Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207947
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716207947.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti
žalovanej A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XX, XXX XX B., štátna občianka SR, zastúpená JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J.Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3.424,56 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 566,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 566,95 € od 16.5.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Žalobcovisa vracia krátenýsúdnypoplatokzožalobyvovýške27,30€ponadobudnutíprávoplatnosti
tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta,

a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.6.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 9.6.2016, ktorou sa žalobca (v čase
podania žaloby Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31320155) domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 3.424,56 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 16.5.2016 do zaplatenia, a tiež nahradiť
trovy súdneho konania.
Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách.
Medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 19.10.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a

používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý
úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná
schválený úverový rámec vo výške 1.394,14 € a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú
splátku vo výške 46,47 €. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona o bankách ohľadne
povinnosti banky viesť obchodnú knihu. Žalobca ďalej uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný
zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a

používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný
kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou
a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v
dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jejzo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred
odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 7.5.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným
stavom ku dňu 30.4.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku

a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu
vo výške 3.424,56 €. Keďže si žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote
splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.4.2016 t.j. v lehote
splatnosti do dňa 15.5.2016, žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej
výške, pričom odkázal na ustanovenie § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. odo

dňa nasledujúceho po dni splatnosti.

2. Súd prípisom zo dňa 18.11.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia
výzvy súdu špecifikovali čo do právneho dôvodu a výšky uplatnenú sumu 3.424,56 €, t.j. aká časť
uvedenej sumy je tvorená dlžnou istinou poskytnutého úveru, aká časť je tvorená úrokmi, aká časť
úrokmi z omeškania a aká časť inými zmluvnými plneniami (napr. zmluvné pokuty, poplatky ...). Pre

prípad, že niektorú časť žalovanej sumy tvoria úroky alebo úroky z omeškania, žiadal súd, aby súčasne
oznámili, či žalobca berie žalobu v časti späť ohľadne úroku z omeškania zo sumy vyčíslených úrokov
a úrokov z omeškania.

3.Dňa28.11.2016bolnatunajšísúddoručenýnávrhnazmenustranysporunastranežalobcuazároveň

súhlas so vstupom do konania.
O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu
sp.zn.10C/160/2016-36 zo dňa 19.12.2016, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak,
že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155 a do konania na jeho
miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu

súdu je uvedené v tomto uznesení.

4. Dňa 7.4.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.4.2017,
v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaná dňa 17.10.2005 vyplnila žiadosť o vydanie a používanie
pôžičkovejkartyQuatro(ďalejlen„žiadosť“).VzmysleObchodnýchpodmienokprevydanieapoužívanie

kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. (ďalej len „banka“) v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením
žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s.. Kreditná karta je forma revolvingového
úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Z kreditných a

debetných transakcií žalovanej vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu
žalovanej jednoznačne vyplýva, že žalovaná vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasila s opakovaným
obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala. Žalovaná začala čerpať úverový
rámec od 28.10.2005. V súlade s článkom V. bod 31 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. listom zo dňa 3.7.2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného

zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení
povinných splátok v stanovenej výške. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na typ poskytnutého úveru
(revolvingový úver) nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN. V tejto súvislosti
podporne odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011
pod sp.zn.6Co/95/2010. Zároveň poukázali v tejto súvislosti aj na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona

č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pritom v zmluvnej dokumentácii sa nachádza aj indikatívny
výpočet RPMN. Okrem toho o výške ročnej úrokovej sadzby, výške schváleného úverového rámca,
ako i výške štandardnej mesačnej splátky bola žalovaná počas trvania úverového vzťahu každý
mesiac oboznámená vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB a.s.. Žalovaná
bola oboznámená s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB a.s.

pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Úver poskytnutý
žalovanej vo forme revolvingu nie je preto bezúročný. Rozsah čerpania žalovanej majú predstavovať
tam špecifikované debetné transakcie uskutočnené vo výške 56.100,- Sk (po prepočítané konverzným
kurzom 1.862,18 €) a 730,- € spolu vo výške 2.592,18 €. Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu
má predstavovať sumu 3.408,91 €. Žalovaná suma 3.424,56 € tak má pozostávať z istiny 1.364,47

€, poplatkov 329,09 €, štandardného úroku 1.493,14 € a sankčného úroku 237,86 €. Ohľadne pojmov
štandardný a sankčný úrok odkázal žalobca na Obchodné podmienky, konkrétne článok 1 „Vymedzenie
pojmov“.Žalobca zároveň zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 566,95 € (poplatky a sankčný
úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo
zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku trvali naďalej.

5. Dňa 20.4.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 17.4.2017, v ktorom okrem
iného uviedla, že si nie je vedomá dlhu voči Všeobecnej úverovej banke, s tým, že od tejto inštitúcie
nevzala ani euro.

6. Dňa 25.9.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalovanej zo dňa 18.9.2017, v ktorom uviedla,
že neuznáva nárok v celom rozsahu (v roku 2013 ju telefonicky kontaktovala spoločnosť Quatro, že je
všetko zaplatené). Tiež namietla, že na zmluvách nie je jej pravý podpis. Pokiaľ by jej súd nevyhovel,
požiadala o splátkový kalendár 34,- € mesačne.

7. Dňa 15.11.2017 prostredníctvom emailu bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 13.11.2017,

ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného k veci uviedla, že žalobu navrhujú
zamietnuťažalobcuzaviazaťnanáhradutrovkonania.Žalovanápoukázalavprvomradenaskutočnosť,
že jej pôvodným veriteľom pohľadávky bola VÚB a.s., pre ktorú ako bankovú inštitúciu platili určité
zákonné požiadavky v súvislosti s postupovaním jej pohľadávok na tretie osoby nemajúce postavenie
bankového domu. Poukázali pritom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, s

tým, že žalobca nepreukázal predmetnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ani jej doručenie
do sféry adresáta - dlžníka. Pohľadávka banky tak nebola postupiteľná, s tým, že žalobca v konaní
nepreukázal tiež to, že bol aj napriek obdržaniu písomnej výzvy zo strany banky po jej prevzatí v
omeškaní so splnením svojho záväzku po dobu dlhšiu ako 90 dní. Navyše poukázali na to, že banka, v
čase keď malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, postupovala pohľadávku bez toho, aby pred samotným

postúpením predčasne ukončila úverový vzťah (výpoveďou, odstúpením) alebo zosplatnila poskytnutý
úver. Postúpenie „živého“ predčasne nezosplatneného úveru priamo vylučuje ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách, ktoré umožňuje iba postúpenie úverovej pohľadávky, ktorá sa stala už splatnou. V
súvislosti s procesom postupovania pohľadávky poukázali aj na ustanovenie § 525 OZ, v zmysle ktorého
nemožnopostúpiťpohľadávku,ktorejobsahbysazmenouveriteľazmenil.Vzhľadomkvyššieuvedeným

skutočnostiam je podľa ich názoru nutné posudzovať úkon postúpenia pohľadávky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Žalobca tak v konaní nedisponuje
aktívnou vecnou legitimáciou, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.
Pre prípad, že súd vyhodnotí postúpenie pohľadávky ako platný právny úkon a ustáli, že žalobca je
aktívne vecne legitimovaným subjektom, poukázali na prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok

a súčasne nesúlad zmluvy o úvere so zákonom č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odkázali
na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) a g) zákona č.258/2001 Z.z. ohľadne náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskomúvereatiežna§4ods.5zákonač.258/2001Z.z.,stým,ževpredmetnejzmluveoúvere
sa nenachádzajú žiadne dojednania o úrokoch a poplatkoch, a absentuje tam aj údaj o ročnej úrokovej
sadzbe. Dodávateľ tak so spotrebiteľom úroky a poplatky priamo v zmluve nedojednal, v dôsledku čoho

na ich zaplatenie nemá nárok. Taktiež uviedli, že argumentácia žalobcu ohľadne nemožnosti určenia
RPMN je účelová a považujú ju za nesprávnu. Zdôraznili, že na základe predkladaných výpisov z
pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že žalovaná čerpala celkovo úver vo výške 2.592,18 € (súčet všetkých
výberov z bankomatu resp. platieb kartou) a uhradila na predmetný úver sumu vo výške 3.408,91 €. Na
základe toho žalobca nemá nárok na zaplatenie žiadnej sumy. Pre prípad, že by bola žalovaná povinná

zaplatiť akúkoľvek sumu, navrhli povoliť splácanie v primeraných mesačných splátkach.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 20.11.2017, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán
sporu, ani žiadny z právnych zástupcov strán sporu, pričom právny zástupca žalovanej mal doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil

podaním zo dňa 10.11.2017, doručené tunajšiemu dňa 14.11.2017, v ktorom ospravedlnil svoju, ako i
žalobcovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania
v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň navrhli, aby súd vo veci rozhodol bez účasti
žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaná mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
riadne a včas. Súd nepredvolával právneho zástupcu žalovanej, nakoľko fotokópia plnej moci bola

doručená súdu až dňa 15.11.2017 prostredníctvom emailu. Právny zástupca žalovanej ospravedlnil
ich neúčasť, ako i neúčasť žalovanej na tomto pojednávaní podaním zo dňa 13.11.2017, doručené
tunajšiemu súdu prostredníctvom emailu dňa 15.11.2017, keď svoju neúčasť ospravedlnil s poukazom
na hospodárnosť konania a neúčasť žalovanej s poukazom na jej zdravotný stav. Súd postupoval podľa§180C.s.p.,vecnatomtopojednávaníprejednalarozhodolvneprítomnostižalobcu,právnehozástupcu
žalobcu, žalovanej a právneho zástupcu žalovanej.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu
konania a to: Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 19.10.2005 z č.l.7 vrátane
Všeobecných obchodných podmienok z č.l.8, návratku z č.l.9-10, výpis z pôžičkovej karty Quatro zo dňa
7.5.2016 z č.l.11-16, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 z č.l.35 vrátane poštového
podacieho hárka, vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa

3.7.2013 z č.l.49 vrátane poštovej doručenky z č.l.50, Cenník VÚB a.s. platný od 1.5.2009 z č.l.51-54,
pričom zistil tento skutkový stav.
Z oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 súd zistil, že týmto VÚB a.s. oznámila
žalovanej, že ako postupca k 19.9.2016 postúpili svoju pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXX uzavretej
dňa 19.10.2005 medzi ňou ako dlžníkom a nimi ako veriteľom vo výške 3.703,41 € spolu so všetkými
úrokmiaostatnýmpríslušenstvomazabezpečenímzriadenýmvovzťahukpohľadávkenaIntrumJustitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 (ďalej ako „postupník“), s tým, že od dátumu prevzatia tohto oznámenia
je povinná plniť všetky jej povinnosti podľa predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi na tam uvedený
bankový účet. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.C. súd zistil, že pod číslom X. dňa 3.10.2016
bola doručovaná zásielka pre žalovanú.
Zo žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 19.10.2005 súd okrem iného zistil,

že bola uzavretá medzi Všeobecnej úverovou bankou a.s., IČO: 31320155 prostredníctvom Slovenskej
kreditnej karty a.s., IČO: 36493783 (poznámka súdu: podľa výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Prešov, oddiel Sa, dĺžka číslo: 10286/P je právnym nástupcom tejto spoločnosti firma Consumer
Finance Holding, a.s. od 31.12.2005) a žalovanou ako klientom pod číslom XXXXXXXXXX, v ktorej
je uvedený schválený úverový rámec 21.000,- Sk a štandardná mesačná splátka 700,- Sk. Klient

vyhlásil, že pred podpisom tejto žiadosti/zmluvy sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto
žiadosti/zmluvy, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. V závere zmluvy je uvedené, že prijatím a
schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s SKK, ak dôjde k plneniu odkladacích podmienok,

ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu klientom.
Z Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s.
v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s. súd okrem iného zistil, že tieto Obchodné
podmienky nadobudli účinnosť od 1.6.2005 a sú súčasťou zmluvy o vydanie a používanie kreditnej
platobnej karty medzi VÚB a.s. a klientom uvedeným v zmluve. V článku I. Vymedzenie pojmov je

uvedené okrem iného, že štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť
dlžnéhozostatku,ktorájevrámcilehotysplatnosti.Bankamáprávostanoviťštandardnúúrokovúsadzbu
pre transakcie diferencovane a to pre bezhotovostnú platbu za tovar a služby u obchodníka, výber v
hotovosti cez bankomat a pri prevode peňažných prostriedkov na účet podľa bodu 20 Obchodných
podmienok. V článku VI. Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov pod bodom 32 je uvedené

Výpočet úrokov: a) dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou. Pod bodom 35
je uvedené, že poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku, ktorý je
zverejnený v obchodných priestoroch banky. Štandardná, sankčná, zvýšená a vkladová úroková sadzba
sú pohyblivé, ich výška je určená bankou v zmysle zásad úrokovej politiky banky, ktoré sú súčasťou
Cenníka a sú zverejnené na výveskách v obchodných priestoroch banky. Cenník ďalej obsahuje

výšku úhrady poistného zaplateného bankou podľa poistnej zmluvy uzatvorenej v prospech klienta
označenej v zmluve. Pod bodom 36 je uvedené, že Cenník sa považuje za súčasť zmluvy, s tým, že
banka je oprávnená jednostranne meniť Cenník s účinnosťou od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho potom čo bola klientovi zmena Cenníka písomne oznámená.
Z návratky zo dňa 12.10.2006 a z návratky zo dňa 27.12.2007 súd zistil, že je na nich uvedená žalovaná,

číslo zmluvy 0005301769, nová minimálna mesačná splátka 1.000,- Sk resp. 1.300,- Sk a nový úverový
rámec 30.000,- Sk resp. 39.000,- Sk, s tým, že žalovaná svojim podpisom vyjadrila súhlas s novým
aktuálne schváleným úverovým rámcom a s novou minimálnou mesačnou splátkou.
Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro zo dňa 7.5.2016 súd okrem iného zistil, že sa jedná o zúčtovacie
obdobie od 1.1.2009 do 30.4.2016, ako štandardná úroková sadzba je uvedené 1,9 % mesačne/22,8

% ročne, sankčná úroková sadzba 5 % ročne, štandardná splátka 46,47 €, povinná splátka na úhradu
3.424,56 €, deň splatnosti 15.5.2016, úverový rámec 1.396,14 €. Ďalej sú tu uvedené zrealizované
transakcie s uvedením dátumu transakcie, dátumu zúčtovania, rozlíšenie, či sa jedná o debetnú alebokreditnú transakciu a konkrétny popis tej ktorej transakcie, pričom celková výška všetkých debetných
transakcií je uvedená 4.178,04 € a celková suma kreditných transakcií 2.157,50 €.
Z vypovedania zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 3.7.2013 súd zistil,

že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že nakoľko sa doteraz
nepodarilo obnoviť jej platobnú disciplínu tak, aby pokračovala v pravidelnom mesačnom uhrádzaní
splátokvzmyslepodpísanýchdojednaní,vsúladesObchodnýmipodmienkamiprevydanieapoužívanie
kreditných platobných kariet, vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s., pristúpili k vypovedaniu zmluvy č.XXXXXXX a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého

dlžného zostatku na jej kreditnej karte Quatro vo výške 1.682,18 €. Na záver uviedli, že má možnosť
zaplatiť tento vyčíslený dlžný zostatok bez narátania a požadovania úhrady denného sankčného úroku
v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia na tam uvedený bankový účet.
Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ zásielky je uvedený Consumer Finance
Holding a.s. a ako adresát žalovaná, ktorá si prevzala písomnosť dňa 10.7.2013.
Z Cenníka VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding

a.s. súd zistil, že je platný od 1.mája 2009, s tým, že pod bodom 14 sú uvedené pôžičkové karty Triangel,
Quatro, Triangel Premium, Quatro Premium, kde sú uvedené jednotlivé poplatky. Tiež v bode 17 sú
uvedené poplatky za úkony ku kreditným kartám vydávaným v spolupráci so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. a v bode 18.13 je uvedená štandardná úroková sadzba pre pôžičkové karty
Triangel, Quatro, Triangel Premium, Quatro Premium 1,98 % mesačne, 23,76 % ročne.

10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou
preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2016, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke

zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 6.4.2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie

istiny vo výške 566,95 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné
oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči
žalovanej čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných
zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, keďže jej prípadný

nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba, ani po jej čiastočnom späťvzatí, nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

bola uzavretá úverová zmluva dňa 19.10.2005, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
(typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a
voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov)
podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich
modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa,

čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzižalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň
súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu

spotrebiteľských zmlúv ako takých a zákonnú úpravu právnych úkonov ako takých, aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
Súd aplikoval na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, pričom vyhodnotil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedený
údaj ohľadne ročnej úrokovej sadzby, v dôsledku čoho od dlžníka nebolo možné požadovať zaplatenie

takéhoto úroku, keď tento údaj absentoval tak v samotnej úverovej zmluve, ako i v predložených
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej
zmluvy, ktoré boli súdu predložené spolu so žalobou. Vo Všeobecných obchodných podmienkach je
len uvedené, že štandardná úroková sadzba je pohyblivá, s tým, že je určená bankou v Cenníku,
ktorý má byť zverejnený na výveskách v obchodných priestoroch banky. Súd zdôrazňuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musela mať písomnú formu, a to pod sankciou jej neplatnosti, a preto pokiaľ údaj

o ročnej úrokovej sadzbe v predmetnej zmluve absentuje, nie je táto zmluva v časti týkajúcej sa ročnej
úrokovejsadzbyplatná.AkmalbyťCenníkprávnehopredchodcužalobcusúčasťoupredmetnejúverovej
zmluvy, musel by byť v písomnom vyhotovení pred podpisom tejto zmluvy žalovanej predložený, s
tým, že by táto prehlásila, že sa s ním nielen oboznámila, ale ho aj prevzala, avšak v predmetnej
zmluve absentuje úplne zmienka o tom, že by žalovaná nielen tento Cenník prevzala v písomnej forme,

ale vôbec, že by s ním bola oboznámená, tak ako je to aspoň uvedené u Všeobecných obchodných
podmienok,ikeďajvtomtoprípadejeprevzatietýchtoVšeobecnýchobchodnýchpodmienokvpísomnej
forme žalovanou minimálne sporné resp. otázne. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd jednoznačne
zastáva názor, že pokiaľ aj v predložených Všeobecných obchodných podmienkach je ohľadne výšky
ročnej úrokovej sadzby odkaz na to, že táto je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch

banky, takýto spôsob dojednania ročnej úrokovej sadzby v žiadnom prípade nemôže napĺňať písomnú
formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako pokiaľ žalobca v priebehu súdneho konania dodatočne
doložil Cenník, jednalo sa o Cenník VÚB a.s., platný od 1.5.2009, čiže nejednalo sa o Cenník, ktorý
bol aktuálne platný v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a ani tam uvádzaná štandardná ročná
úroková sadzba sa nezhoduje s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby, ktorá mala byť použitá pre

zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Navyše súd opätovne zdôrazňuje, že
zo samotného textu predmetnej úverovej zmluvy nevyplýva, že by bol žalovanej ako klientovi tento resp.
nejaký Cenník v písomnej forme predložený. Okrem toho súd zastáva názor, že tak podstatná náležitosť
úverovej zmluvy, ako je výška riadneho úroku, má byť jasne a zrozumiteľne uvedená priamo v samotnom
texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby sa spotrebiteľ mal možnosť jednoduchým spôsobom s

týmto údajom oboznámiť a porovnať si tak podmienky poskytnutia úveru s inými, či už bankovými alebo
nebankovými subjektami, a to bez toho, aby aj v prípade, že by mu bol platný Cenník odovzdaný pri
podpise predmetnej úverovej zmluvy v písomnej forme, (čo však v tomto konaní v žiadnom prípade
ani nebolo preukázané) musel pracne v takomto dokumente vyhľadávať údaj o výške ročnej úrokovej
sadzby medzi množstvom iných údajov pre rôzne iné typy úverov poskytovaných právnym predchodcom

žalobcu tak, aby zistil konkrétnu výšku ročnej úrokovej sadzby vzťahujúcu sa pre typ úveru, ktorý bol
konkrétne jemu poskytnutý resp. by mal takýto údaj vyhľadávať na akýchsi výveskách v obchodných
priestoroch právneho predchodcu žalobcu.
Súd teda trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že súčasťou
predmetnej úverovej zmluvy bol aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, na základe čoho súd považoval

predmetný úver za bezúročný, a preto bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi len skutočne poskytnuté
plnenie, teda vrátiť len to čo jej bolo reálne žalobcom resp. jeho právnym predchodcom plnené, resp.
žalobca a jeho právny predchodca nemali právo požadovať od žalovanej úhradu mesačných splátok
obsahujúcich aj riadny úrok.
Súd sa bližšie nezaoberal nárokom na zaplatenie poplatkov, ktoré boli pôvodne v žalobe uplatnené,

nakoľko po čiastočnom späťvzatí žaloby nebol už tento nárok predmetom tohto súdneho konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti, v ktorej nebola čiastočne zobratá späť
zamietol, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná uskutočnila výbery z
bankomatu a platby kartou v celkovej výške 2.592,18 € a uhradila celkovo čiastku 3.408,91 €, čiže
žalovaná uhradila v prospech žalobcu resp. jeho právneho predchodcu vyššiu sumu na tento úverový

vzťah než bola suma, ktorá bola v prospech žalovanej poskytnutá zo strany právneho predchodcu
žalobcu.
Na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania, najmä s odkazom na doklad - vypovedanie zmluvy
a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 3.7.2013, mal preukázané, že boli splnenézákonné podmienky na postúpenie pohľadávky vyžadované v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v
dôsledku čoho mal súd s poukazom na postúpenie predmetnej pohľadávky preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku.
Keďže súd žalobu, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti, zamietol, posudzoval
súd pomer úspechu strán, ktorý vyhodnotil v prospech žalovanej, nakoľko táto bola úspešná v celom

rozsahu, keďže súd má za to, že aj zastavenie konania procesne zavinil žalobca, v dôsledku čoho súd
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

14.Podľa§11ods.3vetaprvázákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo

dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené

do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo
preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o
vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona

a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

15. V prejednávanej veci bola žaloba čiastočne vzatá späť pred prvým pojednávaním, súd má preto zo
zákona povinnosť vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok zo žaloby. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo

žaloby vo výške 205,- € (vypočítaný zo základu 3.424,56 €). Následne vzal žalobu čiastočne späť a ďalej
sa domáhal len zaplatenia sumy 2.857,61 € s príslušenstvom. Predmetnej sume by zodpovedal súdny
poplatok vo výške 171,- €. Rozdiel pôvodnej a novej výšky súdneho poplatku predstavuje sumu 34,-
€, z ktorej súd vráti žalobcovi krátenú časť vo výške 27,30 €, a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia
prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému e-kolok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnejpodobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.