sumy v
dražbe. Z úverovej zmluvy mali zabezpečiť 1 052 500 Sk, čo je maximálne 30 000 eur a suma vymáhaná
v rámci záložného práva bola niekoľkokrát vyššia, najnižšie podanie bolo v sume 90 000 eur. Tým
vznikol hrubý nepomer medzi ich povinnosťou a nárokom odporcu 1/. Dražba neplatná z uvedeného

dôvodu pre porušenie ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej uviedli,
že z úverovej zmluvy neboli nikdy dlžní, a preto názor súdu, že v rozpore s ich povinnosťou neplnili
z úverovej zmluvy, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čo malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dražbu nehnuteľnosti považovali za fingovanú, bránili svoje vlastnícke právo proti
neoprávneným zásahom zo strany odporcu 1/ a neumožnili ohliadku nehnuteľnosti z dôvodu existencie

predbežnéhoopatrenia.Vzáverenamietali,žezrozhodnutiaprvostupňovéhosúduvyplýva,žeprihliadol
len na tvrdenia odporcov, do rozhodnutia nekriticky prevzal ich názory a celé odstavce z ich vyjadrení,
najmä odporcu 1/ a vyhodnotil ich v ich neprospech. Neprihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, na
všetky skutočnosti a dôkazy nimi uvádzané a svedčiace v ich prospech. Preto jeho postup považovali zanezákonný, protiústavný a napadnuté rozhodnutie za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci
a nezákonného hodnotenia dôkazov, ako absolútnej svojvôle súdu prvého stupňa. V závere namietali
nepreskúmateľnosťodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaprenedostatokdôvodovanezrozumiteľnosť

dôvodov rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd ich návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol napadnutý rozsudok
v zmysle § 219 OSP potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania. K neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky uviedol, že s postúpením pohľadávky v zmysle § 524 OZ prechádza aj príslušenstvo
pohľadávky, postupovaná pohľadávka bola riadne špecifikovaná, zmluvy boli uzavreté slobodne, vážne
a zrozumiteľne, preto sú platné. K námietke odstúpenia od úverovej zmluvy a zániku záväzku záložného
práva uviedol, že navrhovatelia účelovo citovali len časť rozhodnutia NS SR 2 Obch. 74/2008, ktoré
bolo zrušené a poukázal na účinky odstúpenia od zmluvy podľa OZ a Obch. zákonníka. K premlčaniu
nároku poukázal na ustanovenie § 151md ods. 1 písm. i/ OZ, podľa ktorého zaniklo záložné právo z

dôvodu jeho vykonania na dobrovoľnej dražbe a de iure neexistuje. Slovenská sporiteľňa ako právny
predchodca odporcu 1/ uplatnila svoj nárok z úverovej zmluvy na súde v 4-ročnej premlčacej lehote,
preto premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky neplynula, a preto nemohla plynúť ani premlčacia
doba záložného práva. K námietkam navrhovateľov, že nikdy nebol oprávnený podať návrh na výkon
záložného práva uviedol, že pohľadávka sa nikdy nepremlčala, záložné právo sa nepremlčalo, preto

sa nemohla premlčať samotná možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Námietka
navrhovateľov o nesprávnej interpretácii ustanovenia § 879e ods. 1 OZ k § 151j ods. 2 OZ je nedôvodná.
Jeho nárok na zaplatenie pohľadávky nevznikol do 01.01.2003, pretože doposiaľ neexistuje právoplatne
skončené jeho uplatnenie nárokov z úverovej zmluvy vedené pod sp.zn. Z-2-38Cv 741/95. K námietke
existencie predbežného opatrenia, ktoré malo byť prekážkou konania dražby uviedol, že uznesenie o

predbežnom opatrení mu bolo doručené 20.07.2011, t.j. 1 deň po konaní dobrovoľnej dražby a Správe
katastra až 21.07.2011, dva dni po vykonaní dražby. Tým sa stalo vykonateľným až po vykonaní dražby
a nebol dôvod na upustenie vykonania dražby. Poukázal na rozhodnutia súdov, mal za to, že bol
oprávneným subjektom na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

Odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval odvolanie navrhovateľov za
nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa žiadal potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový súd náležite zistil
skutkový stav a riadne vykonal dokazovania, správne ho vyhodnotil, rozhodnutie je určité a jasné,
vychádza zo zisteného skutkového stavu. Navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd sa nestotožnil s ich
právnym názorom, k čomu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a stanovísk. Uviedol,

že dražba nehnuteľnosti prebiehala v súlade so zákonom. Poukázal na ustanovenia Obchodného
zákonníka, ktorý ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie zo zmluvy a nie vydať bezdôvodné obohatenie,
vznik tohto záväzku je viazaný na odstúpenie od zmluvy. Veriteľ sa domáhal plnenia žalobou v konaní
vedenom pod sp.zn. 38 Cb 741/1995, pohľadávka prešla na odporcu 1/, čo súd potvrdil svojím
uznesením o pripustení zámeny účastníkov konania. Zánikom hlavného dlžníka nedošlo k zániku dlhu

a zániku záložného práva. K námietke premlčania uviedol, že navrhovatelia nemôžu vzniesť námietku
premlčania pre prebiehajúce súdne konanie o zaplatenie istiny. Nepremlčaním pohľadávky nemôže byť
premlčané ani záložné právo. Pred vykonaním dražby nebola vznesená žiadna námietka premlčania. Ku
dňu01.01.2003nebolorozhodnutévsúdnomkonaníozaplateníistiny,veriteľdotohoobdobianevykonal
záložné právo a svoje nároky uplatňoval až po 01.01.2003, kedy mu právna úprava umožňovala

uspokojiť svoj nárok podľa ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe. Výkon záložného práva bol
realizovaný nie pred 01.01.2003, ale až v roku 2011. Navrhovatelia nepreukázali v zmysle zákona o
dobrovoľných dražbách porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, pre ktoré by bolo možné vyhlásiť
dražbu za neplatnú. Od roku 2010 vedeli o začatí výkonu záložného práva, predbežné opatrenie mu
doručené ako dražobníkovi nebolo a navrhovateľom bolo doručené až 20.07.2011, deň po dražbe. Preto

nemal povinnosť upustiť od vykonania dražby a nikto na túto skutočnosť nepoukázal. Navrhovateľka
2/ potvrdila podpísanie zmluvy a návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti. Záložné právo bolo riadne
zapísané do katastra nehnuteľnosti. Ohodnotenie nehnuteľnosti bolo vykonané v súlade s § 12 ods. 3
Zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovatelia neumožnili vykonanie ohliadky. V závere uviedol, že
nikto sa nemôže dovolávať neplatnosti právneho úkonu, ktorý sám spôsobil.

Navrhovatelia podali písomné vyjadrenie k písomnému vyjadreniu odporcu 2/, v ktorom namietali, že
rozhodnutie súdu o pripustení zámeny účastníkov konania Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn.
Z-2-38Cb 741/95 nie je rozhodnutím podľa § 135 OSP, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávkya odporca 1/ nie je nositeľom záložného práva veriteľa. Opätovne uviedli svoje tvrdenia týkajúce sa
premlčania nároku ako v odvolaní, ustanovenie § 879e OZ, poukazovali a citovali rozhodnutia súdov
ako v dôvodoch písomného odvolania, na ktoré závery sa odvolávali.

Odporkyňa 3/ sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa

náležitosti§205anasl.OSP,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,byťviazanýrozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,
pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3
OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil
skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania navrhovateľov, skúmal, či
prvostupňový súd nezaťažil konanie vadou konania namietanou navrhovateľmi spočívajúcou v odňatí
možnosti konať pred súdom. Túto vadu konania navrhovatelia zdôvodnili nevykonaním dokazovania

originálom listín, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia, jeho nedostatočným zdôvodnením, postupom
sudcu pri vykonávaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, nerešpektovaním rozhodnutí
Ústavného a Najvyššieho súdu SR.

Dôvodom zakladajúcim uvedenú vadu konania je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu
priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je
z hľadiska § 221 ods.1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore
so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu. Práve zo skutočnosti, že súdny proces musí byť „spravodlivý“, vyplýva povinnosť

súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto
konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II.
ÚS 85/06).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že „ ... podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny
výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú
založené.“ (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26) alebo že „národné súdy musia ale vyjadriť s

dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia“ (napr. Hadjianastassiou v. Grécko,
§ 33) alebo že „ustanovenie § 157 ods. 2 OSP je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne konanie, vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie
súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.“ (napr. II. ÚS 410/06 a ďalšie).

Súd pritom by nemal byť pri argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie
musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Povinnosťou súdu je uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. I. ÚS
243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, m.m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).

Porušením práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právezvoleným spôsobom ) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné
odôvodnenie. V súlade s ním musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielenpoukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávne

závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po
skutkovomvymedzenípredmetukonaniapodázrozumiteľnýajasnývýklad,zktorýchustanovenízákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil
zistený skutkový stav. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 OSP), a nie účastníkov konania

(viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo 2012/2012, 4
Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Postupom súdu je len jeho faktická
(ne)činnosť, teda procedúra prejednania veci (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu z 10. októbra
2012 sp. zn. 6 Cdo 90/2012, 91/2012), ktorá predchádza vydaniu konečného rozhodnutia a ktorá má za
následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania a zmarenie možnosti jeho

aktívnej účasti na konaní. „Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie,
ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu ...“ (uznesenie najvyššieho súdu z 11. júla 2012 sp.
zn. 5 Cdo 201/2011). Postupom súdu sa teda môže rozumieť iba samotný priebeh konania, spôsob
vedenia konania či procesu, jednotlivé procesné úkony súdu, jeho faktická činnosť alebo nečinnosť, nie
však rozhodovací akt súdu.

Pokiaľ „postupom súdu“ nie je samo rozhodnutie, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani
časť rozhodnutia - odôvodnenie rozhodnutia (jeho obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť,
úplnosť), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.

NavrhovatelianamietaliodklonprvostupňovéhosúduodrozhodovacejčinnostiNSSRaÚstavnéhosúdu
SR a poukázali na konkrétne rozhodnutia. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že judikatúra najvyššieho
súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom
nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi senátmi najvyššieho súdu navzájom). Jednotnou
interpretáciouzákonasazabezpečujejednotauplatneniaprávnejúpravyvrovnakýchprípadoch,zvyšuje

sa právna istota a subjektom práva sa umožňuje predvídať postup súdu, ktorý právna norma ukladá
alebo predvída. Predvídateľnosťou rozhodovania sa naplňuje materiálne chápanie právneho štátu a
vylučuje priestor pre prípadnú svojvôľu. Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou princípu
právnej istoty (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).

S poukazom na význam judikatúry najvyššieho súdu treba zdôrazniť rozdiel medzi rozhodnutím, ktoré sa
na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom najvyššieho
súdu stalo „judikátom“ (rozhodnutím uverejneným v tejto zbierke) a „bežným“ rozhodnutím (v tejto
zbierke nepublikovaným). Pokiaľ rozhodnutie najvyššieho súdu nepublikované v uvedenej zbierke

vyjadruje názor väčšiny členov senátu najvyššieho súdu, názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho
súdu publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky (ako judikát)
je zároveň názorom relevantnej väčšiny členov kolégia najvyššieho súdu, ktorý bol prezentovaný na
rokovaní kolégia najvyššieho súdu a vyjadrený vo výsledku hlasovania členov kolégia.

Navrhovatelia odvolanie zdôvodnili obsažným citovaním rozhodnutí, sčasti vytrhnutých z kontextu
prispôsobených ich názorom, ale necitovali jedno rozhodnutie publikované v zbierke súdnych
rozhodnutí, ktoré by za rovnakých okolností bolo záväzné pre rozhodovaciu činnosť súdu a rovnakonecitovali uznesenie pléna Ústavného súdu k danej problematike, záväznej pre súdy, pretože
rozhodnutia týchto inštancií sú záväzné len v danej konkrétnej veci.

K nevykonaniu dôkazov originálom listín odvolací súd poznamenáva, ako bolo vyššie uvedené, že
nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten - ktorý
dôkaz) môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (viď R 37/1993). Z obsahu zápisnice
o pojednávaní zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že odporcom 1/ boli predložené originály úverovej zmluvy,
zmluvy o zriadení záložného práva, návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, boli dané k

nahliadnutiu navrhovateľke 2/. Navrhovateľka 2/ na nich identifikovala svoj podpis a podpis navrhovateľa
s tým, že zmluvy si pre podpisom prečítala. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2014 vyplýva,
že súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o zriadení záložného práva na čl. 31-33,122-123,
390-391, úverovej zmluvy na čl. 37-40,118-121, návrhom na registráciu zmluvy na čl. 124-125, 392-393.

Navrhovatelia namietali spôsob výsluchu navrhovateľky 2/ a odporkyne 3/ na pojednávaní. Z obsahu

zápisnice zo dňa 28.05.2014 nevyplýva žiaden nátlak sudkyne na navrhovateľku 2/, skôr spontánna
výpoveď, v ktorej potvrdila svoj podpis na záložnej zmluve a navrhovateľa 1/. Na jej výpoveď právny
zástupca reagoval len tým, že navrhovateľka 2/ nevedela pri podpise zmluvy, že zakladá vlastnú
nehnuteľnosť. Navrhovateľka 2/ sa iných pojednávaní nezúčastnila. Odporkyňa 3/ sa uvedeného
pojednávania nezúčastnila. Pokiaľ navrhovatelia mali námietky voči postupu sudkyne pri vykonávaní

dokazovania výsluchom účastníkov konania, mali svoje výhrady uplatniť na pojednávaní (čo z obsahu
zápisnice nevyplýva), prípadne riešiť sťažnosťou na správe súdov na postup sudcu. Ich tvrdenie nie je
ničím preukázané a v záujme ochrany práv účastníkov konania a sudcu je podľa názoru odvolacieho
súdu významné nahrávanie pojednávaní, ktoré však v čase konania pred súdom prvého stupňa nebolo
ešte povinné.

Navrhovateľmi namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, ku ktorým
dospelsúdvprocesedokazovania,môžezakladať(nanajvýš)tzv.inúvadukonania;vprípadeneúplnosti
skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý je považovaný za
dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Ak k tejto nesprávnosti

v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania.

Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, ktorého sa mal prvostupňový súd dopustiť v priebehu
konania, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov
nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj

právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého
stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať
v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov

uvádzanými v priebehu konania a opätovne namietanými v odvolaní. Odvolací súd sa stotožnil so
zisteným skutkovým stavom prvostupňovým súdom a jeho právnym posúdením. Navrhovatelia v
podstate namietali všetko - platnosť záložnej zmluvy, aktívnu legitimáciu odporcu 1/ na návrh na
vykonanie dražby, premlčanie uplatnenia nároku na zaplatenie istiny, premlčanie záložného práva,
nesprávnu aplikáciu právneho predpisu, potom samotnú neplatnosť dražby pre neexistenciu záložnej

zmluvy a porušenie zákona o dražbách, spočívajúcich vo vykonaní dražby napriek vydaniu predbežného
opatrenia, výške zálohu a draženej hodnote nehnuteľnosti. So všetkými týmito námietkami sa
prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia vysporiadal.Odvolací súd len dodáva, že vykonaniu dobrovoľnej dražby na návrh záložného veriteľa podľa
zákona o dobrovoľných dražbách nebráni súbežne prebiehajúce súdne konanie o uloženie povinnosti
zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Pre vykonanie dobrovoľnej dražby nie je potrebný

exekučný titul.

Záložné právo v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva; umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka,
ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Vznik a zánik záložného práva sa

odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená
záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. V prípade prechodu alebo prevodu (aj postúpenia)
pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. Záložné právo ako právo
akcesorické, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje (viď napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. marca 2008 sp. zn. 1 Obdo V 102/2005).

Záložné právo plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu - vznikom záložného práva sa zlepšuje
právne postavenie záložného veriteľa a tiež predpoklad, že jeho riadne a včas neuhradená pohľadávka
zabezpečená záložným právom bude uspokojená bez ohľadu na to, či túto pohľadávku bude chcieť
alebo môcť uspokojiť dlžník. S touto zabezpečovacou funkciou súvisí aj uhradzovacia funkcia záložného
práva - záložný veriteľ je oprávnený docieliť aj proti vôli dlžníka uspokojenie pohľadávky zabezpečenej

záložným právom výťažkom zo zálohu.

Oprávneniu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom
výťažkom zo zálohu bol zákonom o dobrovoľných dražbách (účinným od 1. januára 2003) vytvorený
nový inštitucionálny rámec. Pre účely prejednávanej veci je potrebné uviesť, že v zmysle zákona o

dobrovoľných dražbách:
Dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva
k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa (viď bližšie § 2 písm. a/). Vydražiteľom je
účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje
dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na

prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len „záložný
veriteľ“), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby (§ 7 ods.
1). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, sumu a splatnosť

pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 7 ods. 2). Dražbu je
možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s
dražobníkom (§ 16 ods. 1 text pred bodkočiarkou). Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom,
že predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 3 veta druhá). V prípade, ak boli porušené ustanovenia

tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21
ods. 2). Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné
dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa

nemožno zbaviť (§ 33 ods. 2).

Dražba nehnuteľnosti sa konala 19.07.2011, preto bolo potrebné na daný právny stav aplikovať zákon
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách platný ku dňu 30.9.2013. Odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy vykonal, aké skutočnosti z

vykonaných dôkazov zistil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval. Prijaté závery, na základe ktorých žalobu zamietol, vysvetlil logicky, zrozumiteľne a v
dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorých
sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov, odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace so zamietnutím žaloby

navrhovateľov, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo súd žalobu zamietol. Okolnosť, že táto
odpoveď navrhovateľov neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre odôvodnenia
rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 OSP. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa v žiadnom
prípade nemôže považovať to, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv čipožiadaviek navrhovateľov. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.