Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010589
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010589.2

Rozhodnutie

Okresný súd v Prievidzi v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej

a prísediacich Gabriela Čaudera a Miloša Oberta, v trestnej veci obžalovaného Ľ. B. na hlavnom
pojednávaní dňa 3.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. B., T.. X.X.XXXX, H. R., U. Č. D. D. D. Ú. T. D. D. V.,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 29.7.2015 v čase okolo 12.00 hod. v obývacej izbe rodinného domu v Handlovej, na Y. ulici č. XXXX/
XX, nútil svoju matku, poškodenú Z. B., nar. XX.X.XXXX, k tomu, že ak neprepíše na obvineného svoj
rodinný dom, tak ju zabije, čím poškodenú pod hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo
konala,

t e d a :

inému hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe a osobe vyššieho veku,

t ý m s p á c h a l :

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno c), e) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov nepodmienečne.Podľa 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Ľ. B. (ďalej len obžalovaný), sa oboznámil sa,
pretože využila zákonné právo svedka nevypovedať v zmysle § 263 odsek 4 Trestného poriadku, s
výpoveďou svedkyne poškodenej Z. B. (ďalej len poškodená) z prípravného konania, vypočul svedka I.
B., oboznámil sa s výpoveďami svedkov Y. I. a C. C. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi.

Obžalovaný poprel, že by sa dopustil konania, ktoré mu kladie za vinu skutková veta podanej obžaloby.
On mal konflikt so synom v pivnici, kde má on miestnosť, ktorú obýva. Syn ho bil, vznikol konflikt pre psa,
ktorý mal ujsť, syn mu vyčítal, prečo nechal otvorenú bráničku. Matka - poškodená nakoniec zavolala
na jeho syna, aby zavolal políciu, na tú čakal vo svojej izbe, do ktorej sa zamkol. Nikomu sa nevyhrážal,
nemal dôvod, on nie je taký, aby matku nútil, aby prepísala na neho dom, nechce niečo, čo nie je jeho.

V obývacej izbe ani nebol, bol len dole v pivnici. S poškodenou nebol, nebol s ňou ani keď prišla polícia.
Poškodená je jeho matka, pozná jej vek.

Poškodená v prípravnom konaní vo výpovediach v spise na č.l. 38-44, 45-51, s ktorými sa sú oboznámil,
vypovedala, že bola doma, bola sa pozrieť, či je doma syn - obžalovaný, zobudila vnuka, aby išiel do

práce. Zamkla sa vo svojej izbe. Keď počula buchot na bráničku, išiel domov obžalovaný, poprosila
vnuka I., aby nešiel do práce, lebo je doma obžalovaný. Keď prišiel obžalovaný z pivnice do obývacej
izby, tak jej začal vulgárne nadávať, že dnes sú tam sami a nemá ju kto ochrániť, že to, že bude dobrá
v súdnom konaní, len sľúbil, že všetkých na súde oklamal. Žiadala obžalovaného, aby sa ukľudnil, že
je doma i vnuk, teda syn obžalovaného - I.. Ten mal s obžalovaným i konflikt, pretože jej stále vulgárne

nadával, vnuk za obžalovaným i išiel do pivnice. Obžalovaný sa jej stále vyhráža, vyhrážal sa jej v tento
deň, že ak na neho neprepíše dom, tak ju zabije. Z týchto vyhrážok mala strach, z obžalovaného má
stále strachy, preto sa i v dome zamyká. I dňa 29.7.2015 mala z obžalovaného veľký strach, myslí si,
že keby nebol doma vnuk, tak ju obžalovaný zabije. Dom, v ktorom bývajú, je jej vlastníctvom, bývajú v
ňom s jej súhlasom i vnuci, synovi - obžalovanému nedovolila tam bývať, iba ho tam toleruje. V minulosti

ju obžalovaný strčil zo schodov. Privolali políciu, tú volal vnuk.

Svedok I. B. potvrdil, že počul hádku medzi obžalovaným a poškodenou. Bol za obžalovaným v pivnici,
v miestnosti, ktorú obýva, kričali po sebe, pýtal sa obžalovaného, či ho takéto správania baví. Mali spolu
i fyzický konflikt. Poškodená sa pred obžalovaným zamkýna vo svojej izbe, takto to urobila i v daný

deň. Vypovedal, že on nepočul, žeby sa bol obžalovaný poškodenej vyhrážal, aby prepísala na neho
rodinný dom. Vyvstaný rozpor s prípravným konaním na č.l. 59, kedy vypovedal, že on i starká sú v
koncoch, starkej sa obžalovaný stále vyhráža tým, že aby na neho prepísala dom, inak ju zabije, že sa
na neho obžalovaný zaháňal i vodováhou, nevedel hodnoverným spôsobom vysvetliť, uviedol, že už
si obžalovaný dosť odsedel, a to mu i stačí a nie je potrebné, aby išiel sedieť opäť. Že v prípravnom

konaní tak vypovedal, lebo ho prosila babka, aby tak vypovedal. Ďalej uviedol, že volali hneď políciu,
tej i popísali, čo sa stalo.

Súd sa oboznámil s výpoveďami svedkov Y. I. a C. C. z prípravného konania, ktorí zhodne popísali,
že boli vyslaní ako príslušníci polície na zákrok k poškodenej, po ich príchode zistili, že poškodená je

rozrušená, bála sa a poškodená im uviedla, že jej obžalovaný vulgárne nadával a i sa jej vyhrážal, že
ak na neho neprepíše rodinný dom, tak ju zabije.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č.l. 75-94, z ktorého vyplýva, že obžalovaný netrpí žiadnou
duševnou chorobou v pravom slova zmysle, trpí duševnou poruchou, povahovou odchýlkou osobnosti.

Táto odchýlka je zvýraznená aj počínajúcimi ústrojnými zmenami centrálnej nervovej sústavy. Obvinený
má sklony k protispoločenskej činnosti. V čase skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania,
mohol svoje konanie ovládať. Jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný,
nie sú u neho dôvody na nariadenie ochranného psychiatrického konania. Chápe zmysel trestného
konania. Bol u neho zistený sklon k požívaniu alkoholických nápojov, ide o škodlivé pitie, nenavrhujú

znalci obžalovanému uložiť ani ochranné protialkoholické liečenie vzhľadom na jeho osobnosť a vek.Súd návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania pribratím znalca z Odboru zdravotníctvo -
psychiatria, za účelom vyšetrenia duševného stavu svedka - poškodenej, odmietol, pretože nevzhliadol

pre svoje rozhodnutie vykonanie takéhoto dôkazu za dôvodné, nevzhliadol pre vykonanie takéhoto
dôkazu zákonné dôvody, pretože zo žiadneho vykonaného dôkazu nevystali pochybnosti o schopnosti
svedkyne si prežité udalosti zapamätať a tieto hodnoverným spôsob reprodukovať.

Zločinuvydieraniapodľa§189odsek1,2písmenob)Trestnéhozákona(prektorýbolanaobžalovaného

podaná obžaloba) sa, okrem iného, dopustí ten, kto iného hrozbou násilia núti, aby niečo konal, čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - matke a osobe vyššieho veku.

I keď obžalovaný jednoznačne poprel použitie akýchkoľvek vyhrážok voči poškodenej v úmysle ju
prinútiť, aby niečo konala, prepísala na neho jej rodinný dom, vzhľadom na oboznámené výpovede
poškodenej z prípravného konania, výpoveď svedka I. B. z prípravného konania, kedy vypovedal

zhodne ako táto svedkyňa a zmenenú jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní súd hodnotí ako účelovú,
nevierohodnú,motivovanúsnahouzmierniťkonanieobžalovaného,vsnahezabezpečiťmubeztrestnosť
a tým vyhnutie sa trestu, vzhľadom na výpovede svedkov Y. I. Z. C. C., ktorí ako nezainteresovaní
svedkovia - príslušníci polície boli vyslaní na zákrok a ktorí bezprostredne po skutku obaja (tak
poškodená ako i svedok I. B.) zhodne popísali konanie obžalovaného, išlo o bezprostredný ich kontakt

so svedkami, teda bez reálne možného času pripraviť sa na výpoveď, videli poškodenú, jej strach,
rozrušenie, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku,
popísaného v skutkovej vete podanej obžaloby, a toto jeho konanie napĺňa zákonné znaky zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno c), e) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa svojej matke, ktorá je osobou vyššieho veku,

vyhrážal smrťou resp. inými vyhrážkami, v úmysle ju prinútiť, aby niečo konala. Podľa § 127 odsek
3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely Trestného zákona rozumie osoba staršia ako
šesťdesiat rokov a v zmysle § 127 odsek 4 tohto zákona blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom

pociťovala ako ujmu vlastnú.

Objektom zločinu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, do ktorého páchateľ zasahuje násilím,
hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, správy č.l.
111-112, 115, z ktorých vyplýva, že v mieste trvalého bydliska sú o obžalovanom známe len evidenčné
údaje, priestupkovým orgánom bol postihnutý v priestupkovom konaní. Na obžalovaného sa hľadí,
akoby bol dvakrát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 113, naposledy rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 3T/111/2015 zo dňa 13.7.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa,

ktorým bola schválená dohoda o vine a treste a obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý vykonal 13.7.2015.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné
okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, u obžalovaného súd nevzhliadol
žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, priznajúc a vzhliadnuc u neho jednu

priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že už bol za trestný čin odsúdený
a tým bolo pri ukladaní trestu potrebné použiť ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona, pretože
prevyšovali u jeho osoby priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, a potom dospel k záveru, berúc
do úvahy i skutočnosť, že daného skutku sa dopustil krátko po tom, čo vykonal predchádzajúci
nepodmienečný trest odňatia slobody a skutok spáchal i v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/22/2014, že trest na dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby, trest v trvaní 6 rokov nepodmienečne, predovšetkým vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, pre výkon ktorého obžalovaný bude zaradený v zmysle § 48
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pretože už bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestnejčinnosti vo výkone trestu odňatia slobody, a preto ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, bude plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ale i generálnej prevencie. Takýto trest
súd hodnotil ako primeraný, zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.