Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/316/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713201352
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713201352.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcov 1/ C. D., narodenej XX.XX.XXXX
bytom v H., S. XXXX/XX, 2/ H. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom vo Y. L. č. XXX, 3/ H. F.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom v H., Y. XX, zastúpených JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom
v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, proti žalovaným 1/ G. K., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v F. - X.

E., F. XXXX/X, 2/ Z. H., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v H., J. H. XXXX/XX, 3/ C. H., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom v H., J. H. XXXX/XX, 4/ E.. H. J., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v V., Y. XXXX/
X, 5/ J.. D. - G. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v H., S. XXXX/XX, 6/ C. J., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom v H., J. H. XXXX/XX, 7/ E. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v H., K. 8, 8/ H. Y., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom v H., ul. 9. H. XX, 9/ H. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v H., ul. 9. H. XX, XX/ H.
A., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v H., S. XX, XX/ A.. A. J., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v H., S.

XX, XX/ Bc. G. J., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v H., S. XX, XX/ A.. E. Z., narodenému XX.XX.XXXX,
bytomvH.,N.XX,XX/J..V.Z.,narodenejXX.XX.XXXX,bytomvH.,N.XX,ovypratanienehnuteľností,o
odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.02.2016 č. k. 6C/23/2013-224

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným v
záhlaví konanie zastavil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak na základe späťvzatia žaloby s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. účinného v čase
jeho rozhodovania.

3. Predmetom sporu bol nárok žalobcov na vypratanie nehnuteľností zapísaných na LV č. 4148 k.ú. H.,
a to parciel reg. C KN č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 974 m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere
2627 m2 a č. XXXX/X - záhrady o výmere 322 m2, ktorých sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi.
Tieto parcely hraničia s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú H., ktorých podielovými, výlučnými alebo bezpodielovými

spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až 14. rade.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. účinných v čase jeho
rozhodovania.

5. Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že žalovaní svojim správaním zavinili späťvzatie žaloby.6. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že žalobcovia sa v tomto konaní domáhali
proti žalovaným vypratania vyššie označených nehnuteľností, ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi
tvrdiac, že žalovaní zasahujú do ich vlastníckych práv, keď užívajú ich nehnuteľnosti, na ktorých majú

umiestnené žalovaní svoje hnuteľné a nehnuteľné veci. Ako súd zistil z obsahu pripojeného spisu
okresného súdu sp. zn. 8C 22/2006, žalobcovia sa domáhali vypratania predmetných nehnuteľností už
žalobou podanou na tunajší súd dňa 1.2.2006, avšak ešte proti Slovenskému zväzu záhradkárov ZO,
ktorý v tom čase tieto nehnuteľnosti užíval na základe Zmluvy o dočasnom užívaní pozemku uzavretej
dňa 1.11.1983 s Agrokomplex MPV n.p. Michalovce na dobu 20 rokov, ktorá zmluva bola schválená

bývalým ONV - odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Michalovce na základe
rozhodnutia č.j. Poľ. 5436/83-P zo dňa 7.11.1983. Žalovaní boli členmi tejto základnej organizácie
zväzu záhradkárov a užívali predmetné nehnuteľnosti - záhradky, ktoré neskôr nadobudli do vlastníctva.
Žalobu o vypratanie nehnuteľností však vzali žalobcovia v označenom konaní späť a súd konanie vo
veci vypratania nehnuteľnosti zastavil uznesením č.k. 8C 22/2006-23 zo dňa 28.4.2006. Uznesenie
nadobudloprávoplatnosťdňa15.6.2006.Vďalšomvylúčenomkonanívedenompodsp.zn.8C102/2006

súd vykonal ohliadku predmetných nehnuteľností a už vtedy žalobcovia tvrdili, že už v roku 1993,
keď sa začali zaujímať o predmetné nehnuteľnosti, si dali vymerať a vytýčiť hranice ich nehnuteľností
geodetom za účelom toho, aby si mohli uplatniť nárok vo vzťahu k záhradkárskemu zväzu na vydanie
tejto nehnuteľnosti. Už vtedy geodet vytýčil hranice predmetných nehnuteľností kolíkmi, čo aj v tomto
konaní potvrdili strany sporu aj vrátane žalobcov. V označenom konaní sp. zn. 8C 102/2006 súd schválil

súdny zmier uzavretý medzi označenými stranami sporu, v ktorom sa zaviazal žalovaný - Slovenský
zväz záhradkárov, ZO, že vydá žalobcom užívané časti parciel vedených na LV č. XXXX k.ú. H., t.j.
parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X v lehote do 15.4.2009. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
3.3.2009. Ďalej žalobcovia tvrdili, že následne došlo k prevodu vlastníckych práv k pozemkom, ktoré
užívala ZO záhradkárskeho zväzu do vlastníctva konkrétnych osôb pričom aj napriek výzvam žalobcov

zo dňa 23.7.2009 nevypratali žalovaní riadne predmetné nehnuteľnosti, ale len posunuli oplotenie
pozemkov na hranicu, ktorú svojvoľne stanovili žalovaní a došlo len k odstráneniu iba niektorých častí
hnuteľných vecí a porastov. Ako však vyplýva z výpisov LV týkajúcich sa nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaných, tak v čase uzavretia zmieru už Slovenský zväz záhradkárov, ZO Michalovce nemal užívacie
práva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko v roku 2005 nadobudli tieto nehnuteľnosti kúpou do

výlučného, podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva žalovaní. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov,
že žalovaní im odmietli poskytnúť súčinnosť, súd z vyjadrení žalovaných v 6., 7., 8., 13., a 14. rade mal
za preukázané, že po vyhotovení znaleckého posudku a určení hranice vykonali opatrenia za účelom
odstránenia či už stĺpikov alebo oplotenia ako vyčistenia pozemku rešpektujúc hranicu určenú znalcom.
Z tohto hľadiska teda nie je možné dospieť k záveru, že len pre ich správanie došlo k späťvzatiu žaloby.

7. Okresný súd uzavrel, že žalobcom nič nebránilo, aby si mimosúdne riešili túto situáciu tak, že by si
dali zamerať hranice sporných pozemkov a následne po jej vytýčení v prírode vykonať také opatrenia,
aby v prírode tieto boli riadne vytýčené, prípadne zhotoviť oplotenie a oddeliť svoje nehnuteľnosti aj
oplotením. Ako zhodne žalovaní uviedli, tak až po zameraní hranice v tomto súdnom konaní znalcom

vlastne zistili, že zasahujú do nehnuteľností žalobcov oplotením, avšak ako aj zhodne uviedli, tak toto
oplotenie si zhotovili kvôli tomu, aby zamedzili prístupu cudzích osôb na ich pozemky. Žalovaná v 7.
rade predmetný pozemok zdedila už v tejto podobe a tieto skutočnosti tvrdené žalobcami jej neboli
známe. Súd preto prisvedčil tvrdeniam žalovaných, že žalobcovia neboli nútení podávať žalobu na
vypratanienehnuteľností,alevprvomradesimalizabezpečiťdôkazysvedčiaceopravdivostiichtvrdení,

že žalovaní užívajú nehnuteľnosti, ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi a za týmto účelom si dať
vypracovať geometrický plán geodetom na vytýčenie hraníc predmetných nehnuteľností. Následne na
základe zistených skutočností mali vyzvať tých žalovaných, ktorí skutočne zasahujú do nehnuteľností
žalobcov, aby tieto vypratali. Až v prípade, ak by nerešpektovali ich výzvu, tak sa mohli žalobou domáhať
vypratania nehnuteľností voči týmto žalovaným.

8. Súd poukázal na to, že správanie žalovaných v 6., 7., 8., 9., 13. a 14. rade spočívajúce v tom, že
hneď potom, ako určil znalec hranicu nehnuteľností, vypratali nehnuteľnosti žalobcov, nemožno hodnotiť
ako správanie, ktorým zavinili späťvzatie žaloby. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania

účastníkom nepriznal.

9. Proti výroku uznesenia o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu
nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci.10. Nesprávne skutkové zistenie videli v tom, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že ku späťvzatiu
žaloby nedošlo pre správanie žalovaných. V tomto smere žalobcovia v plnom rozsahu poukázali na

dôvody v písomnom vyjadrení právneho zástupcu zo dňa 7.1.2016, z ktorého je zrejmé, že pôvodné
žalobkyne v 1. až 3. rade otázku vydania nehnuteľností patriacich do ich podielového spoluvlastníctva
voči žalovaným, ktorí predtým tieto nehnuteľnosti užívali ako záhradkári v rámci základnej organizácie
Slovenského zväzu záhradkárov 1-34-41 Michalovce si svoje nároky na vydanie pozemku uplatňovali už
v roku 1998. Žalovaní uvoľnili nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve pôvodných žalobkýň, avšak

tieto uvoľnili len podľa vlastného uváženia na základe vlastného merania a na takto nimi určenej hranici
postavilioplotenie.Vypratanienehnuteľnostiboloriešenévsúdnomkonaní vedenomnaOkresnomsúde
Michalovce sp. zn. 8C/22/2006. Pôvodné žalobkyne od počiatku výstavby oplotenia namietali správnosť
umiestnenia oplotenia, čo najmä žalovaní v 6.,7.,8.,9.,13. a 14. rade odmietli akceptovať a oplotenie aj
napriek týmto upozorneniam umiestnili na pozemku žalobkýň, aj z toho dôvodu sa žalobkyne snažili vec
doriešiť mimosúdne bez podania žaloby a právny zástupca žalobkýň vyzval výzvou zo dňa 14.3.2011

vlastníkov nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťami žalobkýň na uskutočnenie zamerania hranice
pozemkov za účelom možnosti realizácie oplotenia tak zo strany pôvodných žalobkýň, ako aj zo strany
žalovaných. Konštatovali, že ak žalovaní chceli realizovať oplotenie, ktoré aj následne realizovali, mali
povinnosť, ak nechceli zasiahnuť do vlastníckych práv žalobkýň, si zistiť hranicu pozemku vytýčením
geodetom a až následne na takto určenej hranici pozemku postaviť oplotenie, pričom aj v tejto fáze

boli žalobkyne ochotné podieľať sa na úhrade nákladov na takomto vytýčení hranice. Žalobcovia sa
stotožňujú s názorom súdu, že bolo možné vec riešiť mimosúdne, avšak pre konanie žalovaných
mimosúdna dohoda neprichádzala do úvahy, nakoľko tí boli ochotní rešpektovať výlučne to, čo určili oni
a svoje stanoviská menili až na základe rozhodnutí súdov aj v iných konaniach. Minimálne od roku 1998
do roku 2015 pôvodné žalobkyne boli nútené riešiť vec so žalovanými iba podávaním žalôb na súde z

dôvodu, že akékoľvek iné formy možností mimosúdneho doriešenia zo strany žalobcov v 1. až 3. rade
predkladané žalovaným, resp. predtým ZOSZZ neboli pre ich konanie akceptované. Z týchto dôvodov
sú žalobcovia toho názoru, že výlučne pre správanie žalovaných v 6.,7.,8.,9.,13. a 14. rade, ktorí si
zriadili oplotenie na pozemku patriacom do podielového spoluvlastníctva žalobcov bez toho, aby pred
realizáciou oplotenia si dali vytýčiť hranicu pozemkov a neboli ochotní sa na jej zameraní materiálne

podieľať ani na základe výzvy žalobcov, zavinili nutnosť podania žaloby, teda bránenie svojho práva
žalobcami, podaním žaloby na súde. Až v rámci znaleckého dokazovania o určení priebehoch hranice
znalcom geodetom na základe uznesenia súdu uznali práva žalobcov a odstránili oplotenie z pozemku
žalobcov, ktoré predtým neboli ochotní odstrániť aj napriek dôvodným tvrdeniam žalobcov.

11. Konštatovali, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak aplikoval aj ust. § 150 ods.
1 O.s.p. a náhradu trov stranám nepriznal. Poukázali na to, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva súdu
rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania. Ide však o výnimočný postup, čo priamo
zdôvodňuje tiež výslovné použitie tohto pojmu. Žalobcovia poukázali na to, že v sporovom konaní, čo
platí aj pre daný prípad, sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

vo veci. Ust. § 150 O.s.p. nemožno však vykladať tak, že súd je oprávnený kedykoľvek bez ohľadu
na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane
sporu. Taktiež podľa ustálenej súdnej praxe pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,

ale zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Súd
prvej inštancie nezohľadnil majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery žalobcov, ktoré podľa názoru
žalobcov neumožňujú rozhodnúť súdu v ich neprospech použitím § 150 ods. 1 O.s.p.. Rovnako súd
nesprávne posúdil okolnosti a dôvody, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu nárokov v tomto konaní na
súde, na ktoré poukázal právny zástupca. Žalobcovia boli nútení podať žalobu výlučne pre správanie

niektorých žalovaných. Žalobkyne 1/ a 3/ sú starobnými dôchodkyňami, ktorých jediným príjmom je
starobný dôchodok a zdravotný stav žalobkyne v 3. rade je zlý, pre svoj zdravotný stav sa žalobkyňa
nemohla zúčastňovať na pojednávaniach.

12. Je zrejmé, že žalovaní v 6.,7.,8.,9.,13. a 14. rade od začiatku uplatňovania si nárokov žalobkyňami

na vydanie pozemkov najneskôr od roku 2006 v súdnom konaní, a to jednak voči SZZZO1-34-41
Michalovce, ako aj v ďalšom konaní voči žalovaným v 1. až 14. rade nároky žalobkýň sústavne
spochybňovali a vytvárali prekážky k tomu, aby došlo k riadnemu vyprataniu nehnuteľností patriacich
do podielového spoluvlastníctva žalobkýň.13. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a priznal žalobcom v 1. až 3. rade náhradu
trov prvoinštančného konania vo výške 1.688,66 € a zaviazal žalovaných v 6.,7.,8.,9.,13. a 14. rade

spoločne a nerozdielne na náhradu týchto trov a zároveň na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaná v 9. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a
právne správne a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

15. Žalovaný v 8. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

16. Žalovaná v 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa s odvolaním nestotožňuje a trvá na
záveroch napadnutého uznesenia, čo do nepriznania náhrady trov konania.

17. Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcov bolo žalobcom doručené dňa 12.9.2016.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle §
385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie v spore rozhodol dňa 19.02.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

20. Žalobcovia podali odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie dňa 01.06.2016, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

21. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“), účinného od 1.7.2016.

22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

23. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Keďže odvolanie žalobcov bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti ako
aj dôvody odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania,
teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

25. Uznesenie vo výroku, ktorým súd konanie zastavil, nebolo odvolaním žalobcov a ani žalovaných
napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, a preto výrok o zastavení konania nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

26. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok o trovách konania.

27. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval
rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania v ust. § 146 O.s.p..

28. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/mohlo
sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,
c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora (§ 146 ods. 1 O.s.p.).

29. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa

však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).30. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo (do 30.6.2016), že žiaden z účastníkov nemal
právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady existovali dve
výnimky, upravené v ods. 2 § 146 O.s.p..

31. Ustanovenie ods. 1 § 146 O.s.p. uvádzalo prípady, kedy výsledok konania nebol rozhodujúci pre
náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemali nárok. Išlo o prípady, keď neplatila
zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemal zásadne žiadny z
účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne bolo možné uložiť niektorému z

účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

32. Ustanovenie ods. 2 § 146 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotila podľa procesného výsledku a zavinenie bolo možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

33. Úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňovala
súdu rozhodnúť v takomto prípade bez ďalšieho (automaticky) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd
zastavil konanie,muselsazaoberať prirozhodovaníonáhradetrovkonanianajprvotázkou,činiektorýz
účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je

nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu.

34. Ide teda o to, či sa žalobcovia domohli uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by

boli žalobcovia v meritórnom konaní úspešní alebo nie.

35. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p. účinné v čase jeho
rozhodovania pri rozhodovaní o náhrade trov konania, podľa ktorého, ak niektorí z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť

návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

36. Toto ustanovenie však nesprávne interpretoval, pokiaľ dospel k záveru, že žalovaní v 6/,7/,8/,9/,13/
a 14/ rade nezavinili svojim správaním späťvzatie žaloby.

37. Uvedený právny záver obstojí iba vo vzťahu k žalovaným v 1/,2/,3/,4/,5/,10/,11/,12/ rade.

38. Žalobcovia podali žalobu na vypratanie nehnuteľností voči 14-tim žalovaným tvrdiac, že žalovaní
svojim užívaním zasahujú do nehnuteľností žalobcov, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve.

39. Z výsledkov vykonaného (znaleckého) dokazovania vyplynulo, že záhradné chatky žalovaných sú
postavené výlučne na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných a nezasahujú na nehnuteľnosť, ktorej
podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia. Zo žalovaných užívajú nehnuteľnosť, ktorých podielovými
spoluvlastníkmi sú žalobcovia, iba žalované v 6/ rade, v 7/ rade, žalovaní v 8/ a 9/ rade a žalovaní v 13/
a 14/ rade. V zostávajúcej časti oplotenie žalovaných nezasahuje do pozemkov vo vlastníctve žalobcov.

40. Ako vyplýva z obsahu spisu, k späťvzatiu žaloby preto došlo aj z dôvodu, že nebola dôvodná, a to
vo vzťahu k žalovaným 1/,2/,3/,4/,5/,10/,11/,12/ rade.

41. Vo vzťahu k žalovaným v 6/,7/,8/,9/,13/ a 14/ rade došlo k späťvzatiu žaloby pre správanie

sa žalovaných, ktorí po začatí sporu a vykonanom znaleckom dokazovaní vypratali nehnuteľnosti
v podielovom vlastníctve žalobcov, ktoré užívali. Tým odpadol dôvod žaloby, ktorou sa žalobcovia
domáhali vypratania nehnuteľností aj voči žalovaným v 6/,7/,8/,9/,13/ a 14/ rade, a keďže žalovaní počas
sporu dobrovoľne splnili povinnosť, ktorej sa žalobcovia domáhali podanou žalobou, zobrali žalobcovia
žalobu späť.

42. Za danej situácie nepochybne zavinili zastavenie konania žalovaní v 6/,7/,8/,9/,13/ a 14/ rade svojím
správaním, a preto súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovaným v 6/,7/,8/,9/,13/a 14/ rade mal aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.. Vo vzťahu k žalovaným v
1/,2/,3/,4/,5/,10/,11/,12/ rade bola na mieste aplikácia ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p..

43. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval aj ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov
konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

44. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany
sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu
inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných

prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho
sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak

patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 150 O.s.p. na
jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 150 O.s.p. výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo
jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. budú tiež okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

45. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 150
O.s.p..

46. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že sú splnené

podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom
na okolnosti prejednávanej veci.

47. Súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach prejednávanej veci, ako
sú tieto veľmi podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré týmto odvolací súd

odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje. Zároveň však pri svojom rozhodovaní hodnotil aj postoj strán
v spore, ich správanie a prihliadol aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Konanie
bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, pričom žalobcovia žalobu voči ôsmim žalovaným podali
nedôvodne (a teda žalobcovia by mali znášať náhradu trov konania týchto žalovaných, ktorí si však
náhradu trov konania neuplatnili) a voči šiestim žalovaným ju podali dôvodne, a teda boli úspešní iba vo

vzťahu k šiestim žalovaným (teda prináleží im náhrada trov konania voči týmto žalovaným), súd prvej
inštancie postupoval správne, ak zohľadnil práve vyššie uvedené kritériá pre nepriznanie náhrady trov
konania stranám v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

48. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalovaní v 6/,7/,8/,9/,13/ a 14/ rade sa pri vybudovaní

oplotenia svojich pozemkov riadili geometrickým plánom, ktorí obdržali pri odkúpení svojich pozemkov,
preto neužívali nehnuteľnosti žalobcov úmyselne, ani nevyhotovili oplotenie s cieľom zasahovať do
nehnuteľností žalobcov. Po vyhotovení nového zamerania bez zbytočného odkladu upravili oplotenie v
súlade s novým zameraním.

49. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci a pri rešpektovaní princípu
spravodlivosti bolo teda na mieste nepriznať stranám sporu náhradu trov konania, ako o tom vecne
správne rozhodol súd prvej inštancie.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách

konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, a taknemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania
nevznikli, a preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).