Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010443
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010443.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného V. B., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára 2018,
prejednal odvolanie obžalovaného, ako aj okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 08.09.2017 sp.zn. 1T/45/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného V. B. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.09.2017 sp.zn. 1T/45/2017 bol obžalovaný
V. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa12.09.2015včaseokolo01.00hodinevpriestorochkaviarnePikartnaQ.ulicivB.B.fyzickynapadol
F. R., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po vzájomnej hádke ho strčil obidvoma rukami do oblasti
hrudníka, následkom čoho poškodený spadol dozadu na zem a pri páde si udrel hlavu o stenu, čím mu
spôsobil pohmoždenie vlasovej časti hlavy, zlomeninu lebečnej kosti v záhlaví vľavo, subarachnoidálne
krvácanie v oblasti inzuly vpravo - krvácanie pod pavúčnicou v strede mozgu vpravo, stratu čuchu, ktoré
zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní nad 42 dní.

Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h)
Tr. zák., § 38 ods. 2,3 a 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1,2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest
vo výške 1.000,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Podľa § 287
ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným náhradu škody, a to F. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, B. B., vo výške 9.100,60 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni,

a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874 vo
výške 2.198,61 Eur.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie jednak obžalovaný,
ako aj okresný prokurátor.
Obžalovaný v písomnom vyhotovení odvolania uviedol, že jeho odvolanie smeruje len do výroku o
náhrade škody a poznamenal, že vzhľadom na okolnosti skutku, ako aj na jeho osobu, mal súd podľa

jeho názoru rozhodnúť v časti týkajúcej sa náhrady škody poškodeným tak, že ich so svojimi nárokmi
odkáže na civilný proces, resp. rozhodnúť tak, že v súlade s ust. § 287 ods. 2 veta druhá Tr. por. umožní
splatiť záväzok v splátkach a určiť podmienky na jeho splatnosť. Ďalej dodal, že v prípade jeho priznania,
predovšetkým pokiaľ ide o osobu poškodeného, mal súd v súvislosti s náhradou škody vziať do úvahy,
že k poškodeniu na zdraví poškodeného došlo z časti jeho spoluzavinením, keď bol v čase spáchania
skutku pod vplyvom alkoholu. Táto skutočnosť mala vyplynúť zo svedeckých výpovedí, vykonaných

v prípravnom konaní, teda škoda a následok, ktorý vznikol na zdraví poškodeného, bola zapríčinená
aj v dôsledku správania poškodeného, a preto náhrada škody má byť predmetom civilného procesu.Okrem toho súd mohol pri výroku o náhrade škody prihliadať na jeho osobné zárobkové a iné pomery
a rozhodnúť tak, že mu umožní splniť si svoj záväzok voči poškodenému v splátkach.
Navrhol preto odvolaciemu súdu postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmať zákonnosť a

odôvodnenosťvýrokusúduprvéhostupňaopovinnostinahradiťpoškodenýmškoduapodľa§321ods.1
Tr.por.zrušiťnapadnutývýrokrozsudkuarozhodnúťtak,žeodkážepoškodenýchsnárokomnanáhradu
škody na civilný proces, poprípade, eventuálne rozhodnúť, že umožní mu splatiť záväzok v splátkach.
Ako je vyššie uvedené, odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu podal aj okresný prokurátor, a to do
výrokuotreste.Zdôraznil,žeobžalovanýspáchanieskutkuvprípravnomkonanípoprel,resp.uviedol,že

skutokspáchal,nakoľkosabránilaišlopodľanehoonutnúobranu,avšaknahlavnompojednávaníurobil
vyhlásenie, že je vinný, čo bolo jedinou zmenou, ktorá nastala po vydaní trestného rozkazu, ktorým mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Navyše poukázal na to, že poškodenému bola konaním
obžalovaného spôsobená ťažká ujma na zdraví, pričom tvrdenie o provokačnom správaní poškodeného
bolo síce zrejmé z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ale nie je možné túto skutočnosť brať
v neprospech poškodeného do takej miery, aby bol páchateľovi prečinov násilného charakteru uložený

iba peňažný trest.
Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa, keďže
súd prvého stupňa obžalovanému uložil podľa jeho názoru mierny trest, navrhol odvolaciemu súdu zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodujúc sám uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody.
Naverejnomzasadnutíkrajskýprokurátorpredniesolnávrhvsúladespísomnýmvyhotovenímodvolania

anavrholzrušiťnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteaobžalovanémuuložiťpodmienečnýtrestodňatia
slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a tento mu podmienečne odložiť na
primeranú skúšobnú dobu.
Obhajkyňa obžalovaného, ako aj obžalovaný predniesli návrh v súlade s písomným vyhotovením a
dali na zváženie súdu rozhodnutie o tom, či obžalovaného zaviaže poškodenému splácať škodu v

splátkach a poznamenali, že obžalovaný v súčasnej dobe poberá minimálnu mzdu a aj preto by nemohol
poškodenému uhradiť celú sumu v hotovosti.
Čo sa týka odvolania okresného prokurátora, navrhli toto v zmysle § 319 Tr. por. zamietnuť ako
nedôvodné.
Krajský súd v Banskej Bystrici po primárnom zistení, že v posudzovanej trestnej veci nie je daný

dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por. (odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, osobou na to
oprávnenou), na základe § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že tak odvolanie obžalovaného, ako aj okresného prokurátora, nie je dôvodné.
Aj keď odvolanie okresného prokurátora smerovalo len do výroku o treste a obžalovaného do výroku o

náhrade škody, odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods.
6 Tr. por. prijal (ako v tomto prípade), aj s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (proti ktorému
sťažnosť smeruje nie je prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný nemôže právne účinne odvolaním
napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorým bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa.

Odvolací súd v takom prípade, ak by obžalovaný odvolanie podal, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta
prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti
prvostupňovým súdom zistený - priznaný skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie.
V danom prípade odvolací súd sa zaoberal len skutočnosťami, ktoré namietal obžalovaný a okresný
prokurátor, teda preskúmal len výrok o treste a výrok o náhrade škody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j) Tr. zák., poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život.Podľa § 36 písm. l) Tr. zák., poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. h) Tr. zák., priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa

odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 41 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák., bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest
uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa
trest odňatia slobody neukladá.

Odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa zistil, že u obžalovaného existujú dve poľahčujúce okolnosti
v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda, že v minulosti viedol riadny život a § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že
sa skutku kladeným mu za vinu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť
v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda, že spáchal dva trestné činy. Okrem toho obžalovaný priestupkovo
postihnutý doteraz nebol a ani nebol súdne trestaný. Z obsahu hodnotení vyplýva, že tieto nemajú vo

vzťahu k obžalovanému negatívny obsah.
K dôvodom odvolania okresného prokurátora odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru trest, ktorý
uložil obžalovanému súd prvého stupňa, a to úhrnný peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a pre prípad, že
byvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselnezmarený,muustanovilajnáhradnýtrestodňatiaslobody
v trvaní troch mesiacov, zodpovedá danej dôkaznej situácii a vychádza zo zásad uvedených v ust. §

34 ods. 1 a nasl., na ktoré bolo vyššie poukázané. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pri
ukladaní trestu súd musí vzhliadnuť aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa a jeho pomery. Odvolaciemu
súdu neuniklo, že v podstate zo strany poškodeného došlo predtým, ako obžalovaný mu fyzicky ublížil
k vyprovokovaniu konania obžalovaného, o čom svedčí najmä podrobná výpoveď svedka P. I., s ktorým

mal poškodený predtým, ako došlo k spáchaniu daného skutku, konflikt, pričom z obsahu tejto výpovede
možno vyvodiť aj to, že to bol práve poškodený, ktorý sa neprístojne správal pri barovom pulte a
nereagoval na upozornenie obžalovaného v tom slova zmysle, aby takto ďalej nekonal a odišiel preč. Aj
napriek tomuto upozorneniu a výzvy zo strany obžalovaného, poškodený pokračoval v neadekvátnom
správaní, čo bolo spúšťacím mechanizmom toho, že obžalovaný do neho strčil obidvoma rukami do

oblasti hrudníka, následkom čoho poškodený spadol a pri páde mu boli spôsobené zranenia, ktoré sú
popísané vo výroku o vine v napadnutom rozsudku. Na druhej strane však odvolací súd poznamenáva,
že zo strany obžalovaného išlo o taktiež neadekvátnu reakciu, na základe čoho poškodenému bolo
ublížené na zdraví, čoho následkom bola ťažká ujma na zdraví. Okrem tohto sa obžalovaný tým, že
napadol iného, dopustil aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a preto v súhrne

možno uzavrieť, že trest, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému za takýchto okolností, a to
úhrnný peňažný trest vo výške 1.000,- Eur, bude postačovať na prevýchovu obžalovaného a bude
mu dostatočným mementom na to, aby sa v budúcnosti akejkoľvek protiprávnej činnosti nedopustil.
Predmetný trest teda podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu
a zohľadňoval aj bezúhonný spôsob života obžalovaného v minulosti.

Ako je už vyššie uvedené, odvolanie obžalovaného smerovalo do výroku o náhrade škody s tým, že
obžalovaný sa domáhal zmeny tohto výroku v tom slova zmysle, že ak súd dospeje k záveru, že v
danom prípade nie je potrebné poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces,
navrhol škodu poškodenému splácať v splátkach. Tieto skutočnosti boli prednesené aj na verejnomzasadnutí, avšak odvolací súd po preskúmaní návrhu obžalovaného dospel k záveru, že na takýto
postup, aj keď s ním poškodený na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas, nie je možný, nakoľko zo strany
obžalovaného nebol odvolaciemu súdu predložený jednak doklad, na základe ktorého by odvolací súd

zistil, že obžalovaný skutočne poberá len minimálnu mzdu a ani to, že obžalovaný nenavrhol ani výšku
týchto splátok, ktoré by mu podľa majetkových a osobných pomerov dovoľovali ich splácať.
Okrem toho dôvod na to, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade škody, a to tak, že by poškodené
strany s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces odvolací súd nevzhliadol. Škoda bola
totiž riadne vyčíslená, včas uplatnená a o jej výške a aj oprávnenosti ani odvolací súd nemal žiadne

pochybnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že výrok prvostupňového súdu,
týkajúci sa náhrady škody je správny a zákonný, podložený dôkazmi, a preto odvolací súd odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por., ako nedôvodné, zamietol.
Takto postupoval aj voči odvolaniu okresného prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.