Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Fedor

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené, Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202234
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816202234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Košice, Hlavná 104, právne zastúpený Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporkyni: A. Y., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom S. KC., t.č. bytom G. X. Y. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Z.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. Y. č. XXX, o zaplatenie 316,05 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,64 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 200,64 EUR od 20.1.2015 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporkyňa j e povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 20,89 EUR a
ostané trovy v sume 4,81 EUR, na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Henricha Schindlera,
advokáta so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie sumy 316,05 EUR s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 251,05 EUR od
30.12.2014 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že účastníci uzavreli dňa 17.12.2014 Rámcovú zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a
zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej aj Zmluva), a to tým, že odporkyňa prijala
návrh Rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ poskytol
odporkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 250,- EUR. Odporkyňa sa zaviazala
poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorazovo, v dohodnutej lehote dňa 29.12.2014.
Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na
adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť

o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom. Rámcová zmluva a Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadruje svoj súhlas
kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporkyňa sa
zaviazala vrátiť navrhovateľovi celkovú čiastku 251,05 EUR, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo

výške 250,- EUR a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 1,05 EUR. Výšku
odplaty si odporkyňa určila sama na webovom sídle navrhovateľa, a to v závislosti od výšky poskytnutej
sumy a lehoty splatnosti úveru. Úver sa stal splatný dňom 29.12.2014. Odporkyňa neuhradila žiadnu
sumu, navrhovateľ si preto uplatňuje i úrok z omeškania od 30.12.2014 do zaplatenia. Navrhovateľvyzýval výzvami odporkyňu na úhradu záväzku v zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy a preto si
uplatňuje i náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, navrhovateľ svoju
neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Neúčasť odporkyne ospravedlnil jej splnomocnený
zástupca. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Splnomocnený zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ zaslal e-mailom
odporkyniponukunaposkytnutieúveru,odporkyňamalazáujemopôžičku.Uzavrelazmluvu,nazáklade
ktorej si požičala 250,- EUR. Lehota na vrátenie bola len 12 dní. Navrhovateľ jej automaticky ponúkol
predĺženie lehoty. Zmluva sa podpísala, poskytnutie úveru navrhovateľ schválil, avšak o predĺžení
lehoty na vrátenie požičaných peňazí nikdy nič neuviedol a nebol o tom podpísaný ani žiaden dodatok.
Odporkyňa žiadala predĺžiť lehotu na vrátenie požičaných prostriedkov asi o tri týždne alebo o mesiac.

Navrhovateľ od nej žiadal, aby za predĺženie zaplatila sumu 49,36 EUR. Odporkyňa túto sumu aj
uhradila. Splnomocnený zástupca odporkyne namietol, že zmluva je v rozpore so zákonom a nie je to
spotrebiteľský úver. Zmluva je aj v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ týmto postupom obchádza
zákona a koná proti zákonu. Na základe toho splnomocnený zástupca odporkyne namietol platnosť
zmluvy. Všetko je teda bezúročné a bez poplatkov. Nie je to v súlade so zákonom, pokiaľ za predĺženie

lehoty pýtajú takmer 50,- EUR. Týmto postupom zároveň obchádzajú zákonné ustanovenie, ktoré
obmedzuje výšku odplaty za poskytnutie úveru. Pokiaľ ide o predlžovanie lehoty, musí sa poplatok za
predĺženie uviesť do RPMN. Navrhovateľ toto obchádza preto ani žiaden dodatok k zmluve nedáva.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: výpis z Obchodného registra SR, týkajúci

sa navrhovateľa, rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.12.2014, zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.12.2014, výpis z účtu č.l. 8, upomienka zo dňa 19.1.2015,
posledná výzva zo dňa 9.2.2015, upozornenie zo dňa 2.2.2015, urgencia zo dňa 26.1.2015, potvrdenie
o zaplatení sumy 49,36 EUR zo dňa 18.12.2014.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ poskytol
odporkyni spotrebiteľský úver prostriedkami diaľkovej komunikácie, na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveruakokrátkodobýbezúčelovýúver.Rámcovázmluvaoposkytnutíspotrebiteľského
úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb upravuje rámcovo práva a povinnosti
zmluvných strán, ktoré sú následne bližšie upravené v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Rámcová zmluva a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobúdajú v zmysle čl. III. bod 5.
Rámcovej zmluvy platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a
jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej Zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na
bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Záväzok veriteľa
poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového

účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva upravuje, že úver sa poskytuje
ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady
spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za
telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto sú bližšie upravené
v čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Úver je v zmysle čl. V. bod 1. Rámcovej zmluvy bezúčelovým

úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje
úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za
splnenýpripísanímpeňažnýchprostriedkovnaúčetveriteľa.Rámcovázmluvaďalejupravujepodmienky
zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z
17.12.2014 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ sa na základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver vo výške 250,- EUR s jednorazovým čerpaním,
bezhotovostnýmprevodomzúčtuvbankeveriteľanaúčetspotrebiteľanajneskôrvnasledujúcipracovný
deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej
výške 251,05 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. RPMN je podľa textu zmluvy vo výške
29,1%, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v pevnej sume 1,05

EUR. Celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť je 251,05 EUR. Priemerná RPMN je 391%. Z
výpisu účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 17.12.2014 bola vykonaná transakcia: príkaz na úhradu sumy
250,- EUR na účet, ktorý odporkyňa uviedla v Zmluve, s lehotou splatnosti do 29.12.2014. Upomienkou
z 19.1.2015 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu sumy 286,05 EUR, pričom administratívnenáklady vymáhania predstavujú 35,- EUR, urgenciou z 26.1.2015 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k
zaplateniu296,05EUR,stým,žeadministratívnenákladypredstavujú10,-EUR,upozornenímnahrozbu
exekúcie z 2.2.2015 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu 306,05 EUR s tým, že administratívne

náklady predstavujú 10,- EUR a poslednou výzvou z 9.2.2015 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k
zaplateniu 331,05 EUR s tým, že ďalšie administratívne náklady spojené s konaním sú 25,- EUR. Dňa
18.12.2014 poukázala odporkyňa na účet navrhovateľa sumu 49,36 EUR, uviedla aj variabilný symbol,
ktorý jej bol priradený navrhovateľom. Súd považoval za preukázané, že uvedená platba bola uhrádzaná
ako poplatok za predĺženie lehoty splatnosti o tri týždne na základe dohody s navrhovateľom, na základe

čoho podľa názoru súdu bola splatnosť predĺžená do 19.1.2015, t.j. tri o kalendárne týždne po pôvodnom
dátume splatnosti 29.12.2014. Súdu však nebola zo strany navrhovateľa predložená listina, ktorá by
bola dodatkom k pôvodnej zmluve obsahujúcim dohodu zmluvných strán o predĺžení splatnosti úveru
a o poplatku za toto predĺženie.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom

o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

úverovej zmluvy, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6
až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 1 a/ zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie
ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne
100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov

30% ročne.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že v prípade právneho
vzťahu medzi účastníkmi sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú na diaľku podľa zákona
č. 266/2005 Z.z. Nešlo o zmluvu o pôžičke, pretože zo Zmluvy vznikol veriteľovi záväzok poskytnúť
dlžníkovi úver za dohodnutých podmienok a Zmluva teda nevznikla ako reálny kontrakt odovzdaním

požičaných peňazí odporcovi. Úverová zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou je
zároveň spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený text zmluvy) a preto na vzťah medzi veriteľom (navrhovateľ) a dlžníkom (odporca) je
potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva, t.j. predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na zmluvný vzťah medzi

navrhovateľom a odporcom vzťahujú aj ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11,
12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru v
spojení s Rámcovou zmluvou preto musí spĺňať náležitosti ustanovené § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy.PodľaZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverumalaodporkyňavrátiťpožičanúsumu250,-EURspolu
so sumou 1,05 EUR označenou v Zmluve ako „príslušenstvo“, resp. aj ako „poplatok za poskytnutie

úveru“ do 29.12.2014. Navrhovateľ však odporkyni predĺžil lehotu na zaplatenie poskytnutého úveru o
tri týždne, nechal si za to zaplatiť sumu 49,36 EUR, o ktorej odporkyni uviedol, že je to poplatok, avšak
neuzatvoril s odporkyňou písomný dodatok k zmluve. Z uvedených dôvodov nemožno uvedenú, ústne
dojednanú zmenu zmluvy považovať za platnú, keďže chýba povinná písomná forma podľa § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. Úver je teda potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle

§ 11 ods. 1 písm. a/ 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Odporkyňa tak bola povinná uhradiť navrhovteľovi len
poskytnutú istinu úveru 250,-EUR. Sumu 49,36 EUR, ktorú už poukázala na účet navrhovateľa, súd
pri konštatovanej bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru započítal do uvedenej istiny a preto je podľa
názoru súdu odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi už len sumu 200,64 EUR (250 EUR - 49,36
EUR).

Súdnepovažovalzadôvodnúaniuplatnenú„náhraduskutočnevynaloženýchnákladov“vcelkovejvýške
65,- EUR, ktoré navrhovateľ požaduje s poukazom na čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, podľa ktorého: „V
prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené
náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za
prevádzkukancelárie,nákladyzatelefonickévýzvy,SMS,e-mailovésprávy,písomnévýzvy,akoajďalšie

náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady vo výške 15,- EUR
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- EUR

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- EUR
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,-
EUR“.

Navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal aké náklady skutočne vynaložil a ako k sume 65,-
EUR, ktorú si dokopy paušálne určil v zmluve, dospel. Rovnako nie je preukázané, či vôbec a
akým spôsobom doručil navrhovateľ prípadné urgencie a upomienky odporkyni. Zmluvné dojednanie
o nákladoch spojených s vymáhaním, obsiahnuté v článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy považuje súd

za neplatné. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorých sa nemôže
spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej zmluvy uvedené
plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie a odporkyňa ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného
dojednania nemohla nijako ovplyvniť. Navrhovateľ nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené
s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, prípadne náklady za prevádzku kancelárie, či

telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať
uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer žiadne náklady
(čl. VII. bod 1 Rámcovej zmluvy). Vo svojej podstate ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním
dlžníka, keďže tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru až 65 % S prihliadnutím na §
53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Z uvedeného vyplýva, že súd považoval za oprávnený len nárok na zvyšnú, doposiaľ neuhradenú časť
istiny v sume 200,64 EUR, preto zaviazal odporkyňu, aby uvedenú sumu zaplatila navrhovateľovi.

Odporkyňa sa zároveň dostal do omeškania, keďže uvedenú sumu bola povinná uhradiť do 19.1.2015,
preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,64 EUR od
20.1.2015 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti žalovanej sumy zamietol súd návrh ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil nárok v sume 316,05 EUR. Súd mu priznal 200,64
EUR (63% uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 115,41 EUR (37%) jeho návrh zamietol. Čistý

úspech navrhovateľa v konaní je teda 26% (63% - 37%) a z uvedeného dôvodu má nárok na náhradu
26% účelne vynaložených trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh na
začatie konania v sume 18,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 80,35 EUR. Trovy právneho
zastúpenia ďalej pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby po 24,90 EUR (1. prevzatie veci a príprava
zastúpenia, 2. návrh na začatie konania), 2x režijný paušál po 8,58 EUR a 20% DPH 13,39 EUR.

Podiel 26% z uvedených súm trov konania je v prípade súdneho poplatku 4,81 EUR, a v prípade trov
právneho zastúpenia 20,89 EUR. Súd zaviazal odporkyňu, aby trovy konania v uvedenej výške nahradila
navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.