Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010353
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111010353.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. januára 2015
prejednal odvolanie obžalovaného

U. S.,

nar. XX.XX.XXXX vo B. Y., trvale bytom P. K. B., B. XXX/X, pracujúceho dôchodcu,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/34/2011 zo dňa 26. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. S. podľa§ 285 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 25
ods. 1, 3 Tr.zák. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín 2Pv 544/10 zo
dňa 28.02.2011, doručenej súdu dňa 01.03.2011, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie §§

139 ods. 1 písm. a/, 140 písm. f/ Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. a/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa
06. júna 2010 v čase asi o 20:25 hodine na chodníku pred rodinným domom na ulici B. č. XXX/X v
P. nad B. po predchádzajúcom verbálnom konflikte medzi ním, jeho synom Q. S. a skupinou rómov
v zložení - Q. S., Q. S. a K. S., ktorým obvinený vulgárnym spôsobom nadával na farbu pleti, ktorý
následne prerástol do fyzického útoku Q. S. s osobou Q. S., ktorého tento zdvihol oboma rukami do

výšky a následne hodil o zem, v dôsledku čoho tento zostal chvíľu ležať na zemi, na čo reagovali Q.
S. spolu s K. S. tak, že začali brániť napadnutého Q. S. pred útokom Q. S., kde následne obvinený
utekal do priestorov svojho rodinného domu, odkiaľ sa znovu vrátil na miesto konfliktu, kde s prinesenou
poloautomatickoukrátkouguľovouzbraňouzn.ČZtyp83výrobnéčísloXXXXX,začalbezdôvodneabez
varovaniastrieľaťmedziosoby,ktorésanachádzalinaulici,kdevznikolkonfliktmedzisynomobvineného
a Q. S., Q. S. a K. S., ktorý konflikt sledovalo zblízka už viacero osôb, medzi ktorými bol okrem iných J.

G. a H. S., pričom obvinený vystrelil smerom na uvedenú skupinku ľudí minimálne štyrikrát a zasiahol
štyri osoby, následne pristúpil k poškodenému Q. S., ktorého prinútil kľaknúť si na zem a tu ho trafil
do ľavého kolena, čím týmito strelnými poraneniami spôsobil obvinený poškodenému J. G., bytom P.
nad B., O. XXX/XX, strelnú ranu v oblasti vonkajšej strany pravého stehna, v dôsledku ktorej bol tento
desať až štrnásť dní práceneschopný, poškodenej H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nad B., R. XXX/XX,
strelnú ranu v spánkovo-temennej oblasti hlavy vľavo, zakrvácanie pod cievnatku v spánkovo temennej

oblasti vľavo, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovo temennej oblasti vľavo, zmliaždenie
mozgu v spánkovo temennej oblasti vľavo a opuch mozgu vľavo, v dôsledku ktorých zranení bolapoškodená minimálne devätnásť dní obmedzená v bežnom spôsobe života a odkázaná na pomoc inej
osoby najmä pri hygiene, zvýšenej fyzickej námahe, pričom do dnešného dňa pociťuje nárazové bolesti
hlavy, poškodenému Q. S., bytom P. na B., O. XXX/X, zlomeninu dolnej časti stehnovej kosti s posunom,

strelnú ranu dolnej časti stehna vľavo a odreninu ľavej ušnice, v dôsledku čoho bol od 06.06.2010 do
14.06.2010 hospitalizovaný a obmedzený v podstate na všetkých činnostiach a následne po prepustení
dodomácejliečbybolneustáleodkázanýnapomocinejosobyprivykonávaníbežnýchživotnýchpotrieb,
počas chôdze používal dve nemecké barle, a to až do doby jeho vyšetrenia znalcom, t.j. 18.08.2010,
poškodenému Q. S., trvale bytom P. nad B., R. XXX/XX, strelné poranenie v oblasti sedacieho svalu

vľavo, ktoré zranenia si vyžadujú 14 až 21 dní doby práceneschopnosti a poškodenému K. S., bytom P.
nad B., O. XXX/X, opuch a odreninu v oblasti dolnej časti brušnej steny vľavo bez porušenia kožného
krytu bez obmedzenia na bežnom spôsobe života a doby práceneschopnosti, pretože skutok nie je
trestným činom.

Proti tomu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom

pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne zdôvodnil. Podľa
názoru prokurátora najrelevantnejšie v danej veci sú výpovede poškodených z prípravného konania,
pokiaľ ide o podrobnosti skutku. Preto možno konštatovať, že obžalovaný nemohol konať v nutnej
obrane jednak z toho dôvodu, že v čase, keď mal utekať domov pre zbraň, trval konflikt jeho syna s
tromi poškodenými - Q. S., K. S. a Q. S., teda pomer bol dvaja na troch. Naviac obžalovaný rozdielne

uvádzal, kde sa v tejto dobe nachádzala skupinka ľudí - Rómov v počte asi 30 (10 m, 3 m, v rukách
stoličky, boxery, palice). Rozpory vo výpovediach obžalovaného neboli odstránené. Prokurátor uviedol,
že rasový motív ani úmysel spôsobiť ťažkú ujmu nebol obžalovanému preukázaný. Znaky trestných
činov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. a ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. však preukázané boli. Konanie v nutnej obrane však nemožno akceptovať,

nakoľko je zrejmé prekročenie intenzity nutnej obrany (použitie strelnej zbrane proti poškodeným, pričom
ozbrojenie ostatných účastníkov, či prizerajúcich osôb nebolo preukázané) síce nedbanlivostné, no aj
tak zjavne neprimerané. Teda by sa malo jednať o intenzívny exces z nutnej obrany. Prokurátor navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa ako nezákonný podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. zrušiť a podľa § 322
ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Kodvolaniuprokurátorasapísomnevyjadrilajobhajcaobžalovaného.Zpodrobnýchdôvodovvyjadrenia
najmä vyplýva, že podľa názoru obhajcu, keby účastníci incidentu nechodili pod vplyvom alkoholu k
domu obžalovaného, nebolo by k žiadnemu incidentu došlo. Vzniklý incident určite nevyvolal obžalovaný
ani nikto z jeho rodinných príslušníkov. Obžalovaný aj jeho syn sa len snažili chrániť si svoje obydlie

a súkromie a následne životy a zdravie pred ich obťažovaním a pred neprimeraným násilím zo strany
iných osôb. K zraneniam nedošlo ani v jednom prípade priamou strelou, ale ak vôbec, tak výlučne
strelou odrazenou. Preto u obžalovaného mohlo ísť o nutnú obranu a nie o exces. Vzhľadom k tomu,
že odvolanie prokurátora neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by správnosť postupu súdu prvého
stupňa a jeho rozhodnutie mohli spochybniť, považoval obhajca odvolanie prokurátora za nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolaniu
podriadeného prokurátora vyhovieť. Obžalovaný a jeho obhajca navrhli odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

K zistenému skutkovému stavu súdu prvého stupňa uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd
prvého stupňa k tomuto na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie, jednak osobným

výsluchom osôb (viac ako 11 osôb), znaleckým dokazovaním, vrátane osobných výsluchov znalcov
(odvetvie zdravotníctva, súdna chémia, balistika, mechanoskopia), ako aj celou radou listinných a
vecných dôkazov, najmä fotodokumentácia z miesta činu.Ako vyplýva z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, hodnoteniu vykonaných
dôkazov venoval súd prvého stupňa náležitú pozornosť. Odvolací súd sa pritom stotožnil s tým
skutkovým záverom súdu prvého stupňa, ktorý je v posudzovanom prípade mimoriadne dôležitý,

spočívajúci v tom, že nebolo preukázané, že by obžalovaný strieľal priamo na poškodené osoby. Obranu
obžalovaného v tomto smere jednoznačne podporili výsledky znaleckého dokazovania tak, ako je to
podrobne rozvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa.

Napriek rozpornosti najmä vo výsluchoch osôb - obžalovaný, jeho rodinní príslušníci, zakročujúci

príslušníci PZ, poškodení a ďalšie osoby prítomné pri konflikte, možno v zásade súhlasiť, že
inak sa skutok uvedený v obžalobe stal. Tu má na mysli senát odvolacieho súdu najmä vznik a
existenciukonfliktu,zúčastnenieviacerýchosôb,použitiestrelnejzbraneobžalovaným,zisteniezranenia
poškodených. Je pritom len logické, že strany v tomto konflikte (obžalovaný a poškodení), resp. osoby
svedčiace v ich prospech, vypovedali rozdielne, či už z pohľadu vzniku, ale najmä priebehu konfliktu. Z
hľadiska výpovedí na hlavnom pojednávaní sú rozpory odôvodnené aj dobou 4 rokov od posudzovaného

skutku. Senát odvolacieho súdu sa však nestotožňuje s názorom prokurátora vyslovenom v odvolaní v
tom, že súd mal vychádzať najmä z výpovedí poškodených. Takýto názor nemá oporu jednak v ustálenej
súdnej praxi (rovnocennosť dôkazov), pričom v konkrétnom prípade bola vieryhodnosť proti sebe
stojacich dôkazov preverovaná ďalšími „neutrálnymi“ dôkazmi, pričom dôležité tvrdenia poškodených -
priama streľba na nich, neboli potvrdené.

V súvislosti so skutkovými okolnosťami svedčiacimi v prospech obžalovaného, senát odvolacieho súdu
poukazuje na časti výpovede „protistrany“ Q. S., ktorý uviedol, že bitku ako taký začal Q. S. so synom
obžalovaného a až potom išiel obžalovaný do domu pre zbraň a asi tri až štyrikrát strieľal do vzduchu.
Vtedy udrel stoličkou po rukách obžalovaného Q. S.. Tento svedok tiež uviedol, že útočníci mali v rukách

stoličky a palice. Svedok vypovedal aj o tom, že v predmetný deň vypil asi pol litra alkoholu a ďalší
poškodený v ten deň fajčil „trávu“.

Pokiaľ ide o správnosť posúdenia trestnej zodpovednosti obžalovaného súdom prvého stupňa, z
pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní prokurátora, k tomu uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že ani prokurátor v odvolaní nespochybnil právny záver súdu prvého
stupňa v tom, že išlo zo strany poškodených o útok na obžalovaného, resp. na jeho príbuzných. Preto
sa v ďalšom senát odvolacieho súdu zaoberal len názorom prokurátora, že v danom prípade išlo o
prekročenie intenzity nutnej obrany, síce nedbanlivostné, no aj tak zjavne neprimerané. Teda by sa malo
jednať o intenzívny exes z nutnej obrany. K tomu najprv z pohľadu prokurátorom navrhovanej právnej

kvalifikácie konania obžalovaného, ako úmyselných trestných činov, uvádza senát odvolacieho súdu, že
v ustálenej súdnej praxi platí, že úmysel obžalovaného brániť sa (ktorý úmysel prakticky nespochybňuje
ani žalujúca strana), v zásade vylučuje spáchanie úmyselného trestného činu pri prekročení medzí
nutnej obrany, ak takéto prekročenie bolo nedbanlivostné, čo vyplýva aj z odvolania prokurátora.

K prokurátorom namietanom prekročení medzí nutnej obrany je však potrebné uviesť, že tomuto zrejme
uniklo, že v prejednávanom prípade aj súd prvého stupňa rozhodol vo výrokovej časti rozsudku, že
k takémuto prekročeniu medzí došlo. Súd prvého stupňa ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku pri
oslobodzovaní obžalovaného spod obžaloby použil okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť nielen
podľa § 25 ods. 1 Tr.zák., ale súčasne aj podľa ods. 3 § 25 Tr.zák. Podľa tohto ustanovenia ten,

kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silovom
rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. V predmetnom
odseku 2 § 25 Tr.zák. ide pritom práve o prípad, kedy ide o exces z nutnej obrany podľa § 25 ods. 1
Tr.zák. v dôsledku zjavnej neprimeranosti obrany k útoku v dôsledku jeho spôsobu, miesta a času, resp.
k okolnostiam vzťahujúcim k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Ustanovenie § 25 ods. 3 Tr.zák je teda výnimka z nepoužitia ustanovenia o nutnej obrane v dôsledku
okolností uvedených v § 25 ods. 2 Tr.zák., pričom pri splnení podmienok uvedených v § 25 ods. 3 Tr.zák.
sa ustanovenie o nutnej obrane, ako okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť, použije.

Napriek tomu, že v písomnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa v závere súd prvého
stupňa sa nevyjadril dostatočne presvedčivo, celý svoj výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby,
považuje ho senát odvolacieho súdu za správny, práve s poukazom aj na vyššie uvedené dôvody
rozhodnutia odvolacieho súdu.Z konania obžalovaného jednoznačne vyplynulo silné rozrušenie spôsobené útokom, pretože bolo
nepochybné, že tam prítomnú veľkú skupinu ľudí (alkohol, vyzbrojenie primitívnymi prostriedkami),

pohybujúcu sa smerom k obydliu obžalovaného, by zrejme nebolo možné zastaviť „holými rukami“.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.