Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205647
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8410205647.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného General Factoring, a.s., so sídlom Košická 56,
Bratislava, IČO: 35838825, zast. Advokátskou kanceláriou HMG & Partners, s.r.o., Štefanovičova 12,
Bratislava, IČO: 8850459, proti povinným 1/ B. C., bytom A. Z. XXX, 2/ C. C., bytom A. Z. XXX, 3/ M.
C., bytom I. XX, A., 4/ Q. O., bytom M. XXX, Z., o vymoženie 406,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/947/2010 - 25 zo dňa 30.04.2012,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd exekúciu voči povinnému v 4/ rade vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. 3Er/947/2010, Ex 14187/10 vyhlásil za neprípustnú a vo
výroku, ktorým exekúciu voči povinnému v 4/ rade vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
pod sp. zn. 3Er/947/2010, Ex 14187/10 zastavil.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu voči povinnému v 4/ rade vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju. Povinnému v 4/ rade nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom vo veci bol platobný rozkaz Okresného súdu Poprad
sp. zn. Ro 421/94 zo dňa 03.05.1994, právoplatný a vykonateľný dňa 25.05.1994. Súd prvého stupňa

vydal dňa 30.11.2010 poverenie na vykonanie exekúcie. Na prvostupňový súd povinný v 4/ rade dňa
14.02.2011 doručil podanie označené ako „Žiadosť o zrušenie exekúcie z dôvodu premlčania, sp. zn. Ex
14187/2010. Uvedené podanie súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný
môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vzniesť námietku premlčania a úspešne uplatnená
námietka premlčania je dôvodom na zastavenie exekúcie. Poukázal, že exekučný titul nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 25.05.1994, pričom desaťročná premlčacia lehota podľa § 110

ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 25.05.2004. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie dňa 30.08.2010 mohol dôvodnej námietke premlčania povinného v 4/ rade vyhovieť a exekúciu
vo vzťahu k nemu vyhlásiť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku za neprípustnú a zastaviť ju.
Navyše dodal, že námietka premlčania sa nevzťahovala na povinných v 1. až 3. rade, lebo okrem toho,
že ju nepodali, z exekučného titulu neplynula povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, keďže povinný v
4/ rade bol v postavení ručiteľa, teda so samostatným procesným postavením, v ktorom koná sám za

seba (§ 91 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.). K trovám uviedol,
že povinný v 4/ rade si trovy neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal. O trovách exekúcie ako celku
nerozhodoval, nakoľko exekúcia voči povinnému v 1/ až 3/ rade naďalej prebieha.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktorým napadol výrok o vyhlásení exekúcie voči

povinnému v 4/ rade za neprípustnú a o zastavení exekúcie voči povinnému v 4/ rade. Poukázal, že
z exekučného titulu povinnému vyplývala povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 628,36 Eur s 15%úrokom od 17.02.1994 do zaplatenia a trovy konania v sume 28,41 Eur. Ďalej uviedol, že následné len
čiastočné platenie súm povinným oprávnený zohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal
vykonať exekúciu a vymôcť sumu 406,47 Eur, úroky ku dňu 25.01.2010 vo výške 1.136,43 Eur, úroky

vo výške 15% ročne zo sumy 406,47 Eur od 26.01.2010 do zaplatenia, trovy súdneho konania vo výške
26,09 Eur, trovy exekučného konania vo výške 19,66 Eur, trovy právneho zastúpenia počas exekúcie vo
výške 102,08 Eur. Podstatou jeho odvolania je namietanie zastavenia exekúcie súdom prvého stupňa
voči povinnému v 4/ rade v celom rozsahu vrátane úrokov z omeškania, pričom citoval § 100 ods. 1, §
110 ods. 1, 3, § 112 Občianskeho zákonníka, poukázal na niektoré rozhodnutia okresných a krajských

súdov týkajúcich sa premlčania istiny a úrokov z omeškania, resp. príslušenstva pohľadávky. Podľa jeho
názoru k premlčaniu istiny došlo, a to v dôsledku uplynutia desaťročnej premlčacej doby od momentu
právoplatnosti exekučného titulu, avšak k premlčaniu úrokov nedošlo v celom rozsahu. Úroky zročné do
právoplatnosti rozhodnutia sa premlčali spolu s istinou, ale úroky zročné po právoplatnosti sa premlčia
v trojročnej premlčacej lehote, pričom ak si v priebehu tejto premlčacej lehoty oprávnený uplatnil právo
na súde a začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba neplynie. Mal zato, že nemohlo dôjsť k

premlčaniu úrokov zročných v období tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie, lebo
týmto momentom prestala premlčacia lehota plynúť. Úroky, ktoré sa stali zročnými po právoplatnosti
exekučného titulu (počnúc dňom 26.05.1994) sa premlčali v trojročnej premlčacej lehote. K tomu však
dochádzalo len do dňa 29.08.2007, pretože zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným vzhľadom na podanie
návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30.08.2010, kedy začalo spočívanie premlčacej lehoty. Teda úrok vo

výške 15% ročne z dlžnej sumy 406,47 Eur od 30.08.2007 do zaplatenia, nie je premlčaný a exekúcia
v tejto časti je dôvodná. Ak súd prvého stupňa zastavil exekúciu pre jej neprípustnosť aj v tejto časti,
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na princíp právnej istoty a princíp
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorých rešpektovanie zabezpečuje rovnaké právne posudzovanie
rovnakých alebo obdobných situácií. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný v 1/ rade, v ktorom žiadal „o zrušenie exekúcie z dôvodu
premlčania“, opísal svoje majetkové pomery a žiadal o odpustenie trov exekúcie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti i konanie,
ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad upravených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať

rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia
doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o

práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a
opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

V predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č.k. Ro 421/94-6 zo

dňa 03.05.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným 25.05.1994.

Pokiaľ ide o premlčanie istiny, resp. jej zvyšnej časti ako navrhol oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie, nie je sporné, že k nemu došlo, a to uplynutím desiatich rokov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 1 OZ), teda dňa 25.05.2004.Rovnako nie je sporné premlčanie úrokov, ktoré boli právoplatne priznané exekučným titulom, teda
ktorých zročnosť nastala do právoplatnosti exekučného titulu, ku ktorému došlo tiež uplynutím
desaťročnej premlčacej lehoty (§ 110 ods. 3 OZ) spolu s premlčaním istiny.

V súvislosti s úrokmi, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, teda tie, ktorých zročnosť nastala
po právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 3 veta za bodkočiarkou) odvolací súd sa nestotožnil s
názorom oprávneného.

Jesícepotrebnéprisvedčiťnázoru,žepremlčanietýchtoúrokovsaposudzujesamostatne,ženekopíruje
osud istiny.

Odvolací súd však zastáva názor, že nie je možné posudzovať premlčanie úrokov úplne izolovane.

Argumentácia oprávneného je taká, že má nárok na úroky za dobu od 30.08.2007 do zaplatenia, teda tri
roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, a to na základe toho, že v prípade

týchto úrokov zročných po právoplatnosti exekučného titulu platí trojročná premlčacia lehota podľa § 110
ods. 3 OZ počítaná samostatne, z čoho má vyplývať, že má nárok na úroky za tri roky predchádzajúce
podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.

Ak by súd prijal túto argumentáciu, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania istiny a dobu
uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval izolovane
a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie
exekúcie. Odvolací súd sa domnieva, že takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov nie je

právne udržateľná. Znamenalo by to „nepostihnuteľnosť“ istej časti úrokov inštitútom premlčania, a
toto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z uvedených zákonných ustanovení vyvodiť. Právo
oprávneného domáhať sa tejto kategórie úrokov je obmedzené trojročnou premlčacou lehotou, avšak
posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej
premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky

malisvojprávnypôvodvpremlčanejistine(zpremlčanéhonemôževznikaťnepremlčané),pretožeúroky,
ich výška, vyplývajú, závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná
suma úrokov.

Aktedakpremlčaniuistinydošlodňa25.05.2004,nemohlodochádzaťkzročnostiúrokovpotejtoprávnej
skutočnosti. Nepochybne zročnosťou posledných úrokov v posledný deň existencie judikovanej istiny
začala plynúť trojročná premlčacia lehota na ich uplatnenie.

V predmetnej veci tak uplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie úrokov z istiny tri roky po
premlčaní istiny, teda v roku 2007.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne.

Nad rámec prejednávanej veci a v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd s
poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej: „Niet pochybností o

tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym
rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť
dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu
so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deňdlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, teda nie je, ako
sa žalobca mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná.

Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý
deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí
ako celok“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 157/2009 zo dňa

29.06.2012).

Odvolací súd poukazuje na to, že v ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný zaoberať sa aj podaním
povinného v 1/ rade zo dňa 07.09.2012 (č.l. 68).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.