Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913219635
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913219635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. H., D. XX/XXXX, t.č. na neznámom mieste, do 30.06.2016 zastúpeného opatrovníčkou Evou
Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen a 2/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. XX, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie Slobody 12, P. O. BOX 125, Bratislava,
kancelária Rimavská Sobota, so sídlom Čerenčianska 20, Rimavská Sobota, o zaplatenie 8 703,45

€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
8C/165/2014-122 zo dňa 29.04.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

III. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/165/2014-71 zo dňa 22.01.2015 o ustanovení

opatrovníčky žalovanému 1/ z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvý výrok), opatrovníčke
žalovaného 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok) a žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalovaného 2/ na účet Centra právnej pomoci vo
výške 232,86 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný 1/ uzatvorili dňa 05.04.2006
zmluvu o splátkovom úvere č. 0381766615, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý úver vo
výške pôvodne 300 000,- Sk. Jednalo sa o spotrebný úver - bezúčelový s dohodnutou premenlivou

úrokovou sadzbou vo výške 10,50 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, úroky boli splatné v
posledný deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť bola stanovená na 20.03.2016, výška splátky
bola dohodnutá na 4 162,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.05.2006, pri 119 splátkach k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci s ročnou percentuálnou mierou nákladov 5,27%.
Dňa 05.04.2006 uzatvoril veriteľ so žalovaným 2/ dohodu o ručení podľa § 303 až 312 Obchodného
zákonníka.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa § 524 a nasledujúcich zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte aj „OZ“) zo dňa 24.03.2011, uzavretej medzi postupcom -
Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/.
Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 - aktíva, okrem iného vyplýva, že
zostatok pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je 15 538,18 € pri 1312 dňoch omeškania. Z prílohyč. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 - ručitelia vyplýva len to, že žalovaný 2/ je
ručiteľom pri poskytnutí spotrebného úveru dlžníkovi - žalovanému 1/ s uvedením ich generalií. Žalobca
listom zo dňa 12.04.2001 oznámil obidvom žalovaným postúpenie pohľadávky, t.j. predmetného úveru

na žalobcu s výškou pohľadávky 13 588,18 €.
Žalobca listom zo dňa 20.04.2011 oznámil žalovanému 1/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 20.04.2011 a zároveň ho vyzval k zaplateniu celej pohľadávky najneskôr do 04.05.2011. K žalobe
žalobca priložil podací hárok Slovenskej pošty o tom, že dňa 21.04.2011 bolo zosplatnenie dlhu dané na
odoslanie Slovenskej pošte pre žalovaného 1/ a podací hárok zo dňa 28.04.2011 o odoslaní oznámenia

o zosplatnení dlhu pre žalovaného 2/.
Z platobnej histórie, predloženej žalobcom, súd zistil, že žalovaný 1/ prestal predmetný úver splácať
mesiacom september 2007, keď poslednú splátku realizoval dňa 20.08.2007.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané zosplatnenie predmetného úveru právnym
predchodcom žalobcu. Mimoriadna splatnosť úveru mala byť podľa žalobcu vyhlásená ku dňu

20.04.2011. Z platobnej histórie ako i z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011
predloženej žalobcom súd nezistil, že by došlo k zosplatneniu dlhu právnym predchodcom žalobcu.
Vychádzajúc z § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
v texte aj „OZ“) okresný súd uzavrel, že právny predchodca žalobcu a žalovaný 1/ uzatvorili zmluvu o

splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 1/ úver s tým,
že počas celého konania nemal preukázané, že by právny predchodca žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť predmetného úveru pred postúpením pohľadávky, t.j. predo dňom 24.03.2011. Žalovaný 1/
poslednú splátku zaplatil dňa 20.08.2007.
Žalovaný 2/ uzavrel dohodu o ručení predmetného úveru s právnym predchodcom žalobcu. Aj

pohľadávka voči nemu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu dňa 24.03.2011.
V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol
klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na skutočnosť, že súd nemal preukázané, že by došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru právnym predchodcom žalobcu, resp. že by
existovala písomná výzva právneho predchodcu žalobcu na splnenie dlhu, v prípade, že bol žalovaný
1/ dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného dlhu voči

banke, súd žalobu zamietol. Právny predchodca žalobcu mohol postúpiť na žalobcu len pohľadávku,
ktorá bola v čase postúpenia splatnou. Preto sa už ďalšími tvrdeniami súd prvej inštancie nezaoberal a
ďalšie dokazovanie považoval za nadbytočné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte aj „O.s.p.“) s tým, že opatrovníčka žalovaného 1/, ani žalovaný 2/ si náhradu trov

konania neuplatnili. Náhradu trov konania si uplatnilo Centrum právnej pomoci ako zástupca žalovaného
2/ vo výške 232,86 €, ktorá predstavuje paušálnu odmenu za konanie v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 200,- € a režijný paušál za 2 úkony po 8,04 €, t.j. príprava
a prevzatie zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu a 2x 8,39 € za písomné vyjadrenie z 31. 03.
2015 a účasť na pojednávaní dňa 08.04.2015.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalobca do výroku, ktorým súd žalobu
zamietol. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením
skutkového stavu. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového

tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za
splneniaktorýchnedochádzakporušeniubankovéhotajomstva.Zozákonanevyplýva,žebypodmienky,
uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne

nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie, vyplývajúce zo
zákona o bankách. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že
omeškaniežalovanéhotrvalonepochybneviacakorok,právnypredchodcažalobcukonalvsúlades§92ods. 8 zákona o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej
časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem

časť peňažného záväzku. Pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní
a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený
zostatok, zaniká. Pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku,
môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou
je dlžník v omeškaní. Banka teda môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho doposiaľ

nesplatenej časti, či jeho príslušenstva.
Súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu o
úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah bez ohľadu na to, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z
omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.
Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť

žalobca preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok vo vzťahu k daným žalovaným.
Pretožiadal,abykrajskýsúdrozsudokokresnéhosúduzmeniltak,žežalobevyhovie,resp.abyrozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si voči žalovaným trovy konania a trovy
právneho zastúpenia v prvostupňovom i v odvolacom konaní celkom vo výške 314,80 € s DPH.

3. Žalovaný 2/ prostredníctvom Centra právnej pomoci vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy konania. Poukázal na
potrebu aplikovania ustanovení Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy; osobitne poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015.

Žalovanému 2/ nebolo oznámenie o postúpení pohľadávky, zosplatnení dlhu, prípadne iné oznámenie
doručené ani žalobcom ani jeho právnym predchodcom. So žalovaným 1/ žalovaný 2/ nie je dlhodobo
v kontakte, preto nemal vedomosť o omeškaní žalovaného 1/; predpokladá, že žalobca pri doručovaní
použil tzv. fikciu doručenia a poukázal na skutočnosť, že žalobca okrem podacích hárkov nepredložil
žiaden dôkaz, preukazujúci riadne písomné oznámenie zosplatnenia pohľadávky. Zaslanie poštovej

zásielky bez doručenky nie je spôsobilé preukázania bez akýchkoľvek pochybností, či sa oznámenie
dostalo alebo nedostalo do dispozičnej sféry žalovaného 1/, 2/. Poukázal na ustanovenie § 526 ods.
1, § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Argumentácia žalobcu o mimoriadnom
zosplatnení pohľadávky obsahuje značné disproporcie, pretože žalobca mal zosplatniť dlh listom zo dňa
20.04.2011 ku rovnakému dňu, no na základe dokazovania bol reálne zaslaný separátne žalovanému 1/

dňa21.04.2011ažalovanému2/dňa28.04.2011.Fyzickyniejemožné,abysiktorýkoľvekzožalovaných
prevzal oznámenie o zosplatnení dlhu k dátumu ešte pred samotným zaslaním zásielky, navyše bez
primeranej lehoty na úhradu pohľadávky.

4. Žalobca už na vyjadrenie žalovaného 2/ nijako nereagoval.

5. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že
tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods.
1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie

spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorýpredchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobou, doručenou okresnému súdu dňa
23.12.2013, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť mu 8 703,45 € s
príslušenstvom, ktorá predstavuje neuhradenú istinu pôžičky zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej
dňa 05.04.2006 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, 816 07, IČO: 00 151
653, právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom na jednej strane a žalovaným 1/ ako dlžníkom na

druhej strane; zmluvu o splátkovom úvere č. 0381766615 uzavreli podľa §497 až §507 Obchodného
zákonníka. Výška úveru predstavovala 9 958,17 € (300 000,- Sk), pričom išlo o bezúčelový spotrebný
úver s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 10,50 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy. Úver bol
poskytnutý jednorázovo bezhotovostne s dohodnutým spracovateľským poplatkom za poskytnutie úveru
vo výške 199,16 € (6 000,- Sk), pričom bol dohodnutý aj poplatok za správu úveru 1,65 € (50,- Sk)
mesačne. Strany zmluvy o úvere si dohodli výšku splátky úveru 138,15 € (4 162,- Sk) so splatnosťou

vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.05.2006,
pričom žalovaný 1/ sa zaviazal úver splatiť v 119 mesačných splátkach najneskôr 20.03.2016, kedy
bola dohodnutá konečná splatnosť úveru. Splatnosť úrokov bola dohodnutá vždy na posledný deň
kalendárneho mesiaca inkasným spôsobom z inkasného účtu, ktorý bol určený v tejto zmluve. Ročná
percentuálna miera nákladov predstavovala 5,27 %. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli základné

podmienky úverovej zmluvy platné ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorých zmeny sa riadia
úverovými podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami.
Dňa 05.04.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným 2/ dohodu o ručení v zmysle
§ 303 až 312 Obchodného zákonníka. Žalobca predložil všeobecné obchodné podmienky platné od
01.01.2006.

Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku postúpila zmluvou zo dňa 24.03.2011 na žalobcu. Túto
skutočnosť mala podľa jej tvrdenia oznamovať žalovanému 1/ a žalovanému 2/.

10. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Občiansky súdny poriadok umožňoval odôvodniť odvolanie
aj tým, že súd prvého stupňa (teraz súd prvej inštancie) neúplne zistil skutkový stav veci. Žalobca,

uplatňujúci tento odvolací dôvod, nekonkretizoval, v čom spočíva neúplne zistený skutkový stav veci
a ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie rozporuje. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd
konštatuje, že táto odvolacia námietka o neúplne zistenom skutkovom stave veci nebola uplatnená
dôvodne. Súdom prvej inštancie popísaný skutkový stav zodpovedá obsahu spisu, skutkové zistenia
súdu prvej inštancie vyplývajú z listín, ktoré tvoria súčasť spisu.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že pre rozhodnutie vo veci nie je potrebné zopakovať
ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, stotožňujúc sa v plnom rozsahu nielen s výrokom, ale aj s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti, súc viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1

C.s.p., vyporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu v odvolaní podľa § 387 ods. 3 C.s.p., dodáva:

11. Žalobca v odvolaní predovšetkým tvrdí, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemusí byť
spôsobilým predmetom postúpenia iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná a tiež, že na
prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a nie ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

12. Krajský súd súhlasí s konštatovaním okresného súdu, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a
to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie
pohľadávky banky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou a musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. V spore nebolo preukázané, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného
úveru právnym predchodcom žalobcu, resp. že by existovala písomná výzva právneho predchodcu
žalobcu na splnenie dlhu. Právny predchodca žalobcu mohol postúpiť na žalobcu len pohľadávku,

ktorá bola v čase postúpenia splatnou. Preto už ďalšie dokazovanie okresný súd správne považoval za
nadbytočné; žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby proti žalovaným 1/,2/.13.Krajskýsúdpreúplnosťpovažujezapotrebnéeštedoplniť:podľaustálenejsúdnejpraxepodpojmom
aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného
práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či

už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné
nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

Súd prvej inštancie v podstate skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a
dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovaným. Žalobca v podanom odvolaní
okrem iného namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom
oznámenie o postúpení pohľadávok bolo bankou ako postupcom žalovaným oznámené.
Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom
a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku

postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu
postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na
jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu
niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom, predpokladaným

v ustanovení § 526 OZ, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi;
pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).
Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto

oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané uvedené
rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.
Hoci neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola

uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp.zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, uverejnený v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012

zo dňa 03.07.2012), názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho
zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, zostal vo všeobecnosti
nedotknutý (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa
11.09.2014).

14. Úspešnou stranou v odvolacom konaní boli žalovaní 1/, 2/. Týmto podľa § 255 ods. 1 C.s.p. patrí
náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu ich plného úspechu v
odvolacom konaní. Odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).