Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6717211845.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanej: Z. E., Q..Č.. XXXXXX/XXXX, R. C. A. XXXX/X, XXX XX T., o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.10.2017 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) postúpený z Okresného
súdu Zvolen návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ktorým žalobca žiada, aby súd
zriadil záložné právo k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve

žalovanej, zap. H. F. Č..XXXX, S.. Č.. XXXX o výmere 460 m2 ako záhrady, S.. Č.. XXXX o výmere 72
m2 ako zastavané plochy a nádvoria, S.. Č.. XXXX o výmere 68 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, v
podiele žalovanej 1. Vo svojom návrhu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uvádza nasledovné:
Žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje voči žalovanej zaplatenia 6 358,40 € s
prísl., titulom Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2013 (ďalej len „zmluva“). Žalovaná je
dlžníkom žalobcu z titulu zmluvy. Žalovaná je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovaných

Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, okres Žiar nad Hronom, X. D. H. D., E. Ú.
D. H. D., Č. F. XXXX, S.. Č.. XXXX o výmere 460 m2 ako záhrady, S.. Č.. XXXX o výmere 72 m2
ako zastavané plochy a nádvoria, S.. Č.. XXXX o výmere 68 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, v
podiele žalovanej 1. Žalovaná svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas nesplnila, o čom bola žalobcom
upovedomená, a to napriek tomu, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností, a teda disponuje majetkom,
z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má obavu, že by počas súdneho

konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky mohlo dôjsť zo strany žalovanej k takej zmene v majetkových
pomeroch vo vzťahu k nehnuteľnostiach žalovanej, ktorá by mohla ohroziť riadne vykonanie exekúcie,
či už formou scudzenia nehnuteľnosti, prípadne zriadenia záložného práva. Žalobca má tiež za to,
že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanú neobmedzí dlhodobo, keďže vzhľadom na stav
súdneho konania o zaplatenie pohľadávky titulom zmluvy, možno v dohľadnej dobe v skrátenom konaní
očakávať vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom. Ako dôkaz predložil žalobca výpis

z listu vlastníctva číslo XXXX.

2. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.4. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Okresný súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje
procesnú aktivitu strán sporu, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre

rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia okresného
súdu. Zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán
sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Podstatou zabezpečovacieho
opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,

že exekúcia bude ohrozená. Nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia
peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho
oprávneného) v exekučnom konaní. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí okresný súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo

prekrátkosťčasuzvyčajneaniniejedobremožné.Jevšaknutné,abybolisplnenézákladnépredpoklady
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená.
Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané

nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

10. Okresný súd lustráciou v súdnom registri nezistil, že by sa na tunajšom súde viedlo konanie, v ktorom
by sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu o zaplatenie 6 358,40 € s prísl. voči žalovanej. Súd
dotazom na Okresný súd Zvolen zistil, že takéto súdne konanie sa vedie tam pod sp.zn. XCsp/XXX/

XXXX, zatiaľ bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, rozhodnutie vo veci do dnešného
dňa vydané nebolo.

11. Žalobca so žalovanou uzavreli dňa 15.04.2013 zmluvu, na základe ktorej sa žalobca domáha
od žalovanej zaplatenia 6 358,40 € s prísl. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany

zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa vo výške 6 358,40 € s príslušenstvom, teda navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní.

12. Jedným z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia je, že zabezpečovacím opatrením
sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Samotná

obava, že exekúcia bude ohrozená spočíva najmä v tom, že žalovaný sa určitým spôsobom zbavujú
svojho majetku, čím sa v exekučnom konaní na neho môže hľadieť ako na nemajetného. Pri skúmaní
obavy budúceho zmarenia exekúcie, teda jedného zo zákonných podmienok, pre ktoré môže okresný
súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, okresný súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom
okresnému súdu nepreukázal, že by sa žalovaný nejakým spôsobom zbavoval svojho majetku, resp.

tento nejakým spôsobom zaťažoval a tým by dochádzalo k ohrozeniu budúceho výkonu exekúcie.

13. Ďalším predpokladom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie dôvodnosti a trvania
nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby úpravy pomerov strán zabezpečovacím opatrením. Tu okresnýsúd poukazuje na to, že základné konanie, v ktorom si žalobca uplatňuje svoj nárok od žalovaného
vyplývajúci zo zmluvy, ešte nie je skončené, t.j. v aktuálnom štádiu daného súdneho konania sa nedá
povedať, či žalobca bude mať vôbec v základnom konaní úspech, t.j. či mu bude súdom jeho pohľadávka

priznaná.

14. Nakoľko žalobca neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, okresný súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa
procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu na vydanie zabezpečovacieho

opatrenia došlo v dôsledku toho, že žalobca neosvedčil základne skutočnosti na jeho vydanie. Vzhľadom
k tomu žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko žalovanej žiadne trovy
nevznikli, okresný súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.