Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6C/365/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612219586
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6612219586.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRimavskáSobotasamosudkyňouJUDr.AdrianouDulovičovouvprávnejvecinavrhovateľa:

IS.. F. P., S.. XX.X.XXXX, M. Q., Y.. S. XXX/XX, Š. J. V., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef
Veselý, Veľký Krtíš, Mierová 1 proti odporcovi: Poľovnícka spoločnosť Veľká Hora - Petrovec, so sídlom
Nižný Petrovec 776, Kalinovo, IČO: 450 175 06, zast. JUDr. Danielom Janšom, advokátom v Banskej
Bystrici, Horná 2 o náhradu škody vo výške 2300,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 434,30 eur trov konania na účet právneho zástupcu

odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 2300,-
eur, pričom táto škoda mu vznikla na parcelách, ktoré mal v prenájme od Pasienkovej spoločnosti
„MAKY“ Poltár, vedených na LV č. XXXX ako parcely registra E, parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere
221023 m2, parc. č. XXX/X ttp. vo výmere 160478 m2 a parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 26481
m2 a na týchto parcelách mal zasiatu silážnu kukuricu. Škoda mu vznikla pôsobením zveri a on
tejto škode nevedel zabrániť ani s vynaložením všetkej odbornej starostlivosti vzhľadom na značný

rozsah predmetných parciel, pretože v okolí je orná pôda a predmetné pozemky nebolo možné nijakým
spôsobom oplotiť. Navrhovateľ tvrdil, že za škodu zodpovedá odporca, ktorý na okolitých pozemkoch
vykonáva právo poľovníctva, avšak členovia poľovníckeho združenia žiadnym spôsobom nezabezpečili
ochranu týchto pozemkov. Navrhovateľ predložil odborné vyjadrenie znalca Ing. Melišíka, z obsahu
ktorého vyplýva, že v júli až v auguste 2012 došlo ku škode na týchto plodinách a to od diviačej zveri a
ide o škodu vo výške 2300,- eur. Navrhovateľ tvrdil, že zo strany odporcu bola zanedbaná starostlivosť
o to, aby nedošlo ku škodám a odporca nevykonal žiadne opatrenia na to, aby zver nevnikala na tieto

pozemky a nespôsobovala mu škodu. Vzniknutá škoda je totiž v príčinnej súvislosti s porušením, resp.
zanedbaním povinností odporcu, ktorý zodpovedá za predmetný následok.

Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril tak, že žiada návrh zamietnuť, pretože
neboli splnené tri právne podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 70 ods. 2
zákona č. 274/2009 Z.z., keďže v liste zo dňa 27.8.2012, ktorý doručil navrhovateľ odporcovi a kde
si uplatňoval voči odporcovi náhradu škody, navrhovateľ neuviedol opatrenia, ktoré mal vykonať na

zabránenie škôd spôsobených zverou, keďže nestačí len nahlásenie vzniku škody a požadovaná výška
náhrady škody. Podľa odporcu si teda navrhovateľ nesplnil zákonné náležitosti na riadne uplatnenie
nároku na náhradu škody a jeho nárok na náhradu škody zanikol.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, výsluchom účastníkov,
odborným vyjadrením znalca Ing. Mikuláša Melišíka z odboru poľnohospodárstva č. 03/2012 zo dňa
27.8.2012, výpisu z LV č. XXXX kat. úz. Q., nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2012 uzavretej medzi

prenajímateľom Pasienkovou spoločnosťou „MAKY“ Poltár a nájomcom - navrhovateľom, písomným
vyjadrením odporcu, listu navrhovateľa zo dňa 27.8.2012, vypočul svedkov F. Š. a F. H., nahliadol do
pripojeného spisu 8C/46/2011 tunajšieho súdu a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový
stav:

Navrhovateľ je nájomcom nehnuteľností, ktoré sú vedené na Správe katastra Poltár na LV č. XXXX
ako parc. č. XXX/X, XXX/X L. XXX/X. Na týchto parcelách si v r. 2012 zasial silážnu kukuricu a mal
dohodnutý kontrakt na jej predaj konkrétnemu odberateľovi. Z odborného vyjadrenia č. 03/2012 Ing.
Mikuláša Melišíka znalca z odboru poľnohospodárstva zo dňa 27.8.2012 vyplýva, že poškodením časti
porastu kukurice na siláž poľovnou zverou na predmetnom pozemku vznikla navrhovateľovi škoda vo
výške 2300,- eur. Z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že tento po zistení, že na predmetné pozemky chodí

diviačia zver a ničí mu úrodu kukurice, sa snažil robiť opatrenia a to tak, že chodil zver vyháňať. Keďže
tamchodiliceléstádazveri,nebolomožnétomutozabrániť,pričomnavrhovateľtvrdil,ženapredmetných
pozemkoch nikdy nestretol žiadnych poľovníkov, ktorí mali oprávnenie na odstrel zveri a nestretol ani
poľovníkov, ktorí by iným spôsobom zabezpečovali ochranu predmetných pozemkov. Navrhovateľ si
splnil svoju oznamovaciu povinnosť a škodu najprv nahlasoval ústne predsedovi odporcu a následne

listom zo dňa 27.8.2012 si túto škodu u odporcu uplatnil, hoci je pravdou, že v predmetnom liste nie sú
uvedené opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou.

Z výsluchu svedkov F. Š. a F.Á. H., ktorí bývajú v blízkosti predmetnej parcely vyplýva, že navrhovateľ
skutočne chodil vyháňať diviačiu zver a to aj dva, trikrát do týždňa, poľovníci však nezabezpečovali

ochranu týchto parciel. Svedok F. Š. uviedol, že sám videl, že úroda kukurice bola zničená možno aj z
troch štvrtín a tvrdil, že diviačia zver bola v r. 2012 v tejto lokalite premnožená. Z výsluchu svedka F. H.
vyplýva, že aj jeho úroda kukurice bola čiastočne zničená diviačou zverou. Na parcelách, kde hospodáril
navrhovateľ bola jeho úroda kukurice v r. 2012 zničená asi na 40 % a tiež videl navrhovateľa, že takmer
každý deň chodil strážiť tieto parcely osobne.

Z listu zo dňa 27.8.2012 adresovaného navrhovateľom odporcovi vyplýva, že navrhovateľ zaslal
odporcovi odborné vyjadrenie znalca o spôsobených škodách poľovnou zverou v revíri Veľká Hora na
pozemkoch, ktoré užíva, vyhodnotená škoda je vo výške 2300,- eur a žiada od odporcu finančné plnenie
v termíne do 30.9.2012 a ako druhú možnosť uvádza naturálne plnenie.

Z výsluchu predsedu odporcu E.. Q. F. vyplýva, že navrhovateľ si u neho nikdy neuplatnil ústne nárok
na náhradu škody spôsobenej diviačou zverou a ani sa nevyjadroval o opatreniach, ktoré mal vykonať
na zabránenie vzniku škody a je zaujímavé, že na družstevnom poraste kukurice, ktorý susedí hneď s
parcelou užívanou navrhovateľom boli spôsobené len bežné škody po prechode diviačej zveri a preto

pochybuje o tom, že by navrhovateľovi táto zver bola spôsobila škodu v žalovanej výške. Tvrdil, že často
chodil aj v r. 2012 do tejto lokality, ale navrhovateľa tam nikdy nestretol a ani nevidel tohto vykonávať
opatrenia na zabránenie vzniku škody.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 69 zákona č. 274/2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov užívateľ
poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za

nesprávneužívaniepoľovnéhorevírunaúčelytohtozákonasapovažujepoľovníckehospodárenie,ktoré
je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).(2) Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného
revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných
porastoch.

(3) Za škody spôsobené raticovou zverou, ktorá unikla zo zvernice, zodpovedá užívateľ zvernice, ak
nepreukáže, že uniknutie zveri bolo umožnené úmyselným poškodením oplotenia alebo neodvrátiteľnou
udalosťou, alebo osobou, za ktorú nezodpovedá.

(4) Škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza
užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak ho mohol loviť.

(5) Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie
vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa
považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca

poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. 43)

(6) Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku
škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie
poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku

súhlasí.

(7) Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou
a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na
neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo

na osamelo rastúcich stromoch,

b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na
plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia,
aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám,

c) spôsobené na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou
ochranou proti ohryzu,

d) nepresahujúce 3% očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele,

e) spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

Podľa § 70 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného
revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na

a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,

b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia.

(2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie
poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách
uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a
neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu

škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych
porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní
zberu.

Z výsluchu navrhovateľa aj svedkov, taktiež z obsahu odborného vyjadrenia znalca vyplýva, že

navrhovateľovivzniklaškodanapredmetnompozemkuatopoškodenímčastiporastukukuricepoľovnou
zverou, ktorú znalec vyčíslil na 2300,- eur.V zmysle § 70 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. v platnom znení je však podmienkou na uplatnenie
nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru okrem uvedenia výšky škody a jej
nahlásenia aj uvedenie opatrení, ktoré poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov vykonal

na zabránenie škôd spôsobených zverou, pretože v opačnom prípade jeho nárok na náhradu škody
zaniká.

Ako to bolo konštatované vyššie z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 27.8.2012 vyplýva
výška škody a jej oznámenie odporcovi, nie je však v ňom uvedená tretia podmienka pre uplatnenie

nároku na náhradu škody a to uvedenie opatrení, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených
zverou.

Z týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi,

ktorý mal vo veci úspech priznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Priznané trovy sú trovami právneho zastúpenia odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený
advokátom. Z uplatnených trov právneho zastúpenia priznal súd odporcovi právo na náhradu trov
konania za tri úkony právnej služby v zmysle § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné vyjadrenie na súd a účasť na pojednávaní), každý po 91,29 eur + 3 x režijný paušál po 7,81 eur.

Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z hotových výdavkov a náhrady za stratu času za tri hodiny
za každú aj začatú polhodinu vo výške 13,01 eur x 6, teda 78,06 eur a náhradu cestovných výdavkov
vo výške 59,- eur v súvislosti s účasťou právneho zástupcu odporcu na pojednávaní na ceste Banská
Bystrica - Rimavská Sobota a späť za 214 km, pri cene za liter paliva 1,52 eur, priemernej spotrebe 6,1
litra za použitý dopravný prostriedok osobné motorové vozidlo KIA Ceed, ŠPZ: M. XXX G.. Súd nepriznal

odporcovi právo na náhradu trov konania za štvrtý uplatnený úkon právnej služby a to ďalšiu poradu s
klientom, pretože toto nepovažoval za preukázané.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy konania
odporcovi na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na
vykonanie exekúcie.