Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214476
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715214476.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej
republiky, Bratislava, v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364
501, proti žalovanému: Ľ. F., H.. XX.XX.XXXX, C. Z., E. Č..XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 447,76 eura
s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 940,13 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 294,09 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie na základe žaloby žalobcu v sume 153,67 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 447,76 eura od 11.10.2015 do zaplatenia zastavuje.

III.Žalobcamávočižalovanémuprávonanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniavrozsahu31,06%.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 104,24 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Súd konanie na základe vzájomnej žaloby žalovaného v sume 129,75 eura zastavuje.

VI. Vo zvyšnej časti súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.

VII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 77,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou dňa 23.10.2015 žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca predal žalovanému byt č.XX H. V. L. XX, N. C. M. K. Č. XXXX
N. Z. - S.. Vlastníkom sa stal žalovaný povolením vkladu vlastníckeho práva a to dňa 04.02.2014, byt

však začal užívať skôr a to od 19.10.2013 napriek tomu, že ešte nebol vlastníkom ani nemal k bytu
nájomný vzťah. Žalovaný začal užívať byt bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil a je
povinný bezdôvodné obohatenie v súlade s ustanovením § 456 Občianskeho zákonníka vydať. Žalobca
uviedol, že vyzval žalovaného na uzavretie dohody o uznaní dlhu, ktorej predmetom bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu a požívanie služieb, dodaných do bytu. Žalovaný na návrh
dohody nereagoval. Žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie od 19.10.2013 do 03.02.2014.

Výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená v sume, ako by bolo nájomné, pokiaľ by bola uzavretá
nájomná zmluva na základe opatrenia Ministerstva financií SR 23.04.2008 č.01/F/2008 o regulácií cien
nájomného bytov v platnom znení. Výška bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu bola v sume
139,08 eura. Ďalej sa podľa žalobcu žalovaný obohatil o služby, dodávané do bytu v uvedenom období,
nakoľko správca bytového domu Spoločenstvo vlastníkov bytov L. XX, Z. vykonal vyúčtovanie služieb v
roku 2014 za celé kalendárne mesiace a tieto bol povinný zaplatiť ako vlastník bytu až do 28.02.2014.

Po zmene vlastníctva od 04.02.2014 do 28.02.2014 žalovaný služby spotrebúval, od 01.03.2014 má
platiť za služby priamo žalovaný ako vlastník bytu. Z titulu bezdôvodného obohatenia požadoval žalobcauhradiť služby za obdobie od 19.10.2013 do 28.02.2014 s tým, že kalkuláciu predložil za obdobie od
19.10.20123 do 31.12.2013 vo výške 124,56 eura a od 01.01.2014 do 28.02.2014 vo výške 184,12
eura. Celkovú žalovanú sumu uplatnil vo výške 447,76 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od

11.10.2015.

2. Dňa 20.11.2015 bol súdom vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, čím
došlo k jeho zrušeniu. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že Železnice SR vyhlásili
ponukové konanie v jeseni 2011 na predaj bytu č.XX H. L. V. N. Z. za vyvolávaciu cenu 14000 euro. On

za byt ponúkol 20501 euro v dobrej viere, že byt bude rýchlo a v opísanom stave predaný v prípade
výhry v ponuke. Túto cenu by pravdepodobne neponúkol, keby vedel v akom stave bude byt preberať
po nájomníkovi, ktorého tam žalobca mal až do jesene 2013, teda ďalšie dva roky po jeho víťaznej
ponuke. Predaj sa oddiaľoval, blokujúc mu peniaze na kúpu, ktoré by bol použil inak. Zmluva bola
podpísaná v júli 2013 a prevod zrealizovaný až vo februári 2014. Pri prehliadke bytu v októbri 2013 byt
našiel v dezolátnom stave. Závady vyžadovali okamžitú nápravu, aby sa predišlo zhoršeniu stavu bytu.

Dňa 20.09.2013 odovzdal platbu za byt v plnej výške, napriek tomu žalobca nebol schopný vystaviť
dokumenty, potrebné na zavkladovanie majetkového práva od júla 2013 do konca novembra 2013 s
tým, že ich vystavil neúplné a chybné. Toto bolo v rozpore s kúpnou zmluvou bodom 9.4., kde sa
žalobca zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť a v lehote do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy doručiť
prílohy k návrhu na vklad. Návrh na vklad bol podaný začiatkom decembra 2013, v januári 2014 bolo

prerušené konanie z dôvodu neúplnosti návrhu. Po oprave zo strany žalobcu kataster dňa 04.02.2014
vklad povolil. Podľa žalovaného bolo chybou žalobcu, že nepostupoval promptne v súlade so zmluvou a
následne od neho žiadal uhradiť platby za obdobie, kedy nebol vlastníkom žalovaný. Žalovaný pristúpil
k zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytu v deň prepisu a 04.02.2014 bol povinný uhrádzať úhrady od
začiatku ďalšieho mesiaca. Tvrdil, že bolo zo strany žalobcu porušené jeho vlastnícke právo a domová

sloboda a to tým, že 05.02.2014, kedy jeho známy, poverený dohľadom za byt bol zadržaný a zobratý na
výsluch. Žalovaný podaním zo dňa 26.05.2016 uplatnil vzájomnú žalobu, v ktorej žiadal, aby žalobca bol
zaviazaný zaplatiť mu sumu 940,13 eura. Svoju vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že porušením zmluvy
a to oneskoreným zaslaním neúplnej dokumentácie k návrhu na vklad žalobca neumožnil podať návrh
na vklad žalovanému po zaplatení kúpnej ceny a za uvedené obdobie mu zadržiaval kúpu cenu, ktorú

zaplatil 20.09.2013, pričom za obdobie od 20.09.2013 do 03.02.2014 si uplatnil sumu 420,13 eura pri
výpočte 5,50% úroku z danej sumy ročne podľa úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky. Ďalej
si žalovaný uplatnil stratu ušlého zisku z odôvodnením, že byt mohol dať do nájmu už v mesiacoch
november, december 2013 a v januári 2014 a získať nájomné vo výške 130 euro mesačne, ktoré
pokladal za bežné nájomné v danom období tvrdiac, že jednoizbový byt je možné prenajať za 260 euro

mesačne. Žalovaný tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť kupoval za účelom jej ďalšieho prenájmu, teda
ako investíciu. Tým, že polícia zadržala osobu v jeho byte a predviedla na výsluch po 04.02.2014, kedy
sa stal vlastníkom bytu, k narušeniu jeho vlastníckeho práva došlo 05.02.2014, tak mu vznikla škoda
vo výške 130 euro. Túto odôvodnil tým, že osoba, ktorú polícia zadržala bol jeho nájomca a tento mu
následne za február 2014 odmietol zaplatiť nájom.

3. Podaním zo dňa 05.12.2016 žalobca vzal návrh čiastočne späť s tým, že žiadal zaviazať žalovaného
zaplatiť mu sumu 294,09 eura bez príslušenstva, teda bez úroku z omeškania, pričom úrok z omeškania
vzal späť v celom rozsahu. Z dôvodu, že vinou oneskoreného doručenia potrebných listín žalobcov
žalovanému došlo k oneskoreniu povolenia vkladu vlastníckeho práva katastrom nehnuteľnosti v

prospech žalovaného, nepožadoval od žalovaného žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie bytu (kvázi nájomné), uplatnené vo výške 139,08 eura. V tejto časti vzal späť žalobu aj s úrokom
z omeškania.
Požadoval však úhradu spotrebovaných služieb za obdobie, za ktoré správca bytového domu (p. D.)
eviduje užívateľov predmetného bytu od 01.12.2013 do 31.12.2013 - evidovaná jedna osoba a od

01.01.2014 do 28.02.2014 evidovaných päť osôb ako užívateľov bytu. Dôkaz o počte osôb bol priložený
a podaný na súd spolu so žalobou o zaplatenie a to ako vyúčtovanie spoločenstva vlastníkov bytov za
roky 2013 a 2014. Keďže sa nepodarilo preukázať, že žalovaný užíval byt aj v období od 19.10.2013
do 30.11.2013 ako pôvodne žalobca uplatnil v žalobe, odplatu za užívanie za obdobie od 19.10.2013
do 30.11.2013 vzal žalobca späť. Zo žalovanej sumy uplatňoval už len časť 294,09 eura a to v súlade

s kalkulačným listom spotrebovaných služieb v byte L. XX/XX, Z. - S. za obdobie od 01.12.2013 do
28.02.2014. Toto vyúčtovanie žalovaný nespochybnil a v konaní uznal s tým, že bol ochotný túto časť
žalovanej sumy žalobcovi zaplatiť.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - zmluvou o prevode
vlastníctva bytu, výpisom z LV č.XXXX E..Ú.. S., listom žalobcu zo dňa 02.04.2014, kalkulačným
listom odplaty, opatrením Ministerstva financií SR, pokusom o zmier zo dňa 01.10.2015, rozhodnutím

Okresného úradu Martin - katastrálny odbor zo dňa 08.01.2014, zápisnicou o prevzatí bytu, mailovou
korešpondenciou medzi žalovaným a zástupcom žalobcu, kalkulačným listom spotrebovaných služieb
k predmetnému bytu, vyjadrením p. D., zmluvou o podnájme a nájomnou zmluvou.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že strany sporu uzavreli kúpnu

zmluvu dňa 23.07.2013, na základe ktorej žalobca previedol na žalovaného byt č.XX H. V. L. Č..XX
N. C. M. K. Č. XXXX N. Z. - S.. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 20501 euro
a túto zaplatil 20.9.2013. V súlade s uzavretou kúpnou zmluvou a to bodom 9.4 sa zmluvné strany
dohodli, že návrh na vklad podá kupujúci, na čo ho predávajúci splnomocnil podpisom tejto zmluvy.
Pred podaním návrhu na vklad sa kupujúci zaviazal uhradiť predávajúcemu všetky splatné záväzky a
predávajúcisazaviazalposkytnúťkupujúcemupotrebnúsúčinnosť,t.j.vlehote30dnípopodpisezmluvy

doručiť kupujúcemu prílohy k návrhu na vklad v potrebnom počte vyhotovení. V konaní bolo nesporné,
že žalobca tridsaťdňovú lehotu nedodržal a podklady doručil žalovanému oneskorene, čím došlo k
povoleniu vkladu vlastníckeho práva až 04.02.2017. Uplatnený nárok žalobcu za spotrebované služby v
predmetnom byte v období od 01.12.2013 do 28.02.2014 vo výške 294,09 eura bol zo strany žalovaného
uznaný ako dôvodný. Išlo o vyúčtovanie služieb, kedy v mesiaci december 2013 v predmetnom byte

bola evidovaná jedna osoba ako užívateľ bytu a od januára 2014 päť osôb, ktoré užívali predmetný byt.
Pretože v zvyšnej časti vzal žalobca žalobu späť, o jeho ďalších nárokoch nebolo potrebné rozhodovať.

6. Žalovaný vzniesol vzájomnú žalobu, v ktorej žiadal priznať ním uplatnené nároky, ktoré špecifikoval
na pojednávaní dňa 07.06.2017 ako tri samostatné nároky. Prvý nárok bol priznanie úroku za obdobie

od 01.11.2013 do 03.02.2014 vo výške 5,5% ročne a to v sume 290,38 eura, nakoľko v tejto dobe
mal zaplatenú kúpnu cenu a žalobca mu včas neodovzdal podklady, potrebné pre zavkladovanie kúpy
predmetného bytu (zmluva podpísaná 23.07.2013, kúpna cena zaplatená 20.9.2013, vklad povolený
04.02.2014).
Ďalej žiadal ušlý zisk za obdobie od 01.11.2013 do 31.01.2014 vo výške 130 euro mesačne, teda celkove

390 euro z dôvodu, že mohol byť prenajímať, získať z neho nájomné, ktoré je bežné nájomné za takýto
byt 130 euro mesačne. Išlo o žalovaného o byt, ku ktorému nebol viazaný potrebou bývania a chcel ho
kúpiť ako investíciu na prenajímanie. Ďalej uplatňoval sumu 130 euro z dôvodu, že od 04.02.2014 mal v
byte nájomníka s tým, že žalobca oznámením na polícií o užívaní bytu spôsobil, že 05.02.2014 tam prišla
polícia, nájomníka zobrali na výsluch a ten mu odmietol zaplatiť nájom 130 euro za mesiac február 2014.

Vzájomnú žalobu si uplatnil žalovaný vo výške 940,13 eur, v časti 129,75 eura ju vzal späť a trval na
žalobe vo výške 810,38 eura.

7.Žalobcanárokžalovanéhoneuznal,tvrdil,žesizamieňaúrokysúrokmizomeškania.Koneskorenému
vkladu došlo z dôvodu, že zo strany žalobcu sa stratila zásielka s podkladmi pre vkladové konanie,

ale k odovzdaniu kľúčov žalovanému došlo skôr, ako bol povolený vklad, teda užíval byt a kľúč mal k
dispozícií, čo je preukázané tým, že v decembri 2013 byt užívala jedna osoba a v januári 2014 päť osôb.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený 04.02.2014, v tomto období žalobca nemohol presne vedieť, kedy
dôjde k povoleniu vkladu a preto na základe oznámenia, že byt užíva neoprávnená osoba konali ako
zodpovedný vlastník a oznámili túto skutočnosť na polícií v záujme ochrany ich majetku. Postup polície

z ich strany už nebolo možné ovplyvniť. Oznámenie polícií ako aj povolenie vkladu vlastníckeho práva
bolo v rovnaký deň a to 04.02.2014.
Žalovaný nepoprel, že získal kľúče od bytu pred povolením vkladu vlastníckeho práva, ale oficiálne
byt neprevzal ani ho nemohol oficiálne prenajímať, pretože nebol jeho vlastníkom. Kľúče podľa neho
dostal asi koncom novembra 2013 s tým, že v decembri realizoval prerábku bytu a od januára tam mal

nájomníka, ale preto, že byt nebol jeho, tak si nepýtal za to obdobie nájomné.

8. Pri posúdení nároku žalovaného voči žalobcovi súd zohľadnil všetky listinné doklady, preukázané
žalovaným ako aj tvrdenia žalovaného vo vzťahu k dôkazom, za ktoré v tomto štádiu konania niesol
dôkazné bremeno žalovaný.

Uplatnený nárok žalovaného za ušlý zisk, ktorý mu vznikol v období od 1.11.2013 do 31.1.2014 vo výške
130 euro mesačne s odôvodnením, že byt mohol užívať a získať nájomné v takejto výške a celkove mu z
tohtodôvoduvznikolnároknaušlýziskvovýške390eurosasúdnestotožnil,pretožeišlooobdobie,kedy
žalovaný nevlastnil predmetný byt, teda nemohol s ním ako vlastník disponovať a ani ho prenajímať azo strany žalovaného žiadnym spôsobom nebola ani preukazovaná v prípadne dôvodnosti tohto nároku
výška nájomného, ktorá by zodpovedala ním uplatnenej sume 130 euro mesačne. V tejto časti súd nárok
neuznal a sumu 390 euro žalovanému z tohto titulu nepriznal. Ďalší nárok, ktorý súdom nebol uznaný

bola uplatnená suma 130 euro za mesiac február 2014, ktoré žiadal žalovaný voči žalobcovi z dôvodu
neuhradenia nájmu nájomcom, ktorý v byte býval v tomto období. Svoj nárok žalovaný odôvodňoval
tým, že 4.2.2014 žalobca oznámil polícii tú skutočnosť, že byt v tej dobe vo vlastníctve žalobcu užíva iná
osoba, preto bola táto skutočnosť hlásená polícií ako nedôvodné užívanie bytu, čo žalobca zdôvodnil
aj ochranou majetku vo svojom vlastníctve. Je pravdou, že 4.2.2014 bol povolený vklad vlastníckeho

práva v prospech žalovaného, avšak je dôvodné predpokladať, že v uvedený deň bez preverenia tejto
skutočnosti na Okresnom úrade, katastrálnom odbore táto skutočnosť by zo strany žalobcu nebola
možná zistiť, resp. nebola k dispozícií ako informácia žalobcu. Bolo nepochybné, že v januári 2014
predmetný byt na základe súhlasu žalovaného užívalo päť osôb, avšak bez súhlasu žalobcu a pokiaľ
mal tento záujem uchrániť svoje vlastníctvo, bol to z jeho strany dôvodný úkon. Dňa 5.2.2014 polícia
bola preveriť skutočnosť, oznámenú žalobcom a podľa vyjadrenia žalovaného nájomník, ktorý tam

bol vzhľadom k tomu, že ho polícia zobrala na výsluch, odmietol zaplatiť nájom 130 euro za mesiac
február2014.Zostranyžalovanéhovýškanájmužiadnymspôsobompreukázanánebolaapokiaľvlastnil
byt od 4.2.2014, nepreukázal súdu existenciu nájomnej zmluvy ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom preukazovali pravdivosť jeho tvrdenia ohľadom straty nájomného v súvislosti s
oznámením žalobcu polícií tú skutočnosť, že užíva byt osoba neoprávnená. Vzhľadom na neunesenie

dôkazného bremena v tomto smere ako aj nedôvodnosť tohto nároku minimálne v čase od 1.2.2014
do 3.2.2014, súd nárok zamietol.
Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi nárok, ktorý označil ako strata úrokov z omeškania za obdobie od
1.11.2013 do 3.2.2014 vo výške 5,5% ročne z kúpnej ceny 20501 euro. Svoj nárok pôvodne uplatňoval
aj za obdobie od 20.9.2013 do 30.10.2013, avšak v tejto časti vzal žalobu späť vo výške 129,75 eura. Pri

preukazovanítohtonárokubolonesporné,žekúpnacenažalovanýmvzmyslepodpísanejkúpnejzmluvy
zo dňa 23.7.2013 bola zaplatená vo výške 20501 euro 20.9.2013. Žalobca sa v kúpnej zmluve zaviazal
predložiť žalovanému ako kupujúcemu do tridsiatich dní po podpise zmluvy prílohy k návrhu na vklad v
potrebnom počte vyhotovení (bod 9.4.zmluvy). Nesporne došlo k tej skutočnosti, že žalobca žalovanému
tieto doklady nepredložil v dohodnutej lehote a preto súd posúdil nárok žalovaného voči žalobcovi

z tohto titulu v časti dôvodný. Pokiaľ by po podpise zmluvy do tridsiatich dní boli zo strany žalobcu
predložené listiny, potrebné na vklad, bolo možné predpokladať, že tieto by boli doručené žalovanému
do 23.8.2013 a pri predložení týchto listín na vklad do katastra by pri dodržaní lehoty tridsiatich dní bol
vklad povolený s predpokladom uvedeného do 30.10.2013. K tejto skutočnosti sám žalobca priznal, že
zásielka so zmluvami a potrebnými dokumentmi pre podanie návrhu na vklad bola zaslaná obyčajnou

poštou na adresu žalovaného 7.10.2013 (list zo dňa 3.10.2013) a žalovanému doručená nebola. Z
dôvodu neúspešného doručenia, po zistení skutočností vzájomnou elektronickou komunikáciou so
spracovateľkou zmluvy Ing. Annou Majzúnovou, zamestnankyňou žalobcu a žalovaného bola zásielka
po opätovnom odoslaní originálnych dokladov, potrebných pre vklad, zaslaná žalovanému. Zásielka
bola zaslaná doporučene s doručenkou a žalovaný ju prevzal 23.11.2013 a následne doručil návrh

na vklad 9.12.2013. Katastrálny odbor rozhodol o prerušení návrhu na vklad z dôvodu chýbajúceho
potvrdenia spoločenstva vlastníkov bytu a rozhodnutia Ministerstva o povolení odpredaja. Po doplnení
týchto dokladov kataster povolil vklad 4.2.2014. Pokiaľ bolo hodnotené konanie žalobcu v tomto
smere, je zrejmé, že žalobca nedodržal zmluvnú podmienku doručovania dokladov tak, ako to bolo
dohodnuté v kúpnej zmluve so žalovaným a preto je pravdivé tvrdenie žalovaného, že kúpnu cenu

mal vyplatenú žalobca 20.9.2013, touto disponoval aj v období, kedy žalovaný nemohol urobiť kroky
smerujúce k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnému bytu a možnosťou disponovania s týmto bytom za
obdobie, ktoré si žalovaný uplatnil od 1.11.2013 do 3.2.2014, avšak za uvedené obdobie nepriznal súd
žalovanému úrok vo výške 5,5% označený ako úrok z omeškania. Súd sa stotožnil s tým, že žalovanému
porušením povinnosti na strane žalobcu vznikol nárok na náhradu škody, ktorý mu týmto konaním

vznikol (žalobca porušilpovinnosť, ku ktorej sa zaviazal) a preto priznal žalovanému za uvedené obdobie
úrok, ktorý by získal z finančných prostriedkov, kedy tieto neboli k dispozícií žalobcu, ale v peňažnom
ústavežalovaného,kdeby moholzískaťúrok.Tentobolsúdomstanovenýporovnávanímterminovaných
vkladov s viazanosťou jedného roka za obdobie od 1.11.2013 do 3.2.2014 a pri dostupných bankách na
území Slovenskej republiky, pričom úroková sadzba v jednotlivých bankách bola pri takomto produkte

rozdielna, ale jej priemer bol stanovený vo výške 1,78% ročne. Súd k takémuto výpočtu dospel preto,
lebo žalovaný neuviedol peňažný ústav, kde mal uvedené finančné prostriedky do tej doby, resp. v ktorej
bankybytakýtoproduktmaldojednaný.Vychádzajúczuvedenéhopriemeruúroku1,78%ročnezosumy,
ktorá predstavovala kúpnu cenu 20501 euro bola suma 104,24 eura, ktorú súd uznal ako dôvodný nárokžalovaného voči žalobcovi z titulu vzniku škody v súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka s
konštatovaním tej skutočnosti, že žalobca porušil povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a pri výpočte úroku v
peňažnomústave,kdebymoholmaťžalovanýumiestnenéfinančnéprostriedkyzauplatnenéobdobieod

1.11.2013 do 3.2.2014 bola priznaná výška škody z priemeru úrokových sadzieb v bankách Slovenskej
republiky. Porovnanie terminovaných vkladov bolo súdom pripojené do spisu. Zisťovaná úroková sadzba
porovnávaním terminovaných vkladov v nasledovných bankách: Privat banka 2,9%, Poštová banka
2,8%, OTP Banka 2,3%, Sberbank 2,10%, Prima banka 2,0%, UniCredit Bank 1,9%, VÚB banka 1,7%,
Fio Banka 1,45%, Raiffeisen bank 1,4%, ČSOB banka 1,3%, ZUNO bank 1,25%, Slovenská sporiteľňa

1,10%, Tatra banka 1,00%, priemer 1,75% ročne.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.2 Civilného sporového
poriadku a podľa úspechu vo veci priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca vo svojej
žalobe uplatňoval nárok vo výške 447,76 eura, úspešný bol v sume 294,09 eura - 65,68%, neúspešný
153,67 eura (v tejto časti vzal žalobca žalobu späť) - 34,32%. Pri pomere úspechu a neúspechu žalobca

bol vo svojej žalobe úspešný 31,06%.

10. Žalovaný, ktorý podal vzájomnú žalobu vo výške 940,13 eura bol úspešný v sume 104,24 eura -
11,2% a neúspešný v sume 834,89 eura (v časti žaloba vzatá späť 129,75 eura a v časti zamietnutá)
- 88,8%. Pri pomere úspechu a neúspechu bol žalobca voči žalovanému zo vzájomnej žaloby úspešný

77,6%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.