Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116203231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116203231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu

Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, v konaní
právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému V. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, Z. Z., štátny
občan SR o zaplatenie 315,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 115,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
odo dňa 14. 01. 2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 200,- Eur, odo dňa 14. 01. 2015 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 26,74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu návrhu doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 02. 2016
žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 315,60 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa 14. 01. 2015 do zaplatenia zo sumy 260,60 Eur a trovy

konania titulom uzatvorenej Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského, iného úveru a pôžičky a s
tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z dňa 02. 11. 2014.

2.Žalovanémuboladoručenážalobaspolusprílohamidňa16.05.2016.Žalovanýsakžalobenevyjadril.

3. Zo žaloby bolo zistené, že účastníci konania uzatvorili dňa 02. 11. 2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a zároveň Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru

tak, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s článkom
III bod 3. Rámcovej zmluvy. Na základe tohto žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 200,- Eur, o čom predložil výpis z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia
zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla
žalobcu a ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o
ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Zmluvy nadobudli
platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa

bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahoval informácie o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril
svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.4. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 260,60 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške
200,00 Eur a individuálne dohodnuté odplaty za poskytnutie úveru vo výške 60,60 Eur. Výšku odplaty
si žalovaný určil sám na webovom sídle žalobcu a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty

splatnosti úveru RPMN uvedená zmluva preto skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko
jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Žalovaný sa
zaviazal splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru. Úver s príslušenstvom
sa stal splatným dňa 13. 01. 2015.

5. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania v súlade s § 518 odsek 2 Občianskeho zákonníka
spojený s § 3 odsek 1 Nariadenia vlády č.87/1995 z Z.z. platnom znení.
6. Žalobca ďalej uviedol, že priloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku
vočižalobcoviavzmyslečlánkuIV.bod5rámcovejzmluvysiuplatnilvočižalovanémunáhraduskutočne
vynaložených nákladov v celkovej výške 55,00 Eur s tým, že žalovaný bol pred uzatvorením rámcovej
zmluvy a zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacich s porušením povinností žalovaného

splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 315,60 Eur s
príslušenstvom (súčet istiny, dohodnutej odplaty a celkových nákladov).
Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b CSP
( ďalej len “CSP“ ) podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 25. 01. 2017 do 28. 03. 2017.

Súd uvedený spor posúdil ako spotrebiteľský spor, na ktorý sa vzťahuje zákonné ustanovenie § 52 nas.
OZ a zákona č. 129/2010 a č. 266/2005 Z. z..

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie finančných

prostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,odloženejplatby,alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote

nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), b), c) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania;

b) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania
ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1
ods. 3 písm. c), f), l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1
ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r);
c) za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby, výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) a d) Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku,naúčelytohtozákonasarozumie: c)dodávateľomosoba,ktoráje vrámcisvojhopodnikania
zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na
základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu

poskytujú finančné služby, na základe zmluvy na diaľku, a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v
rámci svojho zamestnania, povolania, alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku
úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalobca podaním zo dňa 05. 09. 2016 čiastočne zobral návrh a to v časti prevyšujúcej istinu a zákonný
úrok späť a žiadal konanie zastaviť. Keďže súd mal splnenú podmienku v zmysle § 145 ods. 2 CSP a
konanie v časti prevyšujúcej istinu vo výške 115,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne odo dňa 14. 01. 2015 do zaplatenia zastavil.

Súd v konaní na základe predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že strany uzatvorili
rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičke a s tým spojených ďalších
služieb zo dňa 02. 11. 2014, v ktorej si vymedzili základné práva a povinnosti a zároveň dňa 13. 12.
2014uzatvorilizmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru.Uzatvoreniezmlúvspadápodprávnuúpravu

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 2 písm. C má žalobca postavenie iného
veriteľa z dôvodu, že úver bolo potrebné splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade
bola lehota splatnosti 1 mesiac. Uzatvorená zmluva bola dňa 02. 11. 2014, splatný úver bol dňa 13.
01. 2015. Zmluvy boli uzatvorené podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službáchnadiaľkuzdôvodu,žekichuzavretiudošloprostredníctvominternetuakoprostriedkudiaľkovej

komunikáciu, túto skutočnosť súd v konaní nemal za spornú.
Z obsahu predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13. 12. 2014 vyplýva, že
žalobca poskytol žalovanému bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200,00 Eur s jednorazovým
čerpaním a to bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví
zmluvy s tým, že sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 260,60

Eur na účet veriteľa. Z predloženého výpisu z účtu bolo potvrdené, že žalovaný úver čerpal. Nebol
predložený dôkaz o tom, že by úver žalobcovi vrátil, alebo že by na úver zaplatil nejakú sumu. Súd preto
návrhu v časti o zaplatenie istiny vo výške 200,00 Eur preto vyhovel, tak ako to vyplýva z výrokovej
časti rozhodnutia.
Zároveň z uvedenej sumy podľa § 517 ods. 2 O.z. a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. priznal z

tejto sumy zákonný úrok z omeškania ako sankciu zo zákona dňom nasledujúcim po splatnosti úveru,
keďže si žalovaný svoje povinnosti včas a riadne neplnil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. V tomto prípade súd za čiastočný neúspech žalobcu považuje čiastočné

späťvzatie žaloby, pokiaľ ide o sumu 115,60 Eur pričom súd považoval v tejto časti návrh podaný
nedôvodne. Súd priznal potom žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 200,00 Eur, t.j. 63,37 % žalovaný
bol potom úspešný v časti 36,63 %, miera úspechu žalobcu je potom 26,74 %. O výške trov rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).