Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207587
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714207587.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Sociálna

poisťovňa, ul. 29.augusta č.8 a l0, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30807484, konajúca prostredníctvom
Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, proti žalovanému K.. G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. K. XX,
XXX XX J., štátny občan SR, o zaplatenie 2.269,86 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.269,86 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 136,- € na účet Okresného súdu
Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.05.2014 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 27.05.2014, ktorou sa domáhal
toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2269,86 €.
Svoju žalobu zdôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen podala dňa 22.08.2000 návrh
na vykonanie exekúcie v sume 68.382 SK (podľa konverzného kurzu 30,126 Sk/€ predstavuje sumu
2269,86 €) voči povinnému Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, P.. Dňa l3.09.2000 uzatvorila
zmluvu o vykonaní exekúcie vedenej pod č.EX XXX/XXXX, v ktorej sa súdny exekútor zaviazal, že

platbu povinného poukáže v prospech účtu oprávneného do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho
exekútora. Vo veci neodvedenia vymožených súm je vedené voči žalovanému rozsiahle trestné konanie
vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.a), c) ods.2 písm.a)
TZ v súvislosti s výkonom jeho exekučnej činnosti pod ČVS: ORP-63/OEK-ZV-2010. Šetrením u N..
N. C., náhradníka súdneho exekútora K.. R. bolo z evidencie spisu EX XXX/XXXX zistené, že bolo
zaplatené celkom 3114,54 €, avšak na účet pobočky nebola poukázaná žiadna suma. Naďalej evidujú
pohľadávku vo výške 2269,86 €. Zadržiavanie úhrad od povinného a nečinnosť súdneho exekútora je v

rozpore s § 46 Exekučného poriadku, pričom podľa ich názoru je nesporné, že žalovaný po vymožení
finančného nároku oprávneného nepostupoval v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. a ako súdny exekútor
sa svojim konaním dopustil bezdôvodného obohatenia, keď finančné prostriedky získané právnym
dôvodom plnenia povinnou osobou v rámci exekúcie nevydal oprávnenému žalobcovi.

2. Na návrh vydal súd dňa 13.06.2014 platobný rozkaz, sp.zn. 5Ro/101/2014-6, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 15.8.2014, a proti ktorému žalovaný podal odpor zo dňa l6.8.2014, doručený tunajšiemu

súdu dňa l9.8.2014, keď v podanom odpore uviedol, že vznáša námietku premlčania voči uplatnenému
nároku.3. Dňa 19.9.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.09.2014 k podanému
odporu, v ktorom uviedli, že návrh na vydanie platobného rozkazu podali po zistení, že pri inventarizácií
exekučných konaní u náhradníka súdneho exekútora N.. C. došlo k bezdôvodnému obohateniu sa.

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde je povinný takto získaný prospech vrátiť, resp. vydať. Na
základe ich dotazu im pracovníčka exekútorského úradu dňa 28.3.2014 oznámila, že došlo k vymoženiu
pohľadávky vo výške 3114,54 € od povinného, ktoré však vo výške 2269,86 € K.. G. R. oprávnenému
úmyselne nepoukázal. Odkázali zároveň na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka s tým, že podľa

ich názoru vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam podaná námietka premlčania je nedôvodná a
žiadali žalobe vyhovieť.

4. Dňa 27.5.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie žalovaného zo dňa 25.05.2015, v ktorom
uviedol, že sa pojednávania nemôže zúčastniť pre svoj zlý zdravotný stav s tým, že súhlasil, aby súd
rozhodol vo veci samej aj bez jeho prítomnosti. Okrem toho uviedol, že trvá na podanej námietke

premlčania, keďže právo na náhradu škody žalobcu sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe podľa
§ 106 ods.2 OZ a potom neprichádza už do úvahy skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej doby.
Taktiež dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 199/2009 zo dňa l8.2.2010
a uznesenie NS SR sp.zn. Cdo 4/2011 zo dňa 8.8.2012, v ktorých je uvedené, že právne postavenie
exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy orgánu verejnej/štátnej moci a z tohto dôvodu sa

na neho vzťahujú iné kritéria než na právne postavenie iných subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú
(štátnu) moc/súdnu moc. Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je
zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subsidiárne Občianskym
súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka konania sa nemôže považovať za
súkromnoprávny vzťah. Ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zároveň poukázal na znenie § 4
zákona č. 514/2003 Z.z., a ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej
činnostidošloknevyplateniuvymoženejpohľadávky,takžalobcasamoholdomáhaťškodypodľazákona
č.514/2003 Z.z. proti štátu v mene ktorého koná MS SR. Z toho vyplýva, že exekútor zodpovedá za
škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán, čo súčasne potvrdzuje, že štát preberá

na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym
exekútorom. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol.

5. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.k.10C/130/2014-58 zo dňa
17.6.2015, ktorým žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo veci

rozhodol s poukazom na to, že žalobca sa domáhal v súdenej veci zaplatenia dlžnej sumy z titulu
bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť pri vykonávaní exekučnej činnosti žalovaného, ktorá
je výkonom verejnej moci a toto mal spôsobiť exekútor, ktorý je zároveň v zmysle príslušných zákonných
ustanovení orgánom verejnej moci, keďže mu ako fyzickej osobe zákon zveril výkon verejnej moci, v
dôsledku čoho za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát

v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.. Na základe týchto skutočností súd dospel k názoru, že žalovaný
nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, t.j. ohľadne zodpovednosti za
škodu (žalobcom uplatňované ako bezdôvodné obohatenie), ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku
porušenia jeho zákonnej povinnosti poukázať v prospech žalobcu ako oprávneného vymoženú sumu
v rámci exekúcie, čo možno jednoznačne definovať ako nesprávny úradný postup. Súd preto žalobu

zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného, keďže tento nie je priamo
zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s výkonom verejnej moci vznikla. Súd mal za to, že vzhľadom
na špecifické postavenie súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti je logické a pre ochranu
účastníkov exekučného konania, bez ohľadu na to, či sa jedná o povinného alebo oprávneného, aj
nevyhnutné, aby štát prebral na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu

exekučnej činnosti súdnym exekútorom a následne štát potom požadoval formou regresnej náhrady
túto od príslušného štátneho orgánu resp. od územnej alebo záujmovej samosprávy verejnoprávnej
inštitúcie, či od právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré vydali nezákonné rozhodnutie, resp. sa podieľali na
nesprávnom úradnom postupe. Pokiaľ ide o ďalšiu obranu žalovaného spočívajúcu najmä vo vznesenej
námietke premlčania, touto sa súd nezoberal v súlade so zásadou hospodárnosti konania s poukazom

na dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá.

6. Na základe odvolania žalobcu proti rozsudku č.k.10C/130/2014-58 zo dňa 17.6.2015 Krajský súd v
Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k.16Co/1001/2015-67 zo dňa 20.7.2016 tento rozsudokzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dospel totiž k záveru, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi
zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa
zákona č.514/2003 Z.z. platí, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora

je širšia ako podľa zákona č.514/2003 Z.z. (napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný
poriadok ani zákon č.514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za
škodu podľa niektorého z nich. Obe tieto zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikticie možno
vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29-194 Exekučného poriadku)

zodpovedá vedľa štátu s následným právom regresu rovnako sám exekútor, a to za podmienok
uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008). Závisí výlučne na rozhodnutí
poškodeného - žalobcu, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č.514/2003 Z.z. alebo či bude
predmetný nárok uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto záver
súdu prvej inštancie, že žalovaný exekútor nie je pasívne legitimovaným v konaní o náhradu škody
spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti nie je vecne správny (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp.zn.3Cdo/75/20115zodňa23.3.2016,3Cdo/129/2015zodňa22.6.2016).Odvolacísúdsaalestotožnil
s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho
medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim
exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka tým, že exekútor nesplní povinnosť uhradiť oprávnenému vymoženú

pohľadávku. Dôvodne preto posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody.
Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci bude predmetný nárok žalobcu posúdiť ako
nárok na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi, ktorý si žalobca uplatňuje podľa § 33 ods. 1
Exekučného poriadku, teda vykonať dokazovanie a následne vyvodiť právny záver, či došlo k vzniku
tejto zodpovednosti na strane žalovaného naplnením všetkých zákonných kumulatívne vyžadovaných

predpokladov.

7. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

8. Súd vyzval strany sporu, aby oznámili písomne súdu aké majú, v zmysle záverov uznesenia Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 20.7.2016 sp.zn.16Co/1001/2015-67 konkrétne návrhy na doplnenie
dokazovania.
Dňa 11.11.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa 7.11.2016, v ktorom uviedli, že

žalovaný ako súdny exekútor vymohol od povinného sumu 3.114,54 €, tak ako im to bolo oznámené
dňa 28.3.2014 N.. N. C., náhradníkom žalovaného, avšak vymožená suma nebola poukázaná na účet
žalobcu, čím mu bola spôsobená škoda, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť. V uvedenom prípade si
predmetný nárok uplatnili z titulu náhrady škody v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku z dôvodu, že žalovaný spôsobil škodu pri výkone svojej funkcie súdneho exekútora. Poukázali

na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený dňa 28.5.2014 s tým,
že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 28.3.2014, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že
pohľadávka bola v exekúcii vymožená a vzhľadom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
mali za to, že k premlčaniu nedošlo.
Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.

9. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.11.2016, ktoré súd odročil bez meritórneho prejednania
veci na deň 23.1.2017, z dôvodu žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania z pracovných dôvodov.
Na pojednávanie dňa 23.1.2017 sa dostavil žalobca prostredníctvom povereného zamestnanca, pričom
žalobca mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa žalovaný,

ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Žalovaný svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 11.1.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 13.1.2017 s
poukazom na jeho zdravotný stav. Zároveň dal súdu súhlas rozhodnúť vo veci aj bez jeho prítomnosti.
Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalovaného.

10.Súdvychádzajúczdoterajšiehodokazovanialistinnýmidôkazmi,ktoréoznačilistranysporuaktorých
fotokópie doložili v priebehu konania do súdneho spisu a to: návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
22.8.2000 z č.l.2, Zmluvu o vykonaní exekúcie zo dňa 13.9.2000 z č.l.3, emailovú komunikáciu zo dňa28.3.2014 z č.l.4 a po oboznámení sa s prednesom poverenej zamestnankyne žalobcu, zistil tento
skutkový stav.
Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.8.2000 súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka

Zvolen tento návrh adresovala exekútorskému úradu G. R., súdny exekútor kde ako oprávnený je
uvedená Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ako povinný Q. G., IČO: 10 929 801 s tým, že
vykonateľným a právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen č.217-36-4105/99-5
zo dňa l7.5.1999 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie v sume 68.382 Sk. Keďže povinný túto pohľadávku neuhradil

požiadali súdneho exekútora vykonať exekúciu spôsobom postačujúcim na uspokojenie pohľadávky
v tejto sume v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. Z poštovnej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je
uvedená Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen, ako adresát je uvedený exekútorský úrad G. R., súdny
exekútor, v predmete zásielky je uvedené 5030-1-6023/2000-10 Ivan Vladimír s tým, že súdny exekútor
G. R. potvrdil prevzatie tejto písomnosti dňa 24.8.2000.
Zo zmluvy o vykonanie exekúcie EX XXX/XXXX/XXX zo dňa l3.9.2000 súd zistil, že bola uzavretá

medzi Sociálnou poisťovňou, so sídlom v Bratislave ako oprávneným a súdnym exekútorom G. R.
s tým, že na základe exekučného titulu rozhodnutie č.217-36-4105/99-5 zo dňa l7.5.1999 vydaného
Sociálnou poisťovňou, pobočka Zvolen, ktorým sa ukladá povinnému Q. G. zaplatiť pohľadávku 68.382
Sk v prospech Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave uzatvárajú túto zmluvu o vykonaní exekúcie
pričom súdny exekútor vykoná exekúciu niektorým zo spôsobov ustanovených v § 63 Exekučného

poriadku, keď oprávnený považuje službu za poskytnutú v deň doručenia poslednej úhrady jeho
pohľadávky s príslušenstvom a oprávnený vyjadril súhlas, aby splátky od povinného boli poukazované
na účet súdneho exekútora. Súdny exekútor sa zaviazal poukázať platbu povinného v prospech účtu
oprávneného do 7 dní od jej poukázania na svoj účet.
Z e-mailovej správy zo dňa 28.3.2014 súd zistil, že bola odosielaná Q. S. z adresy K..C. Q. Y., ako

predmet je tu uvedené Ko-EX XXX/XXXX, v ktorom p.S. za Exekútorský úrad N.. N. C. týmto oznámila,
že predmetnú exekúciu nemôžu ukončiť, pretože tam vychádza ešte nedoplatok s tým, že im písala, že
úhrady ku R. boli vo výške 5.539,80 €, avšak z týchto peňazí bolo 2.425,26 € z dražby pre daňový úrad,
čiže R.Ö. má vymožené 3.114,54 € a vychádza im tam ešte nedoplatok.
Z prednesu poverenej zamestnankyne žalobcu na pojednávaní súd zistil, že sa pridržala podaného

žalobného návrhu zo dňa 27.5.2014 ako aj ich ďalších vyjadrení v predmetnej veci s tým, že majú
zato, že odporca ako súdny exekútor pri výkone predmetnej exekúcie prevzal do pokladne finančné
prostriedky v danej výške, avšak peniaze sa na exekučnom účte nenachádzali a teda podľa nich boli tieto
použité na jeho vlastnú potrebu a z tohto titulu podľa ich názoru na jeho strane došlo k bezdôvodnému
obohateniu pričom tieto skutočnosti majú zistené od náhradného exekútora, ktorým bol určený p. N.. C..

Na pojednávaní, ktoré sa konalo po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom k veci uviedla, že sa
svojho nároku uplatneného žalobou domáhajú z titulu náhrady škody v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku, pričom žiadala aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy, keďže sú splnené
všetky predpoklady odôvodňujúce nárok žalobcu. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zotrvala
na tom, že táto nie je dôvodná s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 OZ.

11. Podľa ustanovenia § 2 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).
Podľa § 5 ods.1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie

verejného činiteľa.
Podľa § 5 ods.2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa § 33 ods.l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo na náhradu škody sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

12. Súd prvej inštancie v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného I.stupňového rozsudku,
v zmysle záverov odvolacieho súdu, vec opätovne skutkovo a právne posúdil, pričom dospel k záveru,
že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako súdny exekútor vykonával exekučné
konanie vo veci povinného G.B. Q. ohľadne vymoženia pohľadávky vo výške 68.382 Sk. Z e-mailovej
správy pracovníčky Exekútorského úradu N.. N. C. ustanoveného zástupcu K.. R.Y. vyplýva, že v rámci

predmetnej exekúcie mal žalovaný ako súdny exekútor vymoženú čiastku 3.114,54 €, avšak vychádza
im tam ešte nedoplatok. Z toho žalobca vyvodil, že odporca finančné prostriedky v predmetnej výške
prevzal do pokladne, avšak na exekučnom účte sa nenachádzali a teda boli ním použité na jeho
osobnú potrebu, hoci tieto mali byť poukázané oprávnenému t.j. žalobcovi, na základe čoho sa žalobca
domáhalvtomtokonaníodžalovanéhovydaniabezdôvodnéhoobohatenia,stým,ženáslednebolnárok

prekvalifikovaný tak, že si ho uplatňovali z titulu náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd má za to, že medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje
funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ
zvrchovanej verejnej moci. Postavenie súdneho exekútora je upravené priamo v Exekučnom poriadku v
§ 5 ods.1, v zmysle ktorého má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného
činiteľa. Zároveň v zmysle odseku 2 tohto § je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

Postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal
aj Ústavný súd SR (viď napr. nález ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 49/03). Keďže exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktoré sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom, nemôže sa vzťah
medzi ním a oprávneným považovať za súkromnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu nie je možné domáhať

sa voči nemu uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale na súdneho exekútora
pri výkone exekučnej činnosti sa vzťahuje právny režim náhrady škody s poukazom na ustanovenie §
33 ods.1 Exekučného poriadku, odkazujúce na ustanovenie zákona č.514/2003 Z.z.
Súd, rešpektujúc názor odvolacieho súdu, a tiež s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré
boli citované odvolacím súdom v jeho rozhodnutí, vychádzal z toho, že je výlučne na poškodenom -

žalobcovi, či sa bude náhrady škody domáhať voči štátu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., ktorý by mal
následne právo regresu voči súdnemu exekútorovi alebo či bude predmet nároku uplatňovať priamo od
exekútorapodľa§33ods.1Exekučnéhoporiadku,kčomudošloajvkonkrétnejsúdenejveci.Súdztohto
dôvodu skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku zodpovednosti súdneho exekútora
za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti upravenej Exekučným poriadkom, t.j.:

1/ protiprávny úkon,
2/ spôsobenie škody,
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť ako i zmluvnú povinnosť,

ktorá bola konkretizovaná v zmluve o vykonaní exekúcie, uzavretej medzi stranami sporu, v zmysle
ktorých bol súdny exekútor povinný poukázať platbu povinného v prospech účtu oprávneného - žalobcu
do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora. Podľa správy poverenej zamestnankyne
náhradníka súdneho exekútora žalovaného mal žalovaný ohľadne predmetnej exekúcie zaevidované
úhrady vo výške 5.539,80 €, z ktorých bolo 2.425,26 € z dražby pre Daňový úrad, čiže žalovaný mal

vymožených 3.114,54 €, avšak stále tam ešte evidujú nedoplatok. Súd teda vychádzal z toho, že
žalovaný porušil svoju vyššie špecifikovanú povinnosť vymoženú sumu poukázať na účet oprávneného
- žalobcu, keďže žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by si túto svoju povinnosť splnil, resp.
že k vymoženiu predmetnej sumy neprišlo resp. že by vymožená suma mala prednostne byť použitá na
úhradu inej pohľadávky než žalobcu, s tým, že dôkazné bremeno spočívalo ohľadne týchto skutočností

na žalovanom, aby vyvrátil žalobcom tvrdené skutočnosti preukázané citovanou správou poverenej
zamestnankyne náhradníka súdneho exekútora žalovaného, s tým, že žalovaný do vyhlásenia rozsudku
ani nenavrhol pripojiť príslušný exekučný spis. Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného
dokazovania mal tiež súd preukázané, že v majetkovej sfére žalobcu škoda vznikla a to vo výške
sumy, ktorá mala byť v rámci predmetnej exekúcie vymožená, keďže súd vychádzal z predmetnej

správy poverenej zamestnankyne náhradníka súdneho exekútora, že bola vymožená čiastka 3.114,54
€, teda suma vyššia ako pohľadávka žalobcu vymáhaná v predmetnej exekúcii. Ďalším predpokladom
zodpovednosti za škodu spôsobenú súdnym exekútorom je objektívna existencia príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom. Súd mal za to, že aj táto
skutočnosť bola v priebehu konania preukázaná s tým, že vzťah príčiny a následku medzi protiprávnym

konaním a škodou videl súd v tom, že pokiaľ by žalovaný poukázal v prospech žalobcu vymoženú
čiastku v rámci predmetnej exekúcie, nebola by žalobcovi žiadna škoda vznikla. Vzhľadom k vyššie
uvedenému súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že na strane žalovaného došlo k vzniku
predmetnej zodpovednosti, keďže boli naplnené všetky zákonné kumulatívne vyžadované predpoklady,keďže tak ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd, zodpovednosť súdneho exekútora
za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j.
zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či ku vzniku škody došlo

úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú,
tiež vzhľadom k tomu, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu ohľadne premlčania predmetnej
pohľadávky, nakoľko tak ako bolo už vyššie uvádzané, žalovaný ani nenavrhol pripojiť predmetný
exekučný spis, z ktorého by mohli byť zistiteľné relevantné skutočnosti potrebné na posúdenie

dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, či už pokiaľ ide o to kedy bola predmetná pohľadávka
súdnym exekútorom vymožená resp. či a ak áno kedy informoval žalovaný ako súdny exekútor žalobcu
o vymožení tejto pohľadávky a pod..
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal
na úhradu žalovanej sumy.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobca by mal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a aj zo súdneho spisu vyplynulo,
že mu ani žiadne trovy konania nevznikli, keďže od platenia súdneho poplatku bol oslobodený, súd
rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva

názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol,
že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a následne by samostatným
uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalobcovi priznáva nárok náhradu trov konania vo
výške 0,- €.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v znení účinnom do 30.6.2016, od poplatku
sú oslobodení: Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský
pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad
práce a Sociálna poisťovňa.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

Podľa prílohy Sadzobníka súdnych poplatkov I. poplatky vyberané v civilnom procese a správnom
súdnom procese položka 1 zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná
sadzba a) z ceny (z úhrady) predmetu konania 6 %, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený a súd žalobe v

celom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zaplatiť
súdny poplatok zo žaloby vo výške 136,- €, keďže tunajší súd v tomto konaní uznesením zo dňa 2.2.2015
sp.zn.10C/130/2014-40rozhodol,žežalovanémuoslobodenieodsúdnychpoplatkovnepriznáva,pričom
toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 3.3.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.