Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tobiaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011942
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117011942.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Martiny
ZeleňakovejaJUDr.MonikyHalkociovej,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa2.5.2018vtrestnejveci
proti obvinenému X. T., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona, o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/74/2017 zo dňa 4.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku odmietol obžalobu
prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, č.k. 2Pv 137/17/7707 podanú dňa 2.10.2017 na obvineného
X. T. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- dňa XX.X.XXXX v presne nezistenom čase v obci E., okr. X. odcudzil zo zábradlia spred rodinného

domu č. XXX koberec hnedej farby, čím týmto konaním spôsobil škodu v neprospech majiteľa U. T. vo
výške 35,- eur a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12
mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu Prešov za priestupok proti majetku podľa §
50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., číslo rozhodnutia OU-PO-E zo dňa 24.8.2016 s právoplatnosťou dňa
20.9.2016 a vykonateľnosťou dňa 5.10.2016,

právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona a vrátil vec prokurátorovi,
pretože boli zistené závažné procesné chyby prípravného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve
PZ, OKP Prešov, OO PZ Sabinov, ČVS: E.-XXX/SB-PO-2017, najmä porušenie práva na obhajobu.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal dňa 11.4.2018, teda v zákonnej lehote sťažnosť
okresný prokurátor, ktorú podaním doručeným na Okresný súd Prešov dňa 19.4.2018 dodatočne

písomne odôvodnil. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že okresný súd si protirečí, keď uvádza, že orgány
činné v trestnom konaní sa dostatočne nevysporiadali s problémom, či obvinený vie v dostatočnom
rozsahu čítať a písať, pričom zároveň dáva do pozornosti aj skutočnosť, že obvinený tesne pred
výsluchom po zákonnom poučení prehlásil, že slovenskému jazyku rozumie a čítať a písať vie a tiež
poukázal na to, že má ukončené základné vzdelanie. Prvotné vyjadrenie obvineného, že nevie až tak
dobre písať a trošku aj čítať, bolo urobené podľa názoru prokurátora zrejme z nejakých osobných

dôvodov. Neboli teda pochybnosti o tom, že obžalovaný skutočne čítať a písať vie a to najmä do
takej miery, aby bolo nevyhnutné mu ustanoviť obhajcu podľa § 37 ods. 2 Tr. por. ďalej poukázal
na to, že obvinený podpísal zápisnicu o výsluchu, prečítal si ju a vyhlásil, že s ňou súhlasí, popísal
okolnostiskutku,priznalsakuskutkuanepodalanisťažnosťprotiuzneseniuovzneseníobvinenia.Preto
ďalej nebolo skúmané, či si zvolil obhajcu. Ak mal súd objektívne pochybnosti, mohol sám ustanoviť
obvinenému obhajcu a presvedčiť sa na hlavnom pojednávaní o oprávnenosti týchto pochybností. Z

uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a prikázať súdu prvého stupňa vo veci ďalej
konať a rozhodnúť.Podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu

obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva
na obhajobu.

Podľa § 241 ods. 4 Tr. poriadku proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a) až h) môže prokurátor
a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Na základe včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku ako nadriadený súd
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému okresný prokurátor podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 9 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Podľa § 37 ods. 2 Tr. por. obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní
prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného
náležite sa obhajovať.

Podľa§39ods.1Tr.por.obvinenýaleboináoprávnenáosobazvolíobhajcutým,žepísomnesplnomocní
obhajobou advokáta.

Podľa § 36 ods. 5 Tr. por. účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia

alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na skutočnosť, že síce obvinený X. T. pri svojom
prvom výsluchu dňa 26.7.2017 vo vyjadrení k poučeniam uviedol, že „obhajcu mám zvoleného, nakoľko
neviem až tak dobre písať a trošku aj čítať“, avšak z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, akého obhajcu

si obvinený zvolil resp. či sa vôbec s týmto tvrdením orgány činné v trestnom konaní zaoberali, keďže
v spise sa nenachádza plná moc udelená zvolenému obhajcovi, na ktorej predloženie obvinený ani
nebol vyzvaný. Nakoľko nebola overená táto skutočnosť a prípravné konanie bolo vykonané bez toho,
aby bol obvinenému ustanovený obhajca, ak si ho sám nezvolil, súd prvého stupňa konštatoval, že
bolo porušené právo obvineného na obhajobu. Ako ďalej súd prvého stupňa uviedol, obvinený má len

základné vzdelanie, pričom sa sám vyjadril, že nevie tak dobre písať a len trošku čítať a aj keď následne
počas výsluchu je uvedené, že čítať a písať vie, jeho podpisy sú rôzne, čo len svedčí o tom, že písať vie
len trochu, za predpokladu, že doručenky podpisoval obvinený. Orgány činné v trestnom konaní sa však
nevysporiadali s týmito podstatnými rozpormi a nezaoberali sa vôbec otázkou, či u obvineného nie sú
splnené podmienky pre povinnú obhajobu podľa § 37 ods. 2 Tr. por. Týmto spôsobom bolo podľa názoru

súduprvéhostupňaporušenéprávoobvinenéhonaobhajobuatietozistenéprocesnénedostatkynebolo
možné odstrániť v konaní pred súdom.

Krajský súd sa s touto argumentáciou okresného súdu v prevažnej miere stotožnil a konštatuje, že súd
prvého stupňa postupoval správne, ak za takýchto okolností obžalobu odmietol a vrátil vec prokurátorovi

do prípravného konania v zmysle § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. Právo obvineného na obhajobu je
jednou zo základných zásad trestného konania, zakotvenou v § 2 ods. 9 Tr. por. Je potrebné preto
venovať náležitú a dostatočnú pozornosť tomu, aby bolo toto právo v rámci trestného konania riadne
a dôsledne dodržiavané. Už v prípravnom konaní sú orgány činné v trestnom konaní povinné dbať o
riadne uplatnenie práva obvineného na obhajobu a to predovšetkým dôkladným poučením obvineného

okrem iného o možnosti zvoliť si obhajcu vrátane nároku na bezplatnú obhajobu za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Rovnako sú povinné vždy skúmať, či sa nejedná o prípad povinnej obhajoby
podľa § 37 Tr. por. V danom prípade sa obvinený po zákonných poučeniach vyjadril okrem iného, že
obhajcu má zvoleného, nakoľko nevie až tak dobre písať a trošku aj čítať. Neskôr počas výsluchu
sa vo vzťahu k svojim osobným pomerom vyjadril, že slovenskému jazyku rozumie, čítať a písať vie.

Týmito evidentne rozpornými vyjadreniami obvineného nepochybne vznikli pochybnosti ohľadom jeho
spôsobilosti náležite sa obhajovať, ktoré však neboli konajúcim orgánom činným v trestnom konaní
dostatočne preskúmané a preverené. Primárne bolo potrebné reagovať na v zápisnici uvádzané tvrdenie
obvineného, že má zvoleného obhajcu. Za účelom zistenia, či si obvinený skutočne obhajcu zvolil,bolo potrebné zo strany orgánov činných v trestnom konaní vyžiadať si od obvineného, aby predložil
splnomocnenie udelené zvolenému obhajcovi v súlade s ust. § 36 ods. 5 Tr. por. V prípade, ak by takéto
splnomocnenie obvinený nepredložil, mal konajúci orgán činný v trestnom konaní, najmä vzhľadom na

rozporné tvrdenia obvineného o tom, či písať a čítať vie, vykonať šetrenie za účelom zistenia, či obvinený
je skutočne spôsobilý náležite sa obhajovať, teda či nie je daný dôvod povinnej obhajoby v zmysle §
37 ods. 2 Tr. por. a na základe výsledkov tohto šetrenia buď podať žiadosť na ustanovenie obhajcu
obvinenému alebo pokračovať v konaní v prípade, ak by dospel k záveru, že obvinený je spôsobilý sa
riadne a náležite obhajovať. Týmito skutočnosťami sa však konajúci orgán činný v trestnom konaní,

vychádzajúc z obsahu spisu, žiadnym spôsobom nezaoberal. Krajský súd tiež poukazuje na skutočnosť,
že obvinený má ukončené iba základné školské vzdelanie, čo nie je nepochybnou zárukou, že reálne
ovláda jazyk slovom a písmom v dostatočnom rozsahu na to, aby sa dokázal náležite obhajovať.
Prešetrenie tejto skutočnosti je možné uskutočniť informovaním sa na základnej škole, ktorú obvinený
absolvoval, prípadne iným vhodným spôsobom overiť, či skutočne vie písať a čítať tak, aby sa vedel
sám riadne obhajovať v trestnom konaní. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na dôsledné uplatnenie

práva obvineného na obhajobu o týchto okolnostiach nemôžu zostávať pochybnosti a rozpory a orgán
činný v trestnom konaní musí mať otázku, či v danom prípade boli alebo neboli naplnené podmienky
povinnej obhajoby, jednoznačne vysporiadanú.

Nemožno súhlasiť so sťažnostnou námietkou okresného prokurátora, že v prípade, ak má konajúci súd

pochybnosti o spôsobilosti obvineného sa riadne obhajovať, môže mu ustanoviť obhajcu aj sám. Ak
by skutočne boli naplnené v danom prípade u obvineného podmienky povinnej obhajoby, ustanovením
obhajcu obvinenému súdom v štádiu po podaní obžaloby by sa neodstránili vady konania vzniknuté už
v prípravnom konaní. Pokiaľ obvinený mal mať obhajcu už počas prípravného konania a tento by mu
bol ustanovený až v konaní pred súdom, v čase do ustanovenia obhajcu by bolo porušované jeho právo

na obhajobu.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol
sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.