Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/208/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224567
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210224567.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci

navrhovateľa: L.. H. P., D.. X.X.XXXX, N. N., S. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Uhrinovou, so
sídlom Bratislava, Bezručova 1 proti odporkyni: L.. R. P., D.. XX.X.XXXX, N. N., Č.. A. XX, zastúpená
advokátkou Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc., so sídlom Senec, Mierové nám. 3 o rozvod
manželstva a výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k maloletému dieťaťu H. P., D..
X.X.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave takto

r o z h o d o l :

SúdmanželstvoúčastníkovL..H.P.,nar.X.X.XXXXaL..R.P.,rodenejG.,nar.XX.X.XXXX,uzavretédňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto,

vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, rozvádza.

Maloletý H. P., nar. X.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. sumou 500,- eur mesačne k rukám matky vždy do
10. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Otec je povinný platiť na tvorbu úspor pre maloletého H. 200,- eur mesačne do 10. dňa v mesiaci
počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, a to na osobitný účet maloletého Tomáša,
ktorý v prospech neho zriadi matka.

Zastupovať maloletého H. a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva sa stáva dohoda rodičov o styku s maloletým H. P., nar.
X.X.XXXX tohto znenia:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým H. P., nar. X.X.XXXX každý utorok od 7.30 hod. do 19.00 hod.,
každý štvrtok od 7.30 hod. do 19.00 hod. a každú sobotu od 8.30 hod. do 19.00 hod.

V utorok a vo štvrtok otec vyzdvihne dieťa v mieste bydliska matky a odvezie maloletého H. do škôlky,
o 15.30 hod. ho vyzdvihne v škôlke a odovzdá matke v mieste jej bydliska do 19.00 hod.

V čase Veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletým H. každý Veľkonočný pondelok

v čase od 8.30 hod. do 19.00 hod., v čase Vianočných sviatkov každý rok dňa 24.12. od 8.30 hod. do
17.00 hod. a každý rok Prvý sviatok vianočný od 8.30 hod. do 19.00 hod.

V čase letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým H. prvý júlový týždeň od pondelka od
8.30 hod. do nedele do 19. hod. a prvý augustový týždeň od 8.30 hod. do nedele do 19. hod.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 5.11.2010 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z
dôvodu, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a nespĺňajúce žiadnu z funkcií potrebných pre riadne

fungovanie manželstva v zmysle ustanovení zákona o rodine. Uviedol, že manželstvo s odporkyňou
uzatvorili po 3 a pol ročnej známosti z lásky. Manželstvo bolo dobré do narodenia syna. Pár mesiacov
po jeho narodení sa začali medzi účastníkmi objavovať problémy z dôvodu, že odporkyňa začala byť
prehnane úzkostlivá najmä vo veciach súvisiacich s dieťaťom, začala byť na dieťa neprimerane fixovaná,
z čoho začali vznikať medzi účastníkmi nedorozumenia a neskôr aj hádky. V tom čase zistili, že každý
z nich má úplne odlišné predstavy a názory na každodenné životné situácie, a to až do takej miery,

že už nemali takmer žiadne spoločné záujmy a ani jednotné názory na spoločný rodinný život. Každý
z nich mal inú predstavu o výchove a starostlivosti o dieťa. V dôsledku týchto nezhôd sa začali s
odporkyňou postupe odcudzovať až to vyvrcholilo tým, že opustil spoločnú domácnosť. S odporkyňou
intímne spolu nežijú asi dva a pol roka. Citové väzby z jeho strany natoľko ochladli, že niet cesty na
obnovu manželského spolužitia.

Odporkyňasrozvodommanželstvasúhlasilaaknávrhusapripojila.Nesúhlasilavšaksdôvodmirozvratu
manželstva uvádzanými navrhovateľom v návrhu. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania
považovala opakovanú neveru odporcu, ku ktorej prvýkrát došlo ešte pred uzavretím manželstva, a
taktiež neprimerané zasahovanie matky navrhovateľa do ich manželstva, spolužitia a najmä do výchovy

maloletého dieťaťa účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením kolízneho opatrovníka a obsahom
listinných dôkazov založených do spisu, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav.

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Obaja sú štátnymi
občanmi Slovenskej republiky, národnosti slovenskej. V manželstve účastníkov sa narodilo jedno dieťa
maloletý H., nar. X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v Bratislave, na Herlianskej
4, kde odporkyňa v čase podania návrhu na súd bývala, čím je daná miestna príslušnosť Okresného

súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo s odporkyňou uzavreli po tri a pol roka trvajúcej
známosti, počas ktorej dva roky spolu žili. Manželstvo uzavieral z lásky. Navrhovateľ vo svojej výpovedi

uviedol, že manželstvo účastníkov bolo štandardné, aj keď sa prejavovali určité povahové vlastnosti
odporkyne, ktoré mu vadili, a to jej žiarlivosť a pasívnosť, t.j. určitý závislý vzťah na navrhovateľovi, ktorý
sa prejavoval v tom, že odporkyňa vyžadovala, aby všetky aktivity vykonávali spoločne. Narodením syna
H. sa u odporkyne začala prejavovať neúmerná závislosť až fixácia na dieťa. Odporkyňa všetku energiu
sústredila na to, aby dieťa prežívalo len pozitívne emócie, čo viedlo k tomu, že bývala často unavená.

Fixácia odporkyne na maloletého H. sa prejavila aj vo vzťahu medzi účastníkmi. Problém bol aj v tom,
že odporkyňa nedokázala akceptovať rady jeho rodičov, najmä pokiaľ ide o výchovu dieťaťa a brala to
ako negatívne zasahovanie z ich strany. Časom pochopil, že s odporkyňou majú rozdielne povahové
vlastnosti a rozdielne názory na život, rodinu, manželstvo a výchovu a starostlivosť o dieťa, ktoré
vyplývalizrozdielnostiprostredia,vktoromvyrastali.PonarodenímaloletéhoH.sazhoršilajichsexuálny

životasexuálnespolužililenminimálne.Všetkytietookolnostiviedliktomu,ževauguste2010nadviazal
vzťah s inou ženou, ktorý trvá doposiaľ. Dňa 15.10.2010 sa z bytu na C., kde dovtedy s odporkyňou
žili, odsťahoval na S. ulicu, kde žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej dieťaťom. Dňa
31.8.2011 sa im s partnerkou narodila dcéra U.. Od 15.10.2010 s odporkyňou spolu nežijú, spoločne
nehospodária a intímne sa prestali stýkať ešte v roku 2009. K odporkyni nemá citový vzťah, manželské

spolužitie s ňou za žiadnych okolností nemieni obnoviť ani v budúcnosti. Príčiny rozvratu manželstva
videl v rozdielnosti pováh účastníkov konania, ktoré vyplývajú z rozdielnych rodinných zázemí.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že manželstvo uzatvárala z lásky. Odporkyňa vo svojej výpovedi
uviedla, že po troch rokoch trvania vzťahu medzi účastníkmi (ešte pred uzavretím manželstva), jej

navrhovateľ oznámil, že sa zamiloval do inej ženy a požiadal ju, aby sa z bytu, v ktorom spoločnebývali odsťahovala, čo aj urobila. Po nejakom čase ju navrhovateľ požiadal o odpustenie a aby sa
k nemu vrátila. Po troch mesiacoch odlúčenia sa k navrhovateľovi vrátila a následne otehotnela.
Spolužitie účastníkov bolo podľa odporkyne potom dobré, rušivým momentom bolo zasahovanie matky

navrhovateľa do ich vzťahu, najmä však postoj navrhovateľa, ktorý sa vždy snažil dať za pravdu svojej
matke a nie odporkyni. V júli 2010 navrhovateľ nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou od októbra 2010
žije v spoločnej domácnosti. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že vyžadovala, aby všetky aktivity
vykonávali spoločne, odporkyňa uviedla, že pre pracovnú vyťaženosť navrhovateľa trávili v pracovnom
týždni spolu málo času, a preto bolo pre ňu logické, že mala záujem tráviť víkendy spolu. Poukázala

na fixáciu navrhovateľa na jeho rodičov, s ktorými trávili všetky spoločné dovolenky, ktoré
navrhovateľ financoval. Bola presvedčená, že navrhovateľ nezvládol situáciu, ktorá nastala po
narodení syna Tomáša, keď už toľko času nemohla venovať navrhovateľovi, ale v určitom období
musela synovi venovať zvýšenú pozornosť a starostlivosť, čo navrhovateľ nechápal. Navrhovateľ si aj po
narodeníH.vyžadovalzjejstranytakúistúpozornosť,akotomubolopredtým.Malazato,ženavrhovateľ
neustálto,ževždychcelbyťstredobodompozornosti,akeďtomutakponarodenísynanebolo,nadviazal

nový partnerský vzťah. Uviedla, že až do doby, kým navrhovateľ neopustil spoločnú domácnosť,
všetok voľný čas trávili spoločne. Navrhovateľa nikdy intímne neodmietala, naopak určitý nezáujem o
intímne spolužitie bol z jeho strany. S navrhovateľom sa naposledy intímne stýkali v auguste 2010. V
októbri 2010 navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a odvtedy žije v spoločnej domácnosti so svojou
súčasnou partnerkou. Uviedla, že k navrhovateľovi citový vzťah nemá, navrhovateľ ju vzhľadom na

opakovanú neveru sklamal do takej miery, že nemá záujem o obnovenie ich manželského spolužitia a
zachovanie manželstva. Príčiny rozvratu manželstva videla v opakovanej nevere zo strany navrhovateľa
a v zasahovaní matky navrhovateľa do vzťahov medzi účastníkmi a do výchovy maloletého Tomáša.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o rodine“) účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a
trvalo rozvrátené, že ich manželstvo si neplní svoj účel. Účastníci konania od októbra 2010 spolu nežijú,
nehospodária a intímne spolu nežijú minimálne od augusta 2010. Navrhovateľ má partnerský vzťah s
inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a z ktorého sa dňa 31.8.2011 narodila dcéra U.. Obaja
účastníci stratili k sebe citový vzťah a na obnovení manželského spolužitia nemá záujem ani jeden z

manželov.

Za tohto stavu súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú do takej miery vážne narušené
a dlhodobo a trvale rozvrátené, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svojúčel. Vzhľadom na intenzitu a dĺžku rozvratu vzťahov medzi účastníkmi a postoj oboch účastníkov k
možnosti obnovenia ich manželského spolužitia, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno
očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia tak, aby ich manželstvo bolo harmonickým a trvalým

životnýmspoločenstvom,ktorézabezpečíriadnuvýchovudetíavktorombudúobajaúčastnícivzájomne
spokojní. Zákonné podmienky rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené a súd preto manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Rozvod manželstva účastníkov nie je ani v rozpore so záujmami ich
maloletého syna, na pomeroch ktorého sa rozvodom manželstva jeho rodičov nič nezmení, keďže aj za
trvania manželstva účastníci spolu nežijú, bývajú oddelene a maloletého vychováva matka.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Výsluchom účastníkov konania a zo založených listinných dôkazov súd zistil, že maloletý H. má 4 a
pol roka. Navštevuje súkromnú škôlku EKOdomček, za čo matka platí mesačný poplatok 380,- eur.

Maloletý H. má zdravotné problémy, trpí deficitom slizničnej imunity. Na návštevy lekára matka minie
mesačne cca 20,- eur a na lieky okolo 50,- eur. Okrem bežných výdavkov na maloletého Tomáša matka
iné mimoriadne výdavky nemá. Maloletý Tomáš žije s matkou. Bývajú u rodičov matky maloletého v 4-
izbovom byte, kde obývajú jednu obytnú miestnosť. V byte okrem nich a rodičov matky maloletého býva
aj jej 34-ročný brat.

Otec maloletého H. je riaditeľom C. W. S. N. a podpredsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti C.
W., V..Z.. Podľa vyjadrenia otca príjem má len z titulu funkcie riaditeľa, ako podpredseda predstavenstva
nemá žiadny príjem. Podľa potvrdenia zamestnávateľa zo 16.12.2010 otec má pravidelný mesačný plat
4.300,- eur, ku ktorému sa môže vyplatiť ročná odmena. Zo mzdových listov otca súd zistil, že
otec mal v roku 2010 priemerný čistý mesačný príjem 4.593,81 eur, v období január až apríl 2011 mal

čistý mesačný príjem 3.305,24 eur a v období september 2011 až máj 2012 mal čistý mesačný príjem
5.188,90 eur.

Otec poukázal na to, že v mesiaci máj 2012 mu bola vyplatená ročná odmena 16.000,- eur, ktorá keď
sa vydelí 12-timi mesiacmi, tak na mesiac pripadá 1.350,- eur. Jeho čistý mesačný príjem nie je preto

5.188,90 eur, ale 4.550,- eur.

Otec vlastní byt na C. X S. N., chalupu v G. a ako uviedol, spolu s matkou maloletého H. vlastnia chatu
vo S.. Nevlastní žiaden hodnotnejší hnuteľný majetok, úspory má okolo 2.500,- eur.

Otec svoje mesačné výdavky vyčíslil sumou 1.776,03 eur. Výdavky, ktoré otec vyčíslil, pozostávajú z
výdavkovnamaloletéhoH.vovýške530,98eur(zaobdobieodjanuáradojúna2012),ktorétvorívýživné
300,- eur, poistné 82,98 eur na detské investičné poistenie a priemerné mesačné výdavky 148,- eur na
iné vecné plnenia pre maloletého (ošatenie, hračky, dovolenka v Taliansku). Ďalšie mesačné výdavky
otca sú „nájomné“ 165,- eur za byt na C. X S. N., preddavky 9,24 eur na elektrickú energiu dodávanú

do bytu na C. X S. N., splátky hypotekárneho úveru, ktorý čerpal na kúpu bytu
na C. X S. N. vo výške 411,75 eur, úhrada 8,35 eur za káblovú televíziu v byte na C. X S. N., poistné
5,87 eur za poistenie domácnosti na Herlianskej 4 v Bratislave, úhrada 23,99 eur za Orange internet v
byte na C. X S. N., poistné 154,48 eur na životné poistenie navrhovateľa, podiel navrhovateľa vo výške
385,- eur na nájomnom za byt na S. X.. S. N., splátky úveru, ktorý čerpal na dovolenku

s odporkyňou vo výške 151,- eur, bežné výdavky na domácnosť vo výške 400,- eur, úhrada 2,71 eur za
uskladnenie pupočníkovej krvi, SIPO - 8,64 eur, úhrada 50,- eur za lieky.

Otec má okrem vyživovacej povinnosti na maloletého H. vyživovaciu povinnosť na maloletú U., ktorá
sa narodila dňa 31.8.2011 zo vzťahu otca so R. S., čo mal súd preukázané rodným listom maloletej

vystaveným matričným úradom Bratislava - Nové Mesto.

Zdravotný stav otca je dobrý.

Matka uviedla, že výdavky, ktoré otec vyčíslil na maloletého H. sú v podstate darčeky, ktoré maloletému

kupuje a ktoré maloletý H. ani nepotrebuje. Ako príklad uviedla, že maloletý H. má 7 vetroviek, čo je
úplne zbytočné. Mala za to, že ide o veci a výdavky, ktoré nie sú nutné, a preto by ich súd nemal brať
do úvahy. Taktiež poukázala na to, že navrhovateľ býva v prenajatom byte, za ktorý ako uviedla platí770,- eur mesačne, pričom má k dispozícii voľný 3-izbový byt na C. X S. N., na ktorý vyčíslil výdavky
sumou cca 883,- eur.

Matka maloletého H. je zamestnaná v Chartis Europe S.A. ako manažérka. Zo mzdových
listov súd zistil, že matka mala v roku 2010 čistý mesačný príjem 1.287,17 eur a v roku 2011 mala čistý
mesačný príjem 1.364,14 eur. Iný príjem ako zo zamestnania nemá.

Matka podľa vlastného vyjadrenia nevlastní žiaden nehnuteľný, ani hodnotnejší hnuteľný majetok.

Úspory vyčíslila sumou 4.175,53 eur a tvorí ich ING Investičné poistenie v sume 3.420,- eur (odkupná
hodnota k 13.6.2011) a stavebné sporenie v sume 755,53 eur.

Matka svoje mesačné výdavky vyčíslila sumou 1.320,- eur, v priebehu konania sa tieto znížili na sumu
1.220,- eur, nakoľko došlo k zníženiu úhrady na súkromnú škôlku, ktorú maloletý Tomáš navštevuje zo
sumy 480,- eur na sumu 380,- eur. Výdavky, ktoré matka vyčíslila, pozostávajú z výdavkov na maloletého

Tomáša vo výške 880,- eur, ktoré tvorí úhrada 380,- eur za škôlku, úhrada 20,- eur za platené termíny
za návštevu lekára, priemerné mesačné výdavky 480,- eur za ostatné bežné výdavky (strava, ošatenie,
drogéria). Ďalšie mesačné výdavky matky tvorí úhrada 30,- eur za mobilný telefón, úhrada 40,- eur za
internet, úhrada 50,- eur na stavebné sporenie, poistné 120,- eur a príspevok na bývanie 100,-
eur, ktorý platí rodičom.

Matka okrem vyživovacej povinnosti na maloletého H.Š. inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Zdravotný stav matky je dobrý.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,

kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.Podľa § 28 ods. 3 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov,
ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu

bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté

dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je
potrebný súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Otec navrhol, aby súd maloletého Tomáša zveril do osobnej starostlivosti matky a právo zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok, aby mali obaja rodičia. Žiadal, aby mu bola uložená povinnosť
platiť na maloletého Tomáša výživné maximálne 500,- eur mesačne s tým, že v tejto sume by bola
aj suma určená na tvorbu úspor maloletého, pričom vzhľadom na vek maloletého a jeho odôvodnené

potreby bol toho názoru, že väčšia časť výživného by mala byť určená na tvorbu úspor maloletého
Tomáša.

Matka navrhla, aby maloletý H. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola určená povinnosť
prispievať na jeho výživu sumou 1.200,- Sk mesačne a sumou 300,- eur mesačne na tvorbu úspor

maloletého. Žiadala, aby súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil mesačný príjem otca 5.188,- eur
netto a mesačný príjem matky 1.364,- eur netto. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine
žiadala, aby súd nezohľadnil výdavky otca vo výške 770,- eur za byt na Varšavskej ulici, v ktorom býva z
dôvodu, že byt na C. X S. N. je voľný a navrhovateľ v ňom môže bývať. Taktiež uviedla, že nie je možné
ako výdavok otca zohľadniť splátky úveru, ktorý čerpal na dovolenku, neuviedla však z akého dôvodu.

Poukázala na to, že otcom vyčíslené výdavky na maloletého H. sú v podstate darčeky pre maloletého.
Mala za to, že nie je možné prihliadať na výdavky otca na investičné životné poistenie a na
stavebné sporenie pre maloletého H., nakoľko ide o zmluvy v prospech tretej osoby, ktoré otec môže
kedykoľvek zrušiť. Spochybnila otcom vyčíslený výdavok 50,- eur mesačne na lieky s tým, že všetky
výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého hradí ona. Odvolávajúc sa na ust. § 62 ods. 2 a

4 zákona o rodine žiadala, aby súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery oboch rodičov, a taktiež aj na to, kto sa o maloletého H. stará.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva účastníkov konania súhlasil s tým, aby maloletý H.
bol zverený do osobnej starostlivosti matky a aby obidvaja rodičia mali právo zastupovať maloletého

a spravovať jeho majetok. Navrhol, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H.
sumou 650,- eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 250,- eur mesačne.SúdvychádzajúczvykonanéhodokazovaniamaloletéhoH.zverildoosobnejstarostlivostimatky,pričom
zobral do úvahy, že voči starostlivosti matky o maloletého nemal otec, ani kolízny opatrovník žiadne
výhrady a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky navrhoval tak otec, ako aj kolízny opatrovník.

Súd s poukazom na ust. § 28 zákona o rodine zároveň určil, že zastupovať maloletého Tomáša a
spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Výživné otcovi súd určil v sume 500,- eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z
odôvodnených potrieb maloletého H., pričom zobral do úvahy, že maloletý má 4 a pol roka, chodí do

súkromnej škôlky EKOdomček, za čo matka platí 380,- eur mesačne, voči čomu nemal otec výhrady, a
taktiež prihliadol aj na zdravotný stav maloletého. Matka pravidelné výdavky na maloletého H. vyčíslila
sumou 880,- eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané a odôvodnené. Otec tieto výdavky matky
nespochybnil, ani voči ním inak nenamietal. Súd ďalej zobral do úvahy zárobkové a majetkové pomery
oboch rodičov. Obaja rodičia majú pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, pričom otec má
mesačný príjem podstatne vyšší ako matka. Súd zobral do úvahy aj výdavky rodičov, pričom neprihliadal

na výdavky, ktoré otec vynaloží za nájom bytu na S. X., v ktorom býva, nakoľko otec má možnosť bývať
v byte na C. X S. N., ktorého je výlučným vlastníkom a ktorý je voľný, resp. má možnosť tento byt
prenajímať, a tak si zvýšiť svoj mesačný príjem. Súd je toho názoru, že nemožno zohľadniť výdavky na
bývaniezadvabyty,keďotecfaktickybývalenvjednombyte.Súdpretozohľadnillenvýdavky,ktoréotec
vynaloží na splátky hypotekárneho úveru, ktorý čerpal na kúpu bytu na C. X S. N. a výdavky, ktoré súvisia

s vlastníctvom tohto bytu. Súd zohľadnil výdavky otca na splátky úveru, ktorý čerpal na financovanie
dovolenky, keďže išlo o spoločnú dovolenku účastníkov konania, čo matka maloletého nepoprela. Pri
rozhodovaní súd taktiež zohľadnil, že otec má vyživovaciu povinnosť aj na maloletú U., nar. XX.X.XXXX.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd zobral do úvahy aj právo maloletého Tomáša garantované

zákonom podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je nepochybné, že životná úroveň otca je nad priemer
životnej úrovne občana Slovenskej republiky a táto sama osebe by možno odôvodňovala aj vyššie
výživné otca na maloletého H.. Súd je však toho názoru, že právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni
rodičov zakotvené v § 62 ods. 2 zákona o rodine nie je absolútnym právom dieťaťa a pri jeho aplikácii je
potrebné vychádzať aj z ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého ďalším kritériom pri určení výšky

výživného je odôvodnenosť potrieb maloletého. Odôvodnenosť potrieb by preto mala byť určitou hornou
hranicou, na ktorú by mal súd vždy prihliadať. Pri určení výšky výživného pre rodiča, ktorému maloleté
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, súd musí prihliadať na všetky zákonom určená kritéria
v ich vzájomnej súvislosti. V prípade, ak majetkové pomery umožňujú povinnému rodičovi zabezpečiť
nielen všetky odôvodnené bežné potreby maloletého dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej

úrovni rodičov, súd túto skutočnosť zohľadní tým, že okrem bežného výživného povinnému rodičovi
môže podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine určiť povinnosť prispievať mesačne na tvorbu úspor maloletého
dieťaťa.
Pri rozhodovaní o výživnom súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloletého Tomáša, ktorá
vyvažuje jej vyživovaciu povinnosť.

Súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a výživné na maloletého Tomáša určil otcovi v
sume 500,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že výživné v tejto výške

zodpovedá schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a je postačujúce na to, aby mohli byť

uspokojované tak základné životné a iné hmotné potreby maloletého syna účastníkov konania, ako aj
jej ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre jej všestranný rozvoj a zodpovedajúce jeho veku.

Určenú výšku výživného považuje súd za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám maloletého
Tomáša a primeranú možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov a garantujúcu právo

maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Súd dospel zároveň k záveru, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby maloletému Tomášovi okrem
bežného výživného prispieval aj na tvorbu úspor a otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre
maloletého Tomáša sumou 200,- eur mesačne.

Rodičia sa pred vyhlásením rozsudku dohodli o úprave styku otca s maloletým Tomášom, ktorá v znení,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, je súčasťou rozsudku o rozvode ich manželstva.O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod
manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).