Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207925
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815207925.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Veronikou Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
50 361 368, proti povinnému: P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom R. ulica XXX/X, S., o vymoženie

istiny vo výške 896,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza č.k. 15Er/1645/2015 - 69, zo dňa 20. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 41 ods. 1,

2, § 41 ods. 2 pís. d), § 243d ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 54b ods.1, § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, príslušné
ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 896,64 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

sp. zn. IA-C/8014/0614 vydaný dňa 17.10.2014 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014
a vykonateľnosť dňa 23.12.2014.
2. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
9130359311 uzatvorenej dňa 24.03.2011 a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je potrebné zamietnuť. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej právny
predchodca oprávneného (Poštová banka a.s.) poskytol povinnému úver vo výške 1 000,- € a dlžník
sa zaviazal tieto s úrokom vrátiť, posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na
povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy "na predtlačenom formulári"), preto
je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V bode 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorú

posúdil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú neplatnú.

3. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky k zmluve v danom prípade od jednostrannosti
výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý
bude spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní
mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú doložku k zmluve v celosti za neprijateľnú

podmienku. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní(podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka

kzmluve, podľanázorusúdu,spĺňavšetkypodmienkytakzpohľaduustanovení §53,54Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej
pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť
má formu absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.5 OZ.

4. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka k zmluve nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej
rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
bybolrozhodcovskýrozsudok,napodkladektoréhobymohlabyťvzmysleustanovenia§41ods.2písm.

d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného
poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu, a tým i návrhu a žiadosti o udelenie

poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj s úniovým právom, súd žiadosť zamietol v celom
rozsahu.

5.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený.Uviedol,žezamietnutímžiadosti
o vydanie poverenia mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvodil, že v zmysle ustanovení §

44 ods. 2, prvá a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul, a nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny. Skúmaním listinných dôkazov z konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným
postupom v rozpore s ust. § 44 ods. 3 EP, a tým aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený namietal,

že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovskékonanie,anizmluvu,nazákladektorejbolvydanýexekučnýtitul. Ďalejtvrdil,žeoplatnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni v tom, aby
bola opätovne posúdená. Vzniká tu teda „res iudicata“ a konaním súdu prichádza k porušeniu čl. 2 ods.
2 Ústavy SR. Oprávnený v uvedenej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu II. ÚS 499/ 2012, kde

sa konštatuje, že v zmysle § 21 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský súd oprávnený
posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a tým aj svoju vlastnú právomoc. Preto oprávnený
uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú vyjadril pri konštruovaní vzťahu
medzisúdnymarozhodcovskýmkonaním.Ďalejoprávnenýnamietol,žePoštovábanka,a.s.,akoprávny
predchodca oprávneného, postupoval v súlade s § 93 pís. b) zákona o bankách, ktorý ukladá povinnosť

ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorú súd
nesprávne právne posúdil, bola dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Namietané bolo ďalej to,
že exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní
rozhodcovskej doložky, a rovno, bez akýchkoľvek dôvodov, ju označil za neplatnú, nerešpektujúc pri tom

princíp zmluvnej slobody. Uviedol odôvodnenie Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, ktoré stanovuje, že
predpokladom aplikácie ustanovení § 52 až 54 OZ sú konkrétne zistenia, ktoré na jednej strane umožnia
záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vymedzenom § 52 ods. 1 OZ, na druhej strane záver o
značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach. Záver o značnej nerovnováhe nemožno získať inak,
než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký by tu existoval

bez jej existencie. Oprávnený ďalej argumentoval tak, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie
poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k
odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený namietal, že ani
CSP, ani EP alebo ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskémurozsudkurozhodovaťakosúdkonajúcivovecisamejateda,napríklad,vykonaťvoveci

samej dokazovanie alebo, napríklad, rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. V odvolaní sa ďalej namieta
použiteľnosť Smernice EHS č. 93/13/EHS argumentujúc, že sa jedná o akt výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne induktívny, a v žiadnom
prípade interpretačný. Taktiež sa namietala použiteľnosť judikatúry ESD, keďže judikatúra ESD nie jevoči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Rozhodnutie
ESD je záväzné len pre tých, ktorým je určené; oprávnený ďalej odkazuje na judikatúru Najvyššieho
súdu Českej republiky, ktorý zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie

poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 23 Cdo 4895/2009). Oprávnený ďalej
zdôraznil, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len
v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor
- a to zákonodarstvo v stave de lege lata nepripúšťa. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu

v Bratislave č.k. 18CoE 633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 v obdobnej exekučnej veci, kde sa argumentuje,
že treba odmietnuť postup, ktorým exekučný súd preskúmava materiálnu vykonateľnosť exekučného
titulu, nakoľko exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva,
skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok; ďalej poukazuje na uznesenia Krajského súdu č.k. 2CoE/292/2012-59, Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/112/2012-59, Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/635/2011-36.

Oprávnený namietal ďalej to, že exekučný súd nahradil pasivitu povinného svojím konaním a svojou
vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon, a tým bol narušený princíp rovnosti účastníkov
konania. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8.
Oprávnený tvrdí, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Záverom poukazuje na

skutočnosť, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná je zapísaný
v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom
povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenené tak, že žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievyhovuje,alternatívne,abynapadnutéuznesenie

odvolací súd v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP,
ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku
- s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky a v korelácií s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený
žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej doložky. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 CSP v

spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach
na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.

9. Okresný súd správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát

poskytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti(tedabezakejkoľvekprocesnejaktivityspotrebiteľa)účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa.

10. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.11. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

12. V prejednávanej veci okresný súd opodstatnene po preskúmaní zmluvy o úvere dospel k
názoru, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné posudzovať podľa ustanovení o
spotrebiteľskom práve. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich
obsah, zmluvné podmienky boli pripravené na vopred predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo

viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.

13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus
iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorývrozhodnutíC-168/05uviedol,ženarozhodcovskýrozsudokvsporezospotrebiteľskejzmluvymá
súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné
jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

15. Okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne
nevyváženáapretoneprijateľná.Rozhodcovskádoložkazakladábezďalšiehodohodumedzizmluvnými
stranami o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných

dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe
opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd
vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý
disponujekonanímnastranežalobcuakoveriteľ.Vzmyslezákonaobankách(účinnývčaseuzatvorenia
zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal

klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy
a taktiež poučovaciu povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient
povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred
všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi
rozhodcovským konaním a civilným konaním. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak

má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013).
16. Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred

vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na riadnom súde
v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. K námietke
oprávneného ohľadne aplikácie Smernice EHS č. 93/13/EHS, odvolací súd poukazuje na použitie

inštitútueurokonformnéhovýkladu(nepriamyúčinokprávaEurópskejúnienaprávneporiadkyčlenských
štátov). Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súduanievnútroštátnehoprávnehoaktuimplementujúcehosmernicu.Keďžezmyslom,cieľomaúčelomprávnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň
ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou

smernicou.

17. Rovnako, pokiaľ ide o námietku oprávneného, že rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
res iudicata, ktorá bráni tomu, aby vec bola opätovne prejednaná, považuje odvolací súd za
neopodstatnenú. K tomu uvádza, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc

rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný
právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred všeobecným
súdom.

18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).