Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215571
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114215571.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci

navrhovateľa C. T., L.. XX. XX. XXXX, J. J. XXXX/XX, B. L. J., Č. O., M. Č., v konaní zastúpeného
splnomocneným advokátom JUDr. Evarist Zuzan, so sídlom AK Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica,
proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11 290,56 Eur, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 07. 2014 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 104 956,07 Eur predstavujúcej náhradu skutočnej škody, ušlého zisku a náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, spôsobenej navrhovateľovi, v spojení s podaním z 27. 03. 2015, orgánmi verejnej
moci v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo začaté Uznesením M. E. K. T. Č.: M.-XXX/OVK-K. XXXX
X. XX. XX. XXXX S. D. A. T. G. E. Ž. D.. X.. T. XX/XX/XXXX X. XX. XX. XXXX, S. taktiež náhrady trov

konania.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, D. I. T., a oboznámením sa s výpoveďami
právneho zástupcu navrhovateľa, zástupcu odporcu, ako aj s obsahom spisu, najmä s návrhom na
začatie konania, s vyjadrením odporcu zo 17. 09. 2014, s vyjadrením navrhovateľa z 10. 02. 2015, s

uznesením T. G. Ž., D.. X.. T. XX/XX/XXXX X. XX. XX. XXXX, D. M. M. X. XX. XX. XXXX, D. E.Š. D. M.
O. G., M. T. G., M. E. T., K. T., Č. : M. - XX/OVK - K. - XXXX, D. E. P. M. C. T.Ř. L. Č..B.. XX, G..E.., D.
E. P. G. X. L. Č..B.. XX S. XX, D. V. G. G.Y. K. X. XX. XX. XXXX, D. V. V. Č.. XXXX/XXXX X. XX. XX.
XXXX, D. V. Č. G. X. XX. XX. XXXX, D. V. Č.. XXXXXXXXX X. XX. XX. XXXX, D. T. K. V., D. E. G. K.
X. XX. XX. XXXX, D. E. X. J. Ú. X. V. XXXX, D. G. L. T. K. X. G. V. M. X. O. XXXX, XXXX S. XXXX, s
výpisom zo živnostenského rejstŕíka, pričom zistil nasledovné:

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu v konaní domáhal od odporcu zaplatenia skutočnej
škody vo výške 2 671,25 Eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia za povinnú obhajobu I.. Š.
(1 185,65 Eur) a I.. R. X. (1 485,60 Eur) v trestnom konaní. Okrem toho, náhrady ušlého zisku vo
výške 2 284,82 Eur, ktorý by navrhovateľ dosiahol, keby nebol vzatý do väzby, a ktorý navrhovateľvyčíslil vychádzajúc z ročného zisku pred zdanením vo výške 143 965 Kč v roku 2009, t.j. pred
výkonom väzby, súčinom počtu dní strávených vo väzbe (158) a výšky priemerného denného zárobku
navrhovateľa (394,42 Kč) a taktiež náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 Eur spôsobenej

navrhovateľovi narušením jeho dobrej povesti zásadným spôsobom, znížením jeho dôstojnosti a
vážnosti v spoločnosti. Škoda, ako aj nemajetková ujma boli spôsobené navrhovateľovi orgánmi verejnej
moci v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo začaté A. M. E. K. T. Č.: M.-XXX/OVK-K. XXXX
X. XX. XX. XXXX S. D. A. T. G. E. Ž. D.. X.. T. XX/XX/XXXX X. XX. XX. XXXX, E.P. O. M. E. L..
Do väzby vzal navrhovateľa Okresný súd L. D. O.C. X. XX. XX. XXXX, D.. X.. XTp/XX/XXXX, voči

ktorému podanú sťažnosť Krajský súd E. Ž. zamietol ako nedôvodnú (A. D.. X.. XTpo/XX/XXXX X.
XX. XX. XXXX). Z väzby bol navrhovateľ prepustený na slobodu na základe príkazu T. G. Ž. X. XX.
XX. XXXX, D.. X.. T.-X. Navrhovateľ bol stíhaný spočiatku pre zločin zabitia svojej manželky, ktorý
bol v priebehu trestného stíhania prekvalifikovaný na obzvlášť závažný zločin vraždy. Trestné stíhanie
navrhovateľa sa skončilo uznesením Krajskej prokuratúry Ž. X. XX. XX. XXXX, D.. X.. T. XX/XX/XXXX, a
to jeho zastavením z dôvodu, že o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté cudzozemským

orgánom (uznesenie vrchného komisára Polície ČR, Krajského riaditeľstva polície Olomouckého kraja,
D.. X.. T.-XXXXX/TČ-XXXX-XXXXXX X. XX. XX. XXXX o odložení trestného stíhania navrhovateľa,
nakoľko sa vo veci nejednalo o podozrenie z trestného činu a vec nebolo možné vybaviť inak) a toto
rozhodnutie možno považovať za dostačujúce. Uplatnený nárok odporca predbežne prerokoval na
základe žiadosti navrhovateľa podanej dňa 25. 11. 2013, pričom ju posúdil ako nedôvodnú. V prípade

totiž, že existuje viacero orgánov oprávnených zastupovať v spore štát, koná v mene štátu príslušný
orgán, u ktorého bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (rozhodnutie T. D. E. J., D..
X.. XXCo/XX/XXXX), pričom navrhovateľ si vybral Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré ju z dôvodu
nepríslušnosti nepostúpilo. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na nemožnosť
aplikácie negatívnej podmienky obsiahnutej v ustanovení § 8 ods. 6 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. na

náhradu škody spôsobenej väzbou v danej veci. Z rozhodnutia príslušného českého trestného orgánu
totiž jednoznačne vyplýva, že skutok, pre ktorý bol navrhovateľ trestne stíhaný a následne vzatý do
väzby sa nikdy nestal. Slovenské orgány činné v trestnom konaní nemohli rozhodovať dvakrát v tej
istej veci v zmysle zásady „. W. W., preto skutočnosť, že skutok sa nestal, nevyvrátili. Náhradu škody
si navrhovateľ uplatňuje podľa § 8 ods. 5 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., keďže nebol dôvod, aby

bol navrhovateľ vo väzbe, ako aj v zmysle Čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý
pracuje s termínom nezákonné rozhodnutie, a má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi. Pôvodne
zákonná väzba nepredstavujúca porušenie článku 5 ods. 1 a 4 Dohovoru sa v dôsledku oslobodenia
spod obžaloby stáva z hľadiska vnútroštátnej úpravy nezákonnou a tým sa zakladá zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú oslobodenému obžalovanému vykonanou väzbou (X Q. XX/XXXX). Predmetné

zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v duchu zákona, a teda použiť teleologický výklad, na základe
ktorého je potom možný iný gramatický výklad, ktorý spolu s logickým výkladom toto ustanovenie
vzťahuje len na ten skutkový stav, kde bolo rozhodnuté, že sa obvinený skutku dopustil a orgán
rozhodoval už len o sankcii za tento skutok. Okrem toho, v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR
je Slovenská republika materiálnym právnym štátom, čo znamená, že platné zákonné ustanovenia je

potrebné vykladať v súlade so základnými ústavnými zásadami, a teda aj základnými ľudskými právami.
Príjmové doklady o úhrade trov obhajoby svojim obhajcom I.. Š. S. I.. X., nemusia obsahovať náležitosti
účtovného dokladu podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, pretože navrhovateľ nie je
podnikateľ, a tieto dôkazy neslúžia na založenie do účtovníctva. Uplatnené trovy obhajoby sú za úkony
v súvislosti s väzobným stíhaním, o ktoré v danom prípade išlo, pričom zodpovednosť za väzbu má

charakter osobitnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie
(XMCdo/X/XXXX). V danom prípade, pri danom skutku, si musel obvinený zvoliť obhajcu, a keď tak
spravil, musel zaplatiť trovy obhajcov a ostatné náklady, ktoré im tým vznikli. Navrhovateľ nemohol
zaplatiť obhajcovi trovy obhajoby I.. Š. sám, keďže sa nachádzal vo väzbe, a nemal inú možnosť,
ako tieto trovy zaplatiť prostredníctvom svojho otca, ktorému následne tieto finančné prostriedky vrátil.

Náhradu za opätovné prevzatie a prípravu zastúpenia u ostatných dvoch obhajcov I.. V. S. I.. X.,
by súd nemusel priznať. Keďže firma A. D. je spoločnosť pána I. T., a táto mala záväzok voči I. T.,
zaplatila I.. Š. trovy právneho zastúpenia namiesto úhrady faktúry I. T. za vykonanie zámočníckych
prác. Pokiaľ ide o náhradu ušlého zisku, tú si uplatňoval navrhovateľ len z príjmu, ktorý by dosiahol ako
samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník) pre spoločnosť, za čo pred nástupom do väzby dostával

mesačnú odmenu, nie teda z príjmu, ktorý by dosiahol ako spoločník obchodných spoločností, pretože
by bolo obtiažne preukázať vplyv uväznenia konateľa, resp. spoločníka na výšku dosiahnutého zisku v
spoločnostiach. Do smrti svojej manželky žil navrhovateľ bežným životom, obklopený milujúcou rodinou
s finančným zázemím, nemal najmenší problém so zákonom, mal vždy dobré vzťahy tak na pracovisku,ako aj vo vzťahu k susedom a ostatným občanom. Najťažšie obdobie vo svojom živote musel prežiť
navrhovateľ oddelený od svojich dvoch maloletých synov, od rodiny, od blízkych. Nemohol im nijakým
spôsobom pomôcť pri prekonávaní tohto ťažkého životného obdobia, ani sa zúčastniť pohrebu svojej

manželky. O to ťažšie sa navrhovateľovi vyrovnávalo so životnou tragédiou. Deti trpeli nielen stratou
matky,aleajodlúčenímodotca,čosaprejavilonaštrbenímvzťahovkotcovi,čospôsobilonavrhovateľovi
citovú ujmu v podobe výčitiek, stresu a určitej formy úzkosti, ktorá bráni človeku v plnohodnotnom živote.
Trestné konanie a s ním spojený pobyt navrhovateľa vo väzbe malo frustrujúce následky aj na rodičov
navrhovateľa, preto, aj ich ujma ako osôb blízkych navrhovateľovi, patrí do predmetu nemajetkovej ujmy

navrhovateľa. Tak jeho rodičia, ako aj rodičia zosnulej manželky navrhovateľa, museli znášať namiesto
oplakávania dcéry a nevesty, výsluchy na polícii, uhrádzať náklady právnych zástupcov a zabezpečovať
výchovu svojich vnúčat. Zo strany rodičov zosnulej manželky navrhovateľa došlo k trvalej strate dôvery
voči navrhovateľovi, k ochladeniu vzťahov s nimi prispela značne svojím neprofesionálnym správaním
vyšetrovateľka Krajského riaditeľstva PZ E. Ž., G. J., ktorá aj právnemu zástupcovi ako obhajcovi
navrhovateľa povedala, že L. I. E., Ž. M. P. L. G. G. G.. K poškodeniu vzťahov a neskôr aj ku strate dôvery

došlo aj vo vzťahu medzi rodičmi a svokrovcami navrhovateľa. Vzťahy navrhovateľa k svokrovcom a k
ostatným príbuzným nie sú a už nikdy nebudú také ako predtým. Samotný pobyt vo väzbe zanechal u
navrhovateľa citovú ujmu na celý život, musel znášať stratu súkromia, obmedzenie pohybu, svojich práv,
najmä komunikácie s rodinou, nemožnosť jej telefonovať. Po návrate z väzby musel znášať ohovárania,
začal sa cítiť v spoločnosti „nechcený“, ľudia sa začali k nemu správať s odstupom a vyčítavo. Často sa

mu dostalo do uší : „. T. C. D., „. C. P. B. L., „. E. D. S. B. L.. Trestným stíhaním a neprimerane dlhým
výkonom väzby tak došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, ktoré mu prislúchajú v zmysle
§ 11 Občianskeho zákonníka. Súd nie je viazaný hornou hranicou náhrady nemajetkovej ujmy podľa
§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože k zásahom do osobnostnej sféry navrhovateľa došlo zo
strany orgánov verejnej moci v období od 27. 09. 2010 do 03. 03. 2011, pričom predmetné zákonné

ustanovenie sa stalo účinným až od 01. 01. 2013. K nemajetkovej ujme navrhovateľa navrhol právny
zástupca vypočuť príp. aj matku navrhovateľa, ak by to súd považoval za potrebné.

Počas výsluchu na pojednávaní, navrhovateľ uviedol, že do Ústavu na výkon väzby E. Ž. bol vzatý
Okresným súdom L. K. XX. XX. XXXX z dôvodu, že sa jedná o útekovú väzbu. Najprv bol umiestnený

na samotke, neskôr s iným obvineným. Počas pobytu vo väzbe mu nebolo umožnené telefonovanie,
nemohol dať vedieť ani svojim rodičom, čo sa stalo. Vo väzbe bol od 27. 09. 2010 do 03. 03. 2011. Deti
navrhovateľa mali v tom čase päť rokov, nemohol sa s nimi v tom čase stretnúť, vysvetliť im to. Boli im
zobraté vzorky moču, pretože policajti mali podozrenie, že ich navrhovateľ v deň, keď došlo k smrti ich
matky a manželky navrhovateľa, nadrogoval. E. J. C. G., Ž. E., Ž. P. D. M., P. W. G. S. D. L.. V dôsledku

toho sa jeho vzťahy s nimi zmenili, predtým bývali dobré. Vzťahy jeho rodičov so svokrovcami sú doteraz
zlé. Počas pobytu navrhovateľa vo väzbe sa o deti starali cez týždeň jeho rodičia a cez víkend bývali u
svokry. Na základe toho, že bol obvinený a vzatý do väzby, stratil časť svojich známych, musel všetkým
vysvetľovať, čo sa stalo. Navrhovateľ bol D. E. M. D. M. D., P., Ž.e nepracoval počas pobytu vo väzbe,
prišiel o výplatu. Z väzby bol navrhovateľ prepustený na základe protokolu, že výsledok revízie pitevnej

správy nebude súhlasiť s prvotnou pitevnou správou.

Svedok I. T., otec navrhovateľa, na pojednávaní uviedol, že počas pobytu navrhovateľa vo väzbe
vykonával úkony súvisiace s právnou pomocou pre syna, staral sa tiež spolu s manželkou o deti
navrhovateľa tak, že cez týždeň bývali u nich a na víkendy ich vozieval k svokrovcom navrhovateľa. O

smrti matky sa dozvedeli od navrhovateľovej svokry, asi po troch týždňoch, deti plakali, pýtali sa aj na
otca, rodičia im chýbali, svedkovi a jeho manželke bolo ťažko nahradiť im ich, snažili sa však uľahčiť
im to. Keby bol býval navrhovateľ doma, lepšie by znášali smrť matky. Rodina verila navrhovateľovi.
Dodnes nie je tým, čo býval predtým. Vo väzbe ho videl svedok aj plakať, čo ho predtým nikdy nevidel,
nebol to jednoducho on. So svokrovcami má svedok a jeho manželka odvtedy zlý vzťah, vôbec spolu

nekomunikujú.SpôsobilotonajmäohováranieľudíX.B.,zobcetrvaléhopobytusvedka,ajnavrhovateľa,
s ktorými prišla svokra do kontaktu vo firme, kde bola zamestnaná. Svokra prestala navrhovateľovi veriť.
Podľa svedka bola svokra pri svojej výpovedi ovplyvnená vyšetrovateľkou J., T. I. A. V. X. G. L.. P. X.
D. D. S. I. C., S. S. X. D. D., J. G. Ž. M. X. K. K. W. D.. G. D. P. J. M. Ž. X.. K. XX. XX. XXXX G.X. D.
L. Ú. I.. Š. D. X XXX,XX R. X. D. Ú., J. V., S. M..

Podľaodporcu,nebolasplnenápodmienkavyjadrenáv§8ods.6písm.d/zákonač.514/2003Z.z.,podľa
ktorého právo na náhradu škody nevznikne, ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je
trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenémuuž uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté
iným orgánom disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto
rozhodnutie možno považovať za dostačujúce. Týmto zastavujúcim rozhodnutím je uznesenie T. Ž., D..

X.. T. XX/XX/XXXX, T. M.C. L. M. E. K.. X. Č.. XXX/XXXX X..X.. G. Š. O. G. L. K. E. D. Č. X M.. X, T.
Y. B. M. M. E. G. G. M. D. E. O. D. Č. X M.. X K., G. L. J. E. K. E. E. D. D. L.. G. E. X. Č. XXXc Ú. D.
C. C. X. G. G. X. B. E. G., S. G. Š. O. G. S. E. Ú.. M. P., G. G. G. K. L. L. Ú. K. G. §. XX X. Č.. XXX/
XXXX X..X.. M. Ú.P.. M. X. L., Ž. L. L. Ž. C. Š. E. D. D. Ú. P. M. I.. Š., T. P. Ú. XXX R. K. XX. XX. XXXX,
S. S. Ú. O. G. J. G., J. A. X. D. I. T., M. L.. Nie je tu ani príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe

a škodou predstavujúcou trovy obhajoby, tie totiž neboli vyvolané rozhodnutím o väzbe, k jednotlivým
úkonom by došlo bez ohľadu na rozhodnutie o väzbe. Okrem toho, po zmene právnej kvalifikácie skutku
išlo o prípad povinnej obhajoby bez ohľadu na väzbu navrhovateľa, navyše pri posledných úkonoch
právnej služby navrhovateľ už nebol vo väzbe. Navrhovateľovi v tomto konaní nie je možné priznať
akýkoľvek nárok, ktorý nebol priamym a bezprostredným následkom rozhodnutia o väzbe. Odporca je
tiež toho názoru, že poškodenému nemôže vzniknúť nárok na náhradu škody spočívajúcej v odmene za

úkonprávnejslužbybezprostrednespojenýsosubjektívnymrozhodnutímobvinenéhozmeniťvpriebehu
trestného konania obhajcu. Nie je daný ani nárok navrhovateľa na náhradu ušlého zisku, pretože z
navrhovateľovho odôvodnenia nevyplýva závislosť príjmu navrhovateľa ako spolumajiteľa firiem S. S.
A. D. od jeho činnosti v nich. Taktiež navrhovateľ nepreukázal pokles svojho príjmu v dôsledku pobytu
navrhovateľa vo väzbe. Pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné rozlišovať len tie následky

v živote navrhovateľa, ktoré priamo a bezprostredne súvisia s rozhodnutím o väzbe, pričom nemožno
prihliadať na ujmu, ktorá vznikla inej osobe, aj keby ju navrhovateľ pociťoval ako vlastnú (R 7/1979).
Z tohto dôvodu nie je možné brať zreteľ na skutočnosti predchádzajúce vzatiu navrhovateľa do väzby,
ako ani správanie sa a vyjadrenia vyšetrovateľov a príslušníkov ZVJS, ako ani na ujmu, ktorá vznikla
ostatným rodinným príslušníkom. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné

opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská, vrátane výšky náhrady, ktorá sa poskytuje obetiam
násilných trestných činov, a to bez ohľadu na ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré
ustanovujemaximálnuvýškuodškodneniaosôbpoškodenýchnásilnýmitrestnýmičinmi.Navrhovateľom
uplatnená náhrada nemôže byť preto primeraná.

Ministerstvo spravodlivosti SR písomne oznámilo právnemu zástupcovi navrhovateľa, podaním z 26. 05.
2014, že žiadosti navrhovateľa prijatej 27. 11. 2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
v celkovej výške 105 203,69 Eur (2 918,87 Eur z titulu majetkovej škody spočívajúcej v uhradených
trovách obhajoby žiadateľa v trestnom konaní, 2 284,82 Eur titulom ušlého zisku žiadateľa a 100 000
Eur ako nemajetkovú ujmu v peniazoch), spôsobenú rozhodnutím o väzbe v zmysle § 3 ods. 1 písm.

c/ v spojení s § 8 ods. 5 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., ako nedôvodnej nevyhovuje, pretože neboli
splnené podmienky potrebné pre vznik zodpovednosti štátu za škodu.

Z rozhodnutí nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ, M. T. G., M. E. T.,
K. T., Č. : M. - XX/OVK - K. - XXXX, E., Ž. L. J. A. M. D. L., D.. X.. XTp/XX/XXXX X. XX. XX. XXXX, E.

K. E. E. X. §. XX M.. X G.D.. Q. P.. G., T. X. G. M. XX. XX. XXXX, M. XX.XX Y.. D. L. E. A. X. T. D. E.
Ž. A., D.. X.. XTpo/XX/XXXX-XX X. XX. XX. XXXX. L. J. G. X. E. L. D. G. T. G. Ž., D.. X.. T. XX/XX-X X.
XX. XX. XXXX. A. T. G. Ž., D.. X.. T. XX/XX/XXXX X. XX. XX. XXXX, G. XX. XX. XXXX, K. T. X. P. D.
L. G. §. XXX M.. X G.. J. P. G., G. M. D. M. J. A. G. O. Q. M. G. L. T. M. P. Č. S. P. O. C. G. X. K.. P.
O. I. A. E. T. G. Č., T. O. G. M. T., D.. X.. T.-XXXXX/TČ-XXXX-XXXXXX X. XX. XX. XXXX, G. XX. XX.

XXXX, T. J. E. P. D. M. G. §. XXXa M.. X P. G. Č..

Podľa vyšetrovacieho spisu Č.: M. - XX/OVK - K. - XXXX, E. D. D. E. P. M. L. Č..B.. XX, G..E.., J. K.S.
XX. XX. XXXX G. M. L. S. T. I.. Š., D..O..M.., E. D. D. T. J. E. L. P. M. E. E. X XXX,XX R., S. K. XX. XX.
XXXX G. M. L. S. I.. R. X., E. O. T. D. E. P. G. X. D. E. E. X XXX,XX R. X. G. Ú. G. D., X. T. G. J. E. XX.

XX. XXXX. X. G. S. G. M., E. G. G. E. Ž., D. E. M. P. E. E. XXX,XX R..

Z odpisu registra trestov a opisu z evidence rejstříku trestu nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise Č.:
M. - XX/OVK - K. - XXXX E.Ý., Ž. L. L. X. T. XX. XX. XXXX E. O. P. N. D., S. E. O. P. Č. T. XX. XX. XXXX.

Príjmový doklad z 28. 02. 2013 bol vystavený I.. X. na sumu spolu 1 485,60 Eur za účelom úhrady
faktúry XXXX/XXXX E. I.. R. X. navrhovateľovi na sumu 1 485,60 Eur predstavujúcu trovy obhajoby
podľa prílohy k faktúre, ktorou je vyčíslenie trov právneho zastúpenia I.. R. X. navrhovateľovi v súvislosti
s jeho trestným stíhaním pre zločin vraždy, spolu v sume 1 485,60 Eur.Podľa priznania k dani z príjmov fyzických osôb, dosiahol navrhovateľ z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, príjem za zdaňovacie obdobie roku 2009 vo výške 143 965 Kč, roku 2010 vo výške

105 849 Kč a za zdaňovacie obdobie roku 2011 vo výške 103 319 Kč.

Podľa výpisu zo Živnostenského rejstříku X. XX. XX. XXXX, C. L. G. W. : XXX XX XXX, M. XX. XX.
XXXX Ž. M. E. G. X. S. L. L. K. L..

Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto
bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby
alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 8 ods. 6 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne, ak dôjde k

zastaveniutrestnéhostíhaniazdôvodu,žejetrest,kuktorémumôžestíhanieviesť,celkombezvýznamu
popritreste,ktorýpreinýčinbolobvinenémuužuloženýaleboktorýhopodľaočakávaniapostihne,alebo
že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne, kárne alebo cudzozemským
súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu (V zmysle § 6 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených

násilnými trestnými činmi, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť
päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.).

Podľa § 18 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné

rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

Podľa odporcu neprislúcha navrhovateľovi nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe,
hoci bolo trestné stíhanie zastavené (§ 8 ods. 5 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože o

skutku obvineného bolo už rozhodnuté cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať
za dostačujúce (§ 8 ods. 6 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z.). S týmto právnym názorom sa súd
nestotožňuje. Znenie § 8 ods. 6 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. totiž nezohľadňuje prípady, kedy
o skutku obvineného bolo rozhodnuté cudzozemským súdom alebo úradom napr. tak, že bol spod
obžaloby oslobodený, resp. ako v súdenom prípade, bolo trestné stíhanie odložené pre nedostatok

podozrenia zo spáchania trestného činu. Z textu ustanovenia § 8 ods. 6 písm. d/: „a toto rozhodnutie
možno považovať za dostačujúce“, ako aj z prvej časti tohto ustanovenia hovoriacej o treste, možno
vyvodiť, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na prípady, a to platí aj pre rozhodnutie cudzozemského
orgánu, kedy bola preukázaná vina obvineného, a bola mu uložená sankcia, príp. aj nie. Je totiž potrebné
brať zreteľ aj na obsah rozhodnutia cudzozemského orgánu, ktoré možno považovať za dostačujúce,

a teda vo vyššie uvedených prípadoch možno povedať, že je tu rozhodnutie (cudzozemského orgánu)
majúce charakter zastavujúceho, príp. oslobodzujúceho rozhodnutia, v prípade ktorého má obvinený
právo na náhradu škody vzniknutej mu väzbou (§ 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z.). Na základe
uvedeného, má súd za to, že je daný nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o
jeho väzbe v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 8 ods. 5 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.. Podporne,

pokiaľ ide o nezákonnosť väzby v danom prípade, súd poukazuje na Článok 5 ods. 5 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd a základných slobôd, ktorý bol považovaný v prípade vzniku škody
nezákonným pozbavením osobnej slobody v čase účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., za právny dôvod pre
uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu, že zastavením trestného stíhania, príp.
oslobodením obvineného spod obžaloby, sa považuje rozhodnutie o väzbe za nezákonné pre rozpor s

článkom 5 ods. 1 Dohovoru, a v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod škodou v
zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru rozumie ako škoda materiálna, tak nemateriálna (O. T. D. G. X. XX. XX.
XXXX, D.. X.. XXCo/XX/XXXX, O. L. D.Ú. D. X. XX. XX. XXXX, D.. X.. XCdo/XXX/XXXX).

Nárok navrhovateľa v žalovanom rozsahu na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o väzbe, bol

odporcom predbežne prerokovaný, pričom mu nebolo vyhovené. Z tohto dôvodu, je nárok navrhovateľa
uplatnený v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. voči príslušnému orgánu konajúcemu v mene
štátu (§ 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Hoci navrhovateľ upresnil v priebehu konania, že si nárok na náhradu škody uplatňuje v súvislosti s

celým trestným konaním, vrátane rozhodnutia o väzbe, predbežne bol žalovaný nárok navrhovateľa na
náhradu škody prerokovaný na základe žiadosti, podľa ktorej mala byť škoda spôsobená rozhodnutím
o väzbe v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 8 ods. 5 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom
na ustanovenie § 16 ods. 4, veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, súd považoval za skutočnosť zakladajúcu navrhovateľom
uplatnený nárok na náhradu škody, rozhodnutie o väzbe.Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti
sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie

a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia
nevznikla, teda musí ísť o priamu (nielen sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť,
že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade
otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je alebo nie

je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného
z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na
skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.
Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. (A. L. D. D. X. XX. C.Á. XXXX, D.. X..
X Q. XX/XXXX)

Právonanáhraduškodymápoškodenýajvtedy,akvsúvislostisrozhodnutímorgánučinnéhovtrestnom
konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby, a to bez zreteľa
na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám (O. XX/XXXX, M. O. XX/XXXX).

UplatnenúvzniknutúškodupredstavujútrovyobhajobyzaplatenéI..Š.S.I..R.zaobhajobunavrhovateľa
v trestnom konaní. Odporca neuznáva nárok navrhovateľa na náhradu vynaložených trov obhajoby
predovšetkým z dôvodu, že chýba príčinná súvislosti medzi nimi a väzbou navrhovateľa, keď k
jednotlivým úkonom právnej služby by došlo aj v prípade, že by bol navrhovateľ stíhaný na slobode, a
tiež k väzbe pristúpil aj iný dôvod nutnej obhajoby. Súd je názoru, že § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

nevyžaduje v súvislosti s trovami právneho zastúpenia, ktoré vynaložil poškodený v trestnom konaní,
aby k tomu došlo pri nutnej obhajobe, a ak aj áno, nie je dôležitý dôvod nutnej obhajoby, pretože sa
môžu vyskytnúť súčasne viaceré dôvody. V danom prípade je pre príčinnú súvislosť úkonov právnej
služby a väzbou navrhovateľa podstatné, aby obhajca vykonal úkony právnej služby v konaní, v ktorom
bolo vydané rozhodnutie o väzbe a v konaní, v ktorom bolo trestné stíhanie zastavené, keďže to je

dôvodom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Preto má v danom
prípade navrhovateľ nárok na náhradu trov obhajoby za obhajcami vyúčtované úkony právnej služby,
keď posledný úkon bol vykonaný 30. 03. 2011 a trestné stíhanie zastavené právoplatne 16. 02. 2013,
a nič na tom nemení skutočnosť, že v priebehu trvania väzby došlo k vzniku ďalšieho dôvodu nutnej
obhajoby. Navrhovateľovi však neprislúcha náhrada za odmenu za prevzatie a prípravu obhajoby I..

X. K. XX. XX. XXXX E. E. XXX,XX R., G. W. M. M. Ú. A. O. E. X. D. I.. Š., Č. A. S. G. X. L. L.
G.. Odporca v danej veci neuplatnil žiadne návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu k verifikácii
jednotlivých úkonov právnej služby, nie je preto dôvod spochybňovať vykonanie jednotlivých úkonov
právnej služby a vyčíslenie ich odmeny a teda vykonávať v tomto smere, nad rámec dôkazných návrhov
odporcu, dokazovanie. V opačnom prípade by došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a zásady

kontradiktórnosti konania; nakoľko povinnosťou súdu z procesného hľadiska je len poučiť odporcu, ako
účastníka konania, že má označiť a predložiť všetky dôkazy (X. O. L. D. D.. X.. XCo/XX/XXXX X.
XX.XX.XXXX). D. J. C. Ú.T. S. A. P. M. E. D. D. G. P. T. I.. Š., S. P. E. L. D., Ž. D. X XXX,XX R. J. G. L. Ú.
S. I.. Š. K. XX. XX. XXXX (G. L. Ú. S. XX. XX. XXXX) X. G. M. L., I. T.. Súd sa stotožňuje s argumentáciou
právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ nemohol zaplatiť obhajcovi trovy obhajoby, keďže sa

nachádzal vo väzbe, a že nemal inú možnosť, ako tieto trovy zaplatiť prostredníctvom svojho otca.
Súd nemá ani dôvod pochybovať, že by k vyrovnaniu medzi navrhovateľom a jeho otcom ohľadom
týchto peňažných prostriedkov nejakým spôsobom došlo. Pre priznanie nároku na ich náhradu v súdnom
konaní je však potrebné preukázať, že sa o ich výplatu majetok navrhovateľa skutočne zmenšil. Keďže
takýto dôkaz v konaní predložený nebol, súd nemohol náhradu trov obhajoby vo výške 1 185,65 Eur

navrhovateľovi priznať. Priznal mu len trovy obhajoby I.. X., po znížení o sumu 295,84 Eur, vo výške
1 189,76 Eur, vyplatenie ktorých nebolo medzi účastníkmi konania sporné, keď súd sa stotožňuje s
argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa, že príjmové doklady o úhrade trov obhajoby nemusia
obsahovať náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, pretože
navrhovateľ nie je podnikateľ, a tieto dôkazy neslúžia na založenie do účtovníctva.

Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnostidalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza
do úvahy.

Navrhovateľ argumentoval pri vyčíslení výšky ušlého zisku v dôsledku jeho pobytu vo väzbe, poklesom
jeho príjmu za roky 2010 a 2011 oproti roku 2009 predchádzajúcemu výkonu väzby. Navrhovateľ v
dôsledku pobytu vo väzbe nemohol vykonávať okrem iného, samostatnú zárobkovú činnosť a tak
dosiahnuť príjem, aký dosahoval pred nástupom do väzby. Vychádzajúc z predložených priznaní
navrhovateľa k dani z príjmov fyzickej osoby za uvedené roky, došlo oproti roku 2009 k poklesu príjmu

navrhovateľa z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2010 o sumu 38 116 Kč a v
roku 2011 k poklesu o sumu 40 646 Kč, čo sa prejavilo na poklese výšky priemerného denného zárobku
navrhovateľa oproti roku 2009 (394,42 Kč) v roku 2010 o sumu 104,42 Kč a v roku 2011 o sumu 111,42
Kč. Teda za čas strávený vo väzbe v roku 2010 (96 dní) predstavuje ušlý zisk navrhovateľa, sumu 10
024,32 Kč (96 x 104,42 Kč) a pobytom vo väzbe v roku 2011 (62 dní) poklesol zisk navrhovateľa o
sumu 6 908,04 Kč (62 x 111,42 Kč). Súd nemohol vychádzať z tvrdenej stratenej zmluvnej odmeny za

práce, ktoré vykonával navrhovateľ pre spoločnosť, a porovnať ju so zníženým príjmom navrhovateľa
za rok 2010 a rok 2011, pretože ju navrhovateľ súdu nepreukázal. Súd tak priznal navrhovateľovi na
ušlom zisku, sumu spolu 16 932,36 Kč (10 024,32 Kč + 6 908,04 Kč), čo po prepočítaní na eurá (súd
vychádzal z kurzu uplatneného navrhovateľom /1 Eur = 27,275 Kč/ pretože je nižší než kurz platný v
deň vyhlásenia rozhodnutia /27,439 Kč/), predstavuje sumu 620,80 Eur a v prevyšujúcej časti návrh na

náhradu ušlého zisku zamietol.

Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo
sfére fyzickej osoby. Je dôležité prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a
postavenie fyzickej osoby. Hoci výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd voľnou úvahou (§ 136

O.s.p.), rozhodnutie súdu sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská, nemôže ísť o úvahu svojvoľnú.
Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s
požiadavkou spravodlivosti. Súd musí priznanú výšku odôvodniť predovšetkým z hľadiska intenzity
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľovi vzhľadom na jeho postavenie v
rodine a spoločnosti, a podobne (X. O. L. D.K. D. O., D.. X.. X Q. XXX/XXXX X. K. XX. XX. XXXX).

Určitéhranice,vktorýchjemožnésapohybovaťpriúvahesúduovýškenáhradyškody,jemožnévyvodiť
zo súčasne platnej právnej úpravy, a to zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na (1) osobu poškodeného, jeho doterajší život

a prostredie, v ktorom žije a pracuje, (2) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
nej došlo, (3) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, (4) závažnosť
následkov, ktoré vznikli v spoločenskom uplatnení. Z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
vyplýva, že nemajetková ujma môže byť reparovaná dvoma spôsobmi. Poskytnutím morálnej satisfakcie
alebo poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a to buď samostatne alebo aj kumulatívne.

Výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. obmedzuje
tým spôsobom, že výška nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovanej osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Zavedenie limitu malo podľa úmyslu zákonodarcu
zaviesť vzájomnú závislosť medzi odškodnením obetí násilných trestných činov a nemajetkovej ujmy
podľa tohto zákona tak, že táto nemôže presiahnuť odškodňovanie obete násilného trestného činu,

kde dochádza k poškodzovaniu života a zdravia, keď ľudský živosť je najvyššia hodnota, od ktorej
sa odvodzujú ostatné. Maximálna suma odškodnenia poskytnutá podľa zákona č. 215/2006 Z.z. o
odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi je 50 násobok minimálnej mzdy, čo pri
aktuálnej výške minimálnej mzdy na rok 2015, t.j. 380,00 eur, prestavuje 19 000,00 eur. Aj keď konajúci
súd v zásade nesúhlasí s uvedeným limitujúcim ustanovením, nakoľko z hľadiska ústavnoprávneho, je

zodpovednosťštátukonštruovanáakoobjektívnazodpovednosťabsolútna,ktorejsaštátnemôžezbaviť,
a preto ju nemožno zákonom ani vylúčiť, ani obmedziť, či zúžiť. Aj napriek uvedenému názoru súdu však
môže slúžiť ako konkrétne „vodítko“ pri určovaní výšky uplatňovanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy.

Na nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o väzbe nemá

vplyv oprávnenosť obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa, vrátane dĺžky jej trvania, ani či bola
väzba navrhovateľa vykonaná v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi výkon väzby. Otázkou pre
občianskoprávne konanie je vznik nemajetkovej ujmy navrhovateľa v bezprostrednej príčinnej súvislosti
s jeho vzatím a pobytom vo väzbe, a výška jej náhrady. Pokiaľ ide o súlad so všeobecne zdieľanoupredstavou spravodlivosti, tu súd poukazuje na to, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
stíhať všetky skutky, o ktorých sa dozvie, a ktoré môžu byť trestnými činmi. Štát je teda povinný aj vzniesť
obvinenie voči konkrétnej osobe, ak je na základe podkladov dovtedajšieho vyšetrovania dôvodný

predpoklad, že trestný čin spáchala určitá osoba. Súd nepovažuje za spravodlivé, ak by boli orgány
činné v trestnom konaní sankcionované len za to, že v určitom stupni trestného konania vyhodnotili, že
je potrebné vzniesť obvinenie voči konkrétnej osobe, a že je potrebné obvinenú osobu stíhať väzobne.
Taktiež Ústavou zaručené práva garantujú, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa
za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Uvedený imperatív

Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každej osobe, voči ktorej je vedené trestné stíhanie, prezumpciu
neviny, a zároveň ukladá, že jedine súd je tým orgánom, ktorý rozhoduje právoplatne o tom, či skutok sa
stal, či je trestným činom, a či ho spáchala obžalovaná osoba. Preto je vylúčené, aby boli do väzby vzaté
výlučne osoby vinné. Rovnako tak s výkonom väzby nie sú spájané následky odsúdenia obvineného.
Vzatie do väzby je legitímnym nástrojom štátu, ktorým plní jednu zo svojich základných funkcií, a to
zabezpečovanie bezpečnosti, práva a poriadku na území štátu. Preto nemožno spravodlivo požadovať,

aby každá jedna väzba bola vykonaná len voči osobám, ktoré budú neskôr aj skutočne odsúdené.

V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho otca. Okrem navrhovaného
výsluchu matky navrhovateľa, iné dôkazy na preukázanie nemajetkovej umy, ktoré by boli v priamej
príčinnej súvislosti s vykonávanou väzbou, napr. zhoršenie psychického stavu, navrhovateľ súdu

nepredložil. Zo samotného návrhu na začatie konania, z vyjadrení predložených právnym zástupcom
navrhovateľa, a z vykonaného výsluchu navrhovateľa a jeho otca, súd zistil, že väzba, okrem toho, že
obmedzila navrhovateľa v jeho osobnej slobode, v slobode pohybu, v súkromí, vylúčila ho v podstate
(až na návštevy v ústave na výkon väzby za sklom bez akéhokoľvek súkromia) z kontaktu so svojimi
blízkymi, a to hlavne so svojimi deťmi, ktoré ho v tom čase, potrebovali viac než predtým, kvôli

neprítomnosti matky, ktorú im nemohol vysvetliť. Skutočnosť, že bol navrhovateľ vo väzbe, narušila
navrhovateľovi vzťahy nielen so svojimi deťmi, ale i s ostatnými príbuznými, hlavne so svokrovcami, s
ktorými mal navrhovateľ predtým dobrý vzťah. Tí mu vzhľadom na to prestali dôverovať. Prišiel tiež o
časť svojich známych, bol vystavený ohováraniu, keďže žil a žije v malom meste. Navrhovateľ žil pred
nástupom do väzby bezúhonným spôsobom života.

Výkonom väzby v trvaní 158 dní bolo nepochybne zasiahnuté do ústavných práv navrhovateľa, nakoľko
jeho osobná sloboda bola väzbou obmedzená, a táto nebola zákonná, keďže trestné konanie, ktoré sa
vočinemuviedlo,bolozastavené.Rozhodujúcejevšakobjektívnehľadiskoaniesubjektívnepocity,teda
to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Navrhovateľ

sa dostal do väzby hneď po smrti svojej manželky a matky svojich detí, nemohol sa zúčastniť jej
pohrebu v tomto období. Takýto zásah do osobnej slobody navrhovateľa, jeho práva na česť, dôstojnosť,
dobrú povesť a súkromie, vrátane kontaktu s jeho blízkymi v ťažkej životnej situácii, v ktorej sa rodina
navrhovateľa po smrti jeho manželky a matky jeho detí ocitla, by za značnú ujmu považovala aj každá
iná fyzická osoba v rovnakom spoločenskom postavení. Tento neoprávnený zásah, ktorý mal značný

dopad aj na ďalší konkrétny život navrhovateľa (predovšetkým odlúčenosť od detí, ktoré ho ako druhého
rodiča po smrti ich matky potrebovali dvojnásobne), a ktorého negatívne dôsledky pretrvávajú doteraz
(zhoršené vzťahy so svokrovcami), považuje súd zhľadiska intentzity, trvania a rozsahu nepriaznivých
následkov najmä v rodinnom živote, za značnú ujmu, pri ktorej iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením a priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nie

je postačujúce (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Súd pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, zohľadnil náhradu priznanú v obdobných konaniach
(L. O. L. D.K. D. O.: O. D.. X.. X Q. XXX/XXXX X. K. XX. XX. XXXX, A. D.. X.. X Q. XXX/XXXX X. K.
XX. XX. XXXX, A. D.. X.. X Q. XXX/XXXX X. K. XX. XX. XXXX, O. T. D. E. J., D.. X.. XCo/XXX/XXXX

X. XX. XX. XXXX), S. S. E. G. D. J. M. D. G.Á. C. E. (L. O. L. D. D. O. D.. X.. X Q. XXX/XXXX X. K.
XX. XX. XXXX), Č. E. G. D. J. M. D. Ú. P. Č.W. (O. T. D. E. Ž. Č..T.. XTo/XX/XXXX-XXX X. K. XX. XX.
XXXX). G. E. K. G. G. D. L. M. G., I. K. Ž. S. G., E. T. Ž. S. G., X. E. A., S. L. M., X. T.Ý. T. L. K., S.
X. L., T. E. G. E. D. Ž. (§. XX M.. X G.. S., J. S. Q. X. Č.. XXX/XXXX X..X..), E. A., T. G. K. S. O. L. S.
J. M. (§. XXX M. X.) E. K. I. G. E. E.. S výnimkou však negatívnych zásahov do profesionálnej oblasti,

príp. spoločenského uplatnenia, ktoré navrhovateľ súdu v rámci nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,
nepreukázal a ani netvrdil.Vzhľadom na uvedené, určil potom súd voľnou úvahou rozsah náhrady nemajetkovej ujmy sumou
60 Eur za každý deň vykonanej väzby, čo predstavuje za 158 dní sumu 9 480 Eur, v
ktorej podanému návrhu vyhovel a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko priznanie

náhrady vo väčšom rozsahu by nebolo primerané okolnostiam veci a bolo by v rozpore so základnými
zásadami spravodlivosti. V prípadoch, ak náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým za smrť ich blízkeho
človeka spôsobená trestným činom býva obvykle na území Slovenskej republiky priznávaná vo výške od
20.000 eur do 50.000 eur, javí sa náhrada za nemajetkovú ujmu spôsobenú väzbou vo výške 100.000
eurakoneprimeranevysoká.Taktiežvýkonnezákonnejväzbynezanechaltaképreukázateľnénegatívne

následky, či už na zdravotnom stave navrhovateľa, v spoločenskom a v pracovnom živote, pre ktoré by
bolo spravodlivé odškodniť ho navrhovanou sumou.

Vzhľadom na uplatnenie viacerých čiastkových nárokov navrhovateľom v konaní, súd ponechal
rozhodnutieotrováchkonanianaprávoplatnosťrozhodnutiavovecisamej (§151ods.3Občianskeho
súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ
napáda rozhodnutie, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a pod-
pis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na
trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné roz-
hodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle osobitného

predpisu.