Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/308/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717205433
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3717205433.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľa S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G.,
V. XXXX/XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou N. & partners, v.o.s., so sídlom P., P. H. XXXX,
proti žalovanému 1/ - veriteľovi navrhovateľa K. U. N., s.r.o., so sídlom G., K. XX, F.: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. M. U., s.r.o., so sídlom G., H. XX, 2/ žalovanému 2/ -

zamestnávateľovi navrhovateľa R&D S. S., s.r.o., so sídlom Q. XXX, K. G., F.: XX XXX XXX, o nariadení
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ - veriteľa navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 23. mája 2017, č.k. 3Csp/83/2017-10, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi
navrhovateľom a veriteľom navrhovateľa - žalovaným 1/ p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ m á proti veriteľovi - žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého
žalovanému 1/ - veriteľovi navrhovateľa zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a
žalovaným 1/ - veriteľom navrhovateľa. Žalovanému 2/ - zamestnávateľovi navrhovateľa uložil povinnosť

zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a žalovaným 1/ -
veriteľom navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému
1/ - veriteľovi navrhovateľa. Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému
2/ - zamestnávateľovi navrhovateľa. Žalovaný 1/ - veriteľa navrhovateľa poučil, že môže podať žalobu

proti navrhovateľovi o plnenie z úverovej zmluvy s tým, že aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom
opatrení rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ v konaní osvedčil, že medzi navrhovateľom a žalovanými 1/ - veriteľom navrhovateľa a
2/ - zamestnávateľom navrhovateľa existuje právny vzťah, a to či už z dôvodu uzavretej zmluvy o
úvere (vo vzťahu k žalovanému 1/), alebo z dôvodu pracovnej zmluvy (vo vzťahu k žalovanému 2/)
ako aj to, že mu hrozí ujma spočívajúca v súvislosti s tým, že žalovaný 2/ ako jeho zamestnávateľ

vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech žalovaného 1/, na uspokojenie svojej pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa (žalovaného
1/), napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru, z pohľadu dobrých
mravov a podobne. Je dôležité poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo,

že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.Navrhovateľ predloženými listinami osvedčil skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež bolo osvedčené nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy, a preto súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia proti

žalovanému 1/ a 2/ vyhovel. Súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP (teda
mu neuložil povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej), nakoľko má za to, že je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Z uvedeného
dôvodu v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 CSP súd poučil žalovaného 1/, že môže
podať žalobu vo veci samej a aj o právnych následkoch s tým spojených (§ 337 ods. 3 CSP), pričom

zároveň v zmysle § 337 ods. 2 CSP vo výroku uznesenia uviedol strany a predmet konania
vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, keďže navrhovateľ mal voči žalovanému 1/ plný úspech. Preto súd priznal navrhovateľovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%. Hoci mal navrhovateľ plný úspech aj voči
žalovanému 2/, a teda mal by právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu aj voči žalovanému 2/,
súd mu právo na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ nepriznal, keďže si navrhovateľ náhradu trov

konania voči nemu neuplatnil. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu a to len výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a žalovaný 1/
- veriteľ navrhovateľa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ - veriteľ navrhovateľa. Uviedol, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v obsahu rozhodnutia priznal žalobcovi právo

na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu. V odôvodnení uznesenia absentuje
právny dôvod, na základe ktorého súd rozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania. Súd iba
všeobecne konštatuje, že právo na náhradu trov vyplýva z ustanovenia § 255 ods. l CSP, nakoľko
žalobca mal vo veci plný úspech. Z ust. § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že ,,O návrhu na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Rozhodovanie o

náhrade trov konania (vrátane platenia súdnych poplatkov) je aj v prípade trov spojených s neodkladným
opatrením (rozhodovaním o jeho nariadení) závislé od rozhodnutia o veci samej (§ 262 ods. l CSP).
Na uvedené nadväzuje aj označené ustanovenie ZoSP, ktoré predpokladá výsledok konania, ktorým
pre rozhodovanie o náhrade trov konania je až rozhodnutie vo veci samej. Na základe toho napáda
uznesenie a tvrdí, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď priznal žalobcovi právo na náhradu trov

proti žalovanému na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zákonná úprava výslovne
predpokladá konečné rozhodnutie súdu v oblasti uloženia povinnosti náhrady trov konania. V zmysle
uvedených skutočností mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nenachádza oporu v platnej
legislatíve, a preto nejestvuje žiadny zákonný dôvod pre priznanie nároku na náhradu trov konania v
zmysle citovaného uznesenia. Žalovaný podáva odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)

CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že výrok
o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi zruší. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia spojených s týmto odvolaním.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ - veriteľa navrhovateľa navrhol

uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. S poukazom na ust. § 262
ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP uviedol, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných
opatrení, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania nemusí súd navrhovateľovi
obligatórne uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to najmä za splnenia
predpokladu, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V

tomto prípade teda konzumuje nariadenie neodkladného opatrenia vec samú. V danom prípade súd
nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania s tým, že je predpoklad, že neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a preto mu neuložil povinnosť podať žalobu vo
veci samej. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej časti
o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a 1/ veriteľom navrhovateľa - žalovaného 1/
podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne.

5. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady úspechu vo veci, o ktorú ide aj v tomto prípade, je priznanie náhrady trov potrebných na účelné
uplatňovaniealebobránenieprávaúčastníkovi,ktorývovecidosiaholprocesnýúspechvplnomrozsahu,
resp. mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého
veriteľovi navrhovateľa uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a
veriteľom navrhovateľa. Zamestnávateľovi navrhovateľa uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo

dňa 26.07.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a veriteľom navrhovateľa. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% potrebných na účelné
uplatňovanie práva proti veriteľovi navrhovateľa. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania proti
zamestnávateľovi navrhovateľa. Zároveň veriteľa navrhovateľa poučil, že môže podať žalobu proti
navrhovateľovi o plnenie z úverovej zmluvy s tým, že aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom

opatrení, rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej
inštancie ďalej vyplýva, že súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP (teda mu
neuložil povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej), nakoľko má za to, že je predpoklad, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred
začatím konania, navrhovateľovi nebola uložená povinnosť podať žalobu, rozhodnutie o neodkladnom
opatrení súd koncipoval ako vec samú, nakoľko mal zato, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, t.j. nepoužívanie predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, teda
ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, preto bolo správne, keď súd prvej inštancie rozhodol o

nároku na náhradu trov konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal v tomto konaní
procesný úspech v plnom rozsahu, preto mu v zmysle citovanej procesnoprávnej úpravy prislúcha nárok
na náhradu trov konania voči veriteľovi navrhovateľa ako strane, ktorá vo veci úspech nemala.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď navrhovateľovi priznal nárok

na náhradu trov konania voči veriteľovi navrhovateľa v plnom rozsahu, preto odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému navrhovateľovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko

bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).