Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116220826
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116220826.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
S. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov Y. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na
Alžbetinej 29 zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou so sídlom Advokátskej kancelárie

v Košiciach na Štúrovej 20 a K. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H., M. A. XX, D., CO X., zastúpeného
advokátkou JUDr. Katarínou Dušákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Považskej 26
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I z 20.12.2016 č.k. 21P 137/2016-35 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 20.12.2016 č.k. 21P 137/2016-35 zastavil konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému S. S. nar. XX.XX.XXXX.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že matka dieťaťa podala návrh na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k mal. S. S. na Okresný súd Košice I dňa 14.9.2016 z dôvodu, že po nezhodách s
otcom dieťaťa opustila územie Írskej republiky 5.4.2016 a od tej doby nepretržite žije aj s maloletým
synom na území Slovenskej republiky. Otec dieťaťa odmietol rozumnú dohodu vo veciach starostlivosti
o spoločné dieťa a po jeho vyhrážkach, že má rovnaké právo na dieťa, rozhodla sa podať návrh na
súd. Dňa 7.8.2016 matka oznámila otcovi dieťaťa, že sa s ním rozchádza a zostáva na Slovensku.
Matka tvrdila, že má súhlas otca s vycestovaním dieťaťa, ale preukázať to nevedela a otec zotrval na

tom, že matke udelil súhlas len na vycestovanie na Slovensko za príbuznými, ale nikdy jej neudelil
súhlas s trvalým premiestnením dieťaťa. Na základe zistenia, že maloletý S. sa narodil rodičom na území
Írskej republiky, kde rodičia žili v spoločnej domácnosti až do odchodu matky s dieťaťom na Slovensko,
rozhodol,ževoveciúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťumánepochybne
právomoc rozhodovať súd Írskej republiky podľa čl. 8 Nariadenia 2201/2003 ES. Zistený skutkový stav
posúdil a rozhodol podľa čl. 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 161/2015 Z.z., čl. 8 ods. 1 kapitoly II

Nariadenia rady č. 2201/2003, čl. 9 Nariadenia a podľa § 2 ods. 1, § 161 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z.
CSP. Z týchto dôvodov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pre nedostatok právomoci. S poukazom
na ust. § 57 CMP o náhrade trov konania nerozhodoval s odôvodnením, že takýto návrh nikto nepodal.

3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka dieťaťa podľa § 355 ods. 2, § 357 písm. d/,

§ 362 ods. 1 a § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Vyjadrila názor, že obvyklý pobyt
maloletého S. bol vždy na území Slovenskej republiky a spolu s otcom a dieťaťom sa zdržiavali naúzemí Írska iba dočasne. Maloletý S. sa narodil XX.XX.XXXX v Írsku a pricestovala s ním na územie
Slovenskej republiky už vo februári 2015 a od narodenia dieťa strávilo viac času na území Slovenskej
republiky, ako na území Írska, a takmer výlučne s ňou. Dieťa je na ňu naviazané, stále ho dojčí, čím

sa prehlbuje ich vzájomné putu. V tejto súvislosti zdôraznila, že v prípade dojčaťa, ktoré je opatrované
jedným z rodičov, je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia
a zohľadniť faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, jazykové znalosti,
ako aj geografický a rodinný pôvod rodiča (judikatúra Súdneho dvora). Rovnako zdôraznila, že ak nie
je možné určiť na základe analýzy všetkých relevantných skutočností obvyklý pobyt dieťaťa, môže si

súd vo výnimočných prípadoch založiť právomoc podľa čl. 13 Nariadenia, ktorý priznáva právomoc súdu
členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Vytkla konajúcemu súdu, že ani nezisťoval, ako dlho sa
zdržiava maloletý syn na území Slovenskej republiky a svoje rozhodnutie založil len na určení, odkedy sa
dieťa nepretržite zdržiava na území Slovenskej republiky. Má za to, že treba zohľadniť všetky okolnosti
danéhoprípaduvrátanemnožstvačasu,ktorýsmaloletýmsynomstrávilanaúzemíSlovenskejrepubliky,
pričom nikdy neuvažovala o svojom zotrvaní na území Írska, kam odišla s priateľom. V danom prípade

sú splnené všetky podmienky na to, aby súd konal. Poukázala aj na to, že otec dieťaťa využil rozhodnutie
Slovenského súdu vo svoj prospech a začal jej posielať iba minimálne výživné, a to napriek tomu, že na
výživnom sa predtým dohodli. S poukazom na to, že súd konanie zastavil pred pojednávaním v uvedenej
veci, preto jej právna zástupkyňa nemala ani možnosť, aby si trovy právneho zastúpenia uplatnila, preto
vidí nesprávnosť rozhodnutia konajúceho súdu aj v tom, že sa trovami konania nezaoberal. Z týchto

dôvodov navrhla, aby odvolací súd ako vecne a miestne príslušný rozhodol tak, že zruší uznesenie
Okresného súdu Košice I z 20.12.2016 sp. zn. 21P 137/2016 a vec mu vráti na ďalšie konanie a otca
zaviaže zaplatiť jej právnej zástupkyni trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Otec dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie na základe matkou podaného odvolania,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

zákonne rozhodol, ak zastavil konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S.
S., pretože prejednanie a rozhodnutie veci podľa čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností (ďalej len „Nariadenie“) nespadá do jeho právomoci. Konajúci súd v tejto súvislosti správne
vyhodnotil, že maloletý S. S. mal v čase podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností svoj obvyklý pobyt v Írskej republike a z obsahu spisu nevyplýva, že by všetci účastníci prijali
v čase začatia konania právomoc Slovenského súdu výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom,
preto odvolací súd ,napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Na
zdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiapodľa§387ods.2CSPdodáva,žežečl.8Nariadenia
neobsahuje žiaden výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu

„obvyklý pobyt“, toto určenie sa musí vykonať s ohľadom na kontext ustanovení Nariadenia a jeho cieľ,
najmä ten, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia čl. 12, podľa ktorého ním stanovené kritéria a právomoci
sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, a najmä kritériu blízkosti. Štát
obvyklého pobytu dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého
jednotlivého prípadu, okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie

faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a
že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, do úvahy je
potrebné vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a
presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte, t.j. štát, v ktorom dieťa určitý čas

žilo, kde navštevovalo školu, predškolské zariadenie, zúčastňovalo sa mimoškolských aktivít, kde si
vytvoriloblízkecitovéväzbykpríbuzným,prípadnekpriateľom.Vovzťahukodvolacímnámietkammatky
poznamenáva, že dĺžka pobytu matky s dieťaťom na Slovensku za účelom návštevy príbuzných, pretože
otec s trvalým premiestnením dieťaťa na Slovensko nikdy nesúhlasil, nie je bezprostredne relevantnápre určenie obvyklého pobytu dieťaťa a rovnako nevykazuje takú mieru integrácie dieťaťa do sociálneho
a rodinného prostredia na Slovensku so zreteľom najmä na útly vek dieťaťa, ktoré si ešte neuvedomuje
a neprežíva faktory tzv. kritéria blízkosti, ale naopak, vžilo sa so zaužívaným spôsobom fungovania

rodiny na základe zhodnej vôle rodičov so striedavým pobytom v Írskej republike a na Slovensku, aby
príslušné orgány v Írsku nemohli čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti pre rozhodnutie vo veci samej.
Ak by skutkové zistenia, že miera integrácie dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia je rovnaká
tak v Írsku ako na Slovensku, malo viesť k záveru, že dieťa nemalo obvyklý pobyt v Írsku, muselo by
to isté skutkové zistenie viesť k rovnakému záveru aj pokiaľ ide o Slovenskú republiku, t.j. k záveru, že

dieťa nemalo obvyklý pobyt ani na Slovensku. Takýto záver je však z povahy veci neprijateľný, a teda
nesprávny. Za miesto obvyklého pobytu dieťaťa treba rozumieť miesto, kde dieťa bývalo na základe
zhodnej vôle rodičov vykonávajúcich spoločne opatrovnícke právo pred svojvoľným rozhodnutím matky
sa nevrátiť do Írska (5.4.2016), ktoré oznámila otcovi dieťaťa 7.8.2016 s odôvodnením, že sa s ním,
ako partnerom, rozchádza, ktorým miesto je nepochybne bydlisko rodičov a dieťaťa v Írskej republike. V
konaní nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že obaja rodičia boli v čase premiestnenia dieťaťa nositeľmi

opatrovníckeho práva, t.j. práva a povinností súvisiacich so starostlivosťou o maloleté dieťa, najmä práva
určiť miesto jeho pobytu, že toto právo v čase premiestnenia dieťaťa vykonávali spoločne, t.j. že ani
jeden z nich nemohol rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa (resp. o jeho zmene) bez súhlasu druhého,
že posledné bydlisko dieťaťa pred premiestnením určené zhodnou vôľou rodičov bolo v Írskej republike
a že opatrovnícke právo bolo porušené, keďže matka detí nepreukázala, že otec so zmenou miesta

pobytu dieťaťa z Írskej republiky na Slovensko súhlasil (hoci táto povinnosť pre matku vyplývala z čl.
13 písm. a/ Dohovoru). Vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy a nepochybné zistenie, že otec dieťaťa
neprijal právomoc súdu Slovenskej republiky výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom, odvolací
súd dospel k záveru, že neboli podmienky ani pre postup podľa čl. 13 Nariadenia, t.j. pre založenie
právomoci súdu členského štátu (Slovenská republika), v ktorom sa dieťa nachádza. Z týchto dôvodov

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

7. O trovách účastníkov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a podľa ust. § 55

CMP vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo by spravodlivé náhradu trov konania priznať, preto rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).