Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212229617
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4212229617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobkyne: X. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXXX/X, F. - U., zastúpená Avokátskom kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o. so sídlom
Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXX/X, V. - W. L., zastúpený JUDr. Annou Mišovou, advokátkou so sídlom Špitálska 2905, Komárno, o
zaplatenie sumy 9.095,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č.k. 10C/424/2013-175 zo dňa 14. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania do rúk jeho právnej zástupkyne vo
výške 2.517,87 eur, z toho titulom súdneho poplatku 545,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia
1.972,37 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, §
456vetaprvá,§458ods.1,§657,§658Občianskehozákonníka,§101ods.1,§120ods.1,§137,§142

ods. 1, § 153 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa
sa žalobou došlou súdu dňa 28.12.2012 domáhala zaplatenia sumy 9.095,13 eur s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že dňa 10.10.2007 uzavrela so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej mu poskytla peňažnú pôžičku vo výške 274.000,-Sk (9.095,13 eur) s dohodnutým ročným
úrokom 4,5% a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátane dohodnutého úroku vrátiť v lehote do 31.12.2009.
Poskytnuté finančné prostriedky jej žalovaný v lehote splatnosti a ani do podania žaloby nevrátil ani
čiastočne, preto od neho požaduje aj zákonné úroky z omeškania. Pôžička bola poskytnutá poukázaním

uvedenej sumy na účet žalovaného v M., č. účtu XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že dňa 10.10.2007 došlo k skutočnému odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému vložením
sumy 274.000,- Sk (9.095,13 eur) na jeho účet žalobkyňou. Dôvod poskytnutia tejto finančnej čiastky,
podmienky jej vrátenia však žalobkyňa náležite preukázať nevedela. Sama vypovedala, že zmluvu
o pôžičke so žalovaným neuzatvorila, ani nemohla, nakoľko sa osobne nikdy nestretli, nebola s ním
v žiadnom kontakte, preto sa podľa názoru súdu prvej inštancie nemohli dohodnúť na podstatných
náležitostiach zmluvy o pôžičke. Nebolo preukázané ani uzavretie platnej zmluvy o pôžičke medzi

žalobkyňou a jej zamestnávateľom (iba z výpovede žalobkyne vyplýva, že pôžička mala byť vrátená
do 31.12.2009, ale na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia žalobkyňa žiadny dôkaz nepredložila, ani
nenavrhla,avšakzmluvaopôžičkemedzižalobkyňouajejzamestnávateľomniejepredmetomkonania).
Od 10.01.02007 do 27.11.2012, kedy žalobkyňa podpísala Uznanie dlhu (čl. 127 o tom, že pôžičkavo výške 9.095,13 eur spolu s úrokom 4,50% ročne mala byť vrátená do 31.12.2009), zamestnávateľ
žalobkyne ju ani raz nevyzval na plnenie, ani v uznávacom prejave učineného zhruba mesiac pred
premlčaním nároku zamestnávateľa z tejto pôžičky nie je dohodnutá dodatočná lehota na plnenie.

Žalovaný sa uchádzal u X. o zamestnanie v septembri 2006 (vyplýva to z jeho emailového podania na
čl. 147 adresovaného štatutárnemu zástupcovi zamestnávateľa žalobkyne) a svedok X. R. vypovedal,
že krátko po osobnom prejednaní pracovnej možnosti pre žalovaného v Bratislave v roku 2007 ho
požiadala žalobkyňa o pôžičku pre žalovaného. Dňa 11.03.2011 spoločnosť Ticketportal Sk, s.r.o. vyzval
žalovaného na úhradu sumy 9.095,13 eur spolu s úrokom od roku 2007 v lehote 7 dní. Až po tom,

čo žalovaný na túto výzvu nereagoval, bola spísaná listina o uznaní dlhu žalobkyňou dňa 27.11.2012.
Podľa názoru súdu prvej inštancie výdavkovými pokladničnými dokladmi založenými do spisu pod čl.
128 až 136 bolo preukázané, že spoločnosť IRSnet Sk, s.r.o. so sídlom v Bratislave opakovane poskytla
od 07.02.2007 do 20.6.2007 spoločnosti IRSnet HU kft. pôsobiacej v Maďarsku finančné prostriedky
do výšky viac miliónov HUF ako pôžičky, ktoré vo viacerých prípadoch prevzal brat žalovaného, R.
Y.. Výpoveď svedka X. R. súd vyhodnotil ako nevierohodnú vzhľadom na jeho funkciu zastávanú u

spoločnosti Ticketportal, s.r.o. (predtým s obchodným menom IRSnet Sk, s.r.o.) ako aj na jeho blízky
vzťah k dcére žalobkyne, s ktorou má deti a s ktorou žije spolu približne 10 rokov. Súd prvej inštancie
zároveň konštatoval aj rozpor medzi výpoveďou X. R. a žalobkyne, ktorá uviedla, že o poskytnutí pôžičky
pre žalovaného sa dohodol X. R. s bratom žalovaného a pôžičku podľa ich dohody mal vrátiť žalovaný,
alebo R. Y.. Je nelogické, aby si žalobkyňa brala pôžičku v takejto vysokej sume pre osobu pre ňu

neznámu iba na požiadanie svojho spolupracovníka, ktorému nič nebránilo vybaviť si pôžičku od toho
zamestnávateľa a nepotreboval by súčinnosť kolegyne. Ďalej konštatoval, že pôžička podľa žalobkyne
bola splatná do 31.12.2009 až do podania žaloby na súd (28.12.2012) nevyzývala žalovaného na
vrátenie pôžičky a ani zamestnávateľ žalobkyne nevyzýval svoju zamestnankyňu o plnenie zo zmluvy
o pôžičke, a to i napriek tomu, že im hrozilo premlčanie právneho nároku. Je otázne aj to, na akom

právnom základe, z akého titulu bola žalovanému zaslaná výzva o plnenie zo dňa 11.03.2011, keď
podľa prednesu konateľa spoločnosti IRSNet Sk X. R. táto spoločnosť nebola v žiadnom zmluvnom
vzťahusožalovaným.Uvedenénasvedčujútomu,žemedziúčastníkmikonaniažiadnazmluvaopôžičke
uzavretá nebola, ale išlo o obchodné transakcie medzi firmami IRSNet SK, s.r.o. a IRSNet HU kft.
Pretože vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že k platnému uzavretiu zmluvy o

pôžičke medzi účastníkmi konania nedošlo, finančné plnenie zo strany žalobkyne považoval za plnenie
bez právneho dôvodu. Prijatím sumy 274.000,- Sk žalovaný získal na úkor žalobkyne bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinný vydať. Na zistenie, či tieto peniaze si žalovaný ponechal, alebo boli použité
pre sesterskú firmu zamestnávateľa žalobkyne súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať
dokazovanie, nakoľko pre právne posúdenie predmetu konania je irelevantné, či si žalovaný peniaze

nabehnuténajehoúčetponechal,alebobolipoužitéspoločnosťouIRSNetHUkft.,keďžetátospoločnosť
nie je účastníkom konania a žalovaný vzniesol námietku premlčania. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,
že počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
neviažekdátumusplatnosti,akojetoprizačiatkuvšeobecnejpremlčacejdobypodľa§101Občianskeho
zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Vychádzal z názoru, že pre stanovenie počiatku plynutia
objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy
bezdôvodné obohatenie vzniklo. Uviedol, že k splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť skôr, než
bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr

začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané z neplatného právneho úkonu
vzniká okamihom, kedy došlo k plneniu z takéhoto úkonu, teda v prejednávanom prípade premlčacia
doba plynula od 11.10.2010 a skončila dňom 11.10.2012. Žaloba bola súdu doručená 28.12.2012, t.j. po
uplynutí objektívnej premlčacej doby, preto súd pre námietku premlčania vznesenú žalovaným žalobu
zamietol. Súd prvej inštancie pri určení náhrady trov konania vychádzal z § 142 OSP, ktorý vyjadruje

samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý mal v konaní uspel, má nárok na náhradu
trov konania. Preto žalovanému, ktorý si uplatnil trovy konania v sume 2.287,18 eur podľa Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel a
za súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v sume 545,50 eur, priznal podľa § 142 ods.1
OSP trovy konania tak, ako uviedol vo výrokovej časti.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. skutkový stav nezistildostatočne a vec nesprávne právne posúdil. Zastala názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nie je určité, zrozumiteľné ani presvedčivé. Tvrdila, že konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že
sa so žalovaným nikdy osobne nestretla považuje za nepresné a nezakladajúce sa na skutočnosti,

nakoľko žalobkyňa sa síce vyjadrila, že so žalovaným v kontakte nebola, avšak toto uviedla v kontexte
s porovnaním s bratom žalovaného, svedkom R. Y., s ktorým prichádza do styku bežnejšie. Naopak,
stretnutie so žalovaným výslovne potvrdila na str. 2 zápisnice z pojednávania konaného dňa 02.06.2014.
Žalobkyňa síce písomnú zmluvu o poskytnutí pôžičky so žalovaným neuzatvorila, avšak jednoznačne
sa vyjadrila, že žalovanú sumu požičala žalovanému, pričom potvrdila existenciu ústnej dohody so

žalovaným o poskytnutí pôžičky a podmienok jej vrátenia počas osobnej prítomnosti žalovaného v
mieste sídla zamestnávateľa žalobkyne. Mala za to, že dôkaz žalovaného, že v deň poskytnutia
pôžičky sa nemohol nachádzať v Bratislave (prehľad dochádzky) neobstojí, nakoľko na poskytnutí
pôžičky sa so žalovaným dohodla vopred, pričom si presne nespomína, či dva dni alebo až týždeň
vopred. Zo žalovaným predloženého prehľadu dochádzky vyplýva, že v dňoch 08.10 a 09.10.2007
čerpal tzv. „kompenzáciu“, z čoho považovala za zrejmé, že v predmetných dňoch predchádzajúcich

poskytnutiu pôžičky sa mohol bez akýchkoľvek prekážok v popoludňajších hodinách zúčastniť osobného
stretnutia so žalobkyňou v Bratislave, a pracovného pohovoru, čo potvrdil aj svedok X. R.. Aj závery
prvoinštančného súdu o tom, že nepreukázala ani uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a
jej zamestnávateľom a že zamestnávateľ ju ani raz nevyzval na plnenie považovala za nepresné a
zavádzajúce, keďže ona sama ako aj svedok X. R. ako zástupca zamestnávateľa žalobkyne potvrdili

existenciu ústnej dohody o poskytnutí pôžičky. Vo svojej výpovedi navyše žalobkyňa uviedla, že ju
spoločnosť Ticketportal SK, s.r.o. vyzvala na vrátenie pôžičky - doposiaľ len ústne, čo potvrdil aj svedok
R.. Tento svedok predložil súdu aj písomné uznanie dlhu, ktorým má spoločnosť Ticketportal SK, s.r.o.
svoju pohľadávku voči žalobkyni zabezpečenú. Ďalej podotkla, že vrátenie alebo nevrátenie pôžičky
žalobkyňou, prípadne stav vymáhania pohľadávky spoločnosti Ticketportal SK, s.r.o. voči žalobkyni,

či akékoľvek dohody o dodatočnej lehote na plnenie alebo existencia splátkového kalendára medzi
žalobkyňou a spoločnosťou nie sú pre predmet tohto konania absolútne relevantné a nemôžu mať za
následok nepreukázanie žalobkyňou žalovaného nároku v tomto konaní. Aj konštatovanie súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa nevyzývala žalovaného na vrátenie pôžičky a ani zamestnávateľ žalobkyne
nevyzýval svoju zamestnankyňu o plnenie zo zmluvy o pôžičke a to i napriek tomu, že im hrozilo

premlčanie právneho nároku považovala za nesprávne, keďže vypovedala, že žalovaného na úhradu
dlžnej sumy vyzvala písomne, avšak nakoľko tak učinila obyčajnou listovou zásielkou, bez doručenky,
nevie túto skutočnosť súdu aktuálne preukázať. Uviedla, že R. Y. nebol zamestnancom spoločnosti
Tisketportal SK, s.r.o., Bratislava, ale zahraničného subjektu, spoločnosti IRSnet HU Kft., Budapešť,
sesterskej spoločnosti. Namietala, že súd považoval za nevierohodnú výpoveď svedka X. R. vzhľadom

k jeho blízkemu vzťahu k dcére žalobkyne, s ktorou má deti a s ktorou žije spolu približne 10 rokov, ale
výpoveď svedka R. Y., priameho príbuzného - súrodenca žalovaného, za nevierohodnú nepovažoval,
čo považuje za porušenie zásady rovnakého postavenia účastníkov konania. Poukázala tiež na účelovú
zmenu obrany žalovaného. Dodala tiež, že spoločnosť Ticketportal SK, s.r.o. poskytovala spoločnosti
IRSnet HU Kft. finančné pôžičky, spravidla v hotovosti, nikdy však nie prostredníctvom súkromného

účtu tretej osoby, pričom vždy bol k danej transakcii vyhotovený a riadne podpísaný relevantný účtovný
doklad.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok
považujezavecneaprávnesprávnyavplnomrozsahusasnímstotožňuje,nakoľkodospelksprávnemu

záveru a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v konaní sporné. Trval na tom, že so
žalobkyňou žiadnu zmluvu o pôžičke neuzatvoril, žalovaná suma bola na jeho účet poukázaná ako
plnenie pre spoločnosť IRSnet HU v Maďarsku a to na základe požiadavky brata žalovaného. Žalovaný
finančné prostriedky vydal za prítomnosti svedka F. U. R. Y., k čomu bolo žalovanému vystavené
potvrdenie.Malzato,žežalobkyňasadomáhanároku,ktorýjejnikdynevznikol.Navyševčaseúdajného

poskytnutia pôžičky ako zamestnanec Tatra banky, a.s. by primárne požiadal o pôžičku svoju banku za
výhodných podmienok a nie jemu neznámu osobu. Podľa neho súd prvej inštancie správne vyhodnotil
ako nevierohodnú výpoveď svedka X. R., pretože medzi jeho výpoveďou a výpoveďou žalobkyne sú
zásadné rozpory. Žalobkyňa navyše dňa 02.06.2014 vo svojej výpovedi vôbec neuviedla, že by uznala
svojdlhvočispoločnostiTicketportalSK,s.r.o.,toboloprvýkrátspomínanéažsvedkomR.,čopovažoval

za účelové. Taktiež žalobkyňou uvádzané lehoty splatnosti považoval za účelové, s cieľom vyhnúť sa
zamietnutiu žaloby pre premlčanie nároku.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalejlen„CSP“)preskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniaadospelkzáveru,žerozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal
dňa 14.10.2015, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku,

postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.12.2012
domáhala od žalovaného zaplatenia istiny 9.095,13 eur s príslušenstvom na základe ústne uzatvorenej
zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007. Následne súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k.

6Ro/982/2012-20 zo dňa 13.08.2013, proti ktorému žalovaný podal odpor. Následne súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní vydal napadnutý rozsudok.

7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

8. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
9. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11.Zcitovanéhoustanovenia§657Občianskehozákonníkajezrejmé,žepreuzavretiezmluvyopôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním bolo
síce preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu sumy 274.000,-
Sk (9.095,13 eur), avšak odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o tom, že vôbec uzavrela so žalovaným pôžičku.
Žalobkyňa taktiež žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by so žalovaným dojednala dobu,
do uplynutia ktorej by mal žalovaný predmetnú pôžičku vrátiť, teda súdu nie je zrejmé, z akých
skutočností žalobkyňa vychádzala, keď tvrdila, že žalovaný jej mal finančnú sumu vrátiť do 31.12.2009.
V danom prípade teda konkrétny spôsob vrátenia pôžičky medzi účastníkmi nebol dohodnutý. Zároveň

žalobkyňa nepreukázala ani dojednanie úrokov z takejto pôžičky, tak ako tvrdila, že so žalovaným
dohodla úrok vo výške 4,5 % ročne. Žalovaný faktické prevzatie peňazí nepoprel, sám túto skutočnosť
potvrdil v konaní pred súdom na pojednávaní, avšak uviedol tiež, že peniaze neboli predmetom pôžičky,
tieto boli určené jeho bratovi, ktorý bol de facto zamestnancom spoločnosti IRSnet HU, Kft., ktorá
bola sesterskou spoločnosťou spoločnosti, v ktorej bola zamestnaná žalobkyňa (IRSnet SK, s.r.o.).

Navyše žalobkyňa sama uviedla, že ani medzi ňou a spoločnosťou, ktorá jej mala peniaze poskytnúť,
žiadna písomná zmluva o pôžičke nebola vyhotovená. Žalobkyňa nepreukázala ani to, že by žiadala od
žalovaného vrátenie pôžičky akoukoľvek písomnou výzvou. Vzhľadom k tomu sa nejednalo o pôžičku
medzi účastníkmi konania, ale o finančnú transakciu medzi týmito spoločnosťami.
12. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobenie na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby

v primeraných lehotách uplatnili svoje právo (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva a ich zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právonevykonala, vzniká povinnej osobe právo vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo

(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka).
13. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
14. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v
ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv.
subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby
začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej
premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti,

ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej
skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného.
16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
a vec a správne po právnej stránke posúdil keď dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný .
Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd prijal záver, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné

bremeno keď nepreukázala, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o pôžičke. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že právny vzťah medzi stranami sporu je treba posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, ktoré
vzniklo plnením bez právneho dôvodu. Správne súd prvej inštancie prihliadol aj k námietke premlčania,
ktorú žalovaný v priebehu konania vzniesol. Súd prvej inštancie v tomto smere svoje rozhodnutie aj
riadne odôvodnil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd považuje za

potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia nesprávne uviedol ( zrejme omylom)
plynutie premlčacej doby. Z obsahu vykonaného dokazovania ako správne konštatoval aj súd prvej
inštancie vyplýva, že k odovzdaniu sumy 274.000,- Sk došlo dňa 10.10.2007, kedy žalobkyňa túto
sumu vlažila na účet žalovaného vedený v banke. Keďže žalobkyňa nepreukázala uzatvorenie zmluvy
o pôžičke treba vychádzať z toho, že už v čase odovzdania sumy mala vedomosť o plnení bez

právnehodôvodu,pretodvojročnásubjektívnapremlčaciadobazačalaplynúťnasledujúcideňpovložení
peňažných prostriedkov na účet žalovaného t.j. 11.10. 2007 ( a nie 2010 ako nesprávne uviedol súd
prvej inštancie) a uplynula dňa 11.10.2009 . Objektívna premlčacia doba začala plynúť spolu so
subjektívnou premlčacou dobou dňa 11. 10. 2007 a uplynula dňa 11.10.2010 . Žalobu žalobkyňa podala
dňa 28.12.2012, teda po márnom uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Aj napriek

tejto nepresnosti je záver súdu prvej inštancie správny a nárok žalobkyni súd v dôsledku vznesenej
námietky premlčania priznať nemohol. Na tomto závere nič nemení ani obrana žalobkyne v podanom
odvolaní, kde tvrdila, že uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke, a preto nie je možné tento vzťah
posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd s ohľadom na tieto tvrdenia žalobkyne poukazuje
na obsah výpovede žalobkyne na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 02.06. 2014

(č.l. 92 spisu), v ktorej žalobkyňa na výslovnú otázku súdu uviedla, že so žalovaným žiadnu zmluvu
neuzatvorila a so žalovaným nebola v žiadnom kontakte, pričom dohoda bola taká, že poskytnuté
peniaze mal podniku vrátiť žalovaný alebo jeho brat. Skutočnosť, že firma (Ticketportál) poskytne
peniaze cez žalobkyňu sa dohodli žalovaný a jeho brat s vedením firmy, ktorá aj zaplatila súdny poplatok
za žalobu podanú v tejto veci. Na základe týchto tvrdení samotnej žalobkyne treba prijať záver, že

žalobkyňa nemala úmysel (vôľu) žiadnu zmluvu o pôžičke so žalovaným uzatvoriť. Žalobkyňa teda v
konaní nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným došlo k takej dohode, ktorá vyjadruje vôľu strán, aby
jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase
veci toho istého druhu, pričom k vzniku zmluvy o pôžičke nepostačuje samotné odovzdanie peňazí.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).