Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314201101
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314201101.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu: D.A. Č., rodený Čajda, narodený 20.8.1974, bytom
Hviezdoslavova1782/26,ZlatéMoravce,zastúpenýJUDr.MilenouŠtaudnerovou,advokátkousosídlom
Karadžičova 8, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: E. F., S. J., F. XX.X.XXXX, T. U. K. XXX/X, S.,
zastúpená Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra 949
01, IČO: 36 856 282, o návrhu na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Levice sa vedie konanie v právnej veci žalobcu: D. Č., S. Č., F. XX.X.XXXX, T. U.
XXXX/XX, W. E., zastúpený JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou so sídlom Karadžičova 8, 811

08 Bratislava, proti žalovanej: E. F., S. J., F. XX.X.XXXX, T. U. K. XXX/X, S., zastúpená Advokátska
kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra 949 01, IČO: 36 856 282, o
návrhu na obnovu konania.

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Levice dňa 24.1.2014 domáhal povolenia obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, ktorý návrh na obnovu konania

podáva podľa § 228 ods. 1 písm. b) a e) OSP. V súvislosti so včasnosťou podania poukázal na
ustanovenie § 228 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“),
pričom danú včasnosť preukazuje dátumom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-22/12
a C-277/12 zo dňa 24.10.2013. Poukazuje na to, že trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu
konania je zachovaná, pretože žalobca sa pred týmto dátumom nemohol dozvedieť o dôvode obnovy
a tento nemohol uplatniť.

Svoj návrh na obnovu konania odôvodnil žalobca tým, že počas konania vedeného Okresným súdom
Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, v procesnom postavení žalovaného, navrhol pribratie spoločnosti
UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava 820 07, IČO: 00 653 501 do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom súd tento návrh zamietol. Taktiež navrhol vstup
spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. do konania ako účastníka konania, a to v procesnom postavení

žalovaného v 2. rade. O tomto návrhu súd nerozhodol. V odvolacom konaní opakovane predložil návrh
na pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. ako vedľajšieho účastníka, pričom tento návrh odôvodnil
eurokonformným a extenzívnym výkladom pojmu „škoda“ použitým v zákone č. 381/2001 Z. z, ktorý
bol výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Krajský súd v Nitre
aj tento návrh zamietol. Žalobca, v procesnom postavení žalovaného, v konaní pred Krajským súdom

v Nitre navrhoval prerušiť konanie, pretože na Európsky súdny dvor boli podané návrhy na začatie
prejudiciálneho konania, ktoré podal lotyšský vnútroštátny súd pod číslom C-277/12 a taktiež v obdobnejveci Krajský súd v Prešove pod číslom C-22/12. Krajský súd v Nitre tento návrh zamietol ako nedôvodne
podaný.

Žalobca podal návrh na obnovu konania z dôvodu, že Európsky súdny dvor dňa 23.10.2013 rozhodol v
dvoch obdobných veciach, a to vo veci C-22/12 P. U. H. S. H. a tiež vo veci C-277/12 Vitalijs Drozdovs
proti Baltikums AAS. Rozhodnutia ESD v uvedených veciach sa týkajú nemajetkovej ujmy, náhrady ujmy
ajejkrytiapoistením.Žalobcavyjadrilnázor,žerozsudokOkresnéhosúduLeviceč.k.14C/165/2008-310
zodňa10.10.2011vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvNitreč.k.8Co/37/2012-365zodňa8.11.2012

sú v rozpore s citovaným rozhodnutiami ESD.

ESD rozhodol vo veci C-22/12 nasledovne:

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly

plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5EHS z
30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS
z 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúci sa poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.

ESD rozhodol vo veci C-277/12 nasledovne:

1. Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly

plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5EHS z
30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu

na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.
2. Článok 3 ods. 1 smernice 72/166 a článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice 84/5 sa majú vykladať v
tom zmysle, že bránia vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pokrýva náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá podľa

vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu vyplýva z úmrtia blízkych rodinných príslušníkov pri
dopravnej nehode, len do maximálnej výšky, ktorá je nižšia ako sumy stanovené v článku 1 ods. 2 druhej
smernice 84/5.

Žalobca má za to, že z vyššie uvedených rozhodnutí ESD vyplýva, že majetková ujma, ktorú si

prostredníctvom súdov úspešne uplatnila žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne, mala byť
vyplatená z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré šoféroval žalobca, poistený spoločnosťou
UNIQA poisťovňa, a.s..

Dňa 16.9.2014 doručila žalovaná súdu svoje vyjadrenie k návrhu na obnovu konania vedeného na

Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008. Z daného vyplýva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu,
podľa ktorého rozsudok Okresného súdu Levice v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
je v rozpore s Rozhodnutiami ESD z dôvodu, že v zmysle Rozhodnutí ESD má byť nemajetková
ujma uplatnená žalovanou (pôvodne v procesnom postavení žalobkyne) voči žalovanému vyplatená z
povinného zmluvného poistenia žalobcu (pôvodne v procesnom postavení žalovaného). Dané tvrdenie,

podľa žalovanej, nemá oporu v zákone. Žalovaná má za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti,
rozhodnutiaalebodôkazy,ktorébezsvojejvinynemoholpoužiťvpôvodnomkonaníaktorémôžuprivodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca v návrhu nenapáda dôvodnosť ani výšku nároku
z titulu nemajetkovej ujmy, priznaného právoplatne prvostupňovým súdom žalovanej (v procesnompostavení žalobkyne), ani neoznačil žiadne rozhodnutia či dôkazy, ktoré by mohli smerovať k zmene
priaznivejšieho rozhodnutia vo veci.

Žalovaná má za to, že samotná skutočnosť, že v súlade s Rozhodnutiami ESD, povinné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nepreukazuje
dôvod na obnovu konania právoplatne skončeného a vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
14C/165/2008 v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a), písm. e) OSP.

Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca o skutočnosti, že je poisteným v spoločnosti UNIQA poisťovňa,
a.s. vedel od začiatku súdneho konania, avšak túto skutočnosť neoznámil konajúcemu súdu na prvom
pojednávaní, ale až po takmer troch rokoch od začatia súdneho konania. S poukazom na ustanovenie
§ 118a ods. 2 OSP prvostupňový súd nemal právo sa zaoberať s návrhom žalobcu (v procesnom
postavení žalovaného), resp. mohol takýto návrh bez zbytočného odkladu odmietnuť. Túto procesnú

situáciu nemožno posudzovať inak ani na základe Rozhodnutí ESD označených žalobcom.

S poukazom na zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý priamo hovorí o nároku poškodeného,
a nie o nároku tretích osôb, žalovaná uviedla, že podľa § 15 uvedeného zákona, má síce poškodený
priamo nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi, avšak jedná sa o právo uplatniť svoj nárok priamo

voči poisťovni, nie povinnosť. Aj v prípade extenzívneho výkladu pojmu „škoda“ by sa mohlo jednať
iba o škodu spôsobenú poškodenému- účastníkovi dopravnej nehody. To však v tomto prípade nie
je možným, pretože poškodený v dôsledku dopravnej nehody zomrel. Žalovaná nie je poškodenou
v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Z toho je pre žalovanú zjavné, že vzťah žalobcu a jeho poisťovne je pre účely

obnovy súdneho konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 a vo vzťahu
k žalovanej právne irelevantný. Rozsudok Okresného súdu Levice v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre je zákonným a taktiež v súlade s Rozhodnutiami ESD. Žalovaná ďalej argumentuje tým, že
pokiaľ je žalobca v právnom vzťahu s poisťovňou, na základe ktorého je možné náhradu nemajetkovej
ujmy (priznanú súdom a hradenú žalovaným) realizovať prostredníctvom plnenia poisťovne ako náhrady

škody z povinného zmluvného poistenia podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, má možnosť
uplatniť si už plnený nárok na základe právoplatného rozsudku prvostupňového súdu voči poisťovni
samostatnou žalobou. Žalovaná rovnako poukázala na skutočnosť, že poisťovňa žalovaného (v tomto
konaní žalobcu) neprejavila počas súdneho konania záujem vstúpiť do súdneho konania, pričom podľa
judikatúry, pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii

vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal
vedľajším účastníkom. Vzhľadom na to je pravdepodobným, že poisťovňa žalobcu by neprejavila záujem
vstúpiť do konania ani v prípade obnovy súdneho konania. Podľa žalovanej by pripustenie obnovy
súdneho konania z dôvodov uvedených žalobcom, bolo voči žalovanej nespravodlivým a nezákonným,
a preto navrhuje zamietnuť návrh na obnovu konania v súlade s § 234 ods. 1 OSP ako neprípustný a

priznať jej náhradu trov konania.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14C/165/2008 vedeného v právnej veci žalobkyne: E. F., S. J.Á.,

F. XX.XX.XXXX, T. U. K. XXX/X, S., zastúpená Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ
s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra 949 01, IČO: 36 856 282, proti odporcovi: D. Č., S. Č., F. XX.X.XXXX, T.
U. XXXX/XX, W. E., zastúpený JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou so sídlom Karadžičova 8, 811
08 Bratislava, o zaplatenie 19.916,35 eura s príslušenstvom, sa zistilo, že dňa 10.10.2011 súd rozhodol
rozsudkom č.k. 14C/165/2008-310 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 6.000 eur v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti daného rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, konanie v časti o
uplatnenom nároku zo strany žalobcu v 1. rade Milanom Nitranským zastavil, zamietol návrh žalovaného
na pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava 820 07, IČO: 00 653
501 do konania a rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti citovaného
rozsudku. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako

odvolací rozsudkom zo dňa 8.11.2012, č.k. 8Co/37/2012-365. Odvolací súd zamietol návrh žalovaného
na prerušenie konania, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výrokov o povinnosti
žalovaného zaplatiť sumu 6.000 eur a o zamietnutí návrhu žalovaného na pribratie spoločnosti UNIQA
poisťovňa, a.s. ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného. Rozsudok Okresného súduLevice zo dňa 10.10.2011, č.k. 14C/165/2008-310 nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2012, a to v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 8.11.2012, č.k. 8Co/37/2012-365.

Dňa 15.4.2015 sa na Okresnom súde Levice konalo v tejto právnej veci pojednávanie, na ktorom súd
zistil nasledujúce skutočnosti:

Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, podľa ktorého argumentácia rozhodnutiami Európskeho
súdneho dvora nemá oporu v zákone. Žalobca pritom poukazuje na viaceré rozhodnutia krajských

súdov SR. V nadväznosti na vyjadrenie žalovanej, že žalobca nepreukázal dôvod na obnovu konania,
poukazuje žalobca na skutočnosť, že ako dôvod na obnovu konania predložil listinné dôkazy a to
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-22/12 a C-277/12, ktoré sú súčasne aj novou skutočnosťou
v tomto konaní, a ktoré majú pre žalobcu v tomto konaní priniesť priaznivejšieho rozhodnutie vo veci.
Žalobcakvyjadreniužalovanej,žežalobcavtomtokonaníneoznámilskutočnosťopoistenívspoločnosti
UNIQA poisťovňa, a.s., uvádza, že túto skutočnosť oznámil dňa 16.10.2008, čiže ihneď po začatí

konania vo veci a žalovaný v tomto konaní sa k tomu oznámeniu vyjadroval listom zo dňa 15.12.2008
a nesúhlasil, aby poisťovňa vstúpila do konania ako vedľajší účastník. Prvostupňový aj odvolací súd
rozhodol a nepripustil spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. do konania ako vedľajšieho účastníka. Ďalej
žalobca poukázal aj na judikát z 29.6.2010 8Sžo/172/2010, ktorý hovorí, že „nesúhlasné stanovisko
žalobcu nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o nepripustení vedľajšieho účastníctva“. Žalobca v tomto

konaní navrhoval okrem vstupu vedľajšieho účastníka aj vstup poisťovne ako žalovaného v 2. rade. O
tomto, podľa názoru žalobcu, nebolo pojednávané ani prvostupňovým, ani odvolacím súdom.

Čo sa týka odporúčania uplatňovania si nároku voči poisťovni samostatnou žalobou, žalobca uvádza,
že v takomto konkrétnom prípade, mu judikatúra nie je dostupná a v dôsledku toho aj z opatrnosti

žalobca v tomto konaní žiada pripustenie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. ako žalovaného v 2. rade.
Na podporu svojich tvrdení predložil súdu uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.1.2013 pod
č.k. 3Co 244/2012-231, ktorý riešil obdobnú situáciu tým, že prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke vo veci U..

Podľa názoru žalovanej, čo sa týka okruhu účastníkov v súdnom konaní na strane žalovaného, tento je
na rozhodnutí a zodpovednosti žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného v predchádzajúcich súdnych
konania bola preukázaná. Ani obnova konania by nemohla priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre
žalobcu, pretože prinajlepšom by mohol byť zaviazaný na spoločné a nerozdielne plnenie spolu s
poisťovňou. Ak žalobca v tomto konaní tvrdí, že existuje judikatúra ESD, podľa ktorej sa má povinnosť

zmluvného poistenia plniť aj nemajetková ujma, nič mu nebráni uplatniť si nárok vo výške plnenia, ku
ktorému bol zaviazaný voči jeho poisťovni.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v

pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 1 písm. b) OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev.

Podľa § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 OSP, po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 3 OSP, navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 232 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 232 ods. 2 OSP, pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa § 234 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna

lehota je trojmesačná a jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o
dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota je trojročná a začína plynúť
od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obe lehoty sú lehotami
zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.

Súd mal preukázané, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 24.1.2014, z čoho je zrejmé, že návrh
bol podaný v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti
napadnutého rozsudku zo dňa 10.10.2011 pod č.k. 14C/165/2008-310 t.j. odo dňa 27.12.2012.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených

v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený
úplne alebo správne, pričom návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných
pochybení v právnom posudzovaní veci, alebo nesprávnosti procesnej povahy. Za nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcich prípustnosť obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 83/99 publikované

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Nezmeniteľnosť a záväznosť rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, je totiž jednou zo záruk právnej
istoty. Zákon preto presne stanovuje, v ktorých prípadoch je obnova konania prípustná. V danej veci sa
žalobcadomáhapovoleniaobnovykonaniavedenejnaOkresnomsúdeLevicepodsp.zn.14C/165/2008

z dvoch dôvodov: podľa § 228 ods. 1 písm. b) a e) O.s.p., nakoľko dňa 24. októbra 2013 Európsky
súdny dvor rozhodol v dvoch obdobných veciach a to: vo veci C-22/12, C-277/12. Z rozhodnutí ESD
vyplýva, že nemajetková ujma, ktorú si prostredníctvom súdov úspešne uplatnila žalobkyňa E. F. E. byť
vyplatená z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré šoféroval žalovaný (v tomto konaní žalobca)
D. Č. poistený poisťovňou INIQA poisťovňa a.s.

Podľa § 90 OSP účastníkmi konania súd navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení týkajúcich sa vedľajšieho účastníctva vyplýva, že nie je na mieste argumentácia
žalobcu na povolenie obnovy tým, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/165/2008 nepripustil vstup
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a taktiež nerozhodol o jeho návrhu pribratiapoisťovne do konania ako žalovaného v 2. rade. Danou otázkou sa zaoberal Krajský súd v Nitre, a to
v rozsudku zo dňa 8.11.2012, č.k. 8Co/37/2012-365. Vo svojom odôvodnení uviedol, že „čo sa týka
prípadnej účasti spoločnosti Uniqa poisťovňa, a.s. Bratislava v konaní, táto spoločnosť nijako neprejavila

vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý prejav vôle by ju učinil vedľajším
účastníkom. Žalobou disponuje navrhovateľ, a preto ak sa navrhovatelia resp. navrhovateľka rozhodla
uvedenú spoločnosť nežalovať ako odporcu, resp. nenavrhnúť jej vstup do konania ako vedľajšieho
účastníka, nebolo možné túto spoločnosť do konania na strane odporcu pribrať“.

Pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. sa vyžaduje, aby žalobcom navrhnutý
dôkaz, ktorý nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní, bol spôsobilý mu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie v pôvodnej veci. Pôjde o také procesné situácie, keď účastník konania riadne splnil svoju
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať, avšak z
dôvodu objektívnej povahy takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať.

Z návrhu na povolenie obnovy konania je zrejmé, že žalobca mieni dosiahnuť to, aby účastníkom v
pôvodnom konaní sa stala spoločnosť Uniqa poisťovňa a.s. či už ako žalovaný v 2. rade alebo ako
vedľajší účastník na strane žalovaného a tak by sa mu privodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Bolo
však preukázané, že navrhnutým dôkazom sa zaoberal v pôvodnom konaní tak prvostupňový súd ako i
odvolací súd a zamietol návrh žalovaného na pribratie spoločnosti Uniqa poisťovňa a.s. Bratislava ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného z dôvodov tam uvedených. Nie je namieste ani námietka
žalobcu, že súdy sa v pôvodnom konaní nezaoberali a nerozhodli o jeho návrhu pribratia poisťovne do
konania ako žalovaného v 2. rade. Určenie okruhu účastníkov konania je dispozičným úkonom žalobcu,
ktorý disponuje s konaním a jeho predmetom, a teda za účastníka sa považuje subjekt, ktorý podal
návrh na začatie konania a ten, ktorého žalobca v žalobe označí ako žalovaného. Keďže v pôvodnom

konaní sa žalobkyňa rozhodla žalovať len žalovaného a nie aj uvedenú spoločnosť, súd nemohol i keď
to navrhol žalovaný, so spoločnosťou Uniqa poisťovňa a.s. konať ako žalovaným v 2. rade. Zo strany
žalobcu nebol súdu predložený dôkaz, že spoločnosť Uniqa poisťovňa prejavila vôľu vstúpiť do konania
ako vedľajší účastník na jeho strane, ktorý prejav vôle by ju učinil vedľajším účastníkom. I keby sa stal
vedľajším účastníkom v konaní, z rozsudku by preňho neplynuli žiadne práva ani povinnosti, nemohol

by byť teda takýmto rozsudkom ako vedľajší účastník zaviazaný. Súd je toho názoru, že nedošlo k
preukázaniu existencie dôvodu obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. b/ OSP.

Pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. sa vyžaduje, aby právoplatný rozsudok
napádaný žalobcom bol v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, pretože

rozhodnutia Súdneho dvora ES majú prednosť pred vnútroštátnymi rozhodnutiami členských štátov EÚ.

Skutočnosť, že v súlade s rozhodnutím ESD, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nepreukazuje dôvod na obnovu konania

právoplatne skončeného a vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 14C/165/2008 a teda, že
predmetné právoplatné rozhodnutie je v rozpore s príslušnými rozhodnutiami citovanými žalobcom. Nie
je preto splnená ani zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP.

Súd zastáva stanovisko, že argumenty, ktoré žalobca uviedol na povolenie obnovy konania, nie sú

spôsobilé vyvolať účinky spojené s povolením obnovy konania, keďže tieto už existovali v pôvodnom
konaní a súd na ne prihliadol tak v prvostupňovom konaní ako i v odvolacom konaní. Skutočnosť,
že žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím a so závermi prvostupňového a krajského súdu v konaní
vedenom pod sp.zn. 14C/165/2008, súd nepovažuje za dôvod na povolenie obnovy tohto konania. Z
uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Žalovaná mala v konaní úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. avšak tohto práva sa vzdala, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och

písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 15.4.2015