Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Pella
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 32Cb/179/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212232024
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7212232024.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Silverside, a. s., sídlo:
Plynárenská č. 7/B , Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK Herceg, s.r.o.,
sídlo: Košická č. 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: Rudolf Kovalčík, bytom: Paulínyho
č. 18, Košice, narodený: 10.3.1973, v konaní o zaplatenie 2.013,27 eur s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.013,27 eur istiny.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne
nasledovne: zo sumy 1.970,91 eur od 5.9.2012 do 25.9.2012 a zo sumy 1.870,91 eur od 26.9.2012 do
zaplatenia.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) sa žalobou zo dňa 5.11.2012 domáhal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.013,27 eur titulom nárokov zo Zmluvy
o kreditnej karte č. 448493798 zo dňa 9.5.2008, ktorú uzavrel pôvodný žalobca so žalovaným ako
držiteľom karty. Uplatnená pohľadávka 2.013,23 eur predstavovala: 1. zostatok nesplatenej úverovej
istiny vo výške 1.970,91 eur a 2. úrok z omeškania za obdobie do 4.9.2012 v sume 142,36 eur. Ako
príslušenstvo si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne nasledovne:
zo sumy 1.970,91 eur od 5.9.2012 do 25.9.2012 a zo sumy 1.870,91 eur od 26.9.2012 do zaplatenia.
Žalobca si uplatnil aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho konania.
2. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Zmluvu o kreditnej karte zo dňa 9.5.2008 (č.l. 9 - 10), listy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
26.10.2009 (č.l. 19), vyúčtovanie zostatku úveru ku dňu 4.9.2012 (č.l. 20), platobnú históriu úveru (č.l.
21 - 23) a Všeobecné obchodné podmienky zmluvy (č.l. 11 - 18) .
3. Uznesením Okresného súdu Košice II sp. značka 32 Cb 179/2013 zo dňa 4.7.2017 bolo na základe
návrhu žalobcu odôvodneného postúpením uplatnenej pohľadávky rozhodnuté o tom, že do konania na
miesto pôvodného žalobcu vstupuje nový žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku.
4. Žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril a vo veci nariadeného pojednávania sa nezúčastnil, t.j. žalovaný
na svoju obranu nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.5. Z dôvodu pasivity žalovaného súd vo veci konal a rozhodol aj bez zistenia jeho stanoviska a to
na základe prostriedkov procesného útoku žalobcu (v tomto odôvodnení uvedené tvrdenia žalobcu a
žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré s ohľadom na znenie § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku súd považuje za nesporné).
6. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „Na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.“
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.“
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.“
10. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania: „Výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
11. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.“
12. Na základe vykonaného dokazovania sú nesporné nasledovné skutočnosti. Pôvodný žalobca a
žalovaný dňa 9.5.2008 podpísali Zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej bol žalovanému ako
dlžníkovi poskytnutý úver a to prostredníctvom kreditnej karty vystavenej pôvodným žalobcom. Tiež
je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutého úveru a preto pôvodný
žalobca svojim listom zo dňa 26.10.2009 ukončil predmetný vzťah výpoveďou a vyzval žalovaného na
uhradenie zostatku nevráteného úveru. Obdobne je nesporným aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu
ku dňu vyúčtovania zostatku úveru 4.9.2012 dlhoval titulom neuhradenej časti zostatku úveru sumu vo
výške 1.970,91 eur a 142,36 eur titulom nároku na úrok z omeškania za obdobie do 4.9.2012, a tiež že
žalovaný z tejto časti pohľadávky uhradil dňa 25.9.2012 sumu vo výške 100,00 eur. Je tiež nesporné, že
pôvodný žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému uplatnenú v tomto konaní medzičasom postupom
podľa § 524 Občianskeho zákonníka postúpil súčasnému žalobcovi, t.j. uplatnené práva pôvodného
žalobcu nadobudol žalobca uvedený v záhlaví rozsudku. Tieto skutočnosti vyplynuli z obsahu vyššie
citovaných prostriedkov procesného útoku žalobcu a jeho žaloby. Konkrétne zo Zmluvy o kreditnej karte
zo dňa 9.5.2008, z vyúčtovania zostatku úveru a z podania žalobcu zo dňa 26.4.2017.
13. Žalovaný sa ku dňu ukončenia zmluvy výpoveďou pôvodného žalobcu (listom zo dňa 26.10.2009)
dostal do omeškania so splatením zostatku úveru, preto žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. V októbri 2012 bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky stanovená na 0,75%, z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokuz omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne (8 percentuálnych bodov + 0,75%), tak ako je to
uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“
15. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie
trov konania v plnom rozsahu.
16. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
17. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadna zo strán konania nenavrhla a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci
za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto
rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom
exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.