Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213400
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114213400.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1./ T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XX, a 2./ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, o vymoženie sumy 1.933,39 eur s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 28Er/504/2014-28 zo dňa 3. júla 2014
v spojení s opravným uznesením č. k. 28Er/504/2014-52 zo dňa 5. augusta 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením č.k. 28 Er/504/2014-52 z 05. 08. 2016

Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
sosídlomexekútorskéhoúraduZáhradnícka60,Bratislavaoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o
rozhodcovskom konaní"), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52
ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len "Občiansky zákonník"), čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom zo dňa

03.04.2014, spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom, žiadal oprávnený, aby súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie voči povinným, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-7589 zo dňa
31.08.2012. Zmluvný vzťah účastníkov exekučného konania bol založený zmluvou o splátkovom úvere
zo dňa 14.06.2004. Išlo o zmluvu, ktorú uzatváral dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnili, všeobecné

zmluvné podmienky boli vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Z povahy zmluvných strán,
predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy mal súd za
zrejmé, že išlo o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský
súd. Za takéhoto stavu musel exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje
vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd preskúmaním Všeobecných obchodných
podmienok oprávneného zistil, že v týchto podmienkach, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere, v časti

18 bola obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikomakéhokoľvek sporu strácal právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť

sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd bol pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy, a teda dodávateľ mal istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Vzhľadom na uvedené dospel
súd k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobila hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Záverom súd dodal, že

neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.Spoukazomnauvedenéskutočnostisúdprvejinštanciežiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci na základe toho, že súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že
exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu
a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva,

že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Okrem toho súdy podľa oprávneného
zastávajú na základe nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM nesprávny názor, že uvedené
rozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a
tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava
členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo

vylučuje. Súdny dvor nemal podľa oprávneného úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov aby
zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy na takýto postup podľa domáceho
práva členského štátu nie je možný. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie
platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti
rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný

vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať
ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/EHS v prílohe 1 písm. q), nakoľko interpretácia
súdov vychádza z nesprávneho prekladu. Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť za
nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je
súčasťou civilného práva. Oprávnený vyjadril tiež názor, že namietaným postupom a rozhodovaním

súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k
porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky
v exekučnom konaní. Oprávnený poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo
11/2010 zo dňa 26.9.2011.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca nemienil odvolaniu oprávneného
vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 03.04.2014, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave vydaný pod sp. zn. II/2011-7589 zo dňa 31.08.2012. Súdny
exekútor doručil dňa 02.05.2014 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, dokladom o generálnom plnomocenstve. Na
výzvu súdu oprávnený predložil zmluvu o splátkovom úvere č. 0232604073 zo dňa 14.06.2004 a

Všeobecné obchodné podmienky. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom
vydal napadnuté uznesenie.
10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

12. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

13. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

14. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto sa odvolací súd v danej právnej veci v

celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v odôvodnení
rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa
§ 387 ods. 2 CSP.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia

§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45
citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvej inštancie posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto

zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe
ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je zmluva o splátkovom úvere.17. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Uvedené posudzuje exekučný
súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

18. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

19. Vychádzajúc z obsahu spisu, príslušnú zmluvu o splátkovom úvere súd prvej inštancie správne
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a správne na ňu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvárania predmetnej zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od účinnosti tohto zákona, t.j.

1. januára 2008 podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie § 879j
zák. č. 568/2007 Z.z. výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba posudzovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za
zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, a to i napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

20. V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb
vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj

musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady
93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

21. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

22. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz 9.februára2012sp.zn.3Cdo122/2011).Skúmanímplatnostirozhodcovskej

doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolacísúd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa
13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú

splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí
poukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorývrozsudku z27.januára
1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo
veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra
2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom

v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd

prvej inštancie preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvej
inštancie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k
"zrušeniu" alebo k "zmene" tohto rozhodnutia; súd prvej inštancie si taktiež neosvojoval ani postavenie
odvolacieho súdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný
exekučný titul, medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení

tejto otázky nebol súd prvej inštancie viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd
prvej inštancie bol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré
bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

24. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo
zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila
uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým

došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

25. Odvolací súd dodáva, že aj keď v čase uzavretia zmluvy medzi neprijateľnými podmienkami v
Občianskom zákonníku nebolo zahrnuté také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky,
nakoľko uvedené ustanovenie bolo doplnené až zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára

2008, bolo potrebné uzatvoriť rozhodcovskú doložku tak, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy) tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju
ovplyvniť,resp.totodojednanievylúčiť.Predmetnározhodcovskádoložkanebolaindividuálne(zmluvne)

dojednaná, ale bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Sú preto namieste obavy, že
povinní si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský
proces, nedokázali náležite uvedomiť, pričom navyše ani nemali iný výber vzhľadom na splynutie
rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z
dôvodov vysvetlených už súdom prvej inštancie - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohlazaložiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to
nie je vykonateľný exekučný titul.

28. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

29. Odvolací súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011)

poukazuje, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku
písomnej formy. Má za to, že písomná forma rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 18
Všeobecných obchodných podmienok, nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak

je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone
o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je v § 4 striktná, bez možnosti
extenzívneho výkladu, z čoho vyplýva, že formálna podmienka písomnej formy v danom prípade

dodržaná nebola. Odvolací súd mal za to, že z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, z pripojených
Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že rozhodcovská doložka nespĺňa náležitosti, ktoré
vyžadujezákon,nakoľkonedošlokpodpisuuvedenýchVšeobecnýchobchodnýchpodmienokobidvoma
sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená nebola. Na platné založenie rozhodcovskej
doložky nestačí iba ustanovenie v zmluve o tom, že sa klient oboznámil so Všeobecnými obchodnými

podmienkami a že s nimi súhlasí. Nie je možné posúdiť, či Všeobecné obchodné podmienky boli
súčasťouzmluvyoúvereabolisňoutechnickyspojené,avšakanizichsamotnéhotechnickéhospojenia
by nebolo možné vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou
oboznámení a či s nimi súhlasia. Zmluvné strany musia bezpodmienečne so Všeobecnými obchodnými
podmienkami obsahujúcimi rozhodcovskú doložku vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany

záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim Zmluvu o úvere známe alebo, aby boli
priložené k návrhu zmluvy a podpísané obidvomi zmluvnými stranami. V prípade sporu je potrebné
predpokladanú znalosť Všeobecných obchodných podmienok preukázať. Štandardná rozhodcovská
doložka má byť správne uvedená priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie.

30. Odvolací súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu

nevykonateľnéhorozhodnutiamajúcehoúčinkypaaktu.Skutočnosť,žepovinnínenamietalineexistenciu
rozhodcovskej zmluvy v konaní a nevyužili možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku
návrhom podaným na príslušnom súde, je irelevantná.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).